Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 23, 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9Cb/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916216807
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7916216807.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: MIAMOL, s.r.o., IČO: 46

833 943, so sídlom Obchodná 373/9, Zemplínska Teplica, zast. AK Alena Zadáková & spol., so sídlom
Kováčska32,Košice,protižalovanému:Ing.RastislavPaprčka,IČO:41972783,bytomLipová3296/19,
Zvolen, zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, o zaplatenie 2.183,74
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 2.183,74 Eur s 8% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 2.183,74 Eur od 12.10.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody zabezpečil pre žalovaného ťažbu a manipuláciu
dreva v množstve 230,84 m3 a vystavil mu faktúru č. XXXXXX/X za vykonanú prácu vo výške 2.183,74
Eur s lehotou splatnosti dňa 11.10.2016. Keďže žalovaný neuhradil v stanovenej lehote dlžnú sumu,
vyzval ho listom - Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016 na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 11.11.2016.
Žalovaný na pokus o zmier nereagoval a dlžnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil.

K žalobe pripojil Faktúru č. XXXXXX/X a Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016.

2. Tunajší súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor, v ktorom poprel
nárok žalobcu. Tvrdil, že nikdy neuzatvorili žiadnu ani ústnu dohodu so žalobcom, nemá vedomosť
na základe čoho vznikla faktúra za ťažbu dreva a na základe čoho bola vyčíslená suma 2.183,74 Eur
za vykonanú prácu, keďže žalobca pre neho nevykonával žiadnu prácu a žiadne drevo od žalobcu
neprevzal. Podľa názoru žalovaného by žalobca mal oznámiť komu odovzdal vyťažené drevo a v akom

množstve, keďže to zo žaloby ani z dôkazov nevyplýva.

3. Žalobca reagoval na odpor žalovaného vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalovaný ho kontaktoval na
základe odporúčania L. N. - lesníka, či by ako subdodávateľ pomohol s ťažbou dreva, ktorú žalovaný
nestíhal zabezpečiť na základe jeho zákazky pre štátne lesy v oblasti G. L.. Následne lesník - pán
N. kontaktoval správcov pre ťažbu - Q.. K. X. a Q.. N. R., ktorí súhlasili s tým, aby ťažbu vykonal
subdodávateľ - teda žalobca. Cena, ktorá bola vyfakturovaná za kubík dreva, bola navrhnutá žalovaným

v telefonickom rozhovore. K vyťaženému drevu žalobca uviedol, že bolo odovzdané a uskladnené u
lesníka, ktorý ho aj vyskladňuje. Na záver svojho vyjadrenia žalobca navrhol vykonať výsluch svedkov
L. N., Q.. K. X., Q.. N. R..4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval tvrdenia uvedené v odpore, pričom doplnil, že sa zrejme
malo jednať o sprostredkovateľskú záležitosť a z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že so žalovaným nikto
nikdy ohľadom predmetnej veci nejednal.

5. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

6. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré

vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

7. Nakoľko strany sporu nesúhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania súd podľa § 177 ods.

1 CSP, nariadil na prejednanie veci pojednávanie dňa 24.09.2018 a dňa 25.06.2021. Zároveň súd
pojednávanie zo dňa 25.06.2021 odročil na deň 23.07.2021 za účelom vyhlásenia rozsudku.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyjadreniami strán sporu, Faktúrou č. XXXXXX/X,
Pokusom o zmier zo dňa 10.10.2016, výsluchom konateľa žalobcu, a svedkov: Q.. I. N., st., Q.. K. X.,

Q.. N. R., L. N., a zistil tento skutkový stav veci:

9. Súd považuje za nesporné, že medzi stranami sporu malo ísť o obchodnoprávny vzťah. Predmetom
údajnej ústnej dohody malo byť vykonanie ťažby a manipulácie dreva žalobcom pre žalovaného v
množstve 230,84 m3, za sumu 2.183,84 Eur.

10. Za sporné súd považuje samotné uzatvorenie ústnej dohody medzi stranami spor a podmienky tejto
dohody, resp. existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň sa súdu javí ako sporné to, či
žalobca skutočne vykonal ťažbu dreva pre žalovaného, v akom množstve a v akej cene.

11. Z faktúry č. XXXXXX/X vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za ťažbu a manipuláciu
dreva o množstve 230,84 m3, 1 m3 = 9,46 Eur, 230,84 m3 x 9,46 Eur = 2.183,74 Eur. Dátum splatnosti
faktúry bol stanovený na deň 11.10.2016.

12. Z Pokusu o zmier zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že žalobca v ňom zopakoval tvrdenia a údaje uvedené

vo faktúre a vyzval žalovaného na úhradu predmetnej faktúry.

