Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117226983.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu JUDr. G. U., advokát

so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX O. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej E.. G. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Banská Bystrica, štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená
Advokátska kancelária Laššák s.r.o. so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36
771 651, o zaplatenie 10 524,67 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je p o v i n n ý

zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca požadoval v konaní od žalovanej zaplatenie sumy 10 524,67 Eur predstavujúcej ním
vyúčtované trovy právneho zastúpenia za jej zastupovanie v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
10C/168/2014, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10 524,67 Eur od 01. 08. 2017 do
zaplatenia a trov konania.

2/ Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 08. 05. 2013, keď ho žalovaná so svojou matkou

(žalobcovou sesternicou) navštívili, a došlo k podpísaniu dohody o plnomocenstve, informoval žalovanú
po oboznámení sa s masou jej BSM o výške odmeny za úkon právnej služby okolo 600 Eur. Dňa 11.
10. 2013, kedy išla prvá mimosúdna výzva manželovi žalovanej, a bola už známa hodnota masy BSM,
a tým aj výška odmeny za úkon právnej služby, preposlal žalobca výzvu aj jej, ako všetky listiny počas
celého súdneho konania. Po celú dobu zastupovania žalovaná nenamietala výšku právneho úkonu, až
keď prišlo vyúčtovanie. Žalobca poskytol pritom žalovanej zľavu, niektoré úkony jej dal za štvrtinu, a tiež
si neúčtoval DPH. Ak by išlo o rodinnú výpomoc pri poskytovaní právnej pomoci žalovanej, neponúkala

by mu na záver zastupovania 3000 Eur. Uhradila mu len dvakrát zálohu po 300 Eur, aj to v druhom
prípade na jeho naliehanie.

3/ Žalovaná bola ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 Eur, ktorú považovala za primeranú a reálnu.
Inak navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu, že si žalobca nesplnil voči nej oznamovaciu povinnosť
podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii ohľadom výšky odmeny za úkon právnej služby, teda, toho, čo
je úkon, ako a z akej hodnoty sa odmena zaň vypočítava, ani na ich stretnutí 08. 05. 2013, ani neskôr

počas zastupovania, a túto skutočnosť ani nepreukázal. Ak by aj žalobca 08. 05. 2013 uviedol, že to
bude okolo 600 Eur, nemožno takéto poučenie považovať za poučenie spotrebiteľa, pretože nebolo
zrejmé, za čo táto suma bude, rovnako aj v prípade uvedenia sumy 728 Eur vo výzve z 11. 10. 2013.
Zároveň tento list nepreukazuje, že žalovaná bola uzrozumená, že má túto sumu platiť. Aj sám žalobcav e-maily zo 07. 08. 2017 potvrdil skutočnosť, že žalovanú o výške odmeny neinformoval, keď v ňom
uvádza, že za 4 roky žalovanú ani raz nenapadlo spýtať sa, čo ju bude tento spor stáť. Z vyúčtovaní
predkladaných žalobcom žalovanej nevyplýva, z akej hodnoty žalobca vychádzal pri vyčíslení odmeny

za jeden úkon právnej služby.

4/ Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
10C/168/2014ovyporiadanieBSMžalobkyneajejbývaléhomanžela,nazákladedohodyozastupovaní.
Nepochybné bolo tiež, že na stretnutí 08. 05. 2013 strany prebrali možný majetok spadajúci do masy

BSM, ako aj orientačné spôsoby jeho vyporiadania, rovnako aj zaslanie výzvy z 11. 10. 2013 žalovanej
a úhrada dvakrát po 300 Eur na pohonné hmoty žalovanou žalobcovi. Sporné medzi stranami bolo
poučenie žalovanej o výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri zastupovaní žalovanej
žalobcom.

5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami žalobcu a žalovanej, ich právnych

zástupcov, výsluchom svedkov T. B., G. E., G.. U. S., M.. Z. P., ako aj prečítaním listinného dôkazu z 11.
10. 2013 na čl. 11, a dokazovanie prečítaním ostatných písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu
sp. zn. 14C/50/2017 súd so súhlasom strán sporu nevykonával, nakoľko s týmito boli oboznámené a
jednotlivé písomnosti a vyjadrenia im boli zo strany súdu oboznámené.

6/ Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o advokácii“), advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

7/ V zmysle § 24 ods. 3 zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Čo zodpovedá aj zneniu
§ 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Vzhľadom na to, mal byť žalobca v danom prípade odmeňovaný tarifnou odmenou, či už to

bolo medzi stranami dohodnuté alebo nie (podľa súdu táto dohoda v plnomocenstve z 08. 05. 2013
obsiahnutá bola). Pre priznanie tejto odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bolo podľa § 18 ods.
4 zákona o advokácii potrebné oznámenie jej výšky za úkon právnej služby v priebehu zastupovania
žalovanej žalobcom ešte pred začatím tohto úkonu. Žalobca tvrdil, že si túto informačnú povinnosť
splnil ústne, uvedením približnej sumy už pri prvom stretnutí so žalovanou dňa 08. 05. 2013. Súd mal

za to, že toto tvrdenie, spochybnené žalovanou, v konaní nepreukázal. Žalobcom navrhnutá svedkyňa
G. E. vypovedala, že ako asistentka u žalobcu posielala žalovanej mailom všetky výzvy adresované
jej bývalému manželovi, vrátane prvej výzvy na mimosúdnu dohodu s poučením o výške hodnoty
veci, ďalšia komunikácia ohľadom výšky odmeny za úkon právnej služby už nebola, pri poučovaní
žalovanej žalobcom o výške úkonu nebola prítomná. Ani prípadné vyhodnotenie svedeckej výpovede

matky žalovanej T. B. ako nedôveryhodnej, by nemohlo mať za následok preukázanie tejto skutočnosti.
Informovanie žalovanej ako klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby žalobcom ako advokátom v e-mailom zaslanej výzve z 11. 10. 2013,
súd nepovažoval za vykonané v súlade s ustanovením § 18 ods. 4 zákona o advokácii, keďže sa
netýkalo konkrétneho úkonu právnej služby (nebolo uvedené, za aký úkon sa má platiť), a nebolo

teda uskutočnené pred jeho začatím (nemôže sa preto vzťahovať ani na predmetnú výzvu). Okrem
toho, v tejto výzve uvedená suma 728,38 Eur mala v sebe zahŕňať aj režijný paušál a DPH, nebolo
tak oznámené, aká je výška tarifnej odmeny. Ak by aj súd pripustil, že na stretnutí žalovanej so
žalobcom 08. 05. 2013 zaznela informácia o sume približne 600 Eur za úkon právnej služby, ako uvádzal
žalobca aj v e-mailoch z 03. 07. 2017 a 07. 07. 2017, rovnako nebola splnená podmienka informovania

žalovanej ako klienta o tom, za ktorý konkrétny úkon táto suma prichádza do úvahy. Takto nastavené
vnímanie splnenia informačnej povinnosti podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, zodpovedá
účelu jeho zavedenia do zákona o advokácii zákonom č. 304/2009 Z.z.. Vychádzajúc z dôvodovej
správy k nemu: „advokát musí vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej
služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na

odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za
poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých
odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta.“
Uvedený názor vyplýva aj z výpovede žalobcom navrhnutej svedkyne JUDr. U. S., podľa ktorej klientako spotrebiteľ musí presne dopredu vedieť o všetkom, čo presne stojí, advokát je povinný oboznámiť
klienta s tým, aká hodnota úkonu bude, príp. od čoho hodnota úkonu, ak sa nedá určiť, závisí. Teda iba
pri poučení advokátom, za aký úkon právnej služby aká odmena prislúcha (klient nemusí vedieť, kedy

ide o spoplatnený úkon právnej služby, a že vôbec ide o úkon právnej služby, tiež výška odmeny za
jednotlivé úkony sa môže líšiť), a to vopred, pred uskutočnením úkonu (klientovi je tak daná možnosť
vykonanie úkonu kvôli jeho cene odmietnuť), môže klient získať priebežne informáciu o sume trov
právneho zastúpenia, čo má význam najmä pri dlhotrvajúcich sporoch s veľkým počtom úkonov. Aktivitu
mal teda vyvinúť žalobca, ten pritom podľa jeho vyjadrení, nechával na žalovanú, aby sa zaujímala o

výšku trov konania. Na základe uvedeného, mal súd za to, že žalobca si nesplnil voči žalovanej svoju
povinnosť ako advokát v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii, z tohto dôvodu mu neprislúcha tarifná
odmena za žiaden ním vykonaný úkon právnej služby počas zastupovania žalovanej v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/168/2014, a to bez ohľadu na to, či žalovaná počas zastupovania výšku uvedenú
vo výzve z 11. 10. 2013 namietala alebo nie. Súd preto jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

8/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca je, vzhľadom úspech žalovanej v konaní,
povinný nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP) vo výške uvedenej v rozhodnutí
súdu vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica
na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).