Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Novotná
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/28/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206686
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6414206686.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX X. nad X., vedenej
súdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým,PhD.,sosídlomexekútorskéhoúraduZáhradnícka60,821
08 Bratislava pod sp. zn. EX 18610/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.428,97Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Er/385/2014-24 zo dňa 11. decembra 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/385/2014-24 zo dňa 11. decembra 2019 p o
t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 12Er/385/2014-24 zo dňa 11.12.2019 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie exekučný
súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 * 063503 zo dňa 6.6.2014 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 07224/13 zo dňa 4.11.2013. Oprávnený v priebehu exekučného
konania predložil fotokópiu zmenky zo dňa 26.9.2011, Zmluvy o úvere zo dňa 26.9.2011 (ďalej len
„Zmluva“) vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Exekučným titulom je v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok
zo zmenky. Zmluvu o úvere považoval exekučný súd za spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený
Zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný ako dlžník do zmluvného
vzťahu s oprávneným nevstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej
činnosti. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
zakázané. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy zakázané
ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu bola zmenka vystavená a
oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim zo zákona, pričom v rozhodcovskom konaní
nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté
na obmedzenie použitia zmenky, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Svoje
odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že odmieta postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Povinnej totiž
poskytol úver na účel výkonu povolania, čo povinná v Zmluve aj osobitne vyhlásila a potvrdila svojím
podpisom. V tomto ohľade je preto potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného, že povinná nie je v
postavení spotrebiteľa. Pre právnu kvalifikáciu poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôleuvedený v Zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne povinná poskytnutý úver použila, oprávnený neskúmal,
nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná rovnako nemá v tomto smere voči oprávnenému
zo zákona informačnú povinnosť. Zmluvu tak nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a nemôžu sa na ňu vzťahovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho
zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadať o úver v čase poskytnutia úveru
na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre
právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Zmluvné vzťahy uzavreté medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku
spotrebiteľského právneho vzťahu, ak je však predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto
účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný
právny predpis aplikovať.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
a) neprijateľné zmluvné podmienky,
b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
c) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
12Er/385/2014-24 zo dňa 11.12.2019 exekúciu zastavil. Podkladom na vykonanie exekúcie je
Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenskározhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.
SR 07224/13 zo dňa 4.11.2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa
9.12.2013 a vykonateľnosti dňa 12.12.2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému
sumu 1.428,97 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná
uzatvorili dňa 26.9.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 800,00 Eur. V ten istý deň bola povinnou vystavená
neúplná zmenka bez uvedenia zmenkovej sumy.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov zistil, že odvolanie nebolo dôvodné.
13. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia
povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, a teda vzhľadom na § 2
písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch
neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním
a povinnou v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy. Pri posúdení skutočnosti, či daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nie
je možné vychádzať len výlučne z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa sa nachádzajú aj v Občianskom zákonníku, ktorý je všeobecným predpisom
súkromného práva. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný
vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa
je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení
podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná je v
Zmluve označená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho
preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinná taktiež označená menom, priezviskom,
rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je v Zmluve a v exekučnom titule
jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by
ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený,
v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní
Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu
spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že
oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa.
Vyhlásenie povinnej v Zmluve o tom, že účel použitia úveru je výkon jej povolania, však nič nemení na
tom, že zodpovedá kritériám spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ.
Z toho ani nemožno vyvodiť, že pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou preto je spotrebiteľským
právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v
Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej povolania, nie je spotrebiteľom, tak nie je
vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu
postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní
nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi
poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom
práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek
existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenky,alebonarozporsdobrýmimravmialebosozákonom,pričomnebol
preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu
domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno
na preukázanie opaku má oprávnený.
15. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebosozákonom.Rozhodcovskýsúdsatotižpriskúmaníspotrebiteľskéhocharakteruprávnehovzťahu
obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinná pri uzatváraní
Zmluvy o úvere vyhlásila, že „poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o
tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.“ Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za
účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.
16. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení
zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.