Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. júl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5818201214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne:
D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom
D. XXX, proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.

11C/31/2018-100 zo 06. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a V. m e n í tak, že podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
T., obec T., okres Námestovo, zapísané v katastri nehnuteľností na
- liste vlastníctva č.XXXX ako CKN parc. č. 8448/10 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2,
- liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parc. č. 3798/1 - ostatné plochy o výmere 10 m2, EKN parc. č.
3798/2 - ostatné plochy o výmere 35 m2, EKN parc.č. 3799/1- trvalé trávnaté porasty o výmere 44 m2,

- liste vlastníctva č. XXXX ako CKN parc. č. 8448/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2,
CKN parc. č. 8448/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, CKN parc. č. 8448/8 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 276 m2, CKN parc. č. 8448/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75
m2, CKN parc. č. 8448/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 z r u š u j e a uvedené
nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne: D. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XXX.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely žalovanému
sumu 4.181,58 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výrok IV. rozsudku okresného súdu zostáva nedotknutý.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodol,žepodielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovaného
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. T., ktoré označil parcelným číslom, veľkosťou výmery
a druhom pozemku, zrušuje (výrok I.). Takto označené nehnuteľnosti určil do výlučného vlastníctva
žalobkyne (výrok II.), ktorú označil menom, priezviskom, rodným menom, dátumom narodenia, rodným
číslom a bydliskom. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke
podielyžalovanémusumu4.181,58eurdo15dníodprávoplatnostitohtorozsudku(výrokIII.).Vozvyšnej

časti žalobu zamietol. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“), ktorý upravuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Primárne
sa zaoberal posúdením možnosti reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností medzi podielovýchspoluvlastníkov, žalobkyňu a žalovaného tak, že výmera novovytvorených pozemkov by zodpovedala
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Dospel k záveru, že reálna deľba vysporiadavaných
nehnuteľností nie je možná. V prípade niektorých nehnuteľností by z vytvorené nové pozemky,

ktoré by pripadli žalovanému nemali prístup k verejnej komunikácii, ďalšie pozemky sú zastavané
stavbami vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Okresný súd tak pristúpil k ďalšej zákonnej možnosti
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného
vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov s tým, že ustupujúcemu spoluvlastníkovi bude poskytnutá
peňažná náhrada za jeho podiely. Porovnal veľkosť spoluvlastníckych podielov a vychádzajúc z § 139

ods. 2 OZ konštatoval, že možnosť rozhodovania o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami
vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednoznačne svedčí v prospech žalobkyne. Na
základe týchto zistení, ako aj skutočnosť, že časť pozemkov je zastavaná stavbami vo vlastníctve
žalobkyne, prípadne tvoria logické hospodárske zázemie týchto stavieb, „určil“ všetky pozemky do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Výšku peňažnej náhrady za podiely ustupujúceho spoluvlastníka
vysporadúvaných nehnuteľností, t.j. žalovaného, určil podľa znaleckého posudku č. 28/2020 znalca J..

Q. D., ktorý predložila žalobkyňa, sumou 12,48 eur/m2. Z tejto sumy vychádzal aj pri pozemkoch E-KN
parc. č. 3798/2 a 3799/1, ktoré neboli v uvedenom znaleckom posudku zahrnuté, avšak z predložených
fotografií a ortofotomapy zistil, že ide o trávnaté pozemky predstavujúce úzky pás medzi pozemkami,
ktoré tvoria hospodársky dvor s rodinným domom na jednej strane a pole, lúku na druhej strane. Okrem
toho, na rozdiel od pozemkov ocenených v znaleckom posudku, sa nachádzajú v extraviláne, potom

hodnota týchto pozemkov nemôže byť vyššia ako pozemkov, ktoré boli ocenené v znaleckom posudku.
Aj keď žalovaný s takto určenou cenou pozemkov nesúhlasil, nepredložil žiadne dôkazy o inej výške
ceny týchto pozemkov. Súd preto vychádzal zo sumy stanovenej znaleckým posudkom predloženým
žalobkyňou a výšku celkovej náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely určil sumou 4.181,58 eur.
Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k E-KN parc. č. 3814/2,

súd žalobu vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti zamietol, pretože dospel k záveru, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by mala uvedená nehnuteľnosť naďalej zostať v spoluvlastníctve
žalobkyneažalovaného,ato zachovaniemožnostiprístupukpozemkomvspoluvlastníctvežalovaného.
V prípadne prikázania uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne by mohol byť
žalovanému znemožnený prístup k pozemkom, v ktorých má žalovaný spoluvlastnícky podiel. O

trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1,2 a § 257 CSP. Vychádzal z toho, že konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom spôsob usporiadania
vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Strany môžu navrhovať spôsoby usporiadania
vzťahu, avšak súd ich návrhmi nie je viazaný, vychádza len zo zákona. V tomto konaní preto nie
je možné z procesného hľadiska určiť, ktorá strana bola úspešnou alebo neúspešnou. Z uvedeného

dôvodu nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (výrok I., II., III.) a do výroku o trovách konania (výrok V.) podal odvolanie žalovaný.
Proti výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, odvolanie nebolo podané. Žalovaný v

odvolaní žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný namietal, že v záhlaví rozsudku
nie je uvedené rodné priezvisko žalobkyne. Okresný súd nezisťoval jej osobný stav, ktorá skutočnosť
má vplyv na to, či sporné pozemky budú prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne či sa ich výlučnou vlastníčkou stane priamo žalobkyňa. Ďalšia námietka žalovaného smerovala

voči neurčitosti a nevykonateľnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z dôvodu, že tieto
neuvádzajú čísla listov vlastníctva, na ktorých sú vedené vyporiadavané nehnuteľnosti. Za nesprávne
považoval aj to, že okresný súd vo výroku II. „určil do vlastníctva“ žalobkyne sporné nehnuteľnosti,
pretože takýto termín sa nepoužíva, správne malo byť uvedené, že sa do vlastníctva žalobkyne
nehnuteľnosti „prikazujú“. Rovnako za neurčitý považoval aj výrok IV. napadnutého rozsudku, nakoľko

v ňom nebolo uvedené, čo konkrétne sa zamieta. Ďalej žalovaný namietal porušenie kontradiktórnosti
konania postupom okresného súdu, ktorý mu bezdôvodne nedoručil znalecký posudok č. 28/2020, ani
žiadnu z fotografií a výpisov z listu vlastníctva, ktoré mu boli predložené na pojednávaní konanom
dňa 06.08.2020. Ďalej žalovaný uviedol, že k odvolaniu predkladá sťažnosť z 05.10.2020, adresovanú
na Ministerstvo spravodlivosti SR, voči znalcovi J.. D., lebo je zrejmé, že ním vyhotovený znalecký

posudok je neodborný. Neodbornosť a nedostatky znaleckého posudku, na ktoré v tejto sťažnosti
poukazuje museli byť zrejmé aj sudcovi, JUDr. Chlebovi, ktorý ich mal sám ako osoba znalá práva,
zistiť. Pokiaľ ich nekonštatoval, je zrejmé, že je voči jeho osobe zaujatý. Žalovaný namietal nesprávne
určenú výšku peňažnej náhrady, ktorú by mu mala žalobkyňa na základe rozsudku vyplatiť. Poukázalna spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3C/15/2018, v ktorom Správa obce Rabčice oznámila cenu
ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v intraviláne obce od 20,- do 40,- eur/m2, čo je aj žalobkyni
známe, nakoľko v predmetom konaní vystupovala, rovnako sa ho zúčastnil aj jej právny zástupca,

Mgr. Palider. Sudca okresného súdu tak postupoval nesprávne, pokiaľ sa uspokojil iba so znaleckým
posudkom, nakoľko mal aktualizovať výšku výplatku, ktorá mala byť určená sumou cca 20.000,- eur.
Žalovaný poukázal na to, že rozsudok bol vydaný nezákonným sudcom, a to z dôvodu, že vec bola
pridelenápôvodneJUDr.Krivdovej,pričommunebolodoručenérozhodnutie,žeexistujenejakýzákonný
dôvod, pre ktorý došlo k zmene sudcu. Pokiaľ išlo o zmenu rozvrhu práce tak v rozpore s ust. § 51

