Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010400
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712010400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.2.2013, v trestnej veci
proti obžalovanému B. I. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2
písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T 106/2012 zo dňa 24.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného B. I. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom S., ul. G. č. XXX/XX, t. č. od 9.5.2012 vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS D.,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

v období od presne nezisteného obdobia do dňa 9.5.2012 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom
neoprávnene zadovážil, následne prechovával na rôznych miestach a predával v meste S. a jeho širšom
okolí kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej X. I., K. K., Z. J. a W. D., pričom
dňa 9.5.2012 o 14.05 hod. na ul. B. za OC K. v meste Z., neoprávnene pri sebe prechovával zatavenú
injekčnú striekačku (5,6 ml) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s priemerným 54 % obsahom
metamfetamínu o celkovej hmotnosti 2,08 g (2080 mg), pričom z uvedeného množstva by bolo možné

pripraviť od 28 do 112 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 280,- eur, zatavenú
injekčnú striekačku (2,5 ml) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s priemerným 55,7 % obsahom
metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,1 g (100 mg), pričom z uvedeného množstva by bolo možné
pripraviť od 1 do 6 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 10,- eur, ako aj zatavené
igelitové vrecko s obsahom zelenej rastlinnej sušiny rastliny konope (cannabis) o hmotnosti 0,37 g
(370 mg) s priemerným 16,1 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) účinnej látky konope (Cannabis),
pričom z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť od 2 do 4 obvykle jednorazových dávok drogy

v hodnote najmenej 4,- eur, pričom v prípade metamfetamínu ide o omamnú látku, ktorá je v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradená do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konope)
a živica z nich sú v zmysle uvedeného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok,

t e d aneoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky a tento
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona
v spojení s § 138 písm. j) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5
(piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona mu zároveň ukladá ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu ukladá aj trest prepadnutia veci a to 1 ks skalpel a plastový

obal vajcovitého tvaru žltej farby s obsahom kovového valca s objímkou a kovovou sieťkou

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného B. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný B. I. uznaný za vinného zo zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od presne nezisteného obdobia do dňa 9.5.2012 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom
neoprávnene zadovážil, následne prechovával na rôznych miestach a predával v meste S. a jeho širšom

okolí kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej X. I., K. K., Z. J. a W. D., pričom
dňa 9.5.2012 o 14.05 hod. na ul. B. za OC K. v meste Z., neoprávnene pri sebe prechovával zatavenú
injekčnú striekačku (5,6 ml) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s priemerným 54 % obsahom
metamfetamínu o celkovej hmotnosti 2,08 g (2080 mg), pričom z uvedeného množstva by bolo možné
pripraviť od 28 do 112 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 280,- eur, zatavenú

injekčnú striekačku (2,5 ml) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s priemerným 55,7 % obsahom
metamfetamínu o celkovej hmotnosti 0,1 g (100 mg), pričom z uvedeného množstva by bolo možné
pripraviť od 1 do 6 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote najmenej 10,- eur, ako aj zatavené
igelitové vrecko s obsahom zelenej rastlinnej sušiny rastliny konope (cannabis) o hmotnosti 0,37 g
(370 mg) s priemerným 16,1 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) účinnej látky konope (Cannabis),

pričom z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť od 2 do 4 obvykle jednorazových dávok drogy
v hodnote najmenej 4,- eur, pričom v prípade metamfetamínu ide o omamnú látku, ktorá je v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradená do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konope)
a živica z nich sú v zmysle uvedeného zákona zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to mu podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 38 ods. 2, 3, § 36
písm. j) Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého bol podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks skalpel
a plastový obal vajcovitého tvaru žltej farby s obsahom kovového valca s objímkou a kovovou sieťkou.

