Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/340/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909202833
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5909202833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytový dom U., G. D., časť M. - M., 2/ X. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. č. XX, V. V., 3/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom bytový dom H., G. D., časť M. - M.,
4/ Mgr. L. X., nar. X.XX.XXXX, bytom M. č. X, M., všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Dlhopolčekom,

advokátom so sídlom B. č. XX, V. V., proti odporcom: 1/ U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. G. č. XX, 2/
N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. č. XX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika č. 1822, Dolný Kubín, zastúpenou Mgr.
Romanom Veselovským, advokátom a konateľom spoločnosti, v konaní o určenie vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok, č.k. 2C/90/2009-102, zo dňa 12. júla 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í t a k , že žalobný návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/
trovy konania vo výške 720,84 eur na účet právneho zástupcu odporcov Advokátska kancelária JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika č. 1822, Dolný Kubín, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd určil, že nehnuteľnosti evidované na Správe
katastra Ružomberok, kat. územie G. G. na LV č. XXX, parcela registra C, a to parcela č. KN 436 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, KN 437/2 - záhrady o výmere 212 m2, ako aj stavba
rodinného domu súp. č. XX postavená na parcele č. KN 436, patrili v režime BSM do vlastníctva
N. X. (odporcu 2/) a nebohej I. X., rod. X., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, ku dňu jej smrti v
celosti. Navrhovateľom 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania vo výške 1.284,44 eur, ktorú uložil zaplatiť
odporcom 1/ a 2/. Okresný súd predchádzajúcim rozsudkom (v poradí prvým) nárok navrhovateľov
zamietol, poukazujúc na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na uvedenom určení. Krajský
súd uznesením predmetný rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že bude potrebné náležite skúmať

existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovateľmi žiadanom určení. Zároveň na základe
uvedeného právneho záveru uložil okresnému súdu ďalej vec prejednať a rozhodnúť. Okresný súd
následne po vykonanom dokazovaní konštatoval oprávnenosť uplatneného nároku navrhovateľov. Zistil,
že dedičské konanie po manželke odporcu 2/, ktorá bola zároveň matkou navrhovateľov 1/ až 4/, bolo
vykonané v čase, keď títo boli maloletí. Napriek tomu vtedajšie štátne notárstvo nedodržalo zákonný
postup pre konanie s maloletými. Z pripojeného dedičského spisu okresný súd nemal preukázané,

že zástupca orgánu starostlivosti o deti sa predmetného dedičského konania zúčastnil a zastupoval
tam ich záujmy. Ďalej konštatoval, že predmetné dedičské konanie bolo zo strany štátneho notárstva
neurčité, nakoľko nebolo presne špecifikované, čo je jeho predmetom a ako bolo vyporiadané. Nazáklade toho okresný súd ustálil, že je celé predmetné dedičské konanie nezákonné. Ďalej konštatoval,
že sporná nehnuteľnosť - rodinný dom v čase dedičského konania so súp. č. XX, nebol jeho predmetom.
Prejednaná bola len jedna polovica nadstavby tohto rodinného domu. Nadstavba však nie je spôsobilým

predmetom právnych vzťahov, a teda nemohla byť ani predmetom dedičského konania. Pokiaľ ide o
pozemky, aj v tomto prípade došlo pri ich prejednaní k pochybeniu. Pozemok, na ktorom bol sporný
rodinný dom postavený, bol v osobnom užívaní a nebolo vyriešené, kto bude po smrti poručiteľky
jeho ďalším užívateľom. Teda nemožno konštatovať, že bol predmetom dedičského konania. Vzhľadom
na uvedené závery okresný súd ustálil, že bezpodielové spoluvlastníctvo medzi odporcom 2/ a jeho

zosnulou manželkou nebolo riadne vyporiadané. Obranu odporcov 1/ a 2/, podľa ktorej boli splnené
podmienky vydržania sporných nehnuteľností odporcom 1/, vyhodnotil ako nedôvodnú. Vychádzal z
toho, že u odporcu 1/ nebola zachovaná potrebná 10-ročná vydržacia lehota, nakoľko nehnuteľnosť
získal vkladom jeho vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy dňom 26.4.2001, pričom
navrhovatelia podali návrh na určenie už dňa 5.6.2009. Teda nemožno konštatovať, že v tomto období
bol odporca 1/ dobromyseľný. Rovnako u odporcu 2/ okresný súd vychádzal zo zistenia , že tento si bol

vedomý toho, že v čase prejednania dedičstva po jeho manželke sa tohto konania nezúčastnil žiadny
zástupca orgánu povereného starostlivosťou o deti, nedošlo ani k schváleniu dedičského rozhodnutia
súdom, teda je zrejmé, že rovnako odporca 2/ nemohol dobromyseľne nadobudnúť vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a navrhovateľom ako účastníkom v

konaní v celom rozsahu úspešným priznal náhradu voči odporcom 1/ a 2/ ako neúspešným účastníkom
konania. Trovy pozostávali zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 199 eur a trov právneho
zastúpenia, ktorých výšku špecifikoval podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/ a 2/, ktorým sa
domáhali jeho zmeny tak, že žalobný návrh bude v celom rozsahu zamietnutý a im bude priznaná
náhrada trov prvostupňového a druhostupňového konania. Namietali neúplné zistenie skutkového stavu
veci okresným súdom z dôvodu, že tento odmietol vykonať ako dôkaz výsluch navrhovateľov 1/ a 4/.
Ďalej poukazovali na to, že okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Namietali existenciu naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na žiadanom určení, poukazujúc na to, že sa určenia domáhajú po viac ako 30 rokoch,
po tom, ako odporca 1/ dokončil rekonštrukciu sporného rodinného domu. V prípade pozemkov išlo o
užívacie právo manželov k týmto nehnuteľnostiam, ktoré zánikom ich manželstva zaniklo a vlastníctvo
sa nezmenilo, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení by mohol svedčiť pôvodným

pozemno-knižným vlastníkom pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 13288, ktorými však navrhovatelia
nie sú. Konštatovaním zmätočnosti dedičského konania a v ňom vydaného rozhodnutia po matke
navrhovateľov súd vytvoril stav právnej neistoty. Pokiaľ konštatoval nesprávnosť postupu bývalého
štátneho notárstva v tomto konaní vzhľadom na to, že jeho účastníkmi boli vtedy maloletí navrhovatelia,
táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu odporcu 2/. Tento nemá príslušné právne vzdelanie, preto si nemohol

urobiť záver o porušení zákona štátnym notárstvom. Rovnako za nesprávny označili záver okresného
súdu, že predmetom dedičského konania nebol rodinný dom, vtedy č. súp. XX, z dôvodu, že bola
prejednaná iba „jedna polovica nadstavby tohto rodinného domu“. Išlo len o použitie nesprávneho
slova pri označení tohto rodinného domu, ktoré notárstvo zrejme prebralo od odporcu 2/, pretože tento
si bol vedomý, že v tom čase nebol ešte rodinný dom dostavaný. Okrem toho odporcovi 2/ svedčí

titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu aj vydržaním. Odporca 2/ sa
zúčastnil dedičského konania po svojej manželke, vedel, čo je jeho predmetom - rodinný dom č. XX v G.
G., dnes súp. č. XX, bol dobromyseľný v tom, že dom drží oprávnene, pričom všetkých navrhovateľov
vyplatil po 4.845,- Sk tak, ako bol na vyplatenie zaviazaný rozhodnutím štátneho notárstva, ktoré bolo
v dedičskom konaní vydané. Odporcovia namietali možnosť určiť, že sporné pozemky patrili do BSM

odporcu 2/ a jeho bývalej manželky, pokiaľ tieto boli v ich osobnom užívaní, ktoré zaniklo momentom
smrti, na zaniknuté osobné užívanie pozemkov nebolo možné potom aplikovať fikciu ustanovenú § 872
ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 1.1.1992.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcov navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť a odporcom uložiť povinnosť solidárne zaplatiť im náhradu trov odvolacieho konania.
Konštatovali, že okresný súd sa dôsledne zaoberal vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov a z
týchto vyvodil správne závery. Jeho odôvodnenie je určité a zrozumiteľné, teda ako také preskúmateľné.
Uviedli, že všetci navrhovatelia sú zastúpení jedným právnym zástupcom a stanoviská a vyjadrenia kprejednávanej problematike sú spoločné, preto nebolo potrebné ostatných navrhovateľov vypočúvať.
Pokiaľ sa týka pozemkov, tieto bez akýchkoľvek pochybností v čase smrti ich matky boli v osobnom
užívaní, pričom právo osobného užívania zaniklo a malo byť riešené v rámci dedičského konania, k

čomu však nedošlo. Námietku vydržania vznesenú odporcom 2/ označili za zmätočnú s tým, že s ňou
sa jednoznačne vysporiadal okresný súd.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods.1 O.s.p. a po
vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia a zopakovania dokazovania, zmenil podľa § 220 O.s.p.

napadnutý rozsudok tak, ako je to konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
G. G. na LV č. XXX zapísané ako parcela registra C č. 436 a 437/2, ako aj rodinný dom č. súp. XX,
postavený na KN parcele č. 436, patria do bezpodielového spoluvlastníctva N. X. (odporcu 2/) a jeho
manželky, nebohej I. X., zomrelej dňa XX.X.XXXX, a to v celosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k pozemkom v súčasnosti označeným ako KN parcela č. 436 a
č. 437/2, získali odporca 2/ so svojou nebohou manželkou právo spoločného užívania. Krajský súd
sa oboznámil s dohodou o zriadení práva osobného užívania stavebného pozemku zo dňa 9.9.1970
a rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 31.8.1970, ktoré boli odvolaciemu

súdu predložené Správou katastra v Ružomberku na základe jeho výzvy, akým spôsobom odporca 2/
bol vedený ako vlastník týchto nehnuteľností. Podľa týchto listín rozhodnutím o pridelení pozemku do
osobného užívania bola vtedy EN parcela č. 2775/2 nachádzajúca sa v kat. území G. G. o výmere 748
m2 vo vlastníctve vtedajšieho Československého štátu pridelená do osobného užívania odporcovi 2/
na výstavbu rodinného domčeka. Dňa 9.9.1970 bola medzi Československým štátom, zast. Miestnym

národným výborom v Liptovskej Lúžnej a odporcom 2/ uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného
užívania stavebného pozemku k predmetnej nehnuteľnosti.

Právny poriadok platný v čase uzatvorenia dohody o zriadení práva osobného užívania stavebného
pozemku bol postavený na zásade, že občania nemajú nadobúdať do individuálneho vlastníctva

pozemky zo socialistického vlastníctva. Inštitútom, ktorý umožňoval individuálne využitie pozemkov, sa
stalo právo osobného užívania pozemkov (§ 198 až 221 Občianskeho zákonníka v znení do 1.1.1992).
Občiansko-právny vzťah osobného užívania pozemku bol právnym vzťahom, ktorý vznikol medzi
socialistickou organizáciou a občanom, na základe ktorého mal občan subjektívne právo (oprávnenie)
užívať pozemok v socialistickom vlastníctve, nestal sa však jeho vlastníkom. Pokiaľ došlo k uzatvoreniu

dohody o osobnom užívaní pozemkov za trvania manželstva obidvomi manželmi alebo jedným z nich,
vzniklo im právo spoločného užívania pozemku (§ 214 veta prvá Obč. zákonníka platného do 1.1.1992).
Uzavretím dohody o osobnom užívaní pozemkov medzi odporcom 2/ a Miestnym národným výborom v
Liptovskej Lúžnej vzniklo zároveň právo spoločného užívania pozemkov odporcovi 2/ s jeho manželkou.
Vtomtoprípadejenutnéprisvedčiťprávnemuzástupcovinavrhovateľov,ženajehovznikniejepotrebné,

aby účastníkom takejto dohody boli súčasne obaja manželia.

Inštitút práva osobného užívania majetku, resp. práva spoločného užívania pozemkov manželmi bol
zrušený novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1.1.1992, a to zákonom č. 509/1991 Zb. (ďalej
„novela“). Ustanovenie § 872 Občianskeho zákonníka upravuje „osud“ doterajšieho práva osobného

užívania pozemkov. V prípade spoločného užívania pozemkov manželmi (vzniknutého v zmysle §
214 Obč. zákonníka pred novelou) stávajú sa títo podľa § 872 ods.4 Obč. zákonníka bezpodielovými
spoluvlastníkmi takéhoto pozemku. Ak však bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred
1.1.1992, s účinnosťou od 1.1.1992 stávajú sa bývalí alebo doterajší manželia (podľa spôsobu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov) podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov rovným dielom.