13. Z výpovede konateľa žalobcu - I. N. ml. na pojednávaní zo dňa 24.09.2018 bolo zistené, že ústna
dohoda mal byť uzatvorená prostredníctvom lesníka N.. Dohodu mal uzatvoriť otec konateľa žalobcu,
ktorý nie je štatutárny zástupca žalobcu, ale od konateľa mal ústny súhlas na uzatvorenie tejto dohody.

Otec konateľa mal dohodnúť so žalovaným množstvo dreva aj cenu, k dohode malo dôjsť priamo v
lese. Lesník N. mal vedomosť o tom, že žalovaný nestíhal so spracovaním dreva, preto mu mal žalobca
pomôcť. Listinné dôkazy ku zákazke žalobca nemá, keďže v tom čase nebol vo výberovom konaní,
listinné dôkazy by mal mať k dispozícii žalovaný. Žalobca zotrval na vykonaní výsluchov osôb uvedených
v jeho vyjadrení a doplnil návrh na vykonanie výsluchu otca konateľa - I. N. st.

14. Z výpovede I. N. st. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že pán N. - lesník sa mal
telefonicky skontaktovať so žalovaným a oznámiť mu, že mu bude doručená faktúra a vyplatí žalobcu. V
deň fakturácie nebol žalovaný doma a s pánom N. išli za pánom S. vedúcim lesov v C., ktorý mal vyplatiť
žalobcu. Subdodávku so žalovaným mal dojednať pán N.. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že aké
práce mal žalobca vykonať pre žalovaného. Neskôr už pracovali pre iného ťažbára. Svedok uviedol, že

pracovali pre štátne lesy, ale nemohli vystavovať faktúry, preto to robili cez žalovaného, ktorý ich mal
vyplatiť z peňazí za zákazku od štátnych lesov. Vyťažené drevo mal preberať pán N.. Cena za vyťažené
drevo závisela od vzdialenosti na akú sa malo ťahať, ako aj od množstva vyťaženého dreva, napr. 15,-
Eur, 8,- Eur, 10,- Eur za 1 m3. Svedok ďalej uviedol, že pre drevo prišlo auto zo štátnych lesov, faktúru
od štátnych lesov nevidel, ani nemohol vidieť, lebo to malo ísť zo štátnych lesov priamo žalovanému.

Žalovaný tam mal určite svoj traktor, ktorý robil pre neho. Rovnaký traktor ako mal žalovaný, mal na
mieste aj žalobca. Takýto traktor za mesiac vykoná ťažbu o množstve 240-250 m3. Podľa názoru svedka
nie je možné, aby štátne lesy nevyplatili faktúru za vyťažené drevo.15. Z výpovede V. N. - lesníka, na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že v čase uzatvorenia
dohody bol lesníkom. Žalovaný vykonával ťažbu dreva pre štátne lesy a bolo potrebné doťažiť drevo,
preto bol udelený súhlas aj pre pána N. a žalobca so žalovaným sa mali telefonicky dohodnúť na

vykonaní ťažby. Svedok subdodávku nekonzultoval s nikým, keďže to bola bežná prax, v prípade,
že sa nestíha ťažiť. V prvom rade drevo preberal svedok a papierovo sa preberá na lesnej správe.
Podľa názoru svedka žalobca vykonal ťažbu dreva v súlade s dohodou pre žalovaného. Žalovaný drevo
nepreberal, iba jeho zamestnanci odovzdali lesníkovi číselník a nevie o tom, žeby sa žalovaný dostavil
na lesnú správu. Svedok uviedol, že žalovaný bol vyzvaný, aby prevzal drevo, ale za dva roky ho tam

videl iba raz, podľa svedka sa v obdobných prípadoch vydáva číselník dreva, ktorý ťažbári odovzdajú
lesníkovi a na základe toho sa to účtuje na lesnej správe.

16. Z výpovede Q.. K. X. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že svedok na správe štátnych
lesov zabezpečoval verejné obstarávanie v rokoch 2013-2016. Žalovaný bol jedným z dodávateľov a
účastníkov rámcovej dohody v tomto období. Táto rámcová dohoda neupravovala subdodávateľov, čiže

dodávateľ mohol sám vykonať ťažbu alebo na základe subdodávky. Po vykonaní ťažby nasledovala
samofakturácia, ostatné dohody medzi dodávateľom a subdodávateľom svedkovi neboli známe. Svedok
nemal vedomosť o tom, aby žalobca mal vykonávať subdodávku pre žalovaného. Vyťažené drevo podľa
svedka preberá vedúci lesného obvodu a na základe množstva sa fakturuje. Faktúra bola vyplatená
žalovanému za vykonanú ťažbu, pričom cena bola stanovená vo verejnom obstaraní. Preberanie

vykonaných prác sa podľa svedka vykonáva spravidla na konci mesