Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 9, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/269/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200970
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4016200970.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX. XX. XXXX,
P. tr. XX, B., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o.,
Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom,
Jesenského 2, Bratislava, 2/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Trnavská cesta 100,
Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa:
Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra,
IČO: 36 561 690, 5/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 6/ G..
H. Z., W. XX, X., 7/ N.. Y. T., L. J. 7, B., 8/ L. P., Y. 4, B., 9/ L. S., L. J. XX, B., a za účasti osoby
zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392,
zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na
Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s.,
organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 28. 11. 2016 proti rozhodnutiu
žalovaného č. OU-NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-
OOP4-2016/037322 zo dňa 28. 09. 2016 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. 06. 2016 a v e c v r a c i
a Okresnému úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní súd právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06. 04. 2016 bola na stavebný úrad
(Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie stavebného
povolenia, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom stavba je označená
ako „príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 551 Preložka vodovodu Ponitran
DN600- primár, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SKAO
Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka, a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra,
katastrálne územie K., Z., I., J., Z. a Y.. V žiadosti boli uvedené konkrétne pozemky s označením čísla

parciel v katastrálnom území K., Z., I., J., Z. a Y., na ktorých sa mala stavba realizovať. Ako účastníci
konania sú uvedení MH Invest, s.r.o., PROMT, s.r.o., Dopravoprojekt, a. s. a APKO SERVIS.

2. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov, nachádza i:
- rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ, Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a
obchodu, sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie),
- záväzné stanovisko Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce I. zo dňa 24. 02. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce K. zo dňa 26. 02. 2016, ako aj súhlas zo dňa 30. 03. 2016 k stavbe „Príprava
strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce Y. zo dňa 25. 02. 2016, ako aj súhlas zo dňa 30. 03. 2016 k stavbe „Príprava
strategického parku Nitra“,
- záväzné stanovisko Obce Z. zo dňa 29. 02. 2016, ako aj súhlas zo dňa 30. 03. 2016 k stavbe „Príprava
strategického parku Nitra“,
- stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 16. 03. 2016 a zo dňa 22. 03.
2016 ku kanalizáciám, vodovodom, závlahám a slaboprúdovému vedeniu v rámci stavby „Príprava
strategického parku Nitra“,
- vyjadrenie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 29. 02. 2016 ako orgánu správy ochrany ovzdušia,
ako i vyjadrenia ďalších dotknutých orgánov.

Súčasťou spisu je i osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky pod č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, v zmysle ktorého stavba „Výstavba strategického parku je
významnou investíciou“ a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, pričom výstavbu bude zabezpečovať
MH Invest, s.r.o.

Okrem toho dodatočne bolo do spisu založené aj vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti,
a.s. zo dňa 15. 04. 2016 k stavbe „príprava strategického parku Nitra“.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-03/F40 dňa 15. 04.
2016 „oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho pojednávania
a miestneho zisťovania“, a to formou verejnej vyhlášky. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje
námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa zvesenia verejnej vyhlášky s tým, že na neskôr
podané námietky sa neprihliadne. Vyhláška bola vyvesená dňa 18. 04. 2016 a zvesená dňa 03. 05. 2016.

Zároveň bol do spisu založený aj záznam z konzultácie orgánu štátnej vodnej správy zo dňa 19. 04.
2016, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti:
- Vyššie uvedené stavebné objekty sú verejnými vodovodmi a verejnými kanalizáciami podľa zákona č.
364/2004 Z. z. a zákona č. 442/2002 Z. z.,
- V prípade potreby poskytne prevádzkovateľ ZsVS a.s. tunajšiemu úradu súčinnosť na úseku verejných
vodovodov a verejných kanalizácií v riešenom území,
- Vyššie uvedené vodné stavby, resp. ich preložky, bude možné v stavebných konaniach povoliť podľa
§ 26 ods. 8 vodného zákona.

4. Žalobca podal dňa 10. 05. 2016 námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí
stavebného (vodoprávneho) konania zo dňa 15. 04. 2016.

5. Dňa 03. 06. 2016 bolo do administratívneho spisu doručené podanie Okresného úradu Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/020054 zo dňa 02. 06. 2016, z ktorého vyplýva,
že podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. nie je možné vydať záväzné stanovisko, nakoľko uvedená
stavba nebola predmetom zisťovacieho konania zámeru „Automotive Nitra Project“, oznámený stavebný
objekt je zaradený do prílohy č. 8, kapitola č. 10, položka č. 5. Vzhľadom k tomu, že katódová ochrana
vodovodu a preložka vodovodu nie je v zákone definovaná, tunajší úrad mal za to, že položka č. 5

Diaľkové vodovody - preložky sa nemajú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a teda nie je potrebné
vydať záväzné stanovisko k predmetnej stavbe (súlad so zákonom č. 24/2006 Z. z.).

6. Okrem toho dňa 02. 06. 2016 sa uskutočnilo prejednanie za účelom prehodnotenia a konzultácie
navrhovaných stavebných objektov a činností, ktoré budú realizované v rámci výstavby areálu
priemyselného parku Nitra - Sever. Dôvodom jednania bolo zaujatie stanovísk resp. vyjadrení
odborných pracovníkov na oddelení životného prostredia k predkladaným projektovým dokumentáciám
a materiálom, ktoré riešia nižšie uvedené stavebné objekty pre potreby stavebného konania, nakoľko
tunajší úrad - úsek štátnej vodnej správy je v tomto prípade aj stavebným úradom príslušných povoľovať
vodné stavby.

7. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. §
5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa
ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov), ďalej
ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon) v súlade s ustanoveniami zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ako orgán verejnej
správy na úseku o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vydal stavebníkovi MH Invest, s.r.o. rozhodnutie č.
OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. 06. 2016 (vo forme verenej vyhlášky) povolenie pre
realizáciu (preloženie časti) uvedených vodných stavieb, určil podmienky vyplývajúce z vyjadrení obcí,
správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií a povinnosti
investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach
v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu
stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.

8. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 07. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP4-2016/037322 (formou verejnej
vyhlášky) zo dňa 28. 09. 2016 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol
odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č.
OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. 06. 2016 potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania
začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu (tak ako
je tento postup uvedený v bodoch 1 až 8 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom stavebného
úradu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné
v predmetnom konaní postupovať.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol,
že v danom prípade sa jednalo o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona - preložka
existujúceho verejného vodovodu. V prípadoch, ak sa jedná o líniové stavby s veľkým počtom
účastníkov konania, tak podľa § 73 ods. 4 zákona o vodách a § 61 ods. 4 stavebného zákona
sa oznámenia doručujú účastníkom konania verejnou vyhláškou. Žalovaný preto konštatoval, že
prvostupňový orgán neopomenul účastníkov konania, písomnosti im doručoval formou verejnej vyhlášky
v zmysle stavebného zákona a zákona o vodách. Ďalej uviedol, že začatie stavebného konania bolo

riadne oznámené verejnou vyhláškou, ktorá okrem iného obsahovala aj poučenie o možnosti nahliadnuť
do podkladov na Okresnom úrade Nitra, referáte starostlivosti o životného prostredie a poučenie o
možnosti uplatniť námietky a pripomienky najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa zvesenia tejto
verejnej vyhlášky, inak k nim nebude prihliadnuté. Z uvedeného teda vyplývalo, že žalobca mal možnosť
nahliadnuť do jednotlivých podkladov týkajúcich sa predmetného stavebného konania a zároveň bol
aj riadne poučený o práve uplatniť v stanovenej lehote pripomienky a námietky, čím mohol uplatniť
svoje práva účastníka konania, čo aj urobil a prvostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí s nimi
vysporiadal. Záverom žalovaný dodal, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené doporučene.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej
republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií na realizáciu stavby s
názvom Vybudovanie strategického parku, ktorá má byť umiestnená aj v katastrálnom území I., Z., K., J.,
Z. (doplnené uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21. 07. 2015 návrhom na doplnenie uznesenia
Vlády Slovenskej republiky zo dňa 08. 07. 2015), z tohto dôvodu sa pre predmetnú investíciu nevyžaduje
územné rozhodnutie. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie o významnej investícií zo dňa
22. 07. 2015 podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Územný plán mesta Nitry, resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku je otázka,
ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a s týmto konaním nie je
v rozpore.