Manželstvo rodičov navrhovateľov zaniklo smrťou ich matky dňa XX.X.XXXX, t.j. pred 1.1.1992 - sporné
pozemky tak nemôžu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mohlo by tomu tak byť iba
v prípade, ak by k 1.1.1992 manželstvo rodičov navrhovateľov trvalo.
Okrem toho, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia, že sporné pozemky ku dňu smrti ich matky patrili

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - ich rodičov, rovnako tento ich nárok bol nedôvodný.
Ako už bolo konštatované, v čase smrti ich matky, sporné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov, ale iba predmetom ich práva na spoločné užívanie
pozemkov manželmi v zmysle vtedy platného ustanovenia § 214 Obč. zákonníka.Vychádzajúc z týchto právnych záverov a vzhľadom a to, že navrhovatelia sa domáhali určenia,
že sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva ich rodičov ako manželov, je

už nadbytočné zaoberať sa posúdením, či právo osobného užívania sporných nehnuteľností bolo
riadne prejednané v dedičskom konaní po ich matke, alebo nie, nakoľko by to na neopodstatnenosť
uplatneného nároku nemalo vplyv. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd ďalej napadnutým rozhodnutím rozhodol, že aj dom, v súčasnosti č. súp. XX, patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcu 2/ a jeho nebohej manželky I. X.. Rovnako v tejto časti
nepovažoval krajský súd rozsudok okresného súdu za vecne správny. Dospel k záveru, že okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

Krajský súd opätovne, ako okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dedičským spisom

po poručiteľke I. X.. Z tohto spisu zistil, že zápisnica o predbežnom vyšetrení zo dňa 19.7.1976 bola
vykonaná s odporcom 2/ ako manželom poručiteľky, ktorý okrem iného uviedol, že poručiteľka bola
vlastníčkou v polovici rodinného domu v G. G. č. XX, ktorý dom bol postavený za manželstva. Okrem
toho bola vlastníčkou čiastky v rodinnom dome v G. D.. Podľa zápisnice zo dňa 29.7.1976, ktorá bola
vyhotovená za prítomnosti odporcu 2/ s tým, že za SOD nie je uvedené meno a priezvisko osoby,

ktorá tam bola prítomná, bolo konštatované, že účastníci označili ako nehnuteľný majetok patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva nebohej I. X. a odporcu 2/ nadstavbu rodinného domu v G. G. č. XX
s tým, že hodnota tejto „nadstavby“ bola určená sumou 8.750,- Kčs. Zápisnica je opatrená podpisom
odporcu 2/ a za SOD podpisom priezviskom U.. Súčasťou tejto zápisnice je rozhodnutie o vyporiadaní
dedičstva tak, že nadobúdateľom celého majetku sa stáva odporca 2/ ako manžel poručiteľky s tým, že

je povinný v čase dosiahnutia plnoletosti vyplatiť vtedy maloletých dedičov - navrhovateľov 1/ až 4/ -
každého vo výške 4.845,- Kčs. V rámci dedičského konania bola bývalému štátnemu notárstvu doručená
správa Miestneho národného výboru v Liptovskej Lúžnej zo dňa 27.7.1976 o obvyklej predajnej cene
(hodnote) nehnuteľností a hnuteľností poručiteľa, v ktorej sa konštatuje, že dom, drevený - murovaný,
postavený v roku 1968, pozostávajúci z jednej kuchyne, troch izieb s príslušenstvom, má obvyklú

predajnú cenu 17.500,- Kčs.
Rozhodnutie štátneho notárstva vo veci dedičstva po poručiteľke I. X. bolo vydané pod č.k. D 927/76-14
zo dňa 29.7.1976 a doložka právoplatnosti na ňom vyznačená je k 18.10.1976.

Navrhovatelia 1/ až 4/ vo svojich výpovediach uviedli, že o priebehu dedičského konania zo strany otca

- odporcu 2/ - neboli informovaní. Vo veci boli v rámci odvolacieho konania vypočutí navrhovatelia 1/ a
4/, opätovne bola vypočutá navrhovateľka 2/, ako aj obaja odporcovia.

Odporca 2/ zhodne so svojou výpoveďou pred okresným súdom konštatoval, že v čase smrti jeho
manželky bol rodinný dom v G. G., vtedy č. súp. XX už postavený, hrubá stavba bola dokončená a dom

mal strechu, tiež v dome bývali. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdili aj navrhovatelia 1/ a 4/. Ďalej
odporca 2/ konštatoval, že po smrti manželky dorábal „manzardky“, poter na nich a na celom pôjde, tiež
schodisko a vodovodnú prípojku, žumpu a oplotenie.
Navrhovateľka 2/ uviedla, že dom v G. G. v čase smrti jej matky už bol dokončený, navrhovateľka 1/
uviedla, že v podkroví domu sa nachádzali manzardky s tým, že si presne nepamätala, či v čase smrti

jej matky boli dokončené obidve alebo len „zadná manzardka“. Navrhovateľ 4/ sa k týmto skutočnostiam
bližšie vyjadriť nevedel.

Vychádzajúc z týchto dôkazov krajský súd ustálil, že predmetom dedičského konania po poručiteľke
I. X. bol aj sporný dom, t.č. č. súp. XX. Vzhľadom na obsah predbežného prejednania dedičstva, kde

sám odporca 2/ uviedol, že súčasťou dedičstva po poručiteľke by mala byť aj polovica tohto rodinného
domu, ako aj okolnosť, že pri určení hodnoty „nadstavby“ bolo vychádzané z ceny celej nehnuteľnosti
je zrejmé, že predmetom tohto dedičského konania bol tento dom, teda, že došlo v rámci dedičského
konania k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k tejto nehnuteľnosti a následnému
prejednaniu v rámci dedičského konania. Krajský súd sa prikláňa k záveru, že špecifikácia tohto domu

ako „nadstavba“ bola síce nepresná, ale je zrejmé, že „nadstavba“ rodinného domu nikdy neexistovala.
Túto okolnosť uviedli aj samotní navrhovatelia v podanom žalobnom návrhu. Krajskému súdu sa preto
javí nelogické, prečo by mala byť predmetom dedičského konania nadstavba, pokiaľ táto neexistovala a
prihliadajúc na postup štátneho notárstva a ním vykonané zistenie ceny rodinného domu, ktorú zobral doúvahy pri určení všeobecnej ceny dedičstva, má za to, že táto nehnuteľnosť bola predmetom dedičského
konania.

Okrem toho, pokiaľ by aj túto nepresnosť považoval krajský súd za dôvod zmätočnosti vydaného
dedičského rozhodnutia v prejednávanej veci a prihliadajúc na skutočnosť, že odporca 2/ bol vedený
ako vlastník sporného rodinného domu až na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, sú
splnené podmienky vydržania spornej nehnuteľnosti odporcom 2/. Tento sa podľa názoru krajského
súdu na základe dedičského konania mohol dôvodne domnievať, že v ňom bola prejednaná sporná

nehnuteľnosť a že sa stal jej výlučným vlastníkom s povinnosťou výplatku ostatných dedičov. Z výsluchu
navrhovateľov krajský súd zistil, že títo sa ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti nesprávali. Pokiaľ by
aj vychádzal z toho, že títo v čase smrti svojej matky boli maloletí a o tieto veci sa nezaujímali, nekonali
tak ani po nadobudnutí plnoletosti, naopak, odišli z domu a o jeho „osud“ sa bližšie nezaujímali. Pokiaľ
argumentovali tým, že túto nehnuteľnosť neužívali, ale užíval ju otec - odporca 2/ so svojou súčasnou
manželkou a synom - odporcom 1/ - táto skutočnosť nie je bez ďalšieho podľa názoru krajského súdu

akceptovateľná.Neboloúčastníkmitvrdenéanipreukázané,žebytátoskutočnosťbolasúčasťoudohody
(ani konkludentnej) medzi nimi o spôsobe užívania spornej nehnuteľnosti, ako aj úhrady nákladov
týkajúcich sa jej údržby.

Krajský súd konštatuje, že od ukončenia dedičského konania a vydania rozhodnutia bol odporca 2/

dobromyseľným, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 135a ods.1 v spojení
s § 507a ods.3 Občianskeho zákonníka v znení jeho novely zákona č. 131/1982 Zb. (do účinnosti novely
509/1991 Zb.) by nadobudol odporca 2/ vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním uplynutím
10. rokov, t.j. roku 1986. Zo všetkých zistených skutočností, z dedičského spisu, správania sa odporcu
2/ k spornému rodinnému domu, ako aj správania sa navrhovateľov k tomuto domu po nadobudnutí

plnoletosti, možno konštatovať, že tento nemal pochybnosť o tom, že predmetný dom bol prejednaný
v rámci dedičského konania a stal sa jeho výlučným vlastníkom. Tomu nasvedčuje aj jeho správanie
- vyplatenie finančného podielu navrhovateľom tak, ako mu to určovalo dedičské rozhodnutie. Pokiaľ
navrhovatelia poukazovali na to, že finančné prostriedky, ktoré získali, neboli výplatkom z dedičstva po
ich matke ako celku, ale išlo výplatok z domu v G. D., tieto ich tvrdenia nepovažoval vzhľadom na ostatné

vykonané dôkazy krajský súd za dostatočné pre prijatie takéhoto záveru. Navrhovatelia 1/, 2/ a 4/ vo
svojej výpovedi pred krajským súdom konštatovali, že sa o dedičské konanie nezaujímali, resp. že o ňom
nemali informácie, rovnako nekonkrétne sa vyjadrovali k okolnostiam prijatia finančných prostriedkov,
nevedeli jednoznačne uviesť, či im tieto finančné prostriedky boli dávané ako výplatok z podielu domu
v G. D. alebo výplatok z dedičstva. Odporca 2/ jednoznačne tvrdil, že išlo o výplatok z celého dedičstva

po poručiteľke, napriek tomu, že navrhovatelia tieto jeho tvrdenia rozporovali. Navrhovateľka 2/ vo svojej
výpovedipredokresnýmsúdomuviedla,žepokiaľonadostalavýplatokvovýške9.000,-Sk,nezaujímala
sa o majetkové pomery, po majetku nebažila, nezaujímala sa o to, z akého titulu túto sumu 9.000,- Sk
dostala. Navrhovateľka 1/ na jednej strane vypovedala, že suma 9.000,- Sk bol výplatok z domu v G. D.,
zároveň však prehlásila, že „od otca dostala viac ako určil súd, a to 9.000,- Sk“ . Z týchto skutočností

je zrejmé, že pokiaľ predmetom dedičského konania po poručiteľke I. X. bol aj podiel v dome v G. D.,
z ktorého bol, ako uviedol odporca 2/ v rámci vysporiadania podielového spoluvlastníctva, vyplatený
ostatnými spoluvlastníkmi (odlišnými od účastníkov konania), splnil si svoju povinnosť výplatku v rámci
dedičského konania po poručiteľke I. X..

Na základe uvedených skutočností krajský súd preto dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
nebol ani v tejto časti vecne správny a z vyššie uvedených dôvodov tento zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s §

224 ods.2 O.s.p.. Na základe výsledkov odvolacieho konania boli v konaní v celom rozsahu úspešní
odporcovia 1/ a 2/, ktorým vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči
navrhovateľom1/až4/.Odporcoviasiuplatnilitrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniav
celkovej výške 1.329,66 eur. Po preskúmaní uplatnených trov krajský súd odporcom 1/ a 2/ priznal trovy
právneho zastúpenia nasledovne, pričom vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení
platnom a účinnom v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej „vyhláška“):- 3.9.2009 - vyjadrenie k odvolaniu (§ 11 ods.1 v spojení s § 13 ods.2 vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. c/)...
85,59 eur + režijný paušál (§ 16 ods.3 vyhlášky)... 6,95 eur,
- 12.7.2010 - účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Ružomberok (§ 11 ods.1 písm. a/ v spojení s

§ 13 ods.2 vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky)... 55,49 eur + režijný paušál (§ 16 ods.3 vyhlášky)...
7,21 eur,
- 19.8.2010 - odvolanie (§ 11 ods.1 písm. a/ v spojení s § 13 ods.2 vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky)... 55,49 eur + režijný paušál (§ 16 ods.3 vyhlášky)... 7,21 eur,
- 18.1.2012 - pojednávanie pred Krajským súdom v Žiline (§ 11 ods.1 písm. a/ v spojení s § 13 ods.2

vyhlášky, § 14 ods.1 písm. c/ vyhlášky)... 58,69 eur + režijný paušál (§ 16 ods.3 vyhlášky)... 7,63 eur,
- 13.2.2012 - pojednávanie pred Krajským súdom v Žiline (§ 11 ods.1 písm. a/ v spojení s § 13 ods.2
vyhlášky, § 14 ods.1 písm. c/ vyhlášky)... 58,69 eur + režijný paušál (§ 16 ods.3 vyhlášky)... 7,63 eur.
Za vyššie uvedené úkony právnej služby vykonané v roku 2010 a 2012 si odporcovia nesprávne uplatnili
odmenu85,59eurzajedenúkon.Podľavtedyplatnýchustanovenívyhláškyprizastupovanídvochalebo
viacerých osôb sa odmena za úkon právnej služby zníži o 50 % keď ide spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Odporcovia však vychádzali zo znenia vyhlášky účinnej do 31.5.2010,
kedy sa základná sadzba tarifnej odmeny v takomto prípade znižovala „iba“ o 20 %.
Ďalej trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu za stratu času za úkony právnej služby
vykonávané v mieste, ktoré nie je sídlom právneho zástupcu odporcov, a to za čas strávený cestou
do tohto miesta a späť vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (§ 17 ods.1

vyhlášky):
- 12.7.2010 - náhrada za stratu času za cestu z Dolného Kubína do Ružomberka a späť - 2 polhodiny ...
24,04 eur (12,02 eur x 2),
- 18.1.2012 - náhrada za stratu času za cestu z Dolného Kubína do Žiliny a späť - 6 polhodín ... 76,26
eur (12,71 eur x 6),

- 13.2.2012 - náhrada za stratu času za cestu z Dolného Kubína do Žiliny a späť - 6 polhodín ... 76,26 eur.
Podľa§15písm.a/vyhláškymajúodporcovia1/,2/právonanáhraducestovnéhoichprávnehozástupcu
vyčíslené v súlade s ust. § 16 ods.4 vyhlášky podľa osobitného právneho predpisu, a to zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
- Právny zástupca odporcov použil osobné motorové vozidlo zn. BMW 390L, ktorého priemerného

spotreba 100 km/h podľa TP = 5,8 litra,
- cesta dňa 12.7.2010 - 34 km, základná náhrada za každý 1 km jazdy (§ 7 ods.1 zákona 283/2002
Z.z.)... 0,183 eur x 34, t.j. 6,22 eur, náhrada za pohonné hmoty - 1,14 eur/1 liter použitých pohonných
hmôt ... 2,25 eur/34 km,
- cesta 18.1.2012 - 108 km, základná náhrada za každý 1 km jazdy ... 0,183 x 108, t.j. 19,76 eur,

náhrada za pohonné hmoty pri cene 1 litra pohonných hmôt 1,415 eur... 13,75 eur/108 km,
- cesta 13.2.2012 , základná náhrada za každý 1 km jazdy - 108 km x 0,183, t.j. 19,76 eur, cena za
pohonné hmoty pri sume 1,43/1 liter pohonných hmôt ... 13,90 eur/108 km.
Právny zástupca odporcov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods.3 vyhlášky, má právo
z vyššie uvedených súm na daň z pridanej hodnoty, a to za úkony právnej služby a ostatné výdavky

vynaložené v roku 2009 a 2010 vo výške 19 % z 250,45 eur, t.j. 47,59 eur a za úkony právnej služby
a výdavky vynaložené v roku 2012 vo výške 20 % z 352,33 eur, t.j. 70,47 eur. Trovy prvostupňového a
druhostupňového konania, ktoré boli odporcom priznané dosahujú spolu 720,84 eur.

Toto rozhodnutie prijal krajský súd pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.