Protitomutorozsudkupodaliodvolanieobžalovanýprotivýrokuotresteaokresnýprokurátorprotivýroku
o vine i o treste.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd na rozdiel od
obžalobyneprijalprávnynázor,žekonanieobžalovanéhouvedenéapopísanévskutkovejveterozsudku

nenaplnilo kvalifikačný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa § 172
ods. 2 písm. c) Tr. zákona, t.j. závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa § 138
písm. j) Tr. zákona. Úvahy prvostupňového súdu zhŕňa tak, že tento kvalifikačný znak nemohol byť
použitý z dôvodu, že osoby, pre ktoré B. I. zadovážil drogu (či už predajom alebo iným spôsobom) neboli
osobami poškodenými. S takýmito úvahami sa nestotožňuje a k veci uvádza, že hmotnoprávny inštitút
„viacerých osôb“, ako kvalifikačný znak, nie je možné automaticky stotožniť s osobami poškodených,

ktorých právny status je definovaný procesnoprávnymi ustanoveniami. Zákonné znaky základnej, či
kvalifikovanej skutkovej podstaty definujú konanie, ktoré ohrozuje, resp. porušuje - objekt trestného
činu, teda spoločenský záujem chránený Trestným zákonom. V prípade trestného činu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 Tr. zákona je primárnym objektom trestného činu záujem spoločnosti kontrolovať

nakladanie s nebezpečnými látkami (omamnými, psychotropnými látkami, jedmi, prekurzormi), ktoré
sú spôsobilé vážne ohroziť, či poškodiť život alebo zdravie človeka (prípadne aj životné prostredie),
alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v
rozporesTrestnýmzákonom.Zasekundárnyobjektmožnopotomvzdialenepovažovaťajživotazdravie
človeka, pretože aplikácia takejto látky v ľudskom organizme môže spôsobiť ohrozenie i poruchu života,

či zdravia. Z pohľadu takto definovaného objektu trestného činu je protiprávnym konaním podľa § 172
Tr. zákona primárne poškodený štát - celá spoločnosť. Fyzické osoby, ktorým sú drogy poskytované
za odplatu, prípadne bezodplatne sa stávajú poškodenými až v momente konzumácie drogy, ktorá
je spôsobilá poškodiť ich zdravie, resp. ohroziť ich na živote. Samotným konaním, spočívajúcim v
poskytnutí drogy inej osobe, prípadne viacerým osobám, teda škoda týmto osobám nevzniká, pretože

takýmto spôsobom tieto osoby iba nadobúdajú drogu do neoprávnenej držby. Škodu na zdraví si
spôsobia sami následnou konzumáciou drogy, teda úplne iným konaním, ako je konanie podľa § 172 Tr.
zákona. Nemôže preto akceptovať právnu argumentáciu prvostupňového súdu ohľadom kvalifikačného
znaku a o neopodstatnenosti tejto argumentácie svedčí podľa neho aj to, že pokiaľ by sa zákonodarca
stotožnil s touto argumentáciou, bol by výslovne z okruhu zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej

podstaty obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona vylúčil možnosť aplikácie § 138
písm. j) Tr. zákona (na viacerých osobách), čo ale neurobil. Aj v prípade, že právne posúdenie viny
prvostupňovým súdom by bolo správne a zákonné, tak nesúhlasí ani s uloženým trestom a považuje ho
za nezákonný. Má za to, že všetky v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené okolnosti nie sú takými
okolnosťami, na základe ktorých by bolo možné znížiť postupom podľa § 39 Tr. zákona trestnú sadzbu

(4 - 10 rokov) pod dolnú hranicu. Ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa nemožno hodnotiť ako
výnimočné, ktoré by mohli viesť k aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného uznal
vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d),

ods. 2 písm. c) (s poukazom na § 138 písm. j)) Tr. zákona a aby mu uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a to s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zákona, prípadne
aby krajský súd vec po zrušení vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný, podávajúc odvolanie len proti výroku o treste, v dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že podľa neho nebolo v konaní vierohodne preukázané, aby zadovážil aspoň raz omamné látky
všetkým štyrom osobám tak, ako to bolo uvedené v obžalobe a ako to pojal do odôvodnenia rozsudku
prvostupňový súd. Predovšetkým výpovede Z. J. z prípravného konania, aj hlavného pojednávania
nesvedčia o tom, aby jej nejakým spôsobom zadovážil omamnú látku. Táto len potvrdila, že je