Zároveň žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto stavebného konania bolo povolenie preložky už
existujúceho verejného vodovodu Ponitran a s ním súvisiacej katódovej ochrany, ktorý je nevyhnutné
preložiť z dôvodu plánovanej výstavby strategického parku a sním súvisiace vybudovanie cestnej
infraštruktúry, a to výstavby obchvatu Dražovce. V rámci výstavby obchvatu musí byť predmetný
vodovod preložený mimo navrhovanú komunikáciu. Stanica katódovej ochrany Jelšovce bude slúžiť
pre aktívnu protikoróznu ochranu Ponitrianskeho skupinového vodovodu DN 600 (Ponitran). Okrem
toho zdôraznil, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie, vo svojom vyjadrení doručenom dňa 03. 06. 2016 k tomuto
stavebnému povoleniu uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru
Automotive Nitra Project. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že preložka vodovodu a katódová ochrana
vodovodu ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho
prílohe definovaná, z čoho bolo potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb
nebolo potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Žalovaný v súvislosti s bodom 3 odvolania poukázal na to, že daná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 vydaným v zisťovacom konaní podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015.

Žalovaný konštatoval, že zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project - Fáza 2, rovnako ako
aj otázka navrhovateľa tejto činnosti nebola predmetom tohto konania. K dnešnému dňu prebiehajúce
posudzovanie, kde príslušným orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR (Automotive Nitra
Project - Fáza 2) rieši iný rozsah a objektovú skladbu, a teda priamo nesúvisí s napadnutým stavebným
povolením.

Záverom žalovaný dodal, že ako vyplýva zo stavebného povolenia a spisového materiálu, prvostupňový
orgán sa námietkami žalobcu zaoberal a rozhodol o nich v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona
v napadnutom stavebnom povolení. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo
strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych
predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie
zmeniť alebo zrušiť.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

10. Podanou žalobou zo dňa 28. 11. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. 09. 2016, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
10. 06. 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

11. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z
dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného
ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2015, ktoré
sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že
táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom
obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové
regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu
stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do
dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta Nitra,
kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu "zástavba", v odstavci "priemyselná výroba -
priemyselný park" je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených
plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej
výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že
takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a
teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného
plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného
parku uvedené: "priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená
investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny)".

Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta
Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na
ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a
doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je
vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je
definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom
na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.

12. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca namietal, že stavby, ktoré sú predmetom povolenia v
stavebnom konaní sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu
vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. napriek tomu, že takémuto procesu podliehať
mala. Tu uviedol tiež to, že medzičasom nastala okolnosť, že dňa 12. 04. 2016 zverejnilo Mesto Nitra
formou verejnej vyhlášky informáciu, že Ministerstvo životného prostredia SR v zmysle § 23 ods. 1 zák.
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
doručilo Mestu Nitra zámer navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project - Fáza 2“ pre zisťovanie
konanie. V kontexte tejto podstatnej skutočnosti bolo zrejmé, že navrhovaná činnosť v zmysle zámeru
„Automotive Nitra Project“, na ktorý sa žalovaný odvolával už nie je aktuálny, keďže spoločnosť Jaguár
Land Rover Slovakia s.r.o., teda ten istý subjekt, ktorý je stavebníkom v tomto stavebnom konaní,
predložil nový zámer navrhovanej činnosti s názovom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Z tohto
pohľadu je potom nutné vychádzať práve z tohto nového zámeru, v rámci ktorého navrhovaná činnosť už
podlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré konanie k dnešnému dňu ešte

nebolo ukončené (len dňa 19. 09. 2016 sa konalo spoločné verejné opakované prerokovanie správy o
hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, keď ešte predtým už 26. 07. 2016
sa konalo prvé spoločné verejné prerokovanie v tejto veci). V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na
odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o
životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo potvrdené predmetné
rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva žalovaný. Dal do pozornosti, že v predmetom rozhodnutí je uvedené,
že ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných
440. Tieto okolnosti boli tak podstatného charakteru, že bolo nutné sa s nimi vysporiadať, keďže ako z
týchto skutočností vyplývalo, bolo evidentné, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska
vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., čo de facto
predložením nového zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“, v
rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom povoľovacieho konania v tomto stavebnom
konaní.

