Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43P/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221203154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7221203154.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, dieťa rodičov: otca: F.. T.. P. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X.. P.. Š. XX, Š., zastúpený JUDr. Jánom
Martincom, advokátom, so sídlom Werferova 1, Košice, a matky: F.. T.. T. O., T.., Z.. XX.XX.XXXX, B. I.
X, A., v konaní o návrhu otca na naradenie neodkladného opatrenia a o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 02.04.2021, otec maloletého žiadal, aby súd
neodkladným opatrením upravil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 300,-Eur
mesačne k rukám matky vždy do 10. dňa v tom ktorom mesiaci až do rozhodnutia vo veci samej.

2. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

19P/32/2018, rozviedol manželstvo rodičov maloletého, ktorého na základe schválenej rodičovskej
dohody zveril do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a
spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým neupravil a o otca zaviazal povinnosťou prispievať na
výživu maloletého sumou 1.000,-Eur mesačne. V čase uzatvorenie tejto rodičovskej dohody ohľadne
úpravy pomerov k maloletému na čas po rozvode boli osobné, majetkové a zárobkové pomery otca
priaznivejšie, preto súhlasil s výživným na maloletého vo výške 1.000,-Eur mesačne. Od uzavretia

dohody však došlo k zmenám jeho pomerov. Jednak došlo k poklesu jeho príjmov, nakoľko je operný
spevákavdôsledkupandémiebolizrušenéhromadnépodujatia,nemámožnosťvystupovaťaprivyrábať
príležitostnými vystúpeniami. Jeho mesačné príjmy klesli o cca 1.050,-Eur. Tým, že bol maloletý G.
zverený do osobnej starostlivosti matky a žijú na území SR, došlo k zániku nároku na nemecké prídavky
na dieťa vo výške 200,-Eur. Okrem iného mu vznikla ďalšie vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére
L.. Navrhovateľ v návrhu ďalej opísal výšku jeho mesačných príjmov a výdavkov. Zároveň uviedol, že

stretávanie sa so synom G. v Košiciach vychádza za každé stretnutie cca 300,-Eur vrátane cestovných
nákladov a ubytovania v Košiciach. Doposiaľ vykrýval výdavky z úspor z predchádzajúcich rokov, tie
sa však minuli a nie je na dohľad zlepšenie príjmových pomerov. Za rok od zavedenie epidemických
opatrení vyčerpal všetky úspory, nemá možnosť si zarobiť popri svojom zamestnaní a pribudla mu nová
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.

3. Otec predložil na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy, všetky fotokópie v nemeckom jazyku, z
návrhu na začatie konania vyplýva, že sa jedná o prílohy ako výplatná páska E., Q., A., Q..J..H.., Z. B.,
nájomná zmluva, daňová poradkyňa, sobášny list s novou manželkou a rodný list maloletej L., platby za
internet, elektrinu, koncesie, opatrovateľku, poistku.

4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd

postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.5. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa ust.§ 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v
nevyhnutnej miere.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

12. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje
CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného
režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o
neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká
neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel

inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci
aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.

14.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah

súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len
o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby

operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej,
pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

15. Po oboznámení sa s obsahom návrhu má súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu otca vyplýva, že tunajší súd rozsudkom sp. zn. 19P/32/2018 zo
dňa 13.04.2018, rozviedol manželstvo rodičov maloletého Filipa a schválil rodičovskú dohodu ohľadne
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, úpravy styku a výživného vo výške 1.000,-Eur mesačne.16. Z obsahu otcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že výživné tak
ako je doposiaľ dohodnuté, nie je schopný uhrádzať vzhľadom na pokles výšku svojho mesačného
príjmu, výdavky ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť tak ako je to vyššie opísané. Dôvodnosť svojho

návrhu otec videl v tom, že došlo k poklesu jeho príjmov o cca 1.050,-Eur mesačne a v tom, že mu
vznikla nová vyživovacia povinnosť k maloletej dcére L.. Avšak sumu 200,-Eur, o ktorú sa znížil jeho
príjem, predstavovali prídavky na dieťa, na ktoré mu zanikol nárok, nakoľko maloletý G. bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú na Slovensku. Navyše tieto prídavky na dieťa nie je možné
subsumovať pod kategóriu príjmov. Zároveň súd z obsahu návrhu zistil, že otec má pravidelný príjem

vo výške čistej mzdy X.XXX,XX Eur u zamestnávateľa L. F., počas pandémie sa mu znížili príjmy cca
o 950,-Eur mesačne nakoľko si nemôže ako operný spevák privyrábať koncertmi. Výšku mesačných
výdavkov sumarizoval sumou 1.632,-Eur, čo sa oproti obdobiu, v ktorom bolo manželstvo rozvedené,
nezmenilo. O aktuálnych príjmoch a výdavkoch matky a maloletého ako aj o potrebách maloletého syna,
sa v návrhu nezmienil.

17. Čo sa týka osvedčenia otcom tvrdených skutočností súd konštatuje, že z predložených listinných
dôkazov, ktorú sú všetky v nemeckom jazyku, nemohol urobiť záver o dôvodnosti a opodstatnenosti
návrhu otca, nakoľko súdu nie je známy obsah týchto listín a v konaní o neodkladnom opatrení nie je
dostatok času na vyhotovenie ich prekladu.

18. Otcom uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho
zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že pri
rozhodovaní o výške výživného je potrebné sledovať nielen možnosti povinného rodiča, ale aj oprávnené
záujmy maloletého dieťaťa. Preto otcom uvedenú potrebu zníženia výživného je nutné konfrontovať s
oprávnenými záujmami maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na to, že v konaní vo veciach starostlivosti o

maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých. Záujem maloletého
dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv
Európskej únie). V konaniach týkajúcich sa výživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa
živiť, a teda sú odkázané na výživu rodičov, je vždy potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré by pre
deti nastali nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bola znížená vyživovacia povinnosť rodiča,

určená predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom. Z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia
plynie, že predpokladom pre jeho nariadenie je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov.

19. Skutočnosti tvrdené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd považuje za
okolnosti, ktoré majú význam v konaní o zníženie výživného vo veci samej. V konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia nie je vytvorený dostatočný priestor na zistenie skutočného stavu, jeho
posúdenieavyhodnotenie,aninavykonaniedokazovaniazaúčelomposúdenia,čitentokonkrétnynávrh
otca je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu na
vydanie rozhodnutia ( § 328 ods. 2 CSP). Ust. § 366 CMP je úpravou sledujúcou záujem maloletého
dieťaťa, a preto umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch nariadiť plnenie vyživovacej povinnosti

v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. Súd má za to, že zníženie vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa nie je v jeho najlepšom záujme, preto zastáva názor, že predmetné ustanovenie nemožno
aplikovať aj na zníženie vyživovacej povinnosti.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval súd návrh otca za nedôvodný, a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust.§ 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.Podľa ust.§ 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.