Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297167
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:6119297167.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: RAI -

INTERNACIONAL, s.r.o., IČO: 36 629 855, Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, zastúpeného:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Union poisťovňa, a. s., IČO: 31 322 051, Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, o zaplatenie
479,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 479,77 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
20.6.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 479,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle Škoda Superb s EČV: I., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola

spoločnosť RAI - INTERNACIONAL, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, IČO:
36 629 855 (ďalej aj ako „žalobca“). Škoda spočívala v prasknutí čelného skla na motorovom vozidle
poškodeného, a to po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies vozidla VW Sharan s EČV:
I., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni Union poisťovňa, a. s.. Predmetná škodová udalosť
bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako škodovú udalosť č. XXXX-XXXX. Vzhľadom
na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Superb s EČV: I.

opraviťvservise,pričomnákladynaopravutohtomotorovéhovozidlabolivovýške575,72€sDPH,resp.
479,77€bezDPH.Tátosumabolanásledneuplatnenáužalovanéhofaktúrouč.L..Žalobcovibololistom
zo dňa 14.06.2018 oznámené, že: „po dôkladnom prešetrení predmetnej škodovej udalosti, zohľadnení
všetkých relevantných skutočností nevyhnutných k posúdeniu oprávnenosti K. nároku na náhradu
škody sme nútený konštatovať, že náš poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu. Poistený (resp.
vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia
predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň) resp.

predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na Vašom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou
motorového vozidla poisteného. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej
udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda
vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v udanom čase na uvedenom mieste. Nazáklade uvedeného bola škodová udalosť uzavretá v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že nie je zrejmý vznik poistnej udalosti, v kontexte

s vyššie uvedeným, pričom tvrdenia poškodeného o vzniku škody a jej rozsahu nezakladajú vo vzťahu
k prevádzkovateľovi a teda aj voči našej spoločnosti povinnosť poskytnúť poistné plnenie, rovnako toto
tvrdenie nie je spôsobilé obstáť ako jediný dôkaz svedka - poškodeného c akomkoľvek konaní.“ Právo na
poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla.
Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba

zaplatiť za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, z akých
dôvodov považuje za nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu
a vzniknutou škodou, keďže žalobca resp. poškodený poskytol všetky potrebné dokumenty pre priame
uplatnenie nároku.Navyše zo stanovísk Národnej banky Slovenska, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je zrejmé, že škoda spôsobená kamienkom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla
je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“)

na základe množiacich sa dotazov poškodených dňa 16.07.2013 vydala tzv. Stanovisko k likvidácii
škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies
inéhomotorovéhovozidla.VtomtostanoviskuNBSpripomína,žepoistenýmázpoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (teda z tzv. povinného ručenia) právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil uplatnené nároky na náhradu škody v rozsahu podľa §4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
NBS v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v prípade škody na čelnom skle možno vymrštenie kameňa
spod kolies iného motorového vozidla považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (prejavom
prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies). Aj keď kameň nie je
súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by

kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka
motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Znamená to, že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou
objektívnou, nezávislou na jeho zavinení. Ak má takýto vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je
jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť. V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 03.06.2014, Cpj 5/2014: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla
kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta
prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“
V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do
pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Na základe vyššie uvedeného si žalobca
uplatňuje žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. XXXX-XXXX, a to vo
výške 479,77 EUR (bez DPH) aj s príslušenstvom. Z listu žalovaného zo dňa 04.06.2018 bolo zrejmé,
že ukončil šetrenie škodovej udalosti č. XXXX-XXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal

sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 479,77 € od 20.06.2018 do zaplatenia.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že medzi stranami sporu je sporné, či dňa 17.04.2018 došlo
k škodovej udalosti, pri ktorej mala byť spôsobená škoda na poškodenom vozidle, ktorého držiteľom v

čase škodovej udalosti bol žalobca. Škoda spočíva v prasknutí čelného skla na poškodenom vozidle,
a to po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies vozidla VW Sharan s EČV: I., ktoré bolo
v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému
nahlásená a zaregistrovaná pod č.Z. XXXX-XXXX. Žalovaný v priebehu likvidácie škodovej udalosti
vykonal šetrenie priebehu vzniku škodovej udalosti. Z predloženej správy o nehode vyplýva, že vinníkom

škodovej udalosti mal byť vodič vozidla VW Sharan. Z daného dôvodu, žalovaný listom zo dňa
17.04.2018 informoval žalobcu, že poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu a žalobcovi nebolo
poskytnuté poistné plnenie. Žalovaný vykonal šetrenie škodovej udalosti a zaslal tak poistenému ako
aj poškodenému dotazník s podrobnými otázkami, týkajúcimi sa vzniku škodovej udalosti. Poistený vdotazníku uviedol, že o vzniku škody nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až od poškodeného, ktorý ho
na ceste vytrúbil a vyblikal. Obaja účastníci škodovej udalosti zhodne uviedli, že na obchvate v Bratislave
bolo viac áut a z toho dôvodu nie je možné jednoznačne určiť, z ktorého auta odskočil kameň a spôsobil

vznik škody. Samotné označenie poškodeným nie je dostačujúce pre zistenie vinníka škodovej udalosti.
Navyše poškodené vozidlo malo byť požičané z autopožičovne a preto je potrebné predložiť záznam,
že bolo zapožičané bez poškodenia.

4. Žalobca vo vyjadrení zo 6.11.2020 uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že „ Poistený

(resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý
odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet
(kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na Vašom vozidle, boli odmrštené
prevádzkou motorového vozidla poisteného.“ V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na mechanizmus
vzniku škodovej udalosti v tomto, ako aj v obdobných prípadoch, je logické, že vodič vozidla, z
pod ktorého kolies je kamienok vymrštený smerom do motorového vozidla za ním idúceho, nemá

vedomosť o tom, že prevádzkou jeho motorového vozidla došlo k škodovej udalosti. Žalovaný teda
zakladá dôvod odmietnutia poistného plnenia na subjektívnej stránke tejto škodovej udalosti akou
je zavinenie a s tým súvisiaca vedomostná zložka zavinenia. Avšak v danom prípade sa jedná o
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá škodca v zmysle § 427 a nasl.
OZ, a v korelácií s § 15 ZPZ za túto škodu spôsobením prevádzkou motorového vozidla zodpovedá

priamo žalovaný. Ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku bez ohľadu
na zavinenie, zavinenie sa ex lege nijako neskúma, preto žalovaný postupoval v rozpore s platnou
právnou úpravou objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa. Pri tejto zodpovednosti za škodu sa
nepreukazuje naplnenie subjektívnej stránky, akým je zavinenie a s tým súvisiaca vedomostná zložka
škodcu. Postačuje tá skutočnosť, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky dopravného prostriedku,

teda podľa ustálenej judikatúry a najmä záväzného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu aj vymrštením kamienka spod kolies, ktorým bola spôsobená škoda na čelnom sklo vozidla
idúcom za týmto vozidlo spod, ktorého došlo k vymršteniu daného kamienka. Žalobca zastáva názor, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, ktorým v zmysle ustálenej judikatúry
je preukázať tú skutočnosť, že žalobcovi nevznikla škoda uvedeným spôsobom teda, že ku poškodeniu

čelného skla došlo inak ako to zhodne tvrdí žalobca spolu s vinníkom nehody. V zmysle predložených
dôkazov a ustálenej judikatúry bolo by rovnako tak v rozpore s princípom spravodlivosti a princípom
právnej istoty, ak by poškodenému nebola priznaná náhrada škody v uvedenom rozsahu, v zmysle
predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, poukazujúc na uvedenú judikatúru
týkajúcu sa totožného skutkového a právneho stavu, akým je rozbitie čelného skla v dôsledku vyletenia

kamienku spod kolies idúceho vozidla pred ním.

5. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 žalovaný zdôraznil, že motorové vozidlo poškodeného bolo z
autopožičovne, pri takýchto vozidlách sú poškodenia bežné. Žalobca doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že vozidlo bolo bez poškodení a preto má za to, že poškodenie čelného skla mohlo vzniknúť už

aj pred škodovou udalosťou. Žalovaný nedisponuje fotografiami poškodeného motorového vozidla pred
škodovou udalosťou, na čo ani nie je žiadny dôvod, disponuje len fotografiami z obhliadky vozidla, kde
je vidieť rozbité čelné sklo, čo v danom konaní nie je sporné a preto žalovaný nepovažuje za podstatné
tieto fotografie predkladať. Žalovaný ale predložil fotografie z dezénu pneumatiky, na ktorú žalobca
poukazuje s tým, že má za to, že na fotografii je dezén pneumatiky plný kamienkov, čo má byť dôkazom o

tom, že práve z tohto vozidla odletel kamienok. Podľa názoru žalovaného je výskyt kamienkov v dezéne
pneumatiky bežný a preto nepovažuje takúto fotografiu za relevantný dôkaz. Škodový spis žalovaného
neobsahuježiadneďalšierelevantnédôkazy,ktorébyprispelikvyriešeniupredmetnéhosporu.Žalovaný
má preto naďalej za to, že s ohľadom na okolnosti a miesto vzniku škodovej udalosti je možno spoľahlivo
tvrdiť, že škodovú udalosť zavinil práve poistený u žalovaného.

6. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 žalobca uviedol, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona,
poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady, napriek tomu mu nebola uhradená vzniknutá škoda
v zmysle predložených podkladov. Posádka poškodeného vozidla potvrdila, ako došlo ku škodovej
udalosti, bol predložený dotazník od poisťovne, kde logickým spôsobom odpovedali na každú otázku

vodič poškodeného vozidla. Bol spísaný záznam o nehode bezprostredne po škodovej udalosti. Navyše
boli doložené do likvidačného spisu fotografie kolies vozidla, od ktorého sa kameň vymrštil a z ktorých
vyplýva, že v dezéne pneumatík bolo množstvo kamienkov, táto skutočnosť je tiež nesporná, žalovaný ju
ani nerozporuje, To sú dôkazy jednoznačne svedčiace o tom, že ku škodovej udalosti došlo tak, že akobola popísaná v zázname o nehode. Navyše žalovaný samotný priebeh ani explicitne nespochybňuje,
ale spochybňuje vedomostnú zložku vodiča vinníka nehody. Vodič vinníka nehody nikdy nemôže mať
vedomosť o tom, že kamienok odskočil od jeho zadných kolies vozidla, táto skutočnosť sa nemôže ani

relevantne dokázať a v zmysle judikatúry to nie je a ani nemôže byť dôvod na nevyplatenie náhrady
škody. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, teda že k poškodeniu čelného
skla došlo inak, ako to zhodne tvrdí žalobca spolu s vinníkom nehody.

7. Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.
(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bola

náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi počas škodovej udalosti dňa 17.04.2018, kedy došlo k prasknutiu
čelnéhosklanamotorovomvozidlepotom,akoboldoňhovymrštenýkamienokspodkoliesvozidla,ktoré
bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a žalobca si dalvozidlo opraviť, pričom náklady tejto opravy predstavovali sumu 479,77 eur bez DPH (faktúra č. L.). Po
tom, čo si žalobca uplatnil u žalovaného predmetnú faktúru, žalovaný mu zaslal stanovisko, že poistený
u žalovaného nezodpovedá za vzniknutú škodu. Odôvodnil ho tým, že poistený si počas prevádzky

vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného
vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), ktorý poškodil čelné sklo bol
odmrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného. Žalovaný ďalej v priebehu konania tvrdil, že na
obchvate v Bratislave bolo viac áut a z toho dôvodu nie je možné jednoznačne určiť, z ktorého auta
odskočil kameň a spôsobil vznik škody. Navyše poškodené vozidlo malo byť požičané z autopožičovne

a preto je potrebné predložiť záznam, že bolo zapožičané bez poškodenia. Súd sa v danom prípade
plne stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v tomto konaní. Z listinných dôkazov
založených do spisu (záznam o dopravnej nehode, hlásenie škodovej udalosti, vyplnené dotazníky k
oznámeniu o vzniku škodovej udalosti) má súd za dostatočne preukázané, čo spôsobilo vznik škodovej
udalosti - vymrštenie kamienka z pneumatiky vozidla idúceho pred poškodeným vozidlom a poisteného
u žalovaného. Účastníci tejto škodovej udalosti sa zhodli na tom, čo spôsobilo poškodenie čelného

skla a nebola medzi nimi žiadna pochybnosť o tom, že kamienok bol vymrštený z kolesa vozidla
poisteného u žalovaného. Napriek tomu, že sa škodová udalosť stala na obchvate v Bratislave, kde
sa nachádzali aj iné vozidlá na vozovke v čase škody, zo žiadneho dôkazu založeného do spisu
nevyplýva, že by kamienok spod kolesa mal byť vymrštený z iného vozidla, teda že by škodová udalosť
prebehla inak ako tvrdia zúčastnené strany. Okrem toho považuje súd za málo pravdepodobné, že by

si žalobca požičal predmetné vozidlo z autopožičovne s poškodeným čelným sklom, preto je vo veci
irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca má predložiť záznam, že vozidlo bolo zapožičané
bez poškodenia. Súd tiež poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska, ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, že škoda spôsobená kamienkom vymršteným spod
kolies iného motorového vozidla je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla. Národná

banka Slovenska na základe množiacich sa dotazov poškodených dňa 16.07.2013 vydala Stanovisko
k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným
spod kolies iného motorového vozidla. V tomto stanovisku NBS pripomína, že poistený má z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (teda z tzv. povinného ručenia) právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil uplatnené nároky na náhradu škody v rozsahu podľa §4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. V tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v prípade škody na čelnom skle možno vymrštenie
kameňa spod kolies iného motorového vozidla považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke
(prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies). Aj keď kameň
nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového

vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
spôsobí škodu. Znamená to, že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil,
je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení. Ak má takýto vodič uzatvorené povinné
zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť. Zo stanoviska Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014, Cpj 5/2014 vyplýva: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle
motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla
je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu
sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Na základe uvedeného súd dospel k
záveru, že žalobca má právo od žalovaného na náhradu škody v sume 479,- eur za opravu čelného skla

na predmetnom vozidle, keďže k jeho poškodeniu došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktoré
bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s
plnením svojej zákonnej povinnosti, žalobca má od žalovaného právo aj na zaplatenie zákonného úroku
z omeškania 5 % ročne zo sumy 479,77 eur, a to od 20.06.2018 (čiže po uplynutí 15 dní od ukončenia
šetrenia škodovej udalosti) až do zaplatenia.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.