13. Odhliadnuc od skutočností uvedených v časti III.2 žalobca v ďalšej časti žaloby (časť III.3) dal do
pozornosti, že v súčasnosti sa vedie súdne konanie, predmetom ktorého bol prieskum zákonnosti vyššie
uvádzaného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti
o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ako aj prvostupňového
rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvolával aj žalovaný
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.
10. 2015. Zdôraznil, že otázka zákonnosti rozhodnutia o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie je
významným momentom pre náležité vysporiadanie sa jeho namietanými skutočnosťami ohľadom toho,
či výstavba, ktorá je predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 24/2006 Z. z., nakoľko žalobca tvrdil, že táto má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na
životné prostredie. Z tohto pohľadu potom bolo evidentné, že predmetom konania vedeného na Krajskom
súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou,
o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok a preto mal už prvostupňový správny orgán
postupovať v zmysle § 29 správneho poriadku a stavebné konanie mal prerušiť. Tvrdil, že pokiaľ už
prvostupňový správny orgán v kontexte týchto okolností (o podaní takejto správnej žaloby prvostupňový
správny orgán vedel, keďže sa jednalo o žalobu smerujúcu voči jeho rozhodnutiu, t. j. išlo o skutočnosť
pre správny orgán známu) nepostupoval podľa § 29 správneho poriadku a pokiaľ ani žalovaný v rámci
odvolacieho konania tento procesný nedostatok nezhojil, mal za to, že napádané rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je zákonné.

14. Žalobca tiež namietal (časť III.4), že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré
žalobca v odvolaní namietal. Mal teda zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona,
keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala
zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko
územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona,
keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Ďalšie námietky žalobcu (časť III.5, III.6) smerovali k nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, ktorú
konštatoval i žalovaný, že stavba je súčasťou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je
teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol predložený v rámci
projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa
dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov
nezistiteľné. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú
komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby
vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive
Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie

ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. Má za to, že už
aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia
nezákonný.

Poukazoval na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. ( časť III.7) konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri
uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane
priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle
danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej
položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené "bez limitu". Z toho je zrejmé,
že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Povoľujúci orgán
nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Pokiaľ vchádzame zo skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku,
ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického
parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Je potrebné si uvedomiť, že
strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“,
ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné
prostredie posudzovaný nebol.

V závere žaloby (časť III.8) žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú
nepríslušnosť, keď v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť v súvislosti s
odvolacím konaním. Poukázal pritom na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z
ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v
sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný
zákon. Následne žalovaný uviedol ust. § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého
však výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2017 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej
žalobe.

17. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby citoval ust. § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a uviedol,
že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č. 4053/2016 zo dňa 22. 03. 2016, v rámci ktorého mesto overilo
dodržanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo
súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska
mesta ako orgán územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal
stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Nakoľko predmetná
vodná stavba a jej súčasti - SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN 600 - primar, SO 661 Stanica
katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SKAO Jelšovce a SO 662 Stanica
katódovej ochrany Lupka sú realizované v k.ú. K., Z., I., J., Z., Y., udelila každá dotknutá obec súhlas
v záväznom stanovisku.

18. K časti III.2 žaloby žalovaný namietal, že zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project
- Fáza 2, rovnako ako aj otázka navrhovateľa tejto činnosti nebola predmetom tohto konania.
Posudzovanie, kde príslušným orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR (Automotive Nitra
Project - Fáza 2) rieši iný rozsah a objektovú skladbu, a teda priamo nesúvisí s napadnutým stavebným
povolením. Predmetom tohto stavebného konania bolo povolenie preložky už existujúceho verejného
vodovodu Ponitran a s ním súvisiacej katódovej ochrany, ktorý bolo nutné preložiť z dôvodu plánovanej
výstavby strategického parku a s ním súvisiaceho vybudovania cestnej infraštruktúry. Príslušný orgán
posudzovania vplyvov na živné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie
vo svojom vyjadrení č OU-NR-OSZP3-2016/020054 zo dňa 02. 06. 2016 k predmetnému stavebnému

povoleniu uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive
Nitra Project“. Žalovaný tiež dodal, že povolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 vydaným v zisťovacom konaní podľa zákona č.
24/2006 Z. z., ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.
12. 2015. Stavebníkom v tomto stavebnom konaní bola spoločnosť MH Invest, s.r.o. Nebolo možné spojiť
posudzovanie zámeru Automotive Nitra Project - fáza 2 so zámerom Automotive Nitra Project, ktorý bol
právoplatne uzatvorený rozhodnutím tunajšieho odboru č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015 z dôvodu, že tento zámer obsahuje iné stavebné objekty a teda aj iné činnosti ako Automotive
Nitra Project.