užívateľkou drog a že do kontaktu s drogami sa dostala ešte predtým, než sa spoznala s ním. Zotrváva
na tom, že nepozná svedka K. K. a nikdy mu žiadnu omamnú látku nezadovážil. Uložený trest považuje
za neprimeraný. Predovšetkým jeho osoba, ako aj prostredie, v ktorom žije a pracuje, odôvodňujú záver,
že ochrana spoločnosti a jeho náprava budú zabezpečené aj podmienečným trestom odňatia slobody,za súčasného uloženia ochranného liečenia alebo probačného dohľadu. Jeho rodičia, ako aj brat, sa
zúčastnili všetkých hlavných pojednávaní a aktívne sa zaujímali o stav konania. Všetci sú ochotní mu
pomôcť pri zaradení sa do bežného života, vrátane zabránenia ďalšieho užívania omamných látok.

Pochádza z usporiadanej rodiny, ktorej pozitívny vplyv zabezpečí jeho nápravu vhodnejším spôsobom,
ako výkon trestu odňatia slobody. Už v konaní poukázal na to, že si je vedomý svojej závislosti a
chce sa liečiť. Aj zo znaleckého posudku č. 154/2012 MUDr. S., MUDr. A. a PhDr. G. vyplýva, že jeho
schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť ovládnuť svoje konanie boli v
dôsledkuužívanianávykovejlátkyznížené.Nahlavnompojednávanídňa24.10.2012vrámcizáverečnej

reči obhajoba poukázala na vhodnosť použitia ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Majú za to, že v
konaní bolo preukázané, že skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Jednoznačne uviedol, že
si je vedomý svojej závislosti a chce sa liečiť. Aj v prípade uznania viny mal súd povinnosť zaoberať
sa vhodnosťou použitia tohto ustanovenia. Ochrana spoločnosti bude podľa neho zabezpečená aj
uložením podmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia ochranného liečenia, resp.
probačného dohľadu. Poukazuje na okolnosti prípadu, ktoré charakterizujú nebezpečnosť jeho konania

pre spoločnosť. Množstvo omamných látok (28 - 112 jednorazových dávok) odôvodňujú záver, že jeho
tvrdenie o ich použití len pre vlastnú potrebu je pravdivé. Uviedol, že toto množstvo by mu vystačilo
na 2 týždne. Svedkovia D. a I. potvrdili, že si drogu dávali spoločne s ním, čo znamená, že im drogu
nepredával a nemal z jej predaja zisk. On, ako aj svedkovia D. a I. sú drogovo závislé osoby, ktoré si
omamné látky zadovažovali navzájom. Ani obžaloba netvrdila, že by on mal vybudovanú nejakú sieť

odberateľov a týmto dodával pravidelne omamné látky. Zadovažoval si omamné látky len pre vlastné
potrebu. Výpovede svedkov D. a I. toto nespochybňujú, nakoľko obaja uviedli, že drogu užili spoločne,
t.j. keď videli, že si ju ide pripraviť pre seba, požiadali ho, aby pripravil dávku aj im. Drogu im teda nikdy
neponúkal a nikdy im žiadnu drogu nepredal. Zdôrazňuje, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody je neprimerane prísne a že vzhľadom k jeho osobe a k okolnostiam prípadu je namieste použiť

ust.§39ods.2písm.c)Tr.zákona,uložiťmutrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomasúčasne
ochranné liečenie. Takýto trest by mu umožnil dokončiť strednú školu a zaradiť sa do normálneho
občianskeho života. Nič nenamieta proti výroku o prepadnutí veci. Z uvedených dôvodov žiada, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste zrušil a uložil mu podmienečný trest
odňatia slobody.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je čiastočne dôvodné.

Dokazovanie pred súdom prvého stupňa bolo podľa názoru krajského súdu vykonané zákonným

spôsobom a v rozsahu dostačujúcom pre verdikt o tom, že skutok uvedený v obžalobe okresného
prokurátora sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Napokon, okresný súd dospel aj k správnym skutkovým
zisteniam, ktoré v celom rozsahu prevzal do svojho rozsudku aj krajský súd. V tomto smere sú dôvody
napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na ne krajský súd v podrobnostiach aj
poukazuje. Napriek tomu však tieto skutkové zistenia súd prvého stupňa nesprávne právne hodnotil.

