Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202647
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4318202647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX L., U. XXXX/XX, proti žalovanému: 365.bank, a. s. (predtým Poštová banka), so sídlom 811 02
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.
r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11. júla 2019, č. k.
11Csp/65/2018-75vspojenísopravnýmuznesenímzodňa4.mája2020,č.k.11Csp/65/2018-120,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. júla 2019, č. k. 11Csp/65/2018-75 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 4. mája 2020, č. k. 11Csp/65/2018-120 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy
9638697284 zo dňa 23. 7. 2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 497 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 2, § 9, zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods.
1, § 37 ods. 1, § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ CSP.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 9638697284 zo dňa 23. 07. 2015 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným je neplatná. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa

stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú, typovú, predtlačenú,
spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 9638697284 zo dňa 23. 07. 2015. Žalobkyňa považuje
zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej sčasti za neudržateľnú. Vzťah
účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť
súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská
doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,

ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, napriek skutočnosti,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo
mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvekodsúhlasenia súdom, poukazujúc na § 551 O. z. Žalobkyňa uviedla, že ide o takzvané mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo

sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom

vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so
zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie,
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom,
ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne
ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti
opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví
výškupohľadávkyvrátanespornejčastipohľadávky.Onavčaseuzavretiazmluvynedokázalavyhodnotiť

zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je upravená v
Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých
zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia
nezávislým súdom. Na veci má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho

úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na
použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši
sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra
odôvodňuje naliehavý právny záujem. Taktiež žalobkyňa navrhuje určenie dôvodu, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 OZ. Hrubá

nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky
dlhuapostihnutiemajetku.Žalovanýdojednalpodmienku,žeaksaklientoneskorísosplácanímúveru,je
spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca z jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy
vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom
zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho

pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Poukázal na to, že
žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 23. 07. 2015 Dohodu o zrážkach zo mzdy oddelene od Zmluvy o
úvere č. 9638697284, avšak za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z uvedenej Zmluvy o

úvere. Zo Zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 165 eur.
Podľa bodu 2. 3 Dohody o zrážkach zo mzdy má žalovaný právo na výplatu zrážok vo výške 165
eur, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza, že banka má právo maximálne na výplatu zrážok zo
mzdy vo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Žalobca a žalovaný tak uzatvorili
Dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme samostatnej, od Zmluvy o úvere oddelenej listiny, v písomnej

forme, pričom žalobca bol poučený o následkoch Dohody o zrážkach zo mzdy. Zo Zmluvy o úvere
nevyplýva povinnosť žalobcu uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo
žiadosti o úver, pretože táto je sama osebe samostatným úkonom. Žalobkyňa mala možnosť predmetnú
dohodu kedykoľvek odmietnuť. Žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka podpísala sama dobrovoľne a
platne Dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto predstavuje dokument obsiahnutý na nie viac ako jeden a pol

strane. Nejde teda o obsahovo rozsiahly dokument, ktorý by bol náročný na preštudovanie a pochopenie
priemernému spotrebiteľovi.

5. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že strany sporu uzavreli 23. 07. 2015 Zmluvu o
úvere lepšia splátka č. 9638697284, predmetom ktorej je poskytnutie úveru, schváleného vo výške 10

500 eur a to za podmienok: výška mesačnej splátky v sume 165 eur, výška úrokovej sadzby 12,90 %
ročne, RPMN banky 13,70 %, priemerná RPMN na trhu 11,53 %, odplata za poskytnutie úveru 12,90,
najvyššia prípustná hodnota odplaty 23,06, celková čiastka 17.769,68 eura, dátum 1. splátky 20. 08.
2015, dátum konečnej splatnosti úveru 20. 07. 2024, dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci,počet mesačných splátok 108, druh spotrebiteľského úveru úver. Strany sporu, žalovaný ako veriteľ
a žalobkyňa ako Dlžník uzavreli 23. 07. 2015 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Predmetom dohody je
zabezpečenie pohľadávky Banky voči Dlžníkovi vzniknutej zo Zmluvy o úvere číslo 9638697284 (ďalej

len „Zmluva o úvere“) uzavretej medzi Bankou a Dlžníkom dňa 22. 07. 2015, najmä nárok banky na
vrátenie poskytnutého úveru vo výške 10 500 eur na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a nákladov Banky spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len „Pohľadávka“). Touto dohodou sa
zabezpečuje uspokojenie Pohľadávky zrážkami zo mzdy Dlžníka a z iných príjmov, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“). Na základe tejto dohody má

Banka právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v
sume 165 eur. V prípade, ak zrážka zo mzdy uvedená v prvej vete je vyššia ako zrážka, ktorá sa môže
zaraziť pri výkone rozhodnutia. ,Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške zrážky, ktorá sa
môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške
zrážky, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Banka má právo na výplatu zrážok zo
mzdy až do uspokojenia pohľadávky. Právo na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy dlžníka

Mesto Levice 00307203, Námestie hrdinov 1 Levice 934 01 (ďalej len „platiteľ mzdy“) nadobúda Banka
predložením tejto Dohody platiteľovi mzdy. Predložením tejto Dohody platiteľovi mzdy vzniká platiteľovi
mzdy v zmysle § 551 ods. 2 O. z. povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy, a to až do úplného uspokojenia
pohľadávky. Banka je oprávnená predložiť túto Dohodu platiteľovi mzdy Dlžníka, ak je dlžník v omeškaní
s úhradou pohľadávky. Banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy aj proti novému/novým platiteľom

mzdy Dlžníka. Na nového platiteľa/nových platiteľov Dlžníka sa vzťahuje táto dohoda v plnom rozsahu.
Dohoda sa uzatvára na dobu určitú, a to do splatenia pohľadávky. Táto Dohoda je vyhotovená v dvoch
rovnopisoch. Banka a Dlžník vyhlasujú, že si riadne prečítali znenie tejto Dohody, že v plnom rozsahu
porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, že vyjadruje ich slobodnú a
vážnu vôľu, prostú akýchkoľvek omylov, že nebola uzavretá ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných

podmienok. Dlžník podpísaním tejto dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim
z jej uzavretia.

6. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
pretože rozhodnutie o určovacej žalobe odstráni právnu neistotu v právnom vzťahu strán sporu,

v otázke oprávnenosti vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečujúcej uspokojenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi, aby sa za tým účelom obrátil žalobou priamo na súd na zabezpečenie stavu právnej istoty,

aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil,
ktorú možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere Občiansky zákonník umožňoval dohodu o zrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací inštitút na uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Občiansky zákonník však nevylučoval a ani v súčasnosti nevylučuje, aby súd
posudzoval, či dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá stranami sporu, i keď je uzavretá ako osobitná zmluva,
predstavuje formulárovú dohodu, vopred pripravenú žalovaným a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť

jej obsah. Zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy nemožno preto považovať za individuálne
dojednané. Pri zrážkach zo mzdy nemožno bez vyhodnotenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy preveriť,
či zo mzdy žalobkyne sú zrážané finančné nároky vo výške zodpovedajúcej nárokom, ktoré veriteľovi
aj prináležia a či nie sú vykonávané zrážky aj vo výške, na ktoré nemá veriteľ právny nárok. Na
základeuzavretejdohodyozrážkachzomzdysanedostávažalobkyniakospotrebiteľkeprávnejochrany

pred zrazením zrážok z jej mzdy v sume vyššej, než žalovanému prislúcha. Ukončenie zrážok zo
mzdy je závislé od jednostranného prejavu žalovaného, od jeho posúdenia o tom, že pohľadávky sú
splatené. Žalobkyňa, pokiaľ sa so žalovaným na tom písomne nedohodne, nemá možnosť ovplyvniť
trvanie zrážok zo mzdy, keďže podľa dohody o zrážkach zo mzdy nemá možnosť dohodu vypovedať,
odstúpiť od nej alebo iným spôsobom ju jednostranne ukončiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď umožňuje žalovanému bez
súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne aj plnenie, na ktoré, prípadne na jeho časť, mu nárok nevznikol
a neumožňuje žalobkyni jednostranne zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť za situácie, keď výška
pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je určitým spôsobom dojednaná, a ani v prípade, keď sastala medzi stranami sporu spornou. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 vety
prvej O. z., ktorá je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 O. z.

9. Pohľadávku v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy tvorí pohľadávka na vrátenie poskytnutého úveru,
na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s uplatnením týchto
nárokov. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj pre jej neurčitosť podľa § 37 O. z., pretože v nej nie je
určitým spôsobom uvedená výška pohľadávky, ktorej uspokojenie má byť zabezpečené touto dohodou.
Výška pohľadávky nie je v dohode určitým spôsobom dojednaná, a to s poukazom na to, že výšku

pohľadávky možno vyvodiť, len pokiaľ ide o uvedenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje
nárok žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru 10 500 eur; v ďalšej časti už výška pohľadávky nie je
zrejmá, keďže sa len uvádza, že ide aj o nároky na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a nákladov banky. Pritom sa uvádza, že žalovaný má právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne až
do uspokojenia Pohľadávky. V čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, aby dlžník mohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku

veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Z vyššie vymedzenej pohľadávky
nevyplýva konkrétne, v akej výške celkove má byť zabezpečená pohľadávka žalovaného. Súd preto
považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy aj za neurčitý právny úkon, ktorý je pre neurčitosť neplatný podľa
§ 37 ods. 1 O. z.

10. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % s poukazom na to, že žalobkyňa mala úplný procesný úspech.

11. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V ňom viedol, že

Zo Zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 165,00 Eur. Podľa
bodu 2.3 Dohody o zrážkach zo mzdy má Žalovaný právo na výplatu zrážok vo výške 165,00 Eur, pričom
Dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza, že Banka má právo maximálne na výplatu zrážok zo mzdy vo
výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Výška istiny poskytnutého úveru je jasne a
určite špecifikovaná v Dohode o zrážkach zo mzdy sumou 10500,00 Eur. Pričom výšku úrokov nemožno

ku dňu uzatvoreniu Dohody o zrážkach zo mzdy vyjadriť určitejšie. Zmluvné strany tak môžu postupovať
len v zmysle reálne možného vyčíslenia. Ak skutočnosť nie je možné vyjadriť číselne, potom hodnotenie
súdu o neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy nie je správnym. Súd musí skúmať aj skutočnú možnosť
vyčíslenia sumy v Dohode o zrážkach zo mzdy, nie len hypotetický predpoklad. Žalobca a Žalovaný
tak uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme samostatnej, od Zmluvy o úvere oddelenej listiny, v

písomnej forme, pričom Žalobca bol poučený o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy.

12. Zo Zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť Žalobcu uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto
povinnosť nevyplýva ani zo Žiadosti o úver. Nakoľko táto je sama o sebe samostatným úkonom. Žalobca
mal možnosť predmetnú dohodu kedykoľvek odmietnuť.

13. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal sám, dobrovoľne a platne Dohodu o zrážkach zo mzdy.
Táto predstavuje dokument obsiahnutý na nie viac ako jeden a pol strane. Nejde teda o obsahovo
rozsiahly dokument, ktorý by bol náročný na preštudovanie a pochopenie priemernému spotrebiteľovi.
Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal aj body 3.3 a 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa ktorých:

Banka a Dlžník vyhlasujú: (i) že si riadne prečítali znenie tejto Dohody, (ii) že v plnom rozsahu porozumeli
jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý (iii) že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú
akýchkoľvek omylov, (iv) že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Poukázal na rozhodnutie OS Považská Bystrica sp. zn 4Csp/134/2017 a Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 19Co/3/2019 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/5/2018.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy síce bola na osobitnej listine, ale bez možnosti osobitného vyjednávania
bola vopred pripravená predformulovaná, a preto je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná
zmluvná podmienka. O čom svedčí aj Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Co/544/2013.

Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa,
ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jejmajetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne
plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Nedostala priestor a ani čas na preštudovanie

zmluvy o úvere a jej dodatky, medzi ktoré patrilo aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a Rozhodcovská zmluva.
Úverová pracovníčka jej predložila všetko naraz a prstom jej ukazovala, kde to má podpisovať. Nebolo
jej nič vysvetlené ako tvrdí žalovaný. Neprijateľná zmluvná podmienka Dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná preto, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza, že banka má právo maximálne na výplatu
zrážok zo mzdy vo výške, ktorá sa môže zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia. K žiadnemu výkonu

rozhodnutia nedošlo.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou konania (§ 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade
so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňuje so závermi

napadnutého rozsudku, ktoré nebude zvlášť opakovať.

19. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že doktrína preventívneho charakteru určovacej
žalobyjesvojímspôsobomzakomponovanáužvsamotnejlegálnejdefiníciipojmu„žaloba“(§131),resp.
pojmu „spor“ (článok I základných princípov). Podľa § 131 je žaloba legálne definovaná ako procesný

úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol
z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na určenie,
či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu
ochranu (v zásade) žalobou na plnenie. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky
tejto doktríny nie je možné absolutizovať. Napokon nie je vylúčené, že za ojedinelých špecifických

okolností bude mať žalobca naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak právo už bolo
porušené. Z hľadiska skúmania procesných podmienok prekážky litispendencie a prekážky rei iudicatae
vykazuje osobitosti aj vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie, ak je právnym dôvodom žaloby na
plnenie porušenie práva, ktoré má byť deklarované určovacou žalobou. Ide o prípad, keď je určovací
žalobnýnárokprejudiciálnouotázkouprežalobnýnároknaplnenie.Žalobnýnároknaplneniekonzumuje

určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára preto prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu.
Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie (tak vyhovujúci, ako aj zamietajúci) je pre určovaciu
žalobu prekážkou rei iudicatae. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 500-501 s.).

20. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z

doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. (Števček. M,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 501 s.).

21. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 ods. 1 OZ každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje akákoľvek zmluva
uzatvorená medzi menovanými subjektmi bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom alebo
Obchodnomzákonníku.Množinuprípadov,vktorýchmôžedôjsťkpochybnostiam,tvoriasporysúvisiace
so spotrebiteľskou zmluvou. Pri posúdení, či uplatnený nárok so spotrebiteľskou zmluvou súvisí, treba

posúdiťpodľaustanoveníhmotnéhopráva.Ajtuvšakmusíbyťsúčasnenaplnenékritérium,žeideospor
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ako príklad možno uviesť zmluvu o spotrebiteľskom úvere medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, zabezpečenú ručiteľským vyhlásením. Ak je ručiteľom fyzická osoba v
zmysle § 52 ods. 4 OZ, možno aj ručiteľa považovať za spotrebiteľa a spor o nároku dodávateľa a
ručiteľa považovať za súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Na konanie sa použijú ustanovenia § 290 až
300 CSP. Za spotrebiteľský spor možno považovať spor o akejkoľvek otázke týkajúcej sa (vyplývajúcej

zo) spotrebiteľskej zmluvy, napríklad či zmluva vznikla, či je platná, či naďalej trvá, ďalej otázky výkladu
obsahu spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nárokov z jej porušenia
a iné. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného
obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých obchodných
praktík, nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné. (Števček. M, Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1019-1020 s.).

22. Podľa § 3 ods. 5 prvej vety zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

23. Podľa § 137 ods. 1 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že žalobkyňa mala na podaní žaloby naliehavý právny záujem
vyplývajúci zo skutočnosti, že zákon (§ 3 ods. 3, 5 ZoOS) legitimuje podanie žaloby spotrebiteľom v
prípade porušenia práv a povinností práv spotrebiteľa.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak veriteľ uplatňuje realizáciu zrážok zo mzdy a
spotrebiteľ sa domáha v zásade a vo svojej podstate zabráneniu takej realizácii, potom musí mať
naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ išlo o podstatu dohody o
zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza nasledovné.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym
zákonníkom. Predpokladom platného dojednania je písomná forma dohody. Jej nedodržanie má za
následok jej neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej ako aj povinnej osoby, určenie celkovej
sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie výšky

zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený
limit, v tejto časti je dohoda neplatná a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu
zodpovedajúcu právnej úprave.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva

o úvere, t. j. 23. 07. 2015. Z uvedeného sa javí, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako
spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej
uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalovaný, ako veriteľ nepreukázal, v akom poradí a za
akých okolností boli zmluva o úvere, dohoda o zrážkach a ďalšie dokumenty podpisované a aký význam
mali v čase kontraktácie pre spotrebiteľa. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu,
predstavuje tak prednostne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s
poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.28. V zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zákonodarca tak vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy,
dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

29.OdvolacísúdpoukazujenakonštantnújudikatúruSúdnehodvoraEÚ,(napr.rozsudkyOceánoGroup
Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM

Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“)
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán
čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú,
že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež

má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

30. Je nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo
mzdy možno kvalifikovať ako platný právny úkon, či ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami s dôsledkom jej neplatnosti.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na jej formulárové

znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca
mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ
nútenýuzatvoriťdohoduozrážkachzomzdy.Tátopodmienkapodľanázoruodvolaciehosúduspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu,
predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je aj s poukazom

na ust. §53 Občianskeho zákonníka neplatná.

32. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak
ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok

v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení
spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže
súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok
rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria
okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ),
prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ).

33. Odvolacie dôvody žalovaného napádajúceho závery súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť

v časti vymedzenej vo výroku napádaného rozsudku neplatná z dôvodu jej neurčitosti, nepovažoval za
dôvodné. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, v čom je dohoda
neurčitá. Konkrétne sa poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa
§ 37 OZ pre nedostatočne určenú výšku sumy, ktorá je predmetom dohody o zrážkach, ktorú predložilžalovaný žalobcovi ako vopred pripravenú formulárovú zmluvu a taktiež, že aj posúdenie možnosti v
prípade neuhradenie stanovenej mesačnej zrážky s následným zvýšením nasledujúcej mesačnej zrážky
ako neplatné, je nesprávne.

34. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva
o úvere. Z uvedeného, pokiaľ veriteľ nepreukázal inak musí vyplývať, že už v čase vzniku zmluvy o
úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, jej uzavretie nemohol
odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber, mohol

dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý,
alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobil vykonávaniu
zrážokzomzdybezmožnostiakejkoľvekkontrolyopodstatnenostivýškypohľadávky.Tátopodmienka,aj
podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, predstavuje tak prednostne neprijateľnú zmluvnú podmienku
znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná,

hoci súd prvej inštancie neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy ustálil aj podľa § 37 OZ.

35.Napadnutýrozsudok(jehoodôvodnenie)spĺňazákonnépožiadavkynariadneodôvodneniesúdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd
prvého stupňa jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i

právne závery, ku ktorým dospel, preto napadnutý rozsudok možno považovať za preskúmateľný a
vecne správny.

36. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku
žalobkyne voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania a v dôsledku jej úspechu v odvolacom
konaní jej voči žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).