19. Žalovaný k ďalšej námietke III.3 žaloby uviedol, že zisťovacie konanie navrhovanej činnosti
Automotive Nitra Project vedené pod č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015,
ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím tunajšieho odboru č. OU-NR-OOP4-2015/045777
zo dňa 14. 12. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015) bolo týmto rozhodnutím ukončené. Následné
stavebné konanie je samostatným konaním. Nakoľko zisťovacie konanie bolo právoplatne ukončené,
podnet na preskúmanie jeho zákonnosti súdom nie je začatím konania o predbežnej otázke a nebol
dôvod stavebné konanie prerušiť - nakoľko súd neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia č.
OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, teda rozhodnutie je právoplatné a tým aj vykonateľné.
Žalovaný tiež uviedol, že povoľované stavby neboli predmetom zisťovacieho konania navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project“.

20. K bodu III.4 žalovaný mal za to, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie
posudzoval predložený zámer navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, ktorý
spĺňal prahové hodnoty pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe 8 zákona č. 24/2006 Z. z., s výsledkom,
že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Riešenie dopravného napojenia bolo vypracované v
zámere navrhovanej činnosti. Poukázal na vyjadrenie obsiahnuté v bode 2. Nakoľko mesto Nitra ako
orgán územného plánovania v záväznom stanovisku č. 4053/2016 zo dňa 22. 03. 2016 uviedlo súlad
predmetných stavieb so schváleným územným plánom mesta Nitra, na základe tohto stanoviska, ako aj
stanovísk ďalších dotknutých obcí, prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie.

21. Žalovaný k námietke III.5 uviedol, že prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v
stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou
je i celková situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca s objektom lakovne je riešená v projekte
Automotive Nitra Project - Fáza 2 a je posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a nesúvisí s
povoľovaním predmetných vodných stavieb.

K námietke dopravného napojenia stavieb (III.6) uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola
predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu,
ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

22. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzoval predložený zámer
navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, ktorý spĺňal prahové hodnoty pre
zisťovacie konanie uvedené v prílohe 8 zákona č. 24/2006 Z. z., s výsledkom, že navrhovaná činnosť
sa nebude posudzovať. V danom prípade sa jednalo o povolenie preložky už existujúceho verejného
vodovodu Ponitran a s ním súvisiacej katódovej ochrany ako vyvolanej investície, ku ktorému príslušný
orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom vyjadrení č. OU-NR-OSZP3-2016/020054
zo dňa 02. 06. 2016 uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru
„Automotive Nitra Project“ a preložka vodovodu a katódová ochrana vodovodu nie je v zákone č. 24/2006
Z. z. ani jeho prílohe definovaná, z čoho vyplývalo, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb
nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.

23. K námietke týkajúcej sa časti III.8 žaloby žalovaný uviedol, že dvojinštančnosť rozhodovania bola
zachovaná, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb, vydal Okresný úrad
Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. §
61 zákona o vodách a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe ust. § 4 ods. 2 zákona č. 182/2013 Z.
z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra

SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti o životné prostredie
Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,
oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej správy v zmysle
ust. § 61 zákona o vodách pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho
územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

24. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia
bolo povolenie preložky verejného vodovodu SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN 600-primár a s
ním súvisiacej katódovej ochrany SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická
prípojka pre SKAO Jelšovce a SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka. Tieto vodné stavby sú
budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva
SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou
skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v
podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu.
Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu
k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu
ovplyvniť, nakoľko vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú pre povoľovanie týchto
vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných
špeciálnych stavebných úradov a k námietke ohľadne príslušnosti na rozhodovanie sa už žalovaný
vyjadril v časti svojho vyjadrenia v bode III.8 tohto stanoviska.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

25. Dňa 16. 03. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. (zo dňa 15. 03. 2017) na
pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené,
že spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v stavebnom konaní vedenom na Okresnom úrade
Nitra, odbore starostlivosti o životné prostredie pod číslom OU-NR-OSZP3-2016/019776 a vzhľadom na
uvedené je účastníkom konania aj v tejto veci. V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o.
vyjadrila i k správnej žalobe.

26. Uznesením č. k. 11S/269/2016-91 zo dňa 30. 03. 2017 súd pribral do konania spoločnosť MH Invest
s.r.o. za účastníka konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/269/2016.

