Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 1, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405204420
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4405204420.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o vymoženie
sumy 231,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 10Er/261/2005-64 zo dňa 20. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/261/2005-64 zo dňa 20. októbra 2014
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a § 574 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka.

3.Súdprvejinštancieuviedol,žeplnomocenstvouzatvorenémedziMgr.TomášomKušníromapovinným
je absolútne neplatné, pričom táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná

notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom, a teda sú dané
všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať

pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,neumožnilúčastníkomviesťkontradiktórne
konanie a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom tak bol povinný učiniť. Uviedol, že v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nepozpornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy
je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na

základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár
neodmietnevykonaťúkon,zanikáprávomocvšeobecnéhosúdurozhodovaťosúladeúkonusozákonom
a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky

ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny,ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov
notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s
exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť

jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal
na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa
práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných

osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných

zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal
že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe
plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. S poukazom na vyššie uvedené preto
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Taktiež v podanom odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a žiadal súd, aby
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Mal

za to, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy,
k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh
na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.03.2005,

kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 21.03.2005 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 04.04.2005 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č.
k. N 3809/2004, NZ 77693/2004 zo dňa 23.10.2004. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté

uznesenie.

9. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona

možnovykonaťexekúciuajnapodkladenotárskychzápisníc,ktoréobsahujúprávnyzáväzok,avktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.13. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade je nutné sa zamýšľať nad otázkou
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá je spôsobilým exekučným titulom, t.j.

titulom na vykonanie rozhodnutia, iba v prípade, ak bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti
upravené v Notárskom poriadku. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska
zápisnica ako verejná listina musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

14. Najmä s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní v tomto smere
vyvstáva otázka týkajúca sa oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť tohto
právneho úkonu na účely exekučného konania. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú
listinu, ktorá ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto nie je oprávnený neposudzovať správnosť

skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici, ale je oprávnený posudzovať iba naplnenie
formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Uvedené naznačuje, že vykonateľná môže
byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru,
že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako
notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený

predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1
písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

16. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie
sa správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. V predmetnej exekučnej
veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z
omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte

nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici
o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to
splnomocnený dlžníkom.

20. Navyše odvolací súd konštatuje, že povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel

dňa 17.06.2004, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho
advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinný
splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Odvolaciemu
súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír
súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj

ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z rozhodovacej
činnosti súdu je zrejmé aj to, že vo viacerých exekučných veciach podával ako právny zástupca
práve oprávneného návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Aj z toho je možné usúdiť, že sa
o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade
jednalo o osobu známu práve oprávnenému (keďže práve oprávnený ho zakomponoval do svojej zmluvy

o úvere), splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere Mgr. Tomášovi Kušnírovi v
prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboliv rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka)
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

21. Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej nenariadenia pojednávania, odvolací súd dáva
oprávnenému do pozornosti, že súd prvej inštancie nebol povinný v tejto veci nariadiť ústne
pojednávanie, nakoľko z ustanovenia § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase
rozhodovania súdu, iba ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie a ak

súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné
pre objasnenie veci. Nariadenie pojednávania je preto na úvahe, ktorý môže, ale nemusí predmetné
pojednávanie nariadiť. Nariadi ho iba, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Ako už bolo uvedené
vyššie Exekučný poriadok bol vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.)
zákonom osobitným, kde platila zásada „lex specialis derogat legi generali“.

22.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoznamenáva,žesúdprvejinštanciebolpovinnýnazákonnéprekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez
návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č. k. IV.
ÚS 151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

23. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie (v tomto prípade splnomocnenia na spísanie
notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v

rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Súd prvej inštancie preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil,
nakoľko notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné

splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o zastavení exekúcie vecne

správne. O návrhu na prerušenie konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o totožnom návrhu
rozhodol už v predchádzajúcom uznesení č. k. 26CoE/221/2013-54 zo dňa 31.10.2013.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,

ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, akje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.