Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714206484.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, o
vymoženie sumy 969,64 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad

č.k. 20Er/371/2014 - 27 zo dňa 31. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 8923/14. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28.08.2012 sp. zn. SR 03705/12,
pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 702000841 uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 21.12.2010. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 1, §
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluváchzodňa5.4.1993(ďalejlen„SmernicaRady“),čl.169ods.1ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,
zohľadniac prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutia vo veciach C-240/98
Océano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého
exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel exekučný súd k

záveru, že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom,
príjemcom služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský a uzavretá úverová zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená formulárovou rozhodcovskou
zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa zároveň pri zmluvách o úvere,
ktorej konkrétny obsah povinný nemal možnosť ovplyvniť a nešlo o individuálne vyjednanú zmluvu. Z
formy predloženej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd uzavrel, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa
tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ, povinný,
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by

chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Táto zmluva je posúdená ako neprijateľná podmienka, keďže
nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná. Je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľnározhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje
dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. OZ a Smernice Rady. Na základe týchto skutočností súd konštatoval rozpor
predloženého exekučného titulu so zákonom, čoho dôsledkom je, že výkon exekúcie nemožno nariadiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej

inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore

s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na
skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať

súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať

danýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovskýsúd.Vprípadezistenia
nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v súlade s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzavretiu osobitnej

rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z
exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v
napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je
súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
uzavretá zároveň so zmluvou o úvere č. 702000841 dňa 21.12.2010 nebola platne uzavretá, a teda
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvyje základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú

zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená
povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu
neuzavrieť.

9. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o

úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť
súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná

bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť si rozhodcovskú
zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

10. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej zmluvy. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na

súdnu ochranu.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená

domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide
o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože

takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie

nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si
spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej

kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku
podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ

nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,
ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.13. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán. Formulárová rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku
nekalejzmluvnejpodmienky.TentozáverpodporujetiežstanoviskoSúdnehodvoraESvoveciC-243/08,
ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

14. Zároveň je tiež možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s
generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ

služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce
podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

17. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale
vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok
neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je vydaný orgánom,
ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť a nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.08.2012 sp. zn.
SR 03705/12 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).