Podaním zo dňa 02. 06. 2017 sa spoločnosť MH Invest s.r.o., opätovne vyjadrila k správnej žalobe,
žiadajúc súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. Ďalším uznesením č. k. 11S/269/2016-127 zo dňa 13. 03. 2019 súd pribral za účastníkov konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/269/2016 účastníkov administratívneho konania: 1/
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, 2/ Združenie domových samospráv, 3/ Nitra Invest,
s.r.o., 4/ DESIGN ENGINEERING, a.s., 5/Mgr. T. G., 6/ G.. H. Z., 7/ N.. Y. T., 8/ L. P., 9/ L. S..

28. V podaní zo dňa 25. 06. 2019 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť Nitra Invest, s.r.o. ako pribratý
účastník súdneho konania, pričom navrhla, aby súd z dôvodu ich nezákonnosti a nezákonnosti postupu,
ktorý predchádzal ich vydaniu, zrušiť a vrátiť vec na prejednanie a rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru starostlivosti o životné prostredie.

29. Podaním zo dňa 29. 05. 2020 spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. požiadala o priznanie
postavenia osoby zúčastnenej na konaní, ako aj podala vyjadrenie k správnej žalobe.

Uznesením č.k. 11S/269/2016-327 zo dňa 30. 06. 2020 súd priznal spoločnosti Jaguár Land Rover
Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11S/269/2016.

Podaním zo dňa 10. 07. 2020 sa spoločnosť Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o. ako osoba zúčastnená
na konaní písomne vyjadrila k správnej žalobe a navrhla žalobu zamietnuť.

30. Podaním zo dňa 08. 11. 2019 a T.. T. G. (účastník označený v bode 27 tohto odôvodnenia v rade
5/) účinne vzdal účastníctva v tomto konaní.

31. Súd vec prejednal v zmysle žiadosti žalobcu na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 10. 08. 2021
a to za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného a právneho zástupcu pribratého
účastníka konania spoločnosti MH Invest, s.r.o. a právneho zástupcu osoby zúčastnenej na konaní.
Okrem toho súd rozhodol, že podľa § 114 SSP bude pojednávať v neprítomnosti pribratých účastníkov
konania v 2/ - 9/ rade.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že z napádaných správnych rozhodnutí, ako ani z
podkladov v administratívnom spise, nevyplýva, že sa jedná o stavbu ako súčasť významnej investície
strategického parku v Nitre v zmysle príslušných osvedčení. To, že stavbu realizovala spoločnosť MH
Invest, s.r.o., určite ešte samo o sebe bez ďalšieho nemôže zakladať skutočnosť, že ide o súčasť
strategického parku. Uvedené bolo podporené aj tým, že k tejto stavbe neprebehol žiaden proces EIA.
Uvedené bolo rozšírením žalobného bodu III.7.

Zástupca žalovaného zotrval na svojom rozhodnutí, ako aj stanovisku k žalobe a k prednesenej námietke
uviedol, že ide o vyvolanú investíciu a táto nemusí byť posudzovaná v zmysle zákona o posudzovaní
vplyvov.

Právny zástupca pribratého účastníka považoval napadnuté rozhodnutie správnych orgánov za správne,
zákonné a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Okrem toho sa v plnom
rozsahu stotožnil s vysvetlením námietky zo strany žalovaného týkajúcej sa procesu EIA.

Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní sa v plnom rozsahu pridržal svojho písomného
vyjadrenia, ako aj sa stotožnil so stanoviskom žalovaného a mal za to, že zo strany žalobcu ide o
zneužívanie výkonu svojho verejného subjektívneho práva.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe
zo dňa 28. 11. 2016, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 09. 2016, ako i konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 06. 2016), je potrebné zrušiť podľa ust. 191
ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

33. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré
určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne
člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v
prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v
mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje,
príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

34. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
___________________

1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri
stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §
140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom
pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie
d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja,

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy:
a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná obec,

36. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa
vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej
stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr
so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie
orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje
osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie
orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach
štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov,
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje
aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút
a priestupkov. (ods. 2)

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §
39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a
vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným
orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy
(ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm.
t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na
rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo
právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
_____________________
64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,

s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov.
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila
záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť
povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

38. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 19. 05. 2018, teda i v
čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné
zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6
b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak;
ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu
okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný
útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

39. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

40. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 09.
2016, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 06. 2016, pričom okrem iného
namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že v rámci správneho
konania nebola dodržaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním.