Spáchanie skutku obžalovaným vyplýva predovšetkým z výpovedí svedkov K. K., W. D., X. I. a Z. J.,
podľa ktorých obžalovaný im previtín predal (K. a I.), alebo zadovážil (D. a J.). Aj keď obžalovaný na
hlavnom pojednávaní poprel, aby niekomu predal drogu, tak zároveň sám vo svojej výpovedi potvrdil,
že X. I., W. D. a Z. J. pervitín dal, keď z ich iniciatívy s nimi drogu šňupaním užil.

V tejto súvislosti, vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné uviesť, že svedok X. I.
na hlavnom pojednávaní síce svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu zmenil tak, že mu obžalovaný
nikdy žiadnu drogu nepredal, ale len že spoločne s ním užil pervitín od obžalovaného, prvostupňový
súd však tejto zmenenej výpovedi neuveril, rozpory zákonným spôsobom odstránil (§ 264 Tr. poriadku)

a logicky správne a presvedčivo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr.
zákona) zdôvodnil, prečo pri ustálení skutkového stavu vychádzal z výpovede uvedeného svedka z
prípravného konania. V prípravnom konaní X. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že nevie koľkokrát
od obžalovaného kúpil drogu, ale obvykle to bol pervitín v hodnote 10,- eur za dávku, pričom naposledymu obžalovaný predal pervitín v deň, keď ho zadržali. Zo svedkovej výpovede vyplýva aj jeho vedomosť
o tom, že obžalovaný pervitín predal aj Z. zo S. S., priezvisko nepozná a tiež kamarátovi U. A..

Preto aj v tejto skutkovej otázke krajský súd nemal pochybnosti o tom, že prvostupňový súd skutok v
napadnutom rozsudku ustálil správne a v súlade s vykonanými dôkazmi. Rovnako to platí aj pre zistenie
ďalšieho znaku a to prechovávania drogy po akúkoľvek dobu.

Skutočnosť, že pevritín a marihuanu obžalovaný prechovával je totiž zrejmá nielen z jeho výpovede,

podľa ktorej 2 g pervitínu v dvoch zatavených injekčných striekačkách kúpil v I. od neznámeho muža
spoločne s kamarátom P. B. a následne pri kontrole polícii obidve striekačky s pervitínom a vrecko
konopedobrovoľnevydal,aletátoskutočnosťvyplývaajzozápisniceovydaníveci,akoajzoznaleckého
posudku KEÚ PZ z odvetvia kriminalistická toxikológia. Týmto znaleckým posudkom bolo predovšetkým
ustálené množstvo a kvalita drog, ktoré boli vydané obžalovaným.

Krajský súd teda konštatuje, že vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverov, pričom zákonným
spôsobom sa vysporiadal aj s čiastočnými rozpormi vo výpovediach nielen svedka X. I., ale aj W. D..

Vzhľadom na uvedený obsah dôkazov ani krajský súd nemal dôvod pochybovať o tom, že skutok sa stal

tak, ako je ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tento spáchal obžalovaný.

Preto sa krajský súd so skutkovou vetou napadnutého rozsudku v plnej miere stotožnil. Neprevzal však
právnu kvalifikáciu tohto konania.

Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi sa podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona dopustí, kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. j) Tr. zákona rozumie páchanie trestného činu na
viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby
(§ 127 ods. 12 Tr. zákona).

Posúdiťuvedenékonanieobžalovanéholenakozločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr.
zákona podľa krajského súdu nebolo správne.

Je totiž nepochybné, že obžalovaný svojím úmyselným konaním neoprávnene predal, zadovážil a

prechovával po akúkoľvek dobu pervitín (obsahujúci psychotropnú látku) a vysušené vrcholky rastliny
konope (obsahujúce omamnú látku), pričom tento čin páchal závažnejším spôsobom konania, pretože
ho páchal minimálne na troch osobách, teda na viacerých osobách. Tým obžalovaný naplnil všetky
pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.

c) Tr. zákona.

