Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Silvia Šviderská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821201356
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8821201356.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: R. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. I. XXX/XX, L.,
právne zastúpenej: JUDr. Marián Havrila, advokát, Nám. slobody 13, Michalovce, proti žalovanému: Y.
Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese I. XXX/XX, XXX XX
L., súp. č. XXX, stojaceho na parc. reg. „Z.“, č. parc. XX, o výmere XXXX Y. - A. T. E. W. a na priľahlý
pozemok parcela registra „Z.“, parcela č. XX o výmere XXX Y. - A., obe nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k.ú. L., obec L., okres U. W. M., zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade Vranov nad Topľou,
katastrálnom odbore, po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na
ktoré by mohol byť spolu so žalobkyňou predvolaný.

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, za účelom

usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Žaloba vo veci samej sa
môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo aj nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej
výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému nevstupovať do C. H. na adrese I. XXX/XX, XXX XX L., L.. Č.. XXX, stojaceho na parc. reg.
„Z., Č.. T.E.. XX, o výmere 1372 m2 - A. T. E. W. a na priľahlý pozemok parcela registra „., T. Č.. XX,
o výmere XXX Y.2. - A., obe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. L., Obec L., I. U. W. M., zapísané
na N. Č.. XXX na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore, po dobu 6 mesiacov od
vykonateľnosti tohto uznesenia. Zároveň žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa

k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom
súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť spolu s ňou predvolaný. Navrhla, aby jej
súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie
odôvodnila tým, že žalovaný ju v minulosti viac krát fyzicky napadol. Bála sa v tom čase podať trestné
oznámenie. Vyhrážala sa mu rozvodom a zrušila mu trvalý pobyt vo svojom dome kde býva. Dočasne
to pomohlo a žalovaný nebol násilný. Všetko však vyvrcholilo v sobotu v noci dňa 29.05.2021, keď

ju žalovaný pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol. Udieral ju po celom tele a kopal do nej. Policajnú
hliadkuprivolalajejsestra.Príslušnícipopríchodedodomulenvypočuližalovanéhoaanihonepredviedliza účelom vykonania výsluchu. Žalovaný je aktuálne v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
zo spáchania trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Príslušníci policajného zboru
ani nevykázali žalovaného zo spoločného obydlia v zmysle § 27a zákona o Policajnom zbore. Dňa

31.05.2021 bola vyšetrená Y.. A., ktorý jej diagnostikoval pomliaždenie oboch ramien a lumbálnej oblasti
s plošnými hematómami. V lekárskej správe konštatoval, že zranenie vzniklo násilím a tupým úrazom.
Taktiež potvrdil, že zranenie mohlo byť spôsobené tak ako to uvádza, t.j. napadnutím manželom. Taktiež
podala trestné oznámenie o fyzickom napadnutí zo strany manžela. Počas výsluchu a ani po výsluchu
príslušníci policajného zboru fotograficky nezdokumentovali zreteľne viditeľné zranenia na jej tele. Je

nepochybné, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči nej. Naliehavý právny záujem odôvodňuje
tým, že konaním žalovaného je ohrozená jej telesná a duševná integrita. Z tohto dôvodu navrhuje, aby
súd uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Uviedla, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu na adrese I. XXX/XX, XXX XX L.. Predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva. Aktuálne sa nachádza spolu so svojimi
štyrmi deťmi u sestry. Je absurdné, aby nemohla bývať vo svojom vlastnom dome so svojimi deťmi z

dôvodu, že sa bojí o svoj život a zdravie. Navyše dcéra X. Q. je zdravotne znevýhodnená a vyžaduje
si osobitnú starostlivosť.

2. Spolu s návrhom žalobkyňa predložila lekársku správu Y.. Y. A. zo dňa 31.05.2021 o svojom ošetrení,
z ktorej vyplýva, že jej bola zistená diagnóza - pomliaždenie oboch ramien a lumbálnej oblasti s plošnými

hematómami, ktoré jej mal spôsobiť manžel - žalovaný, ďalej fotodokumentáciu poranení, potvrdenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí
zo strany manžela a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou rodinného domu, súpisné č. XXX, L. W. T.. C.. „., Č.. T.. X5 a priľahlého T., A., T.
Č.. XX, nachádzajúcich sa v V..Ú.. L..

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

7. Ako vyplýva z ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť,

najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.Vzmysle§328ods.1CSP,Onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

13. Ako vyplýva z § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

17. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

19. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

20. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia

musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).22. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú

pohľadávku.

23. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme

rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

24. Účelom uloženia neodkladného opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt

páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou.

25. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise

formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia sú splnené. Žalobkyňa a žalovaný sú manželia, ktorí spolu so
svojimi maloletými deťmi užívajú predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
Súd mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaného na žalobkyni. Skutočnosť, že osobná

integritažalobkynevykazujeznakyfyzickéhonásiliamalsúdosvedčenépredloženoulekárskousprávou,
fotodokumentáciou a potvrdením o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí žalobkyne manželom.
Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je
základným ľudským právom. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má
absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo

na obydlie. V predmetnej veci žalovaný žiadne vecné právo k nehnuteľnosti, do ktorej mu súd uložil
povinnosť nevstupovať, nemá. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil ďalšiemu
prípadnému fyzickému násiliu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktoré je vzhľadom na žalobkyňou
opísané doterajšie správanie sa jej manžela možné očakávať. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú
žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov strán

konania. V zmysle návrhu žalobkyne súd obmedzil užívacie právo žalovaného k nehnuteľnosti po dobu
6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

27. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil
primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. Zákaz žalovaného približovať sa k žalobkyni je viazaný

na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného
ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na
prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom, resp. pred orgánmi činnými
v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 10 považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému
kontaktu žalovaného so žalobkyňou.

28. Aj napriek tomu, že konanie žalovaného je zatiaľ v rovine podozrenia, vzhľadom na skutočnosť,
že strany konania sú manželmi, ktorých vzťahy sú konfliktné, je zo strany súdu nevyhnutná určitá
miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenieneodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktných situácii medzi
manželmi.

29. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.Právneúčinkyneodkladnéhoopatreniapritomneobmedziapovinnúprotistranuneprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality. V predmetnej veci
žalovaný žiadne vecné právo k nehnuteľnosti, do ktorej mu súd uložil povinnosť nevstupovať, nemá,

teda ani v tomto prípade nebude narušený princíp proporcionality.

30. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

31. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma.

Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením
neodkladného opatrenia dostane druhej strane.

32. V konaní bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP.

33. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu
ochranyprávaoprávnenýchzáujmovžalobkynebezvopredvymedzenéhočasovéhoohraničenia,pokiaľ

trvajú dôvody jeho nariadenia. Navyše súd v zmysle návrhu žalobkyne vylúčil žalovaného z užívania
nehnuteľností po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia.

34. Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by žalovaný mal
za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť

záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu
vo veci samej, za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni,
prípadne ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

35. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, žalobkyňa aj žalovaný.
36. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň
povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

41. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania vo
výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.