V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú
vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto
vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov
pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté
rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci
(jedná sa o stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách“ alebo „vodný zákon“),
ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného
úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného
zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní

v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto
zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 10. 06. 2016 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej
vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa
ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný
úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť
špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný
zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu
správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej
veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 10. 06. 2016 ako príslušný správny orgán prvého stupňa,
a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia
vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený
zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať
za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň
odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004
Z. z. o vodách.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie,
oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 10. 06. 2016 rozhodol ako
odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o
štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva
štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode,
nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví
rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 09. 2016, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie
svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4
vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

41. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že
spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako stavebník podala dňa 06. 04. 2016 žiadosť o stavebné povolenie
pre realizáciu zmeny vodných stavieb v rozsahu objektov SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN
600 - primar, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SKAO
Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie vydal formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a
upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia. V oznámení, sa okrem iného uvádza, že stavba sa
nachádza v priemyselnej lokalite Nitra- Sever, kde je plánovaná výstavba nového strategického parku.
Pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre navrhovanú
akciu (výstavba priemyselného parku ) osvedčenie pod. č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07.
2015. Pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné
prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom, pod. č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

42. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) vydal
formou verejnej vyhlášky dňa 10. 06. 2016 rozhodnutie, ktorým povolil stavebníkovi MH Invest, s.r.o.
realizáciu preloženia časti vyššie uvedených vodných stavieb. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán prvého stupňa, okrem iného uviedol, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné
rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 zákona č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre navrhovanú akciu (výstavba priemyselného parku)
osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Okrem toho uviedol, že pre investíciu
(výstavbu priemyselného parku) bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na životné
prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacie konania, vydané tunajším úradom pod č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Tunajší úrad ako stavebný úrad v tejto veci, podľa
§ 140c stavebného zákona, zaslal oznámenie o začatí stavebného konania príslušnému orgánu, ktorý
vyššie uvedené rozhodnutie vydal, a to pre potreby zabezpečenia záväzného stanoviska v rámci tohto
konania. Na základe tohto bolo tunajšiemu úradu doručené stanovisko pod č. OSZP3-2016/OU-NR-
OSZP3-2016/020054 zo dňa 02. 06. 2016 od kompetentného orgánu, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie
vydal. V tomto stanovisku kompetentný orgán na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie
konštatuje, že podľa § 38 ods. 4 zákona nie je možné vydať záväzné stanovisko, nakoľko uvedená stavba
nebola predmetom zisťovacieho konania zámeru "Automotive Nitra Project". Následne prvostupňový
správny orgán opätovne prekonzultoval celú vec a zistil, že predmetné stavebné objekty nie sú v rozpore
s vydaným rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, právoplatné dňa
28. 12. 2015.

43. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa správny orgán prvého stupňa zaoberal námietkami a
pripomienkami účastníkov konania, a to žalobcu. Žalobca, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia
uviedol, že je účastníkom tohto konania na základe jeho postavenie ako účastníka konania v
rozhodovacom procese v rámci zisťovacieho konania posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré
bolo uskutočnené na tunajšom úrade, ako aj na základe toho, že bolo vydané osvedčenia o významnej
investícii, kde sú zahrnuté jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v kat. území Z. o výmere 149.886 m2.
Správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca si ako účastník konania uplatnil svoje práva a podal
námietky v lehote stanovenej tunajším úradom k vzneseniu námietok a pripomienok ku konaniu, a to v
lehote 7 pracovných dní, v zmysle oznámenia o začatí týchto vodoprávnych konaní vydaného tunajším
úradom. Zároveň uviedol, že tunajší úrad sa týmito námietkami riadne zaoberal a vysporiadal sa s nimi v
rámci tohto konania. V ďalšej časti rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol že tunajší úrad ako
už bolo uvedené v oznámení o začatí tohto konania využíva spôsob doručovania účastníkom konania
formou verejnej vyhlášky (podľa ust. § 26 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní a v súlade s § 73 ods.
4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov).

44. Po podaní odvolania žalobcom rozhodoval i žalovaný, ktorý vydal rozhodnutie zo dňa 28. 09. 2016,
ktorého obsah je popísaný v časti II. tohto rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, tento v
odôvodnení svojho rozhodnutia popisuje priebeh administratívneho konania. Z obsahu rozhodnutia je
zrejmé, že považoval žalobcu za účastníka konania a zaoberal sa jeho námietkami, ktoré smerovali proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia však rovnako ako z prvostupňového
rozhodnutia nie je zrejmé, titulom čoho konal so žalobcom ako s účastníkom konania.

45. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

46. Stavebný zákon v ust. § 59 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto
môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom
v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie
platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140

stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní).

47. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o
správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla,
ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu
všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali
(špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade
možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné
postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym
vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

48. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

49. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania a teda
určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom
je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú
jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako
všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe
je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

50. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého "stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".

51. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa konal so
žalobcom v začatom stavebnom (vodoprávnom) konaní ako s jeho účastníkom. Správny orgán prvého
stupňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal v súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka
konania na ust. § 26 správneho poriadku (ktorý upravuje možnosť doručovania verejnou vyhláškou)
a ust. § 73 ods. 4 zákona o vodách (ktorý v predmetnom ustanovení rieši postup v konaní, najmä
možnosť doručovania verejnou vyhláškou pri veľkom počte množstve účastníkov konania). Iným
spôsobom správny orgán prvého stupňa účastníctvo žalobcu neurčil, uviedol len to, že so žalobcom
konal ako s účastníkom konania, avšak titul tohto konania neuviedol. Pritom z rozhodnutia správneho
orgánu tiež vyplýva, že uvedená stavba nebola predmetom zisťovacieho konania, z ktorého žalobca
odvodzoval svoje účastníctvo. Na základe uvedeného správny súd musel dospieť k záveru, že z
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je možné vyvodiť, na základe akého právneho
predpisu považoval žalobcu za účastníka konania a teda s ním ako s účastníkom konania konal, čo
nevyplýva ani z administratívneho spisu, keďže ustanovenia, na ktoré odkazuje, sa týkajú len spôsobu
doručovania účastníkom konania.

52. Žalovaný správny orgán, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, sa jeho právom byť účastníkom
konania nezaoberal, resp. táto skutočnosť z jeho rozhodnutia nevyplýva. Z odôvodnenia žalovaného

vyplýva len to, že žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán neopomenul účastníkov konania,
písomnosti im doručoval formou verejnej vyhlášky v zmysle stavebného zákona a zákona o vodách.
Zároveň konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené doporučene. Rovnako ako
prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania
zámeru Automotive Nitra Project. V tejto súvislosti dodal, že preložka vodovodu a katódová ochrana
vodovodu ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho
prílohe definovaná, z čoho bolo potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie
je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

53. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v tejto súvislosti poukazuje na povinnosť a právo
správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania
správne určený. V tomto prípade si správne orgány svoju povinnosť nesplnili a z ich rozhodovania, ale ani
z administratívneho spisu nie je možné zistiť, titulom čoho konali v uvedenom stavebnom (vodoprávnom)
konaní so žalobcom.

54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.
09. 2016, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 06. 2016 (čoho sa žalobca
podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v
zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

55. Úlohou žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vyriešiť otázku,
či žalobca je účastníkom stavebného konania a na základe čoho mu toto právo vyplýva. Bude potrebné
vyriešiť i to, či stavebnému konaniu malo/nemalo predchádzať zisťovacie konanie podľa zákona č.
24/2006 Z. z., a ak áno, či je ho možné subsumovať pod rozhodnutie v tzv. zisťovacom konaní,
výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10. 2015, na ktoré sa odvoláva i správny orgán
prvého stupňa v oznámení o začatí stavebného konania. Správne orgány si musia prioritne vyriešiť
otázku účastníctva žalobcu v tomto preskúmavanom konaní. Žalovaný je viazaný právnym názorom
súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami
kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti
správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov
znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a
najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.
5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za
zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán.

56. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd
poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov stavebného konania, pričom túto
otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda
bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je účastníkom
stavebného konania podľa ust. 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného
konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny
odkaz na ust. § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

57. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania stavebného rozhodnutia zo dňa 10. 06. 2016, resp.
v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka
konania podľa ust. § 59 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní proti
stavebnému rozhodnutiu.

58. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

59. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania a osobe zúčastnenej na konaní rozhodol správny
súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom
konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie
povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym
zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania, správny
súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Pribratí účastníci konania (MH Invest, s.r.o. a Nitra
Invest s.r.o.) podali písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ale v predmetnej veci správny súd nezistil
ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom
konania priznať právo na náhradu trov konania. Rovnako súd postupoval aj pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania osoby zúčastnenej na konaní, ktorá taktiež podala písomné vyjadrenie k správnej
žalobe.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.