zák. č. 757/2004 Z.z., ktorý stanovuje náhodný výber sudcu. Vydaním účelových zmien rozvrhu práce
došlo k obchádzaniu princípu náhodného výberu. Ďalej poukázal na to, že v zápisnici z pojednávania z
06.08.2020 nie je zaznamenané poučenie súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, čím došlo k porušeniu práva
na spravodlivé súdne konanie a k vydaniu prekvapivého rozhodnutia.
Ďalšie odvolacie námietky žalovaného sa týkali vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku, ktorý podľa
jeho názoru vychádzal zo zmätočnej žaloby. Žalobkyňa nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení, súd sa

jeho námietkami, ktorými spochybňoval tvrdenia žalobkyne, riadne nezaoberal. Vec nesprávne právne
posúdil, pretože sa nezaoberal účelným využitím veci a mal prihliadnuť na násilnícke konanie žalobkyne
voči jeho osobe. Ak by rozsudok nadobudol právoplatnosť došlo by k znehodnoteniu jeho susedných
pozemkov. Rozhodnutie okresného súdu považoval za predčasné, pretože nebol vykonaný výsluch
žalobkyne ani jeho osoby. Výsluchom by sa preukázalo násilné konanie žalobkyne voči jeho osobe.

Okresnýsúd nevyhlásiluznesenieozamietnutínávrhunavykonaniedokazovania,neodôvodnil,zakých
konkrétnych dôvodov dokazovanie nevykonal. Okresný súd dôkazy nesprávne vyhodnotil a dospel tak k
nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Na pojednávaní konanom dňa 06.08.2020 nebol vyhlásený
rozsudok sudcom, nebolo uvedené, kto je žalobca, kto je žalovaný, bolo nesprávne poučenie o výkone
rozhodnutia, nie o exekúcii, v úvode boli nesprávne oboznámené listiny. Rovnako podaná žaloba bola

zmätočná, nemá zákonné náležitosti vyplývajúce z § 132 ods. 1 - 3, § 136, § 138 a § 151 ods. 1
CSP. Okresný súd mal preto žalobu odmietnuť. Celý rozsudok považoval žalovaný za nepreskúmateľný
a vydaný zaujatým sudcom. Poukázal na to, že vzniesol voči sudcovi 05.08.2020 mailom námietku
zaujatosti, napriek tomu sudca pojednával.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

5. Jeden okruh odvolacích námietok žalovaného sa týkal neurčitosti a nepresnosti výrokov rozsudku
okresného súdu, najmä pokiaľ išlo o presnú špecifikáciu nehnuteľností, o ktorých rozhodoval. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej „katastrálny zákon“), podľa ktorého práva
k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisujú aj rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa §
142 OZ, ktoré majú konštitutívny charakter. Pre vykonanie záznamu je rozhodujúci výrok rozhodnutia.

Vymedzenie nehnuteľností vo výroku rozhodnutia by malo byť nezameniteľné a malo by vychádzať
z § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s
argumentáciou žalovaného o neúplnosti výroku rozsudku okresného súdu, ktorá spočívala absencii
označenia listov vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania vedené
a nesprávnosti použitia spojenia, že výlučnou vlastníčkou vyporiadavaných nehnuteľností sa určuje

žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe uviedla žalobný petit, v ktorom sporné nehnuteľnosti opísala aj uvedením
listu vlastníctva, na ktorom sú vedené a žiadala, aby okresný súd rozhodol tak, že tieto nehnuteľnosti „sa
prikazujú“ do jej výlučného vlastníctva. Použitie termínu „prikazujú“ vychádza priamo z ust. § 142 ods. 1
veta tretia OZ, podľa ktorej ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec sa primeranú náhradu
alebo viacerým spoluvlastníkom. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil výrok rozsudku okresného

súdu a doplnil označenie nehnuteľností, ktorých sa konanie týka o uvedenie čísiel listov vlastníctva,
na ktorých sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú a v súlade s ust. § 142 ods. 1 OZ používajúc zákonnú
terminológiu rozhodol o tom, že sporné nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne.6. Ďalšie odvolacie námietky procesného charakteru nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. Nie je
nutné, aby strany sporu, ktoré sú fyzickými osobami boli okrem mena a priezviska označené aj rodným
menom, táto povinnosť nevyplýva z ust. § 133 CSP, ktorý upravuje označenie fyzických a právnických

