Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201439
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717201439.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: S. Z., K.. XX.XX.XXXX, O.

J. XXX/X, XXX XX I. I., zastúpená Dr. Zuzana Wagner, LL.M., Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, IČO: 50
429 345 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, zastúpená Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01
Košice 1, IČO: 36 863 017 v konaní o neplatnosť právnych úkonov a neexistenciu záložného práva takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti týkajúcej sa neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.03.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným sa zastavuje.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 06.02.2017 domáhala vydania rozsudku, v ktorom by súd určil,
že Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou
a Slovenskou sporiteľňou, a. s. , všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od

01.08.2002, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom s účinnosťou od 01.07.2007 a záložná zmluva
zo dňa 20.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou a.s. obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky, a to v časti I. bod 1 zmluvy o úvere, bod 4 časti II. zmluvy o úvere, časť A
úverových podmienok, bod 5.2. úverových podmienok, bod 8.4. úverových podmienok, časť C bod 15.15
všeobecných obchodných podmienok, časť C bod 15.9.1. všeobecných obchodných podmienok, časť
C bod 8.11. všeobecných obchodných podmienok, časť 4 bod 5 záložnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa sa

domáhala,abysúdurčil,žeZmluvaosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa20.03.2008uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, ako aj, že záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s. na
nehnuteľnosti nachádzajúcim sa v Katastrálnom území P., R. I. I., R. I. I. a to pozemok parcely registra
„C“ , s parc. č. XXX/X - výmera 166 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parcely registra „ C“ s
parcelným číslom XXX - výmera 589 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba na
parcele č. XXX, súpisné číslo XXX - druh stavby rodinný dom, všetky zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice v podielovom spoluvlastníctve V. S., Y.. D., nar.

XX.XX.XXXX, veľkosti podielu 1-ina, V. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1-ina, V. I., K..
XX.XX.XXXX o veľkosti podielu 1-ina, Z. U., K.. XX.XX.XXXX, veľkosti podielu 1-ina, neexistuje. Zároveň
sa domáhala aj náhrady trov konania.Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere číslo
XXXXXXXXXX dňa 20.03.2008. Podľa zmluvy o úvere poskytol žalovaný žalobkyni úver na
nadobudnutie,opravuaúdržbunehnuteľnostísistinouvovýške2.300.000Sk,čovprepočtepredstavuje

sumu 76.346,01 €, ktorý bol splatný v 359 mesačných splátkach. V časti I, bodu 1 zmluvy o úvere boli
dohodnuté podmienky splácania predmetného úveru v časti II, bod 2 zmluvy o úvere, je vyhlásenie, že
súčasťou zmluvy o úvere sú VOP ( Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s
účinnosťou od 01.08.2002 ), úverové podmienky (obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a. s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom s účinnosťou

od 01.07.2007 ), Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Napriek vyhláseniu žalobkyne, že bola
s uvedenými dokumentmi, ako aj skutočnosťami podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách ( RPMN )
oboznámená, ide v skutočnosti len o formulárové ustanovenie zmluvy, ktoré žalobkyňa pri podpise
zmluvy o úvere nemohla vyňať, ani zmeniť, hoci nezodpovedá realite a žalovaný predmetné dokumenty
žalobkyni ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nepredložil, ani žalobkyňu o nich neinformoval. Z tohto
dôvodu žiada žalobkyňa , aby súd v zmysle ust. § 295 Civilného sporového poriadku obstaral od

žalovaného všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník poplatkov a podmienky
určené zverejnením, všetky účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy k 20.03.2008.
V rovnaký deň, t.j. 20.03.2008 uzavrela žalobkyňa so žalovaným aj zmluvu o zriadení záložného práva
a mandátnu zmluvu, kde v zmysle časti I bodu 3 záložnej zmluvy je záložným právom zabezpečená
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX. Zároveň sú

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice,
teda nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa splácala pravidelné mesačné splátky
v zmysle zmluvy o úvere po dobu troch rokov od poskytnutia úveru. V roku 2011 z dôvodu narodenia
dieťaťa a s tým súvisiacim znížením príjmu, žiadala opakovane o odklad splátok s tým, že žalovaný
žiadostiam o odklad splátok nevyhovel. Žalobkyňa aj napriek finančnej tiesni a podľa svojich možností a

schopností sa snažila uhradiť vzniknutý dlh. Napriek snahe žalobkyne dlh splatiť, žalovaný opakovane
hrozil žalobkyni výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je jediným obydlím žalobkyne a jej
rodiny, z toho troch maloletých detí. Nastavenie podmienok splácania úveru v zmysle zmluvy o úvere
a neakceptovania finančnej a životnej situácie žalobkyne zo strany žalovaného má za následok, že
hoci žalobkyňa žalobcovi do dnešného dňa reálne splatila takmer polovicu poskytnutého úveru ( ku

31.12.2016 to bolo 36.169,52 € ), je istina, ktorú žalovaný eviduje ako neuhradenú k dnešnému dňu
vyššia ako poskytnutý úver ( výpis z úveru za rok 2016 - 80.198,38 € ). Nastavenie podmienok
splácania úveru vykazuje tak, ako je upravené v zmluve o úvere, rozpor so zákonom neprimeraných
zmluvných podmienok , ako aj rozpor s dobrými mravmi. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

jej uzavretia a úverový vzťah podlieha ustanoveniam právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Ide
o formulárovú zmluvu , ktorú žalovaný uzatvára vo viacerých prípadoch a podmienky v nej, ako aj v
dokumentoch súvisiacich so zmluvou o úvere neboli dohodnuté individuálne. Ustanovenie časti I bod
1 zmluvy o úvere, že splácanie úveru je „riadne progresívne“ neurčuje, v akom časovom horizonte a
v akom rozsahu majú splátky narastať. Uvedené nielenže nie je upravené v úverovej zmluve, ale ani

v úverových podmienkach a ani vo všeobecných podmienkach, či sadzobníku. K uvedenej informácii
je možné sa dopracovať v tzv. podmienkach určených zverejnením na webovej stránke žalovaného,
konkrétne v úrokových sadzbách pre úvery zabezpečené nehnuteľnosťou. Ako poznámka pod čiarou je
drobnýmpísmomuvedené:„Koeficientyplatnépreprogresívnesplácanie:koeficientrastu2%,koeficient
rastu prvej etapy 3 % “, ani tu však nie je uvedené, na aké časové obdobie sa progresivita vzťahuje.

Časové obdobie, v ktorom je banka oprávnená pri riadnom progresívnom splácaní pohľadávky zmeniť
výšku splátky v závislosti od koeficientu rastu je upravené v bode 5.5.7.5 úverových podmienok a je ním
obdobie jedného roka. Zo znenia uvedeného ustanovenia: „ Ak bolo v úverovej zmluve dohodnuté riadne
progresívne splácanie pohľadávky banky, banka je oprávnená jeden krát v kalendárnom roku zmeniť
výšku splátky v závislosti od koeficientu rastu , ktorého aktuálnu hodnotu oznamuje zverejnením .....

Zmenu výšky splátky banka vykoná najneskôr po uplynutí 12-tich mesiacov od poslednej výšky splátky “.
Nie je však jednoznačné, že k progresii splátky dôjde raz za rok. Žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť
sa s vyššie uvedenými súčasťami zmluvy o úvere, je absolútne nemožné vzhľadom na množstvo
žalovaným zverejnených dokumentov oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy so všetkými z nich, doslova
v nich hľadať pre spotrebiteľa podstatné podmienky úverovej zmluvy. Len samotná zmluva o úvere s

úverovými podmienkami a všeobecnými úverovými podmienkami , záložnou zmluvou bez sadzobníka
a všetkých zverejnení je v rozsahu viac ako 70 strán. Uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa je dodávateľ povinný pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy
spotrebiteľa preukázateľne informovať o obsahu spotrebiteľského záväzku. Vyhlásenie, že sa žalobkyňaoboznámila so súčasťami zmluvy bolo len formulárovým vyhlásením. Žalovaný uvedené dokumenty
žalobkyni dodnes neposkytol.
Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sa za neprijateľné zmluvné podmienky ( a teda podmienky neplatné) považujú také ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemohol pred uzavretím zmluvy
oboznámiť a v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. v) zmluvné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa
uhradenie plnení, o ktorých nebol spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré nedostáva spotrebiteľ potrebné protiplnenie. Hoci

podmienka neprijateľnosti uvedená v písmene v) § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nadobudla
účinnosť až 13.06.2014, výpočet neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie
je, ani nebol v čase uzavretia zmluvy o úvere taxatívny a teda podmienka, ktorú neskôr zákonodarca
zaradil do zoznamu neprijateľných podmienok, bola neprijateľnou aj v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Navyše podľa § 75 ods. 6 zákona o bankách: „ Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu
úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo v

zmluve o komunálnom úvere. “ Na základe uvedeného a teda pre neurčitosť, neprijateľnosť v rozpore s
dobrými mravmi je podmienka progresivity splátok neplatná a žalobkyňa ňou nie je viazaná.
Žalobkyňa uviedla, že nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa spôsobuje aj spôsob
nastavenia splácania úveru a informovanie, resp. neinformovanie spotrebiteľa o uvedenom spôsobe
splácania. V zmysle základných podmienok zmluvy o úvere je výška splátky istiny 11.548 Sk, v prepočte

383,32 €, splatnosť prvej splátky istiny je 20.04.2008 a periodicita a splatnosť splátok istiny je mesačne
k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. V rozpore s uvedeným slovným vyjadrením sa pravidelnou
mesačnou splátkou má splácať nielen istina, ale aj úrok, splatné poplatky a náklady banky súvisiace
s úverom a úroky z omeškania. Nie je však zaužívanou praxou, aby sa splátkou úveru hradili úroky
a nehradila sa istina a spotrebiteľ o tejto skutočnosti vôbec nebol informovaný. Ak si dodávateľ -

banka, dohodne so spotrebiteľom/klientom odklad splácania istiny v tejto forme, musí to byť v zmluve
jasne uvedené. V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedený odklad splácania istiny. V úverovej
zmluve nie je tiež uvedená amortizačná tabuľka , na základe ktorej by žalobkyňa ako spotrebiteľka bez
potrebných znalostí bankového úradníka okamžite vedela posúdiť sumu splatných úrokov. Stanovená
výška pravidelnej mesačnej splátky ani pri progresivite splátok ( 2 % ročne ) nedosahuje v období viac

ako dvoch rokov výšku splatných úrokov. Žalobkyňa napriek riadnemu a včasnému splácaniu úveru po
dobu viac ako 2 rokov ( pri progresivite splátok ) nielenže nespláca istinu, ale dostáva sa do omeškania
so splatením úrokov na úver, ktoré nie sú kryté pravidelnou mesačnou splátkou, pohľadávka žalovaného
voči žalobkyni sa napriek riadnemu splácaniu zvyšuje a neznižuje. Nastavený spôsob splácania je tiež
v rozpore s bodom 5.5.7.1. úverových podmienok, v zmysle ktorého „ Dlžník spláca pohľadávku banky

mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú: poplatky a náklady banky spojené s úverom, úroky z omeškania,
úroky z poskytnutého úveru a istinu .“
V ďalšom poukazuje na časť A všeobecných úverových podmienok a uvádza, že z definícií uvedených
v tejto časti vyplýva, že žalovaný úročí nielen nesplatenú istinu, ale aj nesplatené úroky, ale aj
úroky z omeškania a poplatky. Úrok je cena za požičanie peňažných prostriedkov a vypočítava sa

z istiny podľa určitej úrokovej miery. Úprava úročenia podľa úverových podmienok je teda v rozpore
so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to,
že aj keď sa kapitalizácia úrokov bankových produktov ( nielen pri poskytovaní úverov, ale aj pri
peňažných vkladoch ), v prípade poskytnutia úveru spotrebiteľovi takáto podmienka jednoznačne
zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto

je v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný ani
následne, keď žalobkyňa napriek riadnemu splácaniu mesačných splátok a čiastočnému splácaniu
omeškaného dlhu, žiadala listom zo dňa 18.02.2016 vysvetlenie nárastu dlhu, žalobkyni neodpovedal a
kapitalizáciu pohľadávky nevysvetlil. Poukázala žalobkyňa na § 37 ods. 21 zákona o bankách účinného
od 10.06.2013, kde v zmysle ktorého bol aj poplatok za správu úveru v dohodnutej výške 90 Slovenských

korún mesačne a od októbra 2010 je jednostranne zmenený žalovaným na sumu 3,49 €. Žalovaný
v súlade s účinnosťou novely 132/2013 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankáchzrušilodjúna2013povinnosťmesačnejúhradyzasprávuúveru.Uvedenázákonnáúpravabola
reakciou na už doteraz zaužívanú prax súdov, v zmysle ktorej poplatok za správu úveru je neprijateľnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nezaväzuje spotrebiteľa od začiatku. Podmienka mesačnej

úhradypoplatkuzasplátkuúverubolavzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatnáodpočiatku
a žalobkyňa ňou nebola od začiatku viazaná. Ako však z výpisov z úveru žalovaného vyplýva, žalovaný
poplatky za správu úveru od júna 2013 spätne neodrátaval. Vyššie uvedené poplatky boli započítané na
istinu, ktorá bola ďalej úročená. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o úvere tiež neobsahujeviaceré náležitosti zmluvy, ktoré určoval zákon o bankách, účinný v čase podpisu zmluvy o úvere, a ktoré
v súčasnosti vymedzuje zákon č. 50/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Nekalou praktikou žalovaného a
konaním v rozpore s dobrými mravmi ( a v súčasnosti aj v rozpore so zákonom ) je aj odmietnutie odkladu

splátok, resp. zníženie splátok úveru v prípade narodenia dieťaťa. Napriek skutočnosti, že ustanovenia
zákona č. 90/2016 Z. z. neboli v čase uzavretia zmluvy úveru účinné je zjavné, že zákonodarca
predmetný zákon prijal, aby odstránil existujúcu nerovnováhu vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v
úverových zmluvách na bývanie. Neumožnenie odkladu splátok , resp. ich zníženie z dôvodu narodenia
dieťaťa žalobkyne, ktoré žalobkyňa dokladovala žalovanému rodným listom dieťaťa malo za následok

vznik omeškania žalobkyne a zvyšovanie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni.
Zmluva o úvere, ako aj jej súčasti, akcesorická záložná zmluva obsahujú množstvo ďalších
neprimeraných zmluvných podmienok a to hneď na prvej strane úverovej zmluvy ( záhlavie zmluvy o
úvere a bod 4. časti II. zmluvy o úvere ), kde sa nachádza nelegálna opcia obchodného zákonníka ,
ide o ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom , konkrétne s § 52 ods. 2,3 tretia veta Občianskeho
zákonníka. Neprijateľnou podmienkou, ktorá zakladá nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa je tiež

ustanovenie bodu 5.2 úverových podmienok, ktoré určuje postupnosť splácania pohľadávky, avšak táto
postupnosť splácania pohľadávok v zmysle obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa nevýhodná a
v prípade individuálneho dohodnutia takejto podmienky by žalobkyňa/spotrebiteľka na ňu nepristúpila,
nakoľko podľa bodu 5.2 úverových podmienok: „ Pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm
uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v nasledovnom poradí: splatné pohľadávky a náklady banky

súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania najskôr splatného úroku z
omeškania... , úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. “ Neprimeranou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je požadovanie neprimerane vysokej
sumy ako sankcie za nesplnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Takouto neprimeranou sankciou je
ajustanoveniečasti4,bod5záložnejzmluvyvzmyslektorého:„Vprípade,ak...záložcastratívlastnícke

právo k zálohu po podpísaní tejto listiny v rozpore so zmluvami obsiahnutými v tejto listine alebo poruší
záväzky v tejto listine alebo jeho vyhlásenia uvedené v tejto listine sa ukážu ako nepravdivé má záložný
veriteľ právo vyúčtovať záložcovi zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v čase, kedy nastane tu uvedená
udalosť ( preukáže sa neplatnosť zmluvy o záložnom práve, preukáže sa neplatnosť zmluvy o záložnom
práve, stratil vlastnícke právo v rozpore so zmluvami obsiahnutými v tejto listine, prevedie alebo zaťaží

záloh ), záložca má v prípade vyúčtovania zmluvnej pokuty záložným veriteľom túto uhradiť ..... “.
Rovnako neprimeranou sankciou je aj sankcia mimoriadnej splatnosti alebo odstúpenia od zmluvy
bankou v zmysle bodu 8.4 úverových podmienok, napríklad aj pre porušenie informačných povinností
podľa ustanovení bodu 7.4 písm. e) a f) úverových podmienok. Neprimeranú sankciu obsahuje aj bod
15.15všeobecnýchobchodnýchpodmienok,vzmyslektoréhobankajeoprávnenápožadovaťodklienta

zaplatenie zmluvnej pokuty a to až vo výške 20 % z ceny stanovenej spôsobom , uvedeným v bode
15.9.4. ( cenu stanovenú v čase výkonu záložného práva znalcom z príslušného odboru, určeného
bankou ), ak klient poruší svoje povinnosti uvedené v ustanoveniach 15.12. a 15.13. , poskytnutie
maximálnej súčinnosti banke , dražobníkovi, znalcovi ... : „ Odovzdať záloh osobe, ktorá nadobudla
vlastnícke právo k zálohu a to najneskôr do 10-tich dní odo dňa písomného oznámenia banky o výkone

záložného práva. “ Uvedené ustanovenia alebo posúdenie skutočnosti spotrebiteľ poskytol maximálnu
súčinnosť pri výkone záložného práva je na banke. Je teda na banke, či prípadné nesprístupnenie
nehnuteľností z dôvodu neodkladnej návštevy lekára alebo iného neodkladného termínu napriek
dohodnutému termínu obhliadky posúdi ako nesúčinnosť spotrebiteľa a uloží mu zmluvnú pokutu vo
výške niekoľko desať tisíc eur. Uvedené ustanovenie je tiež neprimeranou podmienkou v zmysle § 53

ods. 4 písm. o ) Občianskeho zákonníka, lebo priznáva právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.
Neplatne dohodnutá bola aj rozhodcovská doložka v zmysle časti c) bod 18 všeobecných obchodných
podmienok. Ako súčasť formulárovej zmluvy nebola dohodnutá individuálne. Vyhlásenia spotrebiteľa o
tom, že sa s bankou dohodol na rozhodcovskej doložke je len vynútené vyhlásenie, ktoré uvedenou
slovnou formuláciou navádza dojem individuálnej dohody zmluvných strán o predmetnom ustanovení a

klamlivý dojem slobodnej vôle spotrebiteľa, ak sa nič nemení na skutočnosti, že žalobca nemal možnosť
rozhodcovskú doložku odmietnuť , resp. zmeniť jej obsah.
V rozpore so zákonom je aj úprava spôsobu výkonu záložného práva podľa časti C bod 15.9.1.
všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje záložná zmluva v časti II článku IV. , možno
záložné právo vykonať riadnym predajom tretej osobe, vyhlásením obchodnej verejnej súťaže určenej

neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka : „ Ak záložné právo zabezpečuje záväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov( exekučnou dražbou ). “ Písmeno a) a b) sú neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Zmluva o úvere
je natoľko neurčitá, že sa z textu zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nedá jednoznačne
vyjadriť obsah záväzku ,teda to, čo má tá , ktorá strana plniť , na čo má nárok a preto je zmluva

o úvere neplatná ako celok. Ako akcesorický právny vzťah, ktorý nemôže existovať bez vzniku
záväzku, ktorý zabezpečuje, nemôže existovať ani záložné právo. Vzhľadom na existenciu, rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej istoty žalobkyne výmazom záložného
práva z katastra nehnuteľností je nevyhnutné rozhodnutie súdu v zmysle, že záložné právo existuje. Pri
určovacích žalobách je dôležitou otázkou naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem na určenie

neprimeranosti zmluvných podmienok nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva z osobitného
predpisu , ktorým je § 53 a) Občianskeho zákonníka a § 298 Civilného sporového poriadku. V časti o
neprijateľnosť administratívneho poriadku a odmeny zo zabezpečenia splátok úveru je daný naliehavý
právny záujem aj priamo zo zákona , § 153 ods. 3,4 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na
ustanovenie § 53 a) Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem žalobcov na určenie neplatnosti
vyššie uvedených právnych úkonov, resp. neexistencie práva spočíva okrem samotnej istoty, aká je

výška záväzku voči žalovanému , tiež zabezpečenie súladu právneho v katastri zapísaného stavu vo
vzťahukevidenčnémustatusužalobcu,žalobkyneakovlastníkazaloženejnehnuteľnosti,predovšetkým
vzhľadom na bezprostrednú hrozbu straty jediného obydlia. Žalobkyňa v súlade s podanou žalobou
doručila listinné dôkazy v rámci prostriedkov procesného útoku.

2. Predmetná žaloba bola doručovaná žalovanému, ktorý sa podaním doručeným súdu dňa 09.03.2017
( č. l. 107 súdneho spisu) k nej vyjadroval. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žaloba je kompilátom
nesúrodých a v mnohých ohľadoch navzájom si odporujúcich tvrdení všeobecných domnienok
a poukazuje na judikatúru bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu. Žaloba v
prebiehajúcom spore nespĺňa podľa názoru žalovaného základné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti,

žalobkyňa prednáša zmätočné, roztrieštené a nezriedka konfliktné tvrdenia, že nie je zrejmé, čo je
skutkovým základom žaloby ( napríklad ide o určenie úplnej alebo čiastočnej neplatnosti
zmluvy o splátkovom úvere ). Žaloba je žalovaná v nepoctivom duchu : „ Treba napadnúť všetko “ . Je
plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu žalovaného a pritom degraduje najpodstatnejší
fakt protiprávneho konania samotnej žalobkyne spočívajúceho v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním

úverového záväzku. Žalobkyňa predložila napríklad vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2013, z
ktorého je zrejmé, že jej bola opakovane poskytnutá príležitosť na nápravu omeškania, avšak ani táto
ústretovosť neviedla k odstráneniu protiprávneho stavu. Je nepochybné, že žaloba cieli k ústavne
neakceptovateľnému zásahu legitímnych očakávaní žalovaného týkajúcich sa úverovej pohľadávky a jej
uspokojenia vrátane možného uspokojenia z poskytnutej zábezpeky , dlžník neplní to, čomu sa zmluvou

zaviazal. Žalovaný riadne splnil svoju povinnosť uzavretej úverovej zmluvy a poskytol úverové finančné
prostriedky . Na základe ustanovení § 497 a nasledujúcich týkajúce sa obchodného zákonníka má
žalovaný preto plné legitímne očakávanie na splatenie úveru a zaplatenie dohodnutých úrokov , ktoré
je každý orgán - vrátane súdu - povinný chrániť. Bola to žalobkyňa, kto sa obrátil na žalovaného ako
banku, predmetom podnikateľskej činnosti, ktorej okrem iného je poskytovanie úverov a to so žiadosťou

o poskytnutie úveru. Potom, ako žiadateľ prejaví záujem posúdi banka odbornou starostlivosťou , či je s
daným subjektom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, to jest či mu úver bude poskytnutý a za akých
podmienok. Výsledkom uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných
zmluvných podmienok zohľadňujúcich všetky relevantné okolnosti ( napríklad požadovanú výšku úveru,
navrhovanú splatnosť, úverové určenie/bezúčelovosť úveru a tak ďalej ). Takýto návrh bol žalobkyni

ponúknutý a táto ho bez výhrad prijala. Nie je známe žalovanému, že by žalobkyňa prijala návrh
bez výhrad, resp. požadovala vykonanie akýchkoľvek zmien. Nemožno pritom nejako prehliadať, že
žalobkyňa dodatočne spochybňuje náležitosti právneho úkonu voči ktorému v čase jeho vzniku , ale
ani dlho potom nijako nenamietala. Zároveň žalovaný dáva do pozornosti súdu, práve pre dokreslenie
tvrdenia o účelovom počínaní žalobkyne, že je voči nej vedených mnoho exekučných konaní pre

neplnenie povinnosti voči rôznym tretím osobám. Voči žalobnému návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha
neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2008 žalovaný namieta
absenciu plnenia základných procesných povinností tvrdenia a dôkazu. Žaloba neobsahuje žiadne
tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu, určeniu úplnej neplatnosti
uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobkyňa netvrdí, ani nepreukazuje žiadnu skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala len hypotetický záver zodpovedajúci určeniu úplnej neplatnosti zmluvy. So žalobkyňou
žalovaný uzavrel zmluvu o úvere v zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, čo je zrejmé z
obsahupredmetnejzmluvy,akoajjejpísomnéhooznačeniavzáhlaví.Podstatnýmináležitosťamizmluvy
o úvere sú: záväzok veriteľa poskytnúť na žiadosť dlžníka finančné prostriedky, určenie výšky finančnýchprostriedkov, ktoré majú byť poskytnuté a záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a
zaplatiť z nich úroky. Všetky uvedené podstatné náležitosti podmieňujúce platnosť zmluvy sú: jasným
a zrozumiteľným spôsobom vyjadrené v ustanovení časti 1, bode 1 napadnutej zmluvy o splátkovom

úvere. Ak sú teda v príslušnej zmluve jednoznačne obsiahnuté všetky podstatné náležitosti daného
zmluvného typu a akékoľvek ďalšie dojednania sú vedľajšími alebo náhodilými ( nie podstatnými ) ,
pričom podstatné náležitosti žalobkyne ani nijako nespochybňuje, nemôžu za žiadnych okolností jej
žalobný návrh smerujúci k určeniu neplatnosti uzavretej zmluvy ako celku. Aj ktorékoľvek vedľajšie
dojednanie-hypotetickytrpelovadouznásledkovneplatnostivzmysleust.§41Občianskehozákonníka

by nanajvýš mohlo ísť o neplatnosť čiastočnú bez negatívneho dopadu na platnosť právneho úkonu
ako celku. V tomto smere poukázal žalobca na rozhodovaciu činnosť najvyšších orgánov súdnej moci,
napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka 1Ús 242/07 zo dňa 03.07.2008.
Úplne zhodným spôsobom ako vnútroštátne právo sa k otázke čiastočnej neplatnosti v prípade iných ako
podstatných náležitostí stavia právo komunitárne. Ak by ktorákoľvek z napadnutých zmlúv - hypoteticky
- obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky nemalo by to za následok úplnú neplatnosť zmluvy. V

