Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120208483
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120208483.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci navrhovateľa R. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., X. Y. XX, právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol.
s r.o., Prešov, Puškinova 16, proti osobe oprávnenej z výživného K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L., G.. Y. X, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou v Sabinove, Námestie slobody

50, o zrušenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 27Pc/36/2020-151 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
28Pc/32/2019-129 zo dňa 29.01.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
28Pc/32/2019-130 zo dňa 04.02.2020, a to spôsobom zrušenia povinnosti navrhovateľa prispievať na
výživu manželky oprávnenej z výživného, počnúc dňom 16.07.2020. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 28Pc/32/2019-129 zo dňa 29.1.2020 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 28Pc/32/2019-130 zo dňa 4.2.2020 tak, že:

II. r u š í povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu osoby oprávnenej z výživného (bývalej manželky)
vo výške 50 Eur mesačne, počnúc dňom 16.7.2020 do budúcna,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

III. Obsah odvolania navrhovateľa
3. Proti výroku III. rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne skutkové zistenia
súdu a nesprávne právne posúdenie veci. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 09.06.2020

mailom kontaktoval právneho zástupcu už bývalej manželky, s tým, aby sa písomne dohodli na ukončení
platenia manželského výživného. Finančná situácia navrhovateľa bola nepriaznivá, pričom manželkasa zamestnala, no zároveň bolo zrejmé, že konanie o rozvod nebude v najbližšej skončené. Týmto
spôsobom mal navrhovateľ záujem vyhnúť sa súdnemu konaniu o zrušenie manželského výživného.
Manželka nebola ochotná písomne sa dohodnúť a konštatovanie, či životná úroveň manželov je alebo

nie je rovnaká, ponechala na súd. Skutočnosť, že vrátila zaplatené manželské výživné za mesiace
október a november, dokazuje jej uvedomenie si situácie. Tento krok manželky však súd nesprávne
vyhodnotil na ťarchu navrhovateľa. Aplikáciu ust. § 55 CMP pre priznanie náhrady trov konania
navrhovateľovi pritom odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a jeho ochota sa dohodnúť s
manželkou ešte pred podaním návrhu na súd. V nadväznosti na uvedené odvolateľ navrhol zmeniť

napadnutý výrok III. rozsudku tak, že súd mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne
napadnutý výrok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Hodnotenie odvolacieho konania
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako

„CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu o zrušenie
manželského výživného. Na strane manželov došlo k zmene pomerov, keď príjem manžela sa

znížil, naproti tomu príjem manželky sa čiastočne zvýšil. Platenie manželského nie je viac dôvodné,
nezodpovedá ani možnostiam s schopnostiam manžela, preto ho súd zrušil počnúc dňom 16.07.2020,
t. j. dňom podania návrhu na súd, zároveň počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva v
novembri 2020, zákonná povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu manželsky odpadla. Za mesiace
október a november 2020 manželka sama dobrovoľne vrátila manželovi zaplatené výživné.

6. Pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol súd prvej inštancie dôvod na odklon od ust. § 52
CMP, najmä s poukazom na to, že osoba oprávnená z výživného sama dobrovoľne za mesiac október
a november 2020 vrátila manželovi zaplatené výživné.

7. V kontexte uplatnených odvolacích námietok sa odvolací súd oboznámil s obsahom mailovej
korešpondencie účastníkov konania (č. l. 157 spisu). Usudzujúc, že životná úroveň manželov je zásadne
rovnaká, mienil navrhovateľ písomne sa dohodnúť s manželkou na ukončení platenia manželského
výživného. Manželka skutočne ponechala posúdenie životnej úrovne manželov na súd, no ústretovo
súhlasila s tým, aby nemusel manžel hradiť výživné v mesiaci jún.

8. Podľa vyjadrení manželky v priebehu súdneho konania, tá považovala podaný návrh za špekulatívny
a účelový. Vychádzala pritom z predchádzajúcich konaní, v ktorých sa manžel vyhýbal priznať svoje
skutočné príjmy, donútil manželku opustiť spoločný byť a bráni jej vo vstupe do bytu, napriek tomu, že
je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manžel nemal záujem plniť vyživovaciu povinnosť voči

mal. deťom, nečudovala sa preto manželka, že sa všemožne manžel snaží vyhnúť plateniu výživného
voči nej samej.

9. Z uvedeného odvolací súd usudzuje, že vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú bez konfliktov,
čo treba brať na zreteľ pri posudzovaní ochoty manželky mimosúdne sa dohodnúť s manželom. O

povinnosti manžela platiť manželke výživné musel rozhodovať súd, pričom o jeho skončení sa manžel
chcel mimosúdne dohodnúť. Manželka s tým nesúhlasila, no odvolací súd nemieni túto skutočnosť
bez ďalšieho pripísať na ťarchu manželke. V skutočnosti mimosúdne riešenie veci zo strany manžela
sledovalo len jeho vlastné záujmy, nebolo to žiadne kompromisné riešenie, napr. že by navrhol manžel
nižšie manželské výživné aspoň po obdobie jeho zlej finančnej situácie. Manželka prejavujúca nedôveru

voči tvrdeniam manžela, ponechala na uvážení súdu či jej nárok na manželské výživné trvá, napriek
tomu v jej konaní možno bádať určitú mieru ochoty vyjsť v ústrety manželovi, keďže mu odpustila
platenie výživného za mesiac jún, zároveň mu dobrovoľne vrátila zaplatené výživné za mesiace október
a november.

10. Súd prvej inštancie napokon posúdil návrh o zrušenie manželského výživného ako dôvodný,
poukazujúc pritom na zmenené pomery na strane manželov. Od augusta 2020 poberal manžel podporu
v nezamestnanosti, manželka riadne pracovala, pričom jej príjem bol vyšší ako podpora manžela.
Objektívnejevšakpotrebnépoznamenať,žemanželkanebolapovinnávzdaťsabezsúdnehoprieskumusvojho nároku na manželské výživné. V tom čase totižto nebolo preukázané, že na strane manžela
došlo k zmene pomerov trvalého charakteru, pritom možné prechodné obdobie finančne zlého obdobia
manžela dostatočne reflektovala manželka odpustením platenia výživného či jeho vrátením. Zároveň

je potrebné brať na zreteľ zvýšené výdavky manželky, ktorá okrem vlastných potrieb, zabezpečuje aj
potreby mal. detí, ktoré sú jej zverené do osobnej starostlivosti.

11. Zhrnúc vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade nevzhliadol odvolací súd také skutočnosti, ktorý
by ho primäli priznať manželovi náhradu trov konania voči manželke. Na základe vlastných empirických

skúseností manželka pociťovala určitú mieru nedôveru voči manželovi, napriek tomu objektívne posúdila
jeho zhoršenú finančnú situáciu a prechodne sa vzdala nároku na manželské výživné. Niektoré plnenia
manželovi odpustila, iné mu vrátila, až napokon rozvodom manželstva manželovi vyživovacia povinnosť
voči manželke odpadla. Každopádne, žiadne konanie manželky, ktoré by snáď odporovalo dobrým
mravom a dôvodilo by spravodlivo priznať otcovi náhradu trov konania, nebolo v konaní zistené.

12. Za daného stavu odvolací súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania, riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, rozhodol odvolací súd v
zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať
náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).