osôb v žalobe, z ktorého označenia následne vychádza aj súd pri uvedení strán sporu v záhlaví
rozsudku (§ 220 ods. 1 CSP). Okrem toho žalobkyňa bola dostatočne identifikovaná nezameniteľným
spôsobom dátumom narodenia ako aj adresou bydliska a vo výroku rozsudku súd označil žalobkyňu
aj rodným menom, pre potreby zápisu rozsudku do katastra nehnuteľností. Nebolo potrebné zaoberať
sa posudzovaním otázky, či tieto nehnuteľnosti po ich prikázaní do vlastníctva žalobkyne sú zároveň

súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela. Okresný súd dostatočne dôsledne
vychádzal z vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu, z ktorého bolo nepochybné, že
ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností na liste vlastníctva vystupovali žalobkyňa a žalovaný. Tieto
údaje na liste vlastníctva počas konania neboli spochybňované stranami sporu ani nebol preukázaný
opak, v zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak, potom okresný súd z takýchto údajov musel vychádzať. Žalovaný považoval

za neurčitý výrok rozsudku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, lebo neuvádzal konkrétne čo
bolo zamietnuté. Výrok a odôvodnenie rozsudku tvoria jeden celok, v odôvodnení rozsudku súd presne
uviedol, v akej časti a prečo žalobu zamietol. Podľa odvolacieho súdu je postačujúce, ak súd vo výroku
rozhodnutia uvedie, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta, lebo je nepochybné, že uplatnený nárok v
žalobe, ktorý nebol priznaný súdnym rozhodnutím zamietol.

7. Žalovaný poukazoval na porušenie princípu kontradiktórnosti, pokiaľ mu okresný súd nedoručoval
znalecký posudok č. 28/2020 ani žiadne z fotografií a výpisov z listu vlastníctva, ktoré boli súdu
predložené na pojednávaní 06.08.2020. Súdu nevyplýva povinnosť doručovať dôkazy predkladané
stranami na pojednávaní, druhej strane konania, ktorá sa pojednávania nezúčastnila. Súd má povinnosť

doručovať druhej strane sporu žalobu spolu s prílohami v zmysle § 167 ods. 1 CSP. Okresný súd preto
procesne nepochybil a neporušil ani princíp kontradiktórnosti ak dôkazy predložené žalobkyňou na
pojednávaní osobitne žalovanému nedoručoval. Žalovaný mal možnosť k predloženým listinám zaujať
stanovisko na pojednávaní konanom dňa 06.08.2020, na ktorom bol dôkaz týmito listinami vykonaný.
Tým, že sa žalovaný neustanovil na pojednávanie a právo byť prítomný nevyužil, sám sa o túto možnosť

obral.

8. Žalovaný k odvolaniu priložil sťažnosť adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
voči znalcovi, ktorý vyhotovil znalecký posudok o výške ceny výplatku jeho spoluvlastníckeho podielu z
vyporiadavaných nehnuteľností. Primárne je potrebné poukázať na to, že táto sťažnosť bola realizovaná

zo strany žalovaného až po vydaní napadnutého rozsudku. Obsahom tejto sťažnosti je námietka
správnosti odborných záverov znaleckého posudku, tieto námietky týkajúce sa záverov znaleckého
posudku mal možnosť žalovaný uplatniť v konaní pred okresným súdom. Nie je dôvodné jeho tvrdenie,
že sám sudca ako osoba znalá práva, mala z tohto hľadiska (z ktorého namieta správnosť záverov
znaleckého posudku v podanej sťažnosti) posudok hodnotiť. Žalovaný opomína svoju povinnosť, že ak

s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí a tieto namieta, je povinný uviesť relevantné skutočnosti a označiť
dôkazy, na základe ktorých tieto námietky vzniesol. Iba samotné popretie správnosti určenia výšky
výplatku žalobkyňou v podanej žalobe nepostačuje. Žalobkyňa svoje tvrdenia podporila znaleckým
posudkom, žalovaný svoje tvrdenia nedoložil žiadnymi dôkazmi. Jeho poukazovanie na iné súdne
konanie ako aj na správu Obce Rabčice v rámci odvolacieho konania je neúčinné, nakoľko ide o novoty,

ktoré možno použiť iba v prípade splnenia zákonných podmienok § 366 CSP, čo však v prejednávanej
veci nie je.

9. Vo vzťahu k pojednávaniu 06.08.2020 žalovaný namietal aj absenciu poučenia podľa § 181 ods.
2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vo veci došlo k predbežnému prejednaniu

sporu, kde boli strany poučené o právnom posúdení veci okresným súdom. Okrem toho, ak by aj
nebolo uvedené ustanovenie dodržané, nemá to žiaden priamy dosah na vylúčenie strany sporu z
jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok. Porušenie uvedeného ustanovenia
nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Obdo/92/2018 z 20.11.2019).

10. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že vo veci nekonal zákonný sudca, odvolací súd
mal preukázané, že pôvodne bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu
Námestovo JUDr. Zuzane Krivdovej (č.l. 25). V súlade s Dodatkom č. 4 Rozvrhu práce Okresného súduNámestovonarok2019bolapredmetnávecdňa02.04.2019pridelenánaďalšiekonaniezastupujúcemu
sudcovi JUDr. Martinovi Chlebovi (č.l. 47 rub). Pokiaľ žalovaný namietal, že mu nebolo doručené
oznámenie súdu o zmene zákonného sudcu, súd túto povinnosť nemá. Z obsahu spisu zároveň vyplýva,

že vtedajší právny zástupca žalovaného, JUDr. Ján Vajda, bol študovať spis, a to i po zmene sudcu,
teda mal možnosť preveriť si pridelenie veci zákonnému sudcovi.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o zmätočnosti žaloby, ktorá mala byť dôvodom
na jej odmietnutie okresným súdom. Žaloba obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle § 132 až §

136 CSP. Žalobkyňa riadne označila strany sporu, zrozumiteľne opísala rozhodujúce skutočnosti, bolo
zrejmé čoho a na akom základe sa domáha. Nebol tak dôvod, aby okresný súd žalobu odmietol.

12. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil aj odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa predmetu
sporu, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a v nedostatočnom zistení skutkového stavu.
V nadväznosti na námietku žalovaného spočívajúcu v predčasnom rozhodnutí okresného súdu z dôvodu

nevykonaniavýsluchužalobkyneažalovaného,odvolacísúduvádza,žeCivilnýsporovýporiadokukladá
stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd však nie je viazaný
návrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), nie strán konania. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou

nie je postupom, ktorým by súd odňal strane možnosť konať pred súdom. Ústavný súd SR v rozhodnutí
sp. zn. I.ÚS 64/97 konštatoval, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník (strana) konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy,

ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. V prípade, že súd odmietne vykonať určitou
stranou konania navrhovaný dôkaz, je však jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP). I keď okresný súd nevyhlásil
uznesenie, ktorým by zamietol konkrétne návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, uznesením
vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodov, že nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy.

Okrem toho, žalovaný netvrdil existenciu konkrétneho násilného konania žalobkyne voči jeho osobe a
nenavrhol na preukázanie tejto skutočnosti návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne.

13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom

súd správne na danú vec aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odvolaní sa dostatočne
podrobne zaoberal využitím veci a svoje závery dostatočne odôvodnil. Nie je dôvodné ani tvrdenie
žalovaného o tom, že nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti a že sudca pri rozhodovaní vo
veci konal bez toho, aby na túto námietku prihliadal. Z obsahu spisu vyplýva, že mailom z 05. augusta
2020 (č.l. 80) žalovaný vzniesol námietku zaujatosti tvrdiac, že nevyhovením jeho žiadosti o odročenie

pojednávania okresným súdom a oznámením mu tejto skutočnosti až v tento deň (t.j. 05. augusta 2020)
vo večerných hodinách je mu znemožnené, aby z miesta dovolenky, ktoré je vzdialené viac ako 500 km
od Okresného súdu Námestovo sa na pojednávanie ustanovil. Sudca na pojednávaní dňa 06.08.2020
sa s touto námietkou oboznámil a konštatoval, že sa týka postupu vedenia konania okresného súdu,
teda z tohto dôvodu na ňu neprihliadal. Tento postup považoval odvolací súd za správny, súladný

s ustanovením § 53 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych záverov krajský súd rozsudok okresného

súdu zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách celého
prvoinštančného aj odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 257 CSP. Vychádzajúc
z charakteru prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z procesného hľadiska
určiť, ktorá zo strán bola úspešnou a neúspešnou a z uvedeného dôvodu nepriznal náhradu trov konania
ani jednej zo strán.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)