Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/54/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216393
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:7617216393.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: U. H. A. G. Á. U. , P.
I.N. XX.X.XXXX, X. Y. Y., E. Č.. XXX/XD, zastúpený JUDr. Helenou Brngálovou, advokátkou, Bratislava,
Úprkova č. 34 a JUDr. Jurajom Gábrišom, advokátom, Bratislava, Koceľova č. 17, proti žalovanému: H. B.
T. U. T. X. Í. U. , P. I. XX.XX.XXXX, X. Y. H. P. J., Š. P.Y. Č.. XXXX/X, zastúpený Legium s.r.o., Bratislava,
Bukurešťská č. 3, IČO: 36 867 870, za ktorú konajú Mgr. Adrián Šándorčín a Mgr. Peter Leimberger, o
vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa
16. októbra 2019, č. k. 6 C 5/2018-170, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16. októbra 2019, č. k. 6 C
5/2018-170, vo výroku I. a II. potvrdzuje s tým, že žalovaný je povinný vypratať rodinný dom so súpisným
číslom XXX, ktorý sa nachádza na pozemku reg. „C“ s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 161 m2 a pozemku reg. „C“ s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 3 m2, v katastrálnom území Jarovce a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, na
Okresnom úrade v Bratislave, odbore katastrálnom, ako aj pozemky reg. „C“ s parcelným číslom X/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, na Okresnom
úrade v Bratislave, odbore katastrálnom, v katastrálnom území Jarovce a reg. „C“ s parcelným číslom X/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, na Okresnom
úrade v Bratislave, odbore katastrálnom, v katastrálnom území Jarovce.

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16. októbra 2019, č. k. 6
C 5/2018-170, vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. októbra 2019, č. k. 6 C 5/2018-170, vyhovel žalobe
žalobcu a žalovanému uložil povinnosť vypratať rodinný dom so súpisným číslom XXX, ktorý sa
nachádza na pozemku s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 161 m2, a pozemku s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3m2 v katastrálnom území Jarovce a je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX na
Okresnom úrade v Bratislave, odbore katastrálnom, ako aj vypratať pozemky, na ktorých stojí rodinný
dom so súpisným číslom XXX, a to pozemok s parcelným číslom X/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 161m2 a pozemok s parcelným číslom X/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 3 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Jarovce a sú zapísané
na liste vlastníctva XXXX na Okresnom úrade v Bratislave, odbore katastrálnom, všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 146
ods. 1, § 40a, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa predmetnou žalobou
domáhal vypratania nehnuteľností, domu a pozemku, špecifikovaných v petite žaloby, ktoré žalovaný
užíva bez právneho dôvodu. Dôvodil, že dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou
a pozemok je v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, pričom každý vlastní nehnuteľnosť v
podiele 1. Rodinný dom postavil spolu s manželkou a patrí do BSM. Žalovaný v dome býva už 3 roky,
jeho správanie je agresívne a stále sa stupňuje. V dome bývajú každý deň všetci, bývalá manželka s
deťmi, žalobca a žalovaný. Na Okresnom súde Bratislava V. prebieha konanie o vyporiadanie BSM pod
sp. zn. 24 C 48/2017, konanie nie je doposiaľ skončené. Žalobca navrhoval manželke, aby buď odkúpila
jeho podiel z domu a odsťahoval by sa, prípadne aby sa predal celý dom a peniaze by sa rozdelili alebo
by sa z domu vytvorili dva byty. Bývalá manželka však všetky riešenie odmieta. Dom pozostáva
z pivnice, prízemia, kde sú dve izby a kuchyňa, sprchový kút a WC, na medziposchodí sú dve izby a na
poschodí sú tri izby a kúpeľňa a nad tým je neobývaná povala. Žalobca sa zdržiava väčšinou v pivnici a
na prízemí v spálni a v kúpeľni. Užíva aj garáž. Obývačku na prízemí, dve izby na medziposchodí, celé
podkrovie, kde sú tri izby a kuchyňu na prízemí užíva bývalá manželka žalobcu spolu so žalovaným a
deťmi. Tento spôsob užívania vznikol nie dohodou strán, ale sa vykryštalizoval v dôsledku konfliktov.
1.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nie je pravdou, že by vyvolával konflikty so žalobcom,
naopak konflikty vyvoláva žalobca. Dva krát bola volaná polícia pre konflikty, ktoré vyvolal žalobca.
V predmetnej nehnuteľnosti býva od 22.11.2017. Nadviazal známosť s pani H., bývalou manželkou
žalobcu a keďže pochádza z východu a má zamestnanie v Bratislave, tak sa rozhodol, že bude bývať u
nej. Uzatvorili nájomnú zmluvu na časť nehnuteľnosti a za toto bývanie platí pani H. 40,- € mesačne. So
žalobcom sa takmer vôbec nevída, možno sa vidia jeden krát za štyri mesiace. Nehnuteľnosť - rodinný
dom má dva vchody, pričom žalovaný spolu s pani H. používa vchod z cesty a
žalobca používa vchod z garáže. Žalovaný spolu s pani H. užíva prvé poschodie a na
prízemí užívajú kuchyňu, kde je izba, v ktorej spáva žalobca. Inak spodnú časť nehnuteľnosti neužíva.
Žalobca obýva podzemné podlažie, kde je päť miestností, je to ustupujúce podlažie. V čase, keď sa do
domu nasťahoval, pani H. a pán H. mali dohodnutý spôsob užívania domu. Rozviedli sa asi v roku 2016.
Uviedol, že pozemok neužíva, iba pomáha pani H. kosiť trávu a starať sa o pozemok, keďže pán H.
sa o pozemok vôbec nestará. Nesúhlasil s tým, že nájomná zmluva na časť nehnuteľnosti je absolútne
neplatný právny úkon, mohlo by ísť o právny úkon neplatný relatívne, poukázal na to, že protistrana sa
neplatnosti nedovolala. Spôsob užívania nehnuteľnosti medzi bývalými manželmi určil žalobca a to tým,
že sám podal žiadosť na stavebný úrad o stavebné povolenie na vybudovanie schodiska do domu a
nepýtal sa, či s tým súhlasí bývalá manželka. Žalovaný namietal, že žalobca sa domáha vypratania
celej nehnuteľnosti, pričom on užíva iba časť domu.
1.3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne H. H., bývalej manželky žalobcu,
listami vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie Jarovce, nájomnou zmluvou zo dňa
31.10.2017, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava zo dňa 16.10.2018, ktorým mal preukázané, že
žalovaný obýva časť domu bez právneho dôvodu. Prejudiciálne súd riešil otázku platnosti nájomnej
zmluvy zo dňa 13.10.2017. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do
BSM a BSM žalobcu a bývalej manželky nie je doposiaľ vyporiadané, naďalej je potrebné riadiť sa
režimom BSM, a teda na prenájom aj časti nehnuteľnosti je potrebný súhlas druhého bezpodielového
spoluvlastníka, pretože sa nejedná o bežnú vec. Keďže súhlas druhého manžela k uzatvoreniu zmluvy
o nájme nebol daný, súd zastával názor, že zmluva je neplatná. Nie je v tomto prípade rozhodujúce, či
sa druhý manžel dovolal relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, reálne o tejto zmluve nevedel a
dozvedel sa to až v súdnom konaní a to na poslednom pojednávaní. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný
uvádzal, že právo užívať nehnuteľnosť si odvodzuje zo skutočnosti, že je terajším partnerom pani H.
a spoločne fungujú vo vzťahu. Uvádzal, že žalobca už pri rozvode určil užívanie nehnuteľnosti a pani
H. toto rozdelenie akceptovala. Z obsahu spisu bolo však zrejmé, že žalovaný v dome býval už v roku
2016, keď bol žalobca ešte ženatý a už prebiehalo rozvodové konanie (od 2.2.2016).
V tom čase aj žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie na prístavbu schodiska,
a teda zrejme chcel riešiť vzniknutú situáciu, keď v dome býval už žalovaný. S týmto však nesúhlasila
manželka a podala voči rozhodnutiu o povolení prístavby schodiska odvolanie a stavebné
konanie bolo zastavené. Neskôr už žalovaný dôvodil nájomnou zmluvou. Súd prvej inštancie považoval
za nelogické, že na nájomnú zmluvu žalovaný nepoukázal už v prvom vyjadrení, ale až v
priebehu konania. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného a svedkyne, že žalobca určil spôsob užívania domu,
pretože keby tomu tak bolo, nedomáhal by sa vypratania žalovaného a sám by nebýval v pivničnej
časti domu. Súd poukázal na to, že bývalá manželka uzatvorila so žalovaným nájomnú zmluvu dňa

31.10.2017 a žalobca podal žalobu o vypratanie žalovaného na súd ešte dňa 17.10.2017. Teda nemožno
dôvodiť tým, že konkludentne s prenájmom súhlasil. Podľa názoru súdu prvej inštancie je uzatvorenie
zmluvy bývalou manželkou aj konaním proti dobrým mravom, keď vedela už najskôr od roku 2016,
že s ubytovaním jej priateľa - nového partnera v dome manžel nesúhlasí. Naviac takéto konanie
svedkyne a žalovaného nie je ani dobrým príkladom pre deti, ktoré žijú v tomto
dome s rodičmi. Pojem „dobré mravy“ je v aplikačnej praxi vnímaný rôzne a to v závislosti od stavu
a vyspelosti spoločnosti. Morálka, spravodlivosť a dobré mravy treba posudzovať s ohľadom na rozpor
so slušnosťou, ktorá je uznávaná väčšinou spoločnosti. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil konanie
žalovaného a bývalej manželky žalobcu (svedkyne) pri uzatváraní zmluvy o nájme časti nehnuteľnosti
ako konanie proti dobrým mravom. Preto prichádza do úvahy neplatnosť tohto právneho úkonu podľa §
39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd posúdil žalobu ako dôvodnú
a uložil povinnosť žalovanému vypratať nehnuteľnosť, keďže túto užíva bez právneho dôvodu, žalobca
sa právom domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. V petite žalobca označil nehnuteľnosť ako -
dom, ktorý patrí do BSM a pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve. Keďže však pozemok je
v ideálnom spoluvlastníctve, podiely nie sú rozdelené a nie je teda zrejmé, ktorá časť patrí svedkyni, súd
rozhodol, že žalovaný má povinnosť vypratať aj pozemok, pretože je nesporné, že keď sa chce dostať
do domu, musí vstúpiť na pozemok.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. - neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1
písm. b) C.s.p. - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, §
365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. - súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. -
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. - rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní ustálil, že nájomná zmluva zo dňa 13.7.2017 je neplatná, konanie žalovaného a svedkyne
H. H. je v rozpore s dobrými mravmi, preto je daný dôvod neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a žalovaný je povinný vypratať dotknuté nehnuteľnosti v celosti. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej
inštancie bez bližšieho skúmania prevzal do výrokov I. a II. výrokovej časti rozsudku petit žaloby, pričom
vo výroku I. nariaďuje žalovanému vypratať stavbu - rodinný dom vedený pod súpisným XXX, ktorý je
ako stavba postavený na pozemkoch s parcelnými číslami CKN X/X a CKN X/X, rodinný dom má byť
evidovaný na LV XXXX vedenom pre k.ú. Jarovce. Podľa výroku II. rozsudku má byť žalovaný povinný
vypratať pozemky CKN X/X a CKN X/X, na ktorých je postavený rodinný dom podľa
výroku I., pričom obidva pozemky majú byť podľa rozsudku evidované na LV XXXX vedenom pre k.ú.
Jarovce. Podľa žalovaného obidva výroky výrokovej časti rozsudku neobsahujú taký opis pozemkov,
z ktorých by bola možná ich presná identifikácia, keď vo výrokovej časti rozsudku nie je uvedené, či
ide o pozemky registra "C" evidované na katastrálnej mape alebo pozemky registra "E"
evidované na mape určeného operátu. Žalovaný poukázal aj na to, že podľa LV XXXX vedenom pre k.
ú. Jarovce je predmetný rodinný dom postavený na parcelách CKN X/X a CKN X/X, z ktorých
je parcela CKN X/X evidovaná na LV XXXX, teda parcela CKN X/X nie je evidovaná na LV XXXX ako
to uvádza súd vo výroku II. rozsudku, ale na LV XXXX, pričom na LV XXXX je evidovaný len zastavaný
pozemok parcela CKN X/X. V danom prípade, podľa odvolateľa, nejde o chybu v písaní, ktorú by bolo
možné odstrániť postupom podľa ustanovenia § 224 C.s.p. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že
výroky rozsudku sú v rozpore s ustanovením § 216 C.s.p., keďže podľa žalobného návrhu zo dňa
4.10.2017 sa žalobca domáha vypratania dotknutých nehnuteľností v lehote do 10 (desiatich) dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pričom konajúci súd, bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia
v odôvodnení rozsudku, uložil žalovanému dotknuté nehnuteľnosti vypratať v lehote do 3
(troch) dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ poukázal aj na zrejmý rozpor medzi
výrokovou časťou rozsudku a jeho odôvodnením, keď žalobca podľa žaloby žiada vypratať predmetné
nehnuteľnosti v celosti. Z písomných vyjadrení žalovaného, výsluchu sporových strán a svedkyne p. H.
je zrejmé, že žalovaný užíva len časť rodinného domu. Napriek tomu, že konajúci súd v tomto smere

správne zistil skutkový stav, že žalovaný užíva len časť nehnuteľností, rozsudkom uložil povinnosť
vypratať rodinný dom a zastavané pozemky v celosti, z ktorého dôvodu žalovaný považuje rozsudok za
vydaný v rozpore s ustanovením § 215 ods. 1 a § 217 ods. 1 C.s.p. Navrhovanú obhliadku dotknutých
nehnuteľností súd nepovažoval za dôležité realizovať. Za nepodložené považoval odvolateľ závery súdu
o tom, kedy sa žalobca dozvedel o nájomnej zmluve. Poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.9.2018,
v ktorom na poslednej strane žalobca sám poukazuje na existenciu nájomnej zmluvy „Uvedenú Nájomnú
zmluvu uvádzame z dôvodu, že....“. Rovnako tak v zázname o podaní vysvetlenia žalovaného na OR
PZ Bratislava V, OO PZ BA - Rusovce, dňa 13.11.2018 a v ten istý deň aj zo strany svedkyne H. (ktoré
obidva dokumenty boli ako listinné dôkazy predložené súdu písomným podaním žalovaného zo dňa
10.9.2019) je nájomná zmluva spomenutá, pričom túto skutočnosť súd v rozsudku konštatuje. Žalovaný
namietal nepriame náznaky súdu o dodatočnom vyhotovení nájomnej zmluvy a vytýkal konajúcemu
súdu, že na základe vykonaných dôkazov v tomto smere nesprávne zistil skutkový stav. Poukázal na
to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný časť nehnuteľností skutočne užíva a ani to, že užívanie mu
umožnila svedkyňa p. H. v postavení vlastníka, pričom sa tak mohlo stať jedine na základe
právneho úkonu. Podľa žalovaného nie je sporné, že žalobca sa relatívnej neplatnosti uvedeného úkonu
(§ 40a Občianskeho zákonníka) nedovolal, je preto potrebné považovať úkon svedkyne p. H., ktorým
umožnila žalovanému užívať časť nehnuteľností, za platný právny úkon. Podľa odvolateľa aj žalobu, po
jej doručení žalovanému, by bolo možné považovať za hmotnoprávny úkon dovolania sa neplatnosti
právneho úkonu zo strany žalobcu, takýto úkon (dovolanie sa neplatnosti) musí však byť vykonaný
voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Keďže sa žalobca neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo
umožnené užívať časť nehnuteľností žalovanému, nedovolal aj voči svedkyni p. H., ktorá bola tiež
účastníkom tohto právneho úkonu, je potrebné považovať jej právny úkon, ktorým umožnila žalovanému
užívať časť predmetných nehnuteľností, za platný. V takom prípade nejde zo strany žalovaného o
užívanie dotknutých nehnuteľností bez právneho dôvodu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že k záveru
o neplatnosti právneho úkonu z dôvodov podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s
dobrými mravmi konajúci súd dospel výlučne na základe vlastného zhodnotenia, bez vykonania dôkazov,
bez vypočutia detí žalobcu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa neoboznámil s rozvodovým rozsudkom
ako ani s ďalšími dôkazmi, ktoré žalovaný predložil spolu s podaním zo dňa 10.9.2019 a ktoré priamo
dokazujú vulgárne a násilné správanie sa žalobcu voči svedkyni a žalovanému a to priamo pred deťmi.
Pokiaľ ide o spôsob užívania dotknutých nehnuteľností žalobcom a jeho bývalou manželkou, žalovaný
poukázal na to, že sám žalobca vypovedal, že „v dôsledku konfliktov sa vykryštalizoval takýto spôsob
bývania“, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že ide o stav, ku ktorému strany dospeli spolu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie jednoznačne a v zhode
s listami vlastníctva č. XXXX. a XXXX, ako i s návrhom petitu žalobcu, podrobne a presne uviedol
ako pozemky, tak i rodinný dom, pričom uviedol všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa identifikácie
nehnuteľností, ktoré je žalovaný povinný vypratať. K ich identifikácii postačuje, že súd uviedol čísla
parciel, ich výmeru, čísla listov vlastníctva a katastrálne územie, kde sa
pozemky nachádzajú. Poukázal na dôkazy priložené k žalobe, k vyjadreniu pripojil kópiu „Základnej
mapy ZBGIS“ z katastrálneho portálu, ktorá preukazuje jednoznačnú zhodu výrokov súdu s realitou
katastra nehnuteľností Bratislava -mestská časť Jarovce. Námietku žalovaného, že súd rozhodol o
vyprataní nehnuteľností do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nie ako navrhoval žalobca do 10 dní,
považoval za nedôvodnú, nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd prekročil návrh žalobcu a prisúdil
mu viac ako požadoval. K námietke odvolateľa, že súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami § 215 ods.
1 a § 217 ods. 1 C.s.p., keď uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti ako celok, pričom
žalovaný užíva len časť nehnuteľností, žalobca uviedol, že vzniká otázka, podľa čoho by súd určil,
ktorú časť má žalovaný vypratať a v akom rozsahu, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo rodinného
domu nie je doteraz vyporiadané. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie obhliadkou nehnuteľností, žalobca poukázal na to, že tento dôkaz žalovaný navrhol až na
pojednávaní, na ktorom bolo zrejmé, že súd vo veci rozhodne, pričom vykonanie tohto dôkazu žalovaný
ponechal na zvážení súdu. K námietke odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne zistil
skutkový stav, keď vo svojom rozhodnutí naznačil dodatočné vyhotovenie písomnej nájomnej zmluvy,
žalobca poukázal na to, že v otázke neplatnosti nájomnej zmluvy sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu samotná výška nájomného 40,- €
je špekulatívna, s cieľom vyhnúť sa plneniu daňovej povinnosti. Nedá sa vylúčiť ani skutočnosť, že
prihlásenie sa na daňovom úrade nebolo možné, keďže došlo k dodatočnému vyhotoveniu nájomnej
zmluvy. Žalobca poukázal aj na to, že predmet nájmu je v nájomnej zmluve vymedzený zmätočne, nie
je z neho možné určiť, čo je predmetom nájmu a čo tak bolo dané žalovanému na základe uvedenej

nájomnej zmluvy do užívania. Podľa žalobcu zo strany žalovaného ide o klamstvo a zavádzanie súdu,
keďže ako partner pani H. užíva celý rodinný dom a svojou prítomnosťou sústavne vyvoláva hádky
a nezhody medzi bezpodielovými vlastníkmi rodinného domu. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca o
nájomnej zmluve, uzavretej medzi jeho bývalou manželkou a žalovaným, vedel, čo má vyplývať z jeho
vyjadrenia zo dňa 27.9.2018, žalobca uviedol, že žalovaný zavádza a prekrúca skutočné vyjadrenie
žalobcu. Poukázal na to, že vo vyjadrení uviedol, že bezpodielová spoluvlastníčka H. H. vypovedala na
Okresnom úrade Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, vo veci priestupku, kde v prítomnosti
žalobcu uviedla, že údajne má s jej priateľom uzavretú nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej má platiť
40,00 € mesačne. Poukázal zároveň na to, ako to v odôvodnení rozsudku uviedol aj súd, že žalovaný
počas celého konania na nariadených pojednávaniach neuviedol, že má s pani H. uzavretú nájomnú
zmluvu, až na poslednom nariadenom pojednávaní súdu predložil jej fotokópiu. Podľa žalobcu to, že
žalovaný s pani H. uzavreli nájomnú zmluvu dodatočne, až počas nariadených pojednávaní, osvedčujú
aj ďalšie skutočnosti : žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.8.2018 neuviedol, že svoj pobyt v
rodinnom dome odvodzuje od nájomnej zmluvy, i keď, ako tvrdí, túto uzavrel s pani H. už dňa 31.10.2017,
tvrdil, že právo užívať nehnuteľnosti odvodzuje od toho, že je partnerom pani H., majú spolu vzťah a
pani H. mu udelila súhlas s užívaním nehnuteľností. Ako dôkaz žalovaný navrhol výsluch strán sporu a
svedkyne H., nájomnú zmluvu ako dôkaz nepriložil. Podľa žalobcu je zjavné, že v tom čase žalovaný
so žiadnou nájomnou zmluvou na nehnuteľnosti nedisponoval, preto je jeho tvrdenie, že sa žalobca
mal voči takejto (dodatočne vyhotovenej) zmluve o nájme časti rodinného domu dovolávať
neplatnosti právneho úkonu nekvalifikované, keď zmluva o nájme časti rodinného domu je z uvedených
dôvodov od samého počiatku neplatným právnym úkonom. V konaní pred Okresným úradom Bratislava
nie žalobca (ako sa zmätočne vyjadril žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2019), ale pani H. ako
prenajímateľka vypovedala, že má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným, pričom žalovaný v priebehu
konania hodnoverným spôsobom nepreukázal, že v čase podania žaloby o vypratanie mal uzavretú
nájomnú zmluvu s bývalou manželkou žalobcu, túto vo fotokópii predložil až na poslednom pojednávaní,
čo viedlo súd k spochybneniu jej vyhotovenia v čase uvedenom žalovaným. K spochybneniu záverov
súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi zo strany žalovaného
žalobca uviedol, že už v žalobe o vypratanie poukázal na príbuzenský vzťah jeho bývalej manželky a
žalovaného. Žalovaný ako rodina občas prespával v rodinnom dome žalobcu a jeho bývalej manželky
pri cestách do zahraničia. Rodiny žalobcu a žalovaného sa spolu navštevovali, či už v Bratislave alebo
v Spišskej Novej Vsi, kde žalovaný býval. V roku 2016, za trvania manželstva, si bývalá manželka
neočakávane a bez akéhokoľvek vysvetlenia priviedla žalovaného ako nového priateľa do spoločného
rodinného domu a oznámila žalobcovi, že je to jej nový partner, ktorý tam odteraz bude bývať a žiť v
spoločnej domácnosti. Je len samozrejmé, že od toho času začali vznikať denné nedorozumenia a to
aj z dôvodu, že zrazu sa stal z rodinného príbuzného partner bývalej manželky žalobcu. Podľa žalobcu
je nevhodné, aby súd k týmto skutočnostiam vypočúval, vo veci vypratania nehnuteľností, deti žalobcu,
H. a H.. Žalobca odmietol tvrdenie, že rodinný dom má dva samostatné vchody, tento má a vždy mal
len jeden vchod. Ak si žalovaný predstavuje pod vchodom do domu prechod cez garáž do pivničných
priestorov, v ktorých je teraz žalobca nútený bývať a používať ich, toto nie je vchod do domu, ale len
snaha žalobcu vyhnúť sa konfrontačným kontaktom so žalovaným. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa pridržiava odvolania a argumentácie v ňom
obsiahnutej. Opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie v II. výroku rozhodol, že je
povinný vypratať pozemok s parcelným číslom X/X, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Jarovce a
je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Takýto pozemok však neexistuje, keďže pozemok s parcelným
číslom X/X je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a nie liste vlastníctva č. XXXX. Vo výrokoch rozsudku
taktiež absentuje informácia, či sa jedná o parcely registra „C“ alebo parcely registra „E“. Výrok rozsudku
musí byť vykonateľný, jasný a zrozumiteľný, a nesmú v ňom absentovať akékoľvek údaje, ktoré by
ho nútili si domýšľať, aké parcely mal vlastne súd na mysli. Pri absencii vyššie uvedených údajov vo
výroku rozsudku je dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že ak by došlo k výkonu rozhodnutia, na
základe čoho by exekútor vedel, o ktoré parcely sa jedná, a či vôbec súdom označené parcely existujú,
keďže pozemok s parcelným číslom X/X sa nenachádza na liste vlastníctva č. XXXX ako to uviedol v
II. výroku súd. Faktom je, že vo výrokovej časti rozsudku absentuje taký popis, z ktorého by bola možná
presná identifikácia pozemkov, na ktorých stavba stojí. Vyššie uvedené je otázkou naplnenia zákonných
ustanovení Civilného sporového poriadku pri vykonateľnosti rozsudku. Žalovaný má za to, že ak súd
rozhodol o vyprataní nehnuteľností do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a nie do desiatich
dní od právoplatnosti rozsudku, ako v žalobe navrhoval žalobca, jedná sa o rozsudok

vydaný v rozpore s ustanovením § 216 C.s.p. a súd pri rozhodovaní nekonal v súlade
s návrhom žalobcu a prisúdil mu viac ako žiadal. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní nebolo
sporné, že užíva len časť nehnuteľností. Preto nie je zrejmé, ako mu môže súd určiť povinnosť vypratať
aj tie nehnuteľnosti, ktoré neužíva. Z logiky veci vyplýva, že pokiaľ osoba určitú nehnuteľnosť alebo
jej časť neužíva, nemôže ju ani vypratať. Vyššie uvedené platí či už vo vzťahu k stavbe - rodinnému
domu, ako aj k okolitým pozemkom, ktoré sa nachádzajú v susedstve stavby. Vo vzťahu k nájomnej
zmluve uzatvorenej medzi ním a pani H. zdôraznil, že ako prvý sa k nej vyjadroval, respektíve ju v
konaní spomenul, žalobca. Na základe tejto skutočnosti ju predložil na poslednom pojednávaní, v poradí
druhom. Ak by nájomnú zmluvu žalobca spomenul skôr, s jej predložením by celkom určite nečakal
až do posledného pojednávania, ale predložil by ju hneď na najbližšom pojednávaní. Odmietol, že
by tvrdeniami, že rodinný dom má dva samostatné vchody, klamal a zavádzal súd. Tento rozpor je
odstrániteľný vykonaním obhliadky dotknutých nehnuteľností, ktorú navrhoval ako dôkaz, avšak súd
vykonanie tohto dôkazu zamietol. Dôvodil, že jeho odvolanie a argumentácia nie sú osobným útokom na
žalobcu, ale zákonná obrana žalovaného v sporovom konaní, na ktorú má právo. Opätovne
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol,
alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca zotrval na tvrdení, že o nájomnej zmluve nič nevedel, dozvedel sa o nej až na pojednávaní
dňa 16.10.2019, ako aj na tom, že žalovaný užíva rodinný dom bez právneho dôvodu, správa sa ako
jeho majiteľ, z ktorého dôvodu vznikajú všetky roztržky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dôsledne
zistil skutkový stav a vyhodnotil všetky dôkazy, rozsudkom zabránil žalovanému užívať celý rodinný
dom za vymyslenú cenu 40,- € patriaci žalobcovi a jeho bývalej manželke, ku ktorému nebolo doposiaľ
vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.

6. Odvolaciemu súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom žalovaný
namietol jeho tvrdenie, že sa správa ako výhradný majiteľ nehnuteľností a všetky roztržky majú pôvod
v správaní sa žalovaného. Opätovne poukázal na to, že uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany je
legitímny postup strany v spore. Uviedol, že ak žalobca od roku 2016 znášal užívanie rodinného domu
žalovaným údajne bez právneho dôvodu, mal podať žalobu skôr a nie až po dvoch rokoch pretrvávania
tohto stavu. Podľa žalovaného žalobca vyvolal pred súdom falošný dojem, že on je utláčaný a terčom
roztržiek, pričom dôkazy predložené žalovaným svedčia o tom, že sklony k agresivite má žalobca a to
najmä pod vplyvom alkoholu. Uvedené vyjadrenie odvolací súd strane žalobcu už nedoručoval a to s
poukazom na § 374 ods. 3 veta druhá C.s.p.

7. Ďalšie vyjadrenia už do spisu doručené neboli.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. júla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné.

9.1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľností,
domu a pozemkov z dôvodu, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
9.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 123, § 126 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 40a, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ustálil, že žalobca preukázal hodnoverným spôsobom, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho
vlastníckeho práva tým, že dotknuté nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu. Svoje zistenia a závery,

pre ktoré žalobe vyhovel, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
9.3. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje. Spôsob súdnej ochrany vlastníckeho práva je realizovaný predovšetkým
dvoma druhmi žalôb na plnenie a to žalobou na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou
(actio negatoria). Pokiaľ ide o žalobu na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového
spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez
toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Predpokladom úspešnosti žaloby na
vydanie veci je, že vec je v držbe inej osoby, odlišnej od vlastníka, táto nie je ochotná ju vydať a držba je
neoprávnená. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, v prípade žaloby na vydanie veci sa aplikačná prax zjednotila
v tom, že žalobný petit by mal znieť na jej vypratanie.
9.4. V prejednávanej veci nebolo sporné, že nehnuteľnosť - dom súpisné číslo 437 a pozemok reg. „C“
s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, v katastrálnom území
Jarovce, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho
bývalej manželky, keďže k vyporiadaniu BSM po rozvode manželstva doposiaľ nedošlo. Rovnako nebolo
sporné, že pozemok reg. „C“ s parcelným číslom X/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2, v
katastrálnom území Jarovce, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho bývalej manželky, o veľkosti podielu každého 1.
9.5. Odvolateľ v odvolaní namietal, že obidva výroky výrokovej časti rozsudku neobsahujú taký opis
pozemkov, z ktorých by bola možná ich presná identifikácia, keď vo výrokovej časti rozsudku nie
je uvedené, či ide o pozemky registra "C" evidované na katastrálnej mape alebo pozemky registra
"E" evidované na mape určeného operátu. Odvolací súd v tomto smere predovšetkým poukazuje na
to, že predmetom sporu v prejednávanej veci je vypratanie nehnuteľností a nie určenie vlastníctva,
kedy by rozsudok bol podkladom na zápis zmien v katastri nehnuteľností, z ktorého dôvodu musí byť
rozhodnutie súdu spôsobilé k zápisu práva k nehnuteľnosti do katastra [§ 42 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon)]. Dokonca aj v takom prípade nemusí byť nehnuteľnosť nutne identifikovaná všetkými údajmi
vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľností, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť pritom
musí byť bezpodmienečne zachovaná. To znamená, že hodnotiace kritériá určitosti v prípadoch, keď
je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľností sa nemusí nevyhnutne opierať o
údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov
evidencie), aby boli nehnuteľnosti nezameniteľne rozpoznateľné od iných (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 122/2011). Pokiaľ ide o vypratanie
nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností, je potrebné, aby nehnuteľnosti boli označené
tak, že ich nie je možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. V prejednávanom prípade je rodinný dom
identifikovaný súpisným číslom a katastrálnym územím, z výroku je zrejmé, že pozemky, o vypratanie
ktorých v prejednávanej veci ide, sú zastavané uvedenou nehnuteľnosťou. Podľa názoru odvolacieho
súdu sú preto nehnuteľnosti, vypratanie ktorých bolo uložené rozhodnutím žalovanému, identifikované
dostatočne a tak, že ich nie je možné zameniť s inými nehnuteľnosťami. Napriek tomu, že odvolací súd
považoval obidva výroky rozsudku súdu prvej inštancie za materiálne vykonateľné, potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne s tým, že doplnil údaje, vyplývajúce zo žaloby a listín k nej
pripojených, podľa ktorých ide o vypratávané pozemky evidované ako parcely registra „C“ a pozemok
registra „C“, parcelné číslo X/X je evidovaný na liste vlastníctva XXXX (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 192/2015).
9.6. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol v rozpore s § 216 C.s.p., keďže
žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľností v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom
súd žalovanému uložil splniť povinnosť v zmysle rozhodnutia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s názorom odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie
postupoval v rozpore s ustanovením § 216 C.s.p., keďže súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci
nezaoberal iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením, než aké sú uvedené v žalobe,
nepriznal ani iné plnenie ani viac, ako žiadal žalobca. Pri určení lehoty na vypratanie nehnuteľností
postupoval súd prvej inštancie dôsledne podľa § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p., podľa ktorého lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
9.7. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol v rozpore s ustanoveniami § 215 a
§ 217 C.s.p., keď žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti v celosti, pričom užíva iba časť

rodinného domu. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný užíva iba časť nehnuteľností a
súd prvej inštancie mu uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti ako celok, nemá vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia. Za podstatné v tomto smere považuje odvolací súd preukázanie toho, že žalovaný užíva
sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je
dôvodné uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti ako celok, bez špecifikácie konkrétnych priestorov,
resp. vymedzenia častí nehnuteľností, ktoré je povinný žalovaný vypratať. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu
prvej inštancie, že nepovažoval za dôležité realizovať obhliadku dotknutých nehnuteľností, odvolací
súd poukazuje na to, že uvedený dôkaz navrhol odvolateľ s tým, že jeho vykonanie ponecháva na
zvážení súdu. Vykonanie uvedeného dôkazu sa odvolaciemu súdu javí ako nadbytočné, keď užívanie
nehnuteľností, resp. ich častí, žalovaným nebolo medzi stranami sporu sporné.
9.8. Podľa odvolateľa časť nehnuteľností užíva na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril s bývalou
manželkou žalobcu bez jeho súhlasu, keďže sa však žalobca nedovolal relatívnej neplatnosti tohto
právneho úkonu, je treba nájomnú zmluvu považovať za platnú. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že
v konaní nebolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že by medzi bývalými manželmi
došlo k dohode o spôsobe užívania spoločných nehnuteľností a to ako rodinného domu a pozemku
parcely registra „C“, parcelné č. X/X, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov,
tak aj pozemku parcely registra „C“, parcelné č. X/X, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve bývalých
manželov. S nakladaním s uvedenými nehnuteľnosťami bol preto potrebný súhlas oboch bývalých
manželov. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie spochybnil existenciu nájomnej zmluvy
za obdobie pred predložením jej písomného vyhotovenia na pojednávaní konanom dňa 16.10.2019 a
to vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného k žalobe, v ktorom bývanie v nehnuteľnosti odvodzoval od
spolužitia so H. H., s ktorým názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaný totiž v konaní vôbec
nevysvetlil, prečo nájomnú zmluvu, ktorá mala byť uzatvorená už dňa 31.10.2017, nepriložil k svojmu
vyjadreniu k žalobe, doručenému súdu dňa 24.8.2018 (č. l. 48 až 56 spisu). Súd prvej inštancie
považoval nájomnú zmluvu, ktorú žalovaný predložil súdu až na pojednávaní vo veci, na ktorom súd
vyhlásil rozsudok a to dňa 16.10.2019, za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Dôvodil
predovšetkým tým, že bývalá manželka so žalovaným uzatvorila nájomnú zmluvu napriek tomu, že
už od roku 2016 vedela, že jej bývalý manžel nesúhlasí s ubytovaním žalovaného v ich dome. S
uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie, z výsluchu strán sporu, ako aj svedkyne H. H., bolo jednoznačne preukázané, že
hlavným zdrojom sporov medzi bývalými manželmi bolo bývanie žalovaného v nehnuteľnosti patriacej
žalobcovi a jeho bývalej manželke, ktorú aj spolu počas existencie manželstva vybudovali. Je zrejmé,
že uzatvorenie nájomnej zmluvy v prípade vážne narušených vzájomných vzťahov medzi bývalými
manželmi len prispelo k vyostreniu konfliktu, čoho si musela byť bývalá manželka žalobcu vedomá.
Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ďalší dôvod absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa
31.10.2017 a to je neurčitý predmet nájmu v článku II. bod 2.3. nájomnej zmluvy. Z ustanovenia §
663 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky, vyplýva, že
podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy je určenie predmetu nájmu a určenie zmluvných strán,
dĺžka trvania nájmu a určenie nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí,
je, v nadväznosti na § 37 Občianskeho zákonníka, takýto právny úkon neplatný, lebo nie je dostatočne
určitý. V nájomnej zmluve zo dňa 31.10.2017, jej čl. II., bod 2.3., je uvedené, že predmetom zmluvy je
jedna obytná miestnosť v podkroví nehnuteľnosti uvedenej v bode 2.1. tohto článku. Z výpovede žalobcu
na pojednávaní dňa 10.6.2019 (č. l. 130 a nasl. spisu) je zrejmé, že na poschodí sú tri izby a kúpeľňa,
nad tým je neobývaná povala, podľa výpovede svedkyne na pojednávaní dňa 16.10.2019 (č. l. 167 a
nasl. spisu) na hornom poschodí (ktoré spolu s deťmi užíva svedkyňa) sú detské izby a spálňa, podľa
výpovede svedkyne žalovaný užíva tú časť nehnuteľnosti, ktorú užíva ona. Ak sú na hornom poschodí
tri izby, predmet nájmu vymedzený v nájomnej zmluve ako jedna obytná miestnosť v podkroví nebol
špecifikovaný explicitne, čo má za následok absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. Ak žalovaný tvrdil,
že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy, táto jeho námietka je bez významu,
vzhľadom na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy.
9.9. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie rozvodovým rozsudkom
ako ani ďalšími dôkazmi, ktoré predložil spolu s podaním zo dňa 10.9.2019, odvolací súd poukazuje na
to, že uvedené doklady boli doručené právnym zástupcom žalobcu (č. l. 162 a 163 spisu), preto nebolo
potrebné uvedené listiny prečítať, resp. oboznámiť ich obsah (§ 204 C.s.p.).
9.10. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať aj pozemky parcelné č. X/X a X/X, v
katastrálnom území Jarovce. Vychádzajúc z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, na pozemku registra
„C“ parcela č. X/X (LV č. XXXX) a pozemku registra „C“ parcela č. X/X (LV č. XXXX), katastrálne územie

Jarovce, stojí rodinný dom, ktorého vypratania sa žalobca domáha. Tým, že žalovaný bez právneho
dôvodu užíva rodinný dom súpisné číslo XXX, resp. jeho časť, ktorý je postavený na vyššie uvedených
pozemkoch, neoprávnene tým zasahuje aj do vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho) práva žalobcu k
dotknutým pozemkom. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žalovanému uložil povinnosť
dotknuté pozemky vypratať.
9.11. Žalovaný napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací
súd tento zmenil tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval dôsledne
podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa uvedeného
ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov
konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov
konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalobcovi proti
žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, §
255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 11, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.