Nie je možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že aby bol čin spáchaný na viacerých osobách musí
byť spáchaný na viacerých poškodených osobách, ktoré musia spĺňať definíciu poškodeného podľa §46 ods. 1 Tr. poriadku. Pojmy poškodený v trestnom konaní a osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin,
totiž nie sú totožné pojmy, nemajú rovnaký obsah a rozdielny zmysel im priznáva aj právna úprava.

Pojempoškodenéhojeupravenývust.§46ods.1Tr.poriadku,pričomtotoustanovenieprocesnoprávne
vymedzuje poškodeného ako subjektu trestného konania, ktorému Trestný poriadok v trestnom konaní
priznáva určité práva a povinnosti, prostredníctvom ktorých môže vlastným menom vykonávať vplyv na
priebeh trestného konania.

Naproti tomu pojem viaceré osoby je pojem hmotnoprávny, ktorý spolu s ďalšími kategóriami osôb
(ako dieťa, osoba blízka veku mladistvých, osoba vyššieho veku blízka osoba, chorá osoba, odkázaná
osoba a ďalšie), ktoré chcel zákonodarca zvlášť vymedziť, je upravený v ustanoveniach § 127 Tr.
zákona. Pojem viacerých osôb je v ust. § 127 ods. 12 Tr. zákona definovaný tak, že sa nimi na účely
tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Ide o presnú zákonnú definíciu, ktorej rozširovanie o ďalšie
kritériá, dokonca v rozpore s jej výslovným znením, nie je prípustné. Pokiaľ by totiž bolo úmyslom

zákonodarcu viazať k všeobecnému pojmu osoby nejaké ďalšie kritérium (napríklad, že by malo ísť o
osobu poškodenú), bol by tak urobil a vymedzil by toto kritérium v ust. § 127 alebo priamo v ust. § 172
ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Z uvedeného je teda zrejmé, že právny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého nemôže byť čin

spáchaný na viacerých osobách, pokiaľ tieto osoby nie sú zároveň poškodenými, nie je správny.

Keďže z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zákona tým, že predal alebo zadovážil omamné alebo psychotropné látky najmenej trom
osobám, spáchal čin závažnejším spôsobom konania. Preto konanie obžalovaného nie je možné právne

posúdiť inak, ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c)
Tr. zákona.

Krajský súd tak nemal inú možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť

podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku a na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku uznať vinu za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Vzhľadomnaodvolaciunámietkuobžalovanéhojepotrebnépreúplnosťuviesť,žezazadováženiedrogy

pre iného je nutné považovať aj poskytnutie drogy iným osobám tak, že sa s nimi o drogu páchateľ
podelí. Pojem zadováženie totiž vyjadruje zadováženie predmetných látok akýmkoľvek iným spôsobom,
než aký je osobitne popísaný v ust. § 172 ods. 1 Tr. zákona a ktorého účelom je umožniť inému dostať sa
nielen k držbe takejto látky, ale aj umožniť inému ju užiť. Preto aj v prípade, ak by sa preukázalo tvrdenie
obžalovaného, že on drogy nepredával, ale sa s najmenej troma osobami o drogy len podelil tak, že

drogy s týmito osobami spoločne užil, naplnil by pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu podľa §
172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Čo sa týka výroku o treste, zmena právnej kvalifikácie skutku si nevyhnutne vyžiadala aj jeho zmenu. V
ustanovení § 172 ods. 2 Tr. zákon totiž stanovuje trest odňatia slobody v sadzbe od 10 do 15 rokov.

Krajský súd pri rozhodovaní o treste, majúc na zreteli základné zásady ukladania trestov uvedené v
ust. § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri zisťovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Tr. zákona, krajský súd
zistil len poľahčujúce okolnosti. Z nich zistil, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku
mladistvých (§ 36 písm. d) Tr. zákona), že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm.
j) Tr. zákona) a že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr.
zákona), nakoľko označením osôb, ktorým predal alebo zadovážil drogu pomohol objasniť, že trestná

činnosť bola páchaná na viacerých osobách. Priťažujúcu okolnosť krajský súd nezistil.

Už z tejto prevahy poľahčujúcich okolností je zrejmé, že je potrebné zvážiť, či uloženie trestu
obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10 - 15 rokov by nebolo pre nehoneprimeraneprísneačiniesúsplnenépodmienkyprepoužitieust.§39ods.1Tr.zákonaomimoriadnom
znížení trestu.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.

Keďžepodľazákonaideomimoriadnezníženietrestu,pretakýtopostupmusiabyťzistenétakéokolnosti

prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v
iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne
a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu.

Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah

k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav
obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v
iných podobných prípadoch.

Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti,

za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie
statusu poľahčujúcich okolností. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré
inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne
nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne
okolnosti v zmysle ustanovení § 39 ods. 1
Tr. zákona .

Takéto mimoriadne okolnosti prípadu krajský súd zistil aj v predmetnej trestnej veci.

Popri už uvedených troch poľahčujúcich okolnostiach a neexistencii priťažujúcej okolnosti je potrebné
zdôrazniť množstvo drog zaistených u obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že drogy si v prevažnej
miere obžalovaný zadovažoval pre vlastnú potrebu. Okrem pervitínu a marihuany dobrovoľne vydaných
obžalovaným iné drogy pri domovej prehliadke, ani pri prehliadkach iných priestorov zistené neboli. Že

predaj a zadovažovanie omamných a psychotropných látok iným osobám nebolo pravidelnou činnosťou
obžalovaného, ale že šlo skôr len o ojedinelé prípady, možno vyvodiť aj z výpovedí svedkov.

Rovnako významnou okolnosťou prípadu je aj počet osôb, na ktorých bol trestný čin spáchaný. Tento bol
totiž spáchaný len na štyroch osobách, čo je počet pri dolnej hranici osôb požadovaných pre kvalifikáciu

trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania (§ 172 ods. 2 písm. c), § 127 ods. 12 Tr.
zákona).

Do úvahy je potrebné vziať aj pomery obžalovaného. Okrem jeho doterajšej bezúhonnosti je potrebné
prihliadnuť na to, že pochádza z usporiadanej rodiny, ktorá s ním udržiavala kontakt aj počas trvania

väzby. Pri výsluchu prejavil aj záujem o protitoxikomanické liečenie. Možnosť nápravy je zrejmá aj z
kladnej správy Ústavu na výkon väzby D., podľa ktorej sa obžalovaný počas výkonu väzby správa slušne
a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plní a nedovolenej činnosti sa
nedopúšťa.Zohľadniac všetky uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že
použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom za obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, t. j. desať až pätnásť
rokov, je pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí trest
vo výmere piatich rokov.

Pokiaľideospôsobvýkonutrestu,sozreteľomnadoterajšiubezúhonnosťobžalovanéhoanazávažnosť
predmetného trestného činu nepovažoval odvolací súd osobu obžalovaného za tak narušenú, aby
ho bolo potrebné na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, ako to v prípade páchateľov obzvlášť závažných zločinov ustanovenie
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona predpokladá. Na obžalovaného pred spáchaním trestného činu nielenže
nebolo pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, ale doposiaľ ešte nebol ani odsúdený pre trestný čin.

Preto ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň v súlade s ust. § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona krajský súd rozhodol aj o treste prepadnutia
vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu.

Rovnako tak vzhľadom na uznanie viny z obzvlášť závažného zločinu bolo nevyhnutné v súlade s ust.
§ 76 a nasl. obžalovanému uložiť ochranný dohľad na primeranú dobu dvoch rokov.

O odvolaní obžalovaného krajský súd rozhodol tak, že ho ako nedôvodné zamietol. Z tých dôvodov, pre
ktorékrajskýsúdmuselobžalovanémuuložiťprísnejšítrest,nežakýboluloženývnapadnutomrozsudku

okresného súdu, totiž nebolo možné vyhovieť odvolaciemu návrhu obžalovaného na rozhodnutie o
podmienečnom odklade uloženého trestu odňatia slobody.

Preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.