Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Er/261/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405204420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4405204420.5

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, AK Bratislava, Pribinova
25 a Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému: W. M.,
nar.X.X.XXXX, bytom M. XXX o zaplatenie 231,03 € (6 960 SK) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2005 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému na sumu 231,03 € (6 960 SK) s prísl., keď poukázal na notársku zápisnicu N 3809/2004,
NZ 77693/2004 zo dňa 23.10.2004 napísanú na notárskom úrade JUDr. Jarmila Kováčová so sídlom

v Bratislave. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr.
Tomáša Kušníra, advokáta, AK Bratislava, Údernícka 5 uznal svoj dlh voči oprávnenému a to úver a
poplatok vo výške 10 294 Sk a 0,25% úrok z omeškania zo sumy 6960 Sk od 17.8.2004 do zaplatenia.

Prílohou notárskej zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4191087 uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 17.6.2004. V

zmysle zmluvy o úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 5 000 Sk, dlžník sa zaviazal túto sumu
vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3 120 Sk, teda spolu čiastku vo výške 8 120 Sk a to formou
14 mesačných splátok po 580 Sk počnúc od 1.7.2004. Súčasťou úverovej zmluvy je vo forme predtlače
i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Údernícka 5, v zmysle
ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v
mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva.

Poverením tunajšieho súdu 10Er/261/05-10 zo dňa 4.4.2005 bol vykonaním exekúcie poverený súdny
exekútor Ing. Bc. Karol Nagy, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Mierové nám. 4 (ďalej len exekútor)

Právoplatným uznesením tunajšieho súdu 10Er 261/05-15 zo dňa 2.7.2007 bolo vyhovené návrhu
na zmenu súdneho exekútora a poverením tunajšieho súdu 10Er/261/2005-22 zo dňa 30.1.2008
bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60.

Uznesením 10Er/261/2005-32 zo dňa 28.3.2012 tunajší súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie včas podaným odvolaním napadol oprávnený.Krajský súd v Nitre uznesením 26CoE/221/2013-54 zo dňa 31.10.2013 uznesenie tunajšieho súdu
10Er/261/2005-32 zo dňa 28.3.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení Krajský
súdvNitreokreminéhokonštatovalaj,že:„...Odvolacísúdmalzobsahuspisupreukázané,žeexekučné

konanie sa začalo dňa 09.03.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa
21.03.2005 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 04.04.2005
udelil súdnemu exekútorovi, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia
- notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej, Bratislava, č. k. N 3809/2004, Nz

77693/2004 zo dňa 23.10.2004. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na konanie a rozhodnutie. Súd prvého
stupňa sa síce správne zaoberal otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
avšak následne vec nesprávne právne posúdil. Notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná

predpismi procesného práva, t.j., jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom, t.j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba za predpokladu, že bola spísaná spôsobom
a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí obsahovať právny záväzok,
v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako

aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou a tento prejav vôle dlžníka robí z
notárskej zápisnice exekučný titul. Notárska zápisnica je verejná listina a musí byť po formálnej stránke
spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v tomto prípade je
podstatnou a právne relevantnou to, či splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným

právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu
neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka)
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 17. 06. 2004, pričom splnomocnenie
bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným.
Odvolacísúdvtomtosmerepoznamenávato,žepovinnýsplnomocniladvokátaMgr.TomášaKušnírana
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvoobdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel

práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve
oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.

Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom
udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j., dlžník sa vopred vzdal
svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho
výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť
uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

V tomto smere poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť, že
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na
vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z

dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu.
Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ nie

je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov uvedených v
notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych
predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá
svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených
formálnychnáležitostímázanásledok,želistinaoznačenáakonotárskazápisnicaniejeverejnoulistinou

(u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom
postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať. V prípade, ak však súd prvého stupňa aj napriek vyššie uvedenému
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, urobil tak na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie...“

Právnymnázoromodvolaciehosúdujetunajšísúdviazaný,apretosanaňpoukazujeakonasvojvlastný,
v dôsledku čoho bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej aj ExP) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv

je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o
úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako i plnomocenstvo,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu sa prejavuje tým, že
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

apovinnostiachstránvneprospechspotrebiteľa.Toneplatí,akideopredmetplnenia,cenuplneniaalebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd teda musí podrobiť súdnej kontrole všetky
neprijateľné podmienky, pričom svoju pozornosť musí hlavne sústrediť na neprimeranosť sankcií, ktoré
hrozia spotrebiteľovi ak nedodrží povinnosti zo zmluvy. Takéto skúmanie podmienok zmluvy judikoval
i súdny dvor, ktorý hovorí o nevyhnutnosti ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečistými zmluvnými

podmienkami.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.
Európsky súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že toto ustanovenie treba považovať za

kogentné, a teda nie je možné v žiadnom prípade sa od neho odchýliť a meniť ho. Európsky súdny
dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň
pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom ,,najmä“,
§ 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného

dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s
dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Spotrebiteľ ako
slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z

hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO).

Ako vyplýva z úvodných častí odôvodnenia oprávnený a povinný dňa 17.6.2004 uzavreli tzv. formulárovú
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako

exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

V danom prípade má súd za to, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve
o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a

to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,
čomalozanásledok,žepovinnýsinemoholMgr.TomášaKušníraakosvojhozástupcuvybraťnazáklade
svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju

nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinným
je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska
zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na
základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny
právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému
oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k
tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Teda prinútil povinného súhlasiť s niečím, čo žiadnym

spôsobom ovplyvniť nemohol a s čím musel súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy
žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto
i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy neplatná (§ 52 a § 53 Občianskeho zákonníka). Povinný teda
platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 3809/2004,
NZ 77693/2004 zo dňa 23.10.2004 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu,
ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka medzi
ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje to, že tentodvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh
neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej
výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších

právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje
uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, zistíme, že táto
úprava vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v § 558 Občianskeho zákonníka, pričom však predmet uznania
vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku" v Obchodnom zákonníku. Z
dikcie§323Obchodnéhozákonníkavyplýva,žeideozáväzok,ktorýjepredmetomuznaniaazvýrazňuje

sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú
jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi
občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku
treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom
dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na
účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je

právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý
vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v
čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité
okolnosti nastanú.

Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti, je neplatná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má

kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.
Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v
čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o
splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať
svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť,
a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť
výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z toho súd
vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci,

a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra
ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez
možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu,
je pre neho absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jeho záujme, ale
v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a

za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v
záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom
povinného nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne
odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho
dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a nemôže slúžiť

ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti
plnomocenstva.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom
Kušnírom a povinným je absolútne neplatné, a táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver

súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným
titulom, a teda sú dané všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
teda že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) k § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4
Cdo 51/2004 z 29. septembra 2005, z ktorého vyplýva, že ak sa ukáže, že notárska zápisnica je
nevykonateľná, súd konanie zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.S obdobným názorom vyslovil súhlas i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo
dňa 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16 nevzhliadol žiadnym spôsobom porušenie ústavných práv

oprávneného.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.