tomto smere žalovaný poukázal na ustanovenie Smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmlúv ( „ ďalej len Smernica 93/13/EHS “ ) . Voči žalobnému návrhu,
ktorým sa žalobkyňa domáha určenia neexistencie záložného práva vzniknutého na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v Katastrálnom území P. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX žalovaný namieta
absenciu akejkoľvek právnej opory pre takýto návrh. Žalobkyňa rozvíja svoje právne úvahy, že záložné

právo je nevyhnutne viazané na existenciu pohľadávky, čo by malo znamenať, že jeho vznik a zánik
sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky a že ak pohľadávka, ktorá má byť
zabezpečená záložným právom nejestvuje, nemôže samostatne existovať ani záložné právo. Takéto
tvrdenie však zásadne nie je správne v zmysle ust. § 151 c) ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné
záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti a ktorej vznik závisí od splnenia

podmienky , pričom práve v bankovej praxi sa jedná o úplne obvyklú situáciu , keď zriadenie a vznik
záložného práva časovo predchádzajú čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečuje budúcu
pohľadávku ( pohľadávku, ktorá v čase zriadenia záložného práva ešte nejestvuje ) je záložná zmluva
platná, záväzná a účinná a na jej základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu.
Zabezpečené pohľadávky sú pritom ustanovení v časti 1 bod 3 napadnutej záložnej zmluvy definované

platným, nezameniteľným a zrozumiteľným spôsobom, najmä ide o tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi záložným veriteľom a S. V. ako dlžníkom,
na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver a ktorú tvorí istina vo výške 2.300.000 Sk, úroky, úroky
z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou

d) pohľadávka a príslušenstvo, ktoré vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy
iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním
e) pohľadávka a jej príslušenstvo a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne definitívne vznikla
v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením bez
platného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Práve v súvislosti s touto zmluvnou úpravou, podľa ktorej je záložným právom zabezpečená
prípadná pohľadávka žalovaného ako banky na vydanie bezdôvodného obohatenia získané plnením
z neplatného právneho úkonu znamená, že ani v krajne hypotetickom hraničnom prípade úplnej
neplatnosti úverovej zmluvy neobstojí záver žaloby o súčasnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalovaný
ako banka by voči dlžníčke žalobkyni mala za každých okolností prinajmenej pohľadávku na

vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, čo je pohľadávka
zabezpečenázáložnýmprávomzriadenímnapadnutouzáložnouzmluvou.Čosatýkažalobnéhonávrhu,
ktorýmsažalobkyňadomáhaurčenianeprijateľnostiviacerýchzmluvnýchpodmienok,žalovanýnamieta
v tomto štádiu absenciu akéhokoľvek substancovaného tvrdenia - okrem generických konštatovaní o
údajnej neprijateľnosti - prečo by napadnuté zmluvné podmienky mali vykazovať parameter značnej

nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán ako ho vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.03.2008
ako aj v súčasnosti ) . Keďže žalobkyňa napadá viacero ustanovení obchodných podmienok , žalovaný
poukazuje na to, že žalobou zmienené obchodné podmienky boli nahradené novými všeobecnými
obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., ako aj osobitnými produktovými obchodnými

podmienkami hypotekárny a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.. Inými slovami, žalobkyňou
spochybňované obchodné podmienky už nie sú v čase súdneho konania súčasťou obsahu uzavretých
zmlúv ani sa nijako nepodieľajú na formovaní jeho obsahu. Táto okolnosť má okrem iného za následok
požadované určenie je vyložené akademické bez akejkoľvek praktickej potreby , navyše ide o určenie dominulosti, ku ktorému sa jednoznačne odmietavo stavia existujúca a ustanovená judikatúra ( napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1CdO 91/2006 zo dňa 18.06.2007 ). So zreteľom
na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný popiera všetky skutkové

a iné tvrdenia žalobkyne s výnimkou tvrdení Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX a s výnimkou
tvrdení o porušení povinnosti žalobkyne ( najmä čo do omeškania ). Žalovaný žiada, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol. K vyjadreniu k žalobe žalobca doložil v rámci prostriedkov procesnej obrany
aj listinné dôkazy.

3. Podaním doručeným súdu 11.04.2017 ( č. l. 132) žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného.
V tomto podaní, čo sa týka nových skutočností, tak žalobkyňa uviedla, že z procesného hľadiska v
zmysle § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd môže rozhodnúť
len o tom, či to právo je alebo nie je a nie o neplatnosti právneho úkonu. Preto žalobkyňa v zmysle
ustanovení § 144 a nasledujúceho CSP berie návrh späť v rozsahu : „ Zmluva o splátkovom úvere číslo

XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná“ a žiada súd,
aby platnosť zmluvy posúdil ako predbežnú otázku k rozhodnutiu o neexistencii záložného práva. Vo
veci nedôvodnosti žaloby o neexistenciu záložného práva a naliehavosti právneho záujmu na určení
neplatnosti záložného práva , táto spočíva v pretrvávajúcej neistote žalobkyne ohľadom výšky záväzku
žalobkynevočižalovanémuspôsobenejaplikáciouneprijateľnýchanezákonnýchpodmienoknaúverový

vzťah a tiež naliehavej potrebe zabezpečenia súladu právneho a v katastri zapísaného vzťahu vo
vzťahu k evidenčnému statusu žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý môže v súčasnej situácii
( evidencia dlhu voči žalobkyni ) kedykoľvek uplatniť zabezpečovacie právo na „ dobrovoľnej “ dražbe
a vzhľadom na skutočnosť, že pri danej forme výkonu záložného práva nie je výška a oprávnenosť
pohľadávky overovaná nezávislou inštitúciou - súdom je tu oprávnená hrozba neoprávneného zásahu

do majetkových práv žalobkyne a hrozba straty jediného obydlia žalobkyne a s ňou žijúcich osôb.
V prípade, že súd posúdi zmluvu o úvere za neplatnú, je neplatný aj akcesorický záväzok, ktorý mal
zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti, napríklad R 14/99: Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde,
nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
Zabezpečenie záväzku z bezdôvodného obohatenia napadnutej zmluve o úvere v zmysle časti I. bod

3 písm. d) a e) záložnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný sa v predmetnom ustanovení poistil pre prípad, že
sa spotrebiteľ bude brániť plniť z neprijateľných zmluvných podmienok a bude úspešný. Povinnosťou
žalovaného v rámci odbornej starostlivosti i práve z dôvodu, že sa jedná o formulárovú zmluvu, do
ktorejobsahuspotrebiteľnemámožnosťzasahovaťjepripraviťzmluvu,ktoráspĺňazákonompredpísané

náležitosti a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukazuje na množstvo exekučných konaní
vedených proti žalobkyni. Zo spisu založeného listu vlastníctva číslo 437 vyplýva: Uvedené exekúcie
začali v momente, keď žalobkyňa z objektívnych dôvodov ( narodenie dieťaťa ) a prechodného
zníženia príjmu nebola schopná dodržať splátkový kalendár stanovený žalovaným v zmluve o úvere.
Žiadostiam žalobkyne na prechodné zníženie splátok, resp. odklad splátok žalovaným nevyhovel a tak

sa žalobkyňa snažila splácať tak, ako vedela , ale to, čo plnila žalovanému chýbalo na inom mieste a
žalobkyňa sa bez svojho zavinenia začala zadlžovať. Iné skutočnosti a ďalšie skutočnosti na doplnenie
dokazovania žalobkyňa v predmetnom konania nenavrhla.

4. Podaním doručeným súdu 17.05.2017 v rámci dupliky k replike žalobkyne žalovaný, čo sa týka

nových skutočností, uviedol, že čo sa týka žalobného návrhu na určenie neexistencie záložného práva
žalovaného na nehnuteľnostiach v podielovom vlastníctve žalobkyne a ďalších osôb zapísaných na
liste vlastníctva číslo 437, v katastrálnom území Diviaky žalovaný uviedol, že základným procesným
predpokladom úspešnosti tzv. určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania je potrebné zaoberať sa otázkou

existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania , pričom naliehavý
právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Právny záujem v
zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. To znamená, že pri skúmaní naliehavosti
ide najmä o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený ) procesný nástroj
ochrany žalobcu. Naliehavosť najmä nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany svojho

tvrdeného práva alebo právnej pozícii. V popísaných súvislostiach ako v kontexte tvrdenia žalobkyne,
ktorá presadzovanú neexistenciu záložného práva odvodzuje od údajnej neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.03.2008 nemožno eventualitu výkonu záložného práva
považovať za spôsobilý podklad spôsobilosti právneho záujmu , určenie neexistencie záložného práva.Ak by žalovaný ako banka vymáhal pohľadávku z úverového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom
úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v súdnom konaní môže žalobkyňa využiť všetky
možné dostupné zákonné prostriedky procesnej obrany vrátane výhod režimu ochrany tzv. slabšej

strany podľa § 290 a nasledujúce Civilného sporového poriadku , v dôsledku čoho dôjde k plnému
súdnemu prieskumu uplatneného nároku a nielen účelovo namietaných parciálnych aspektov, ktoré
navyše nijako nerozptyľujú proklamovanú pochybnosť o jeho rozsahu. Ak by aj žalovaný pristúpil k
výkonu záložného práva prostredníctvom tzv. dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení

neskorších predpisov za predpokladu, že by dražba bola úspešná , disponuje žalobkyňa priamym
právnym prostriedkom na presadenie svojej domnienky o neplatnosti záložnej zmluvy. Podľa § 21
ods. 2 prvá veta zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na
svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobkyňa teda sa môže brániť poukazom
na údajnú neplatnosť záložnej zmluvy, pričom ak by bola úspešná, jej ( spolu ) vlastnícke právo by

nebolo dražbou dotknuté ( § 21 ods. 5 Zákona číslo 527/2002 Z. z. ) . Žalovaný je toho názoru, že
žalobkyňa v spojitosti so zákonným predpokladom naliehavého právneho záujmu neuniesla bremená
tvrdenia a dôkazu o jeho existencii a ňou podaná žaloba neslúži žiadnej konkrétnej praktickej potrebe
ale iba ďalším zo sledu krokov, ktoré podniká za účelom zmarenia, prípadne oddialenia uspokojenia
pohľadávky žalovaného. Žalovaný má za to, že záložné právo vzniklo na základe právoplatného

rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností , okrem iného po
obligatórnom prieskume splatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
20.03.2008. Žalobkyni nič nebránilo, aby v katastrálnom konaní vzniesla námietku neplatnosti záložnej
zmluvy, prípadne aby sa tomu zodpovedajúceho administratívno-procesného záveru dovolávala v rámci
tzv. správneho súdnictva žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu záložného

práva do katastra. Žalobkyňa nešpecifikovala žiadnu skutočnosť, ktorá by po vzniku záložného práva -
na základe zmieneného vkladu zo dňa 16.04.2008 - mala spôsobiť jeho následok. Keď záložné právo
v prospech žalovaného ako banky vzniklo na základe právoplatného v regulárnom inštančnom postupe
nijako nespochybneného orgánu správy katastra nemôže byť žalobný návrh na určenie neexistencie
úspešný už len z toho dôvodu, že žalobkyňa netvrdí vonkoncom žiadnu skutočnosť ( neunesenie

bremena tvrdenia ) , ktorá mala nastať po vzniku záložného práva a podľa hmotného práva by mala
za následok jeho zánik. Žalovaný popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobkyne z jej repliky zo dňa
11.04.2017.

5. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal výsluch zástupcov strán sporu,

oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli priložené v rámci prostriedkov procesnej obrany a
procesnéhoútoku.Súdkonštatuje,ženavykonanýchpojednávaniachneuviedli žalobkyňa,anižalovaný
žiadne nové skutočnosti, len zopakovali tvrdenia , ktoré uvádzali v žalobe, replike, duplike.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu

veci. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalobkyňa uzavrela XX.XX.XXXX so žalovaným
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver na
nadobudnutie,opravuaúdržbunehnuteľnostívovýške2.300.000Sk (vprepočte76.346,01€),ktorýbol
splatný v 359 splátkach. V časti I. bode 1 zmluvy o úvere boli stanovené jednotlivé základné podmienky,
podmienky predmetného úveru. V časti II. bod 2 zmluvy o úvere bolo vyhlásenie že súčasťou zmluvy

o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002, Úverové
podmienky s účinnosťou od 01.07.2007, Sadzobník a podmienky určené zverejnením ( č. l. 9 súdneho
spisu). Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na zabezpečenie tejto pohľadávky z
predmetného úveru bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným Zmluva o zriadení záložného práva a
mandátna zmluva a to dňa XX.XX.XXXX ( č. l. 45). Táto zmluva o zriadení záložného práva bola zriadená

konkrétne ku nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území P., Obec
I. I., R. I. I. a v čase uzavretia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola
vo vlastníctve žalobkyne. Bolo teda preukázané aj z tvrdení žalobkyne, aj žalovaného, že táto si svoju
povinnosť splácať dlh riadne a včas aj napriek tomu, že sa k tomu zaviazala zmluvne , túto povinnosť
nesplnila a dostala sa teda do omeškania so splácaním predmetného úveru. Žalobkyňa uvádzala, že

práve dôvodom, že sa dostala do omeškania so splácaním úveru, bola skutočnosť, že sa jej narodilo
dieťa v roku 2011 a s tým súvisiace zníženie príjmu spôsobilo to, že nebola schopná splatiť splátky,
na ktoré sa zaviazala v predmetnej úverovej zmluve. Tieto po dobu troch rokov od poskytnutia úveru
pravidelne splácala.7. Predmetom žaloby žalobkyne bolo aj určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi
ňou a žalovaným, žalobkyňa však v rámci konania zobrala žalobu v tejto časti späť, žiadala súd konanie

v tejto časti zastaviť pred prvým pojednávaním. Súd konanie v tejto časti zastavil, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, nakoľko podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci
samej.

8.Žalobkyňazobralažalobuvčastiurčenianeplatnostizmluvyosplátkovomúverespäťažiadala,abysa
súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti tejto zmluvy o úvere práve v súvislosti s jej ďalším návrhom
na určenie neexistencie záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie práve úveru, ktorý bol poskytnutý v
zmysle zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

9. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : c) určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

10. Tak ako už bolo vyššie uvedené, predmetom žaloby bolo určenie neexistencie záložného práva,

teda ide o žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej, tzv. určovacej žaloby. Bez jeho
určenia je vylúčené zaoberanie sa žalobou vecne. Súd teda musí mať existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú charakter preventívnej ochrany
práv, čiže nápravy vzťahu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na

plnenie, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh alebo žalobu
odstrániť, naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním
vyriešili všetky sporné otázky medzi stranami sporu a vytvorilo by to pevný základ pre budúce právne
vzťahy. Predpokladom úspešnosti žaloby žalobkyne podľa § 137 písm. c) CSP, keďže naliehavý právny
záujem nevyplýva z osobitného predpisu, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určenie

neexistencie tohto záložného práva. Žalobkyňa uvádza, že naliehavosť právneho záujmu na určenie
neplatnosti, resp. neexistencie záložného práva, nakoľko používa pojem aj neplatnosť, aj neexistenciu ,
ale v rámci podanej žaloby sa domáha výrokom určenia neexistencie záložného práva, spočíva podľa
žalobkyne v pretrvávajúcej neistote žalobkyne ohľadom výšky záväzku žalobkyne voči žalovanému
spôsobenej aplikáciou neprijateľných a nezákonných podmienok na úverový vzťah a tiež v naliehavej

potrebe zabezpečenia súladu právneho a v katastri zapísaného stavu vo vzťahu k evidenčnému statusu
žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý si môže vlastne v súčasnej situácii kedykoľvek uplatniť
zabezpečovacie právo na dobrovoľnej dražbe a pri danej forme výkonu záložného práva nie je výška
a oprávnenosť pohľadávky overená súdom a je tu oprávnená hrozba neoprávneného zásahu do
majetkových práv žalobkyne a hrozba straty jediného obydlia žalobkyne a s ňou žijúcich osôb. V tomto

smere súd jediné, čo môže konštatovať je to, že žalobkyňa má právo na nedotknuteľnosť obydlia ( článok
21 Ústavy Slovenskej republiky ) a v tomto smere by bolo možné konštatovať, že bol preukázaný
naliehavý právny záujem na určenie neexistencie záložného práva. Čo sa týka samotnej časti žaloby o
určenie neexistencie záložného práva , tak žalobkyňa doložila do konania listinné dôkazy tak, ako už
bolo vyššie uvedené, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, kde

v časti I bod 2 bolo dohodnuté, že predmetom zmluvy o záložnom práve je dohoda zmluvných strán o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej zmluvy je udelenie poverení záložcom ako
mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom
záložného práva. Ako záložný veriteľ vystupoval žalovaný a ako záložca vystupovala žalobkyňa. Ďalej

v časti I bod 3 predmetných zmlúv bolo uvedené, že pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa
zabezpečovacou pohľadávkou záložného veriteľa ( a to aj v prípade premlčania ) rozumie:
a) pohľadávka , ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
b) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s postúpením alebo
vypovedaním úverovej zmluvy,

c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých v tejto listine a
všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným veriteľom a dlžníkom
d) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zániku úverovej zmluvy
iným spôsobom ako splnením , odstúpením alebo vypovedaníme) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla
v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

f) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe zmeny právneho vzťahu založeného
úverovou zmluvou alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom , t.j.
v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou.
V časti II článok I zmluvy o záložnom práve bolo definované, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom zálohu a
v časti II článok II bolo upravené - vznik, trvanie a zánik záložného práva. Predmetná zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam bola na základe návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva pod V 204/2008 ( č. l. 50 súdneho spisu). Tieto skutočnosti
medzi stranami sporu sporné neboli.

11. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia záložnej zmluvy, záložné
právo k nehnuteľnostiam k bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností,

ak osobitný zákon neustanovuje inak. Je zrejmé, že práva zo zmlúv sa do katastra nehnuteľností
zapisujú vkladom s tým, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania
rozhodnutia. Záložné právo k nehnuteľnosti, teda vzniká dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu
a nie až zápisom do katastra nehnuteľností ako to všeobecne normuje § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd sa stotožňuje so skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením veci žalovaného, ktorý

uviedol, že záložné právo vzniká zmluvne a jeho existencia, či neexistencia je teda odôvodnená aj
z existencie záložného práva ako právneho úkonu spôsobujúceho vznik práv a povinností s tým, že
tento právny úkon vzhľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z . o katastri nehnuteľností
sa zapisuje do katastra vkladom. Je teda nepochybné, že bola uzavretá so žalobkyňou a žalovaným
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z titulu uzavretej zmluvy o splátkovom úvere s

tým, že predmetná záložná zmluva bola zapísaná na základe návrhu na vklad do katastra nehnuteľností.
Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne , že záložné právo je nevyhnutne viazané na
existenciu pohľadávky, čo by malo znamenať, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku
zabezpečovanej pohľadávky, a ak pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená záložným právom neexistuje,
nemôže právne existovať ani záložné právo.

K tejto skutočnosti súd uvádza, že predmetom určovacej žaloby je neexistencia záložného práva a
nie neplatnosť záložnej zmluvy s tým, že sa s uvedeným nestotožňuje a poukazuje v tomto smere
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ObO 202/1999, ktorý judikoval, že
zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy ( absolútny obchodný režim ) nezmenila svoj právny
dôvod, potom čo veriteľ od zmluvy odstúpil. To znamená, že keby aj hypoteticky došlo k určeniu

neplatnosti úverovej zmluvy zo strany súdu, tak v samotnej napadnutej záložnej zmluve v 1 bod 3
je jasne definované, ktoré pohľadávky sú zabezpečené predmetnou záložnou zmluvou, okrem iného
aj pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla
v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. To znamená, že

žalovaný by voči žalobkyni mal za každých okolností prinajmenej pohľadávku na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, čo je pohľadávka zabezpečená záložným
právom zriadeným napadnutou záložnou zmluvou.
V zmysle ustanovenia § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné záložným právom zabezpečiť
aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky , pričom

práve v bankovej praxi sa jedná o úplne obvyklú situáciu, keď zriadenie a vznik záložného práva
predchádzajú čerpaniu úveru. Ak teda záložné právo zabezpečí budúcu pohľadávku ( pohľadávku,
ktorá v čase zriadenia záložného práva ešte neexistuje ) je záložná zmluva platná, záväzná a účinná
a na jej základe aj platne vznikne záložné právo k dohodnutému zálohu. To znamená, že v prípade,
že by došlo k vyhláseniu neplatnosti úverovej zmluvy, záložná zmluva by nezanikla a záložné právo

by naďalej existovalo. V súčasnosti je tu pohľadávka , ktorá nie je zaplatená a na jej zabezpečenie
bolo v súlade so zákonom zriadené záložné právo. Sú to primerané a zákonom dovolené prostriedky
právnej ochrany a v právnom vzťahu, ktorý tu bol medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo na strane
žalovaného k žiadnemu pochybeniu. Súd poukazuje aj na to, že jedna vec je výkon záložného práva ,
ktorý môže nastať a umožňuje to práve norma vnútroštátna ( § 151 j ods. 1 OZ ), aj dobrovoľnou

dražbou a v prípade dražby sú dnes veľmi široké právne prostriedky ochrany, či sú to konania o určenie
neplatnosti dražby, ktoré práve pri nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie nie sú ani lehotou uvedenou v
§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade, že by došlo k výkonu dražby, aj príklepu v rozpore
so zákonom, tak žalobkyňa má dosť účinných právnych prostriedkov ochrany. Záložné právo, ktorétu bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného bolo zriadené zmluvou s tým, že vzniklo
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu tohto záložného práva v katastri a je v
súlade s právnym poriadkom. Ide o primerané zabezpečenie a zákonom dovolené prostriedky právnej

ochrany v predmetnom právnom vzťahu.

12. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva ( záloh ) , ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné

právo na nehnuteľnosti žalobkyni, teraz už aj ostatných podielových spoluvlastníkov, bolo zriadené
písomnou zmluvou ( § 151 b ods. 1 OZ). V zmluve o zriadení záložného práva bola určená aj pohľadávka
( žalovaného ), ktorú zabezpečuje a konkrétne vymedzenie zálohu ( § 151b ods. 2 OZ) . Pre vznik
záložnej zmluvy bola splnená aj zákonná podmienka - zápis do katastra nehnuteľností ( zavkladovanie ),
keďže sa jednalo o zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti preukazujú nielen
listinné dôkazy, ale aj zhodné tvrdenia strán sporu. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je existencia

pohľadávky veriteľa voči žalobkyni, ktorá svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanému nesplnila. Ani v
prípade, že by súd rozhodol, že zmluva je neplatná, pohľadávka ( dlh ) z úveru nezanikol, naďalej trvá.
Žalobkyňa ani netvrdila, že by pohľadávku, na zabezpečenie ktorej záložné právo vzniklo, žalovanému
medzičasom zaplatila.
Jednotlivé dôvody zániku záložného práva Občiansky zákonník upravuje v § 151 md, ods. 1 OZ,

žalobkyňa v konaní netvrdí žiadnu skutočnosť ( neunesenie bremena tvrdenia), ktorá mala nastať po
vzniku záložného práva a podľa hmotného práva by mala za následok jeho zánik.. Súd teda má za to,
že žaloba v tejto časti zo strany žalobkyne v tejto časti je nedôvodná.

13. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu , aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa tohto ustanovenia § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu
aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok, teda je to fakultatívna možnosť súdu a
podľa § 298 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že súd aj bez návrhu uvedie vo výroku rozsudku znenie zmluvnej
podmienky, ktorú považuje a určil ju za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti nepriznal na plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto zmluvnej podmienky alebo jej na základe takejto zmluvnej podmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie nahradiť škodu, zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, to znamená, že ide o obligatórnu povinnosť súdu. Ďalšieho žalobného návrhu,
ktorého sa žalobkyňa domáha po zobratí žaloby v časti týkajúcej sa neplatnosti celej úverovej zmluvy
späť,jeurčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienokatovzmysleust.§298ods.1Civilnéhosporového

poriadku. Súd môže určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale len za predpokladu, že sa to týka
určitého spotrebiteľského sporu. Určenie neprijateľností týchto zmluvných podmienok by malo mať
bezprostrednú vecnú súvislosť s ochranou nejakého ohrozeného alebo porušovaného práva, ktorého
sa spotrebiteľ v danom sporu domáha. Žalobkyňa opakovane v priebehu konania poukazovala len na
to, že má pochybnosť o tom, aká je výška úverového záväzku , výška splátok a podobne, ale žiadna

z týchto skutočností nie je predmetom prebiehajúceho sporu. Žalobkyňa sa nedomáha výšky svojho
úverového záväzku a rovnako nejde ani o prípad, že by žalovaný voči žalobkyni viedol nejaké konanie
o vymoženie úverovej zmluvy. Predmetom tohto sporu je výlučne určenie neexistencie záložného
práva. Spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy za
neplatnú, prípadne tak môže súd urobiť i bez návrhu vtedy, ak sa však v podanej žalobe domáha

zároveň ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv , resp. žalobou sa dodávateľ domáha od
spotrebiteľa plnením na základe neplatných, neprijateľných zmluvných podmienok. Vyplýva to najmä
zo slovných spojení § 153 ods. 3 OSP predtým, alebo § 298 ods. 1 CSP , práve teda v rozsudku,
ktorý sa týka spotrebiteľského. Individuálny spotrebiteľ nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne naurčení neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy bez toho, aby sa zároveň
domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyjavením takejto žaloby individuálneho
spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia , ohrozenie jeho práva by

tým nebolo odstránenie a rozhodnutie o určovacej žalobe by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie
obsahuspornostiprávnehovzťahumedzidodávateľomaspotrebiteľom.Takátourčovaciažalobabyteda
neslúžila potrebám praktického života. Spornosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom by neodstránila,
by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie. Preto súd nemal dôvod podrobiť kontrole
samotnú zmluvu o splátkovom úvere čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pre úplnosť

súd uvádza a stotožňuje sa aj s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyňa sa domáha
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré ale už nie sú vo vzájomnom záväzkovom zmluvnom
vzťahu medzi ňou a žalovaným uplatňované vzhľadom k tej skutočnosti, že všeobecné obchodné
podmienky a úverové podmienky , z ktorých boli tieto zmluvné podmienky citované boli nahradené
novými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú už uplatňované zo strany žalovaného, to
znamená, že by sa jednalo o určenie minulej skutočnosti, kde tento prístup bol opakovane odmietnutý

a zodpovedaný aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedeného
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal plne úspech

vo veci a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100 % ).

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.