Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/102/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321201527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5321201527.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne:
E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, F., právne zastúpená: Advokátska kancelária VARMUS
s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným: 1/ S. J., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, F., 2/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, F., obaja právne
zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina,
IČO: 364 366 40 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v štádiu rozhodovania o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Čadca č. k. 16C/34/2021-26 zo 14. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol potvrdzuje.

Výrok II. uznesenia okresného súdu o nároku na náhradu trov konania zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bolo žalovaným zakázané rušiť žalobkyňu v užívaní rodinného domu č. XXXX v F.
v W., zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. F. (výrok I.). Žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni nepriznal (výrok II.).
Pri právnom posúdení návrhu žalobkyne okresný súd vychádzal z ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), a to § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. d/, § 326 ods.
1,2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2. Žalobkyňa spolu so žalobou o určenie vlastníckeho práva
podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V žalobe žiadala, aby bolo určené, že je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F., a to v podiele 1/12 rodinného
domu č. súp. XXXX, stojacom na KN-C parc. č. 11573, zapísanom na LV č. XXXX a podielovou
spoluvlastníčkou v rozsahu 1/6 KN-C parc. č. 11573, KN-C parc. č. 11574 a KN-C parc. č. 11575.
Predmetné spoluvlastnícke podiely pôvodne žalobkyňa darovacou zmluvou darovala žalovanej 1/ ako
svojej dcére a žalovanému 2/ ako zaťovi. Podľa tvrdení žalobkyne od momentu darovania sa správanie
žalovaných voči jej osobe zmenilo tak, že v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka ich vyzvala na vrátenie
daru. Momentom doručenia výzvy na vrátenie daru sa opätovne stala podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že
žalovaní jej znemožňujú užívať predmetný rodinný dom, a to takým spôsobom, že jej zhodili vchodové
dvere do nehnuteľnosti, odpojili plynovú bombu, vypustili opakovane vodu z ústredného kúrenia,
odmontovali expanznú nádrž a odrezali ventile, čím spôsobili, že pec na kúrenie je nefunkčná a taktiež
jej aj znemožnili prístup k teplej vode. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa tieto svoje tvrdenia
neosvedčila. Listinné dôkazy, ktoré na ich preukázanie súdu predložila, a to čestné prehlásenie S.
K., K. K. (synovia žalobkyne) a N. K. (vnučka žalobkyne) neosvedčujú, že žalobkyňou opísaného
konania sa mali dopustiť žalovaní. Z obsahu o čestných vyhlásení nie je zrejmé nielen to, kto sa tam

opísaného konania mal dopustiť ale ani kedy k takémuto konaniu malo dôjsť. Rovnako ani zo záznamu
z podania vysvetlenia o priestupku, či potvrdenia o oznámení priestupku podaného S. K. na OR PZ,
odbor poriadkovej polície OO PZ Čadca z 25.04.2021 nevyplýva, že sa skutky stali a že sa ich mali
dopustiť práve žalovaní. Ďalej podľa okresného súdu z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie
je zrejmé, aké nezvrátiteľné následky by uvedeným konaním žalobkyni hrozili (napr. že rodinný dom
je neobývateľný, že nemá možnosť iného bývania a pod.), prípadne že žalobkyňa musí vynakladať
neprimerané úsilie a náklady na odstránenie závadného stavu.
Žalovaným ako strane, ktorá bola v tomto konaní úspešná, priznal okresný súd v zmysle § 255 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasila
so záverom okresného súdu, že predloženými listinnými dôkazmi dostatočne neosvedčila tvrdenia
o správaní žalovaných 1/ a 2/, pre ktoré sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Závery
okresného súdu označila za príliš formalistické, nakoľko z celého kontextu jej podania je zrejmé, že k
zásahom zo strany žalovaných začalo dochádzať po tom, čo obdržali výzvu na vrátenie daru. Konania
sa mohli dopustiť iba žalovaní, nakoľko len títo mali v predmetnom čase prístup do rodinného domu ako
jediní mali aj motív predmetné zásahy vykonať. Ich konanie je motivované cieľom, aby odišla z rodinného
domu. Na podporu svojich vyjadrení žalobkyňa v odvolaní označila rozhodnutia Ústavného súdu SR a
Ústavného súdu ČR o formalistickom postupe súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zaoberajúce
sa účelom inštitútu neodkladného opatrenia.

3. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP zaslal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu s
odvolaním a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným 1/ a 2/ s tým, že ich vyzval,
aby sa k týmto listinám vyjadrili v lehote 10 dní. Výzva odvolacieho súdu bola žalovaným, každému
samostatne doručená 19.08.2021. Žalovaní tak mali možnosť vyjadriť sa do 30.08.2021 ( posledný deň
lehoty pripadol na nedeľu 29.08.2021, preto sa posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň). Žalovaní
1/ a 2/ sa k doručeným listinám v stanovenej lehote nevyjadrili. Vyjadrenie z 31.08.2021 urobené
elektronicky právnym zástupcom žalovaných bolo odvolaciemu súdu doručené 31.08.2021 o 14,25 hod.,
v čase, keď už o odvolaní žalobkyne rozhodol, teda už na jeho obsah nemohol prihliadať, s výnimkou
informácie o právnom zastúpení žalovaných, ktorú skutočnosť uviedol v záhlaví svojho rozhodnutia.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a výrok II. o náhrade trov konania zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. d/ CSP, nakoľko dôvody na jeho vydanie neexistovali.

5. Inštitút neodkladného opatrenia v aktuálnom znení Civilného sporového poriadku vychádza z toho, že
neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po
jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia,
a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej
povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu
pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Pre
všetky štádia, v ktorých môže byť neodkladné opatrenie nariadené sa však musí posudzovať osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorého ochrany sa dotknutá sporová strana
domáha.

6. Žalobkyňa namietala prílišný formalizmus okresného súdu pri posudzovaní ňou predložených listín .
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s
rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd
vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal a aby v potrebnej miere ním preveril vierohodnosť žalobcom
uvádzaných tvrdení. Zároveň je potrebné rozlišovať povinnosť strany tvrdiť konkrétne skutočnosti
a povinnosť strany označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa v žalobe
konkrétne označila žalovaných 1/ a 2/ ako osoby, ktoré vykonávajú ňou opísané konkrétne činnosti
v predmetnom rodinnom dome. Na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila listinné dôkazy,

ktoré boli predmetom hodnotenia okresného súdu. Ten dospel k správnemu záveru, že v týchto listinách
nefiguruje kto ani kedy sa mal tam opísaného konania dopustiť. Z obsahu čestných prehlásení ako aj
z podaných oznámení vyplýva, ako osoby, ktoré prehlásenie urobili vnímali existenciu už vzniknutého
stavu (odstránenie dverí a pod.), ale nekonštatovali, že boli účastní toho, keď sa takéhoto konania
mali dopustiť žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na to, že je zrejmé, že do predmetnej
nehnuteľnosti majú prístup len žalovaní 1/ a 2/ . Tieto svoje tvrdenia neuviedla v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani z predložených listín nevyplýva, že by tomu tak malo byť. Okresný
súd svoje zamietajúce uznesenie odôvodnil aj tým, že žalobkyňa nepreukázala nutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia v tom, že je bezprostredne jej právo bez nariadenia neodkladného opatrenia
ohrozené, tento záver okresného súdu žalobkyňa nenamietala v podanom odvolaní. Teda aj z tohto
dôvodu považoval odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia za správny a preto ho potvrdil.

7. Nad rámec dôvodov uvedených okresným súdom, odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej
veci sa žalobkyňa domáhala vo veci samej určenia, že je spoluvlastníčkou, okrem iného, aj rodinného
domu, v užívaní ktorom jej majú žalovaní 1/ a 2/ brániť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je oprávnená
uvedený rodinný dom užívať, odkazovala na skutočnosť, že vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na vrátenie
spoluvlastníckeho podielu, ktorý im v tomto rodinnom dome darovala. Z obsahu spisu však tak ako to
konštatoval správne aj okresný súd vyplýva, že uvedený rodinný dom je aktuálne na liste vlastníctva
vedený v spoluvlastníctve viacerých osôb, medzi ktorými ako spoluvlastníčka žalobkyňa nie je uvedená.
Tá tvrdí, že je jeho spoluvlastníčkou v rozsahu 1/12, čo je podiel pôvodne darovaný žalovaným a
vrátenie ktorého si uplatnila. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla žiadne tvrdenia, na základe
ktorých by bolo možné konštatovať, že je oprávnená predmetný rodinný dom užívať v celku, prípadne
v alikvotnej časti pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel, ktorého vrátenia sa domáhala. Potom nie je
osvedčená existencia práva žalobkyne užívať rodinný dom, resp. jeho časť, ktorého ochrany sa domáha
nariadením neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmaval aj správnosť výroku II. napadnutého
uznesenia okresného súdu trovách konania, aj keď tento v konkrétnostiach nebol odvolaním žalobkyne
napadnutý a dospel k záveru, že neexistoval dôvod, pre ktorý malo byť o trovách konania v napadnutom
uznesení rozhodované. Uznesenie o nariadení, resp. zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vydané počas konania vo veci samej, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej
končí. Keďže v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, o trovách celého konania, t.j. aj konania o nariadení neodkladného
opatrenia bude rozhodované až podľa výsledku konania vo veci samej. Krajský súd preto výrok o trovách
konania zrušil bez toho, že by ukladal okresnému súdu o trovách tejto časti konania opätovne rozhodnúť.

9. Z rovnakého dôvodu, pre ktorý nebolo potrebné rozhodovať o trovách konania súdom prvej inštancie,
nerozhodoval o trovách odvolacieho konania ani odvolací súd, nakoľko aj tieto trovy budú zahrnuté v
rozhodnutí, ktorým súd konanie vo veci samej skončí a v ktorom rozhodne o trovách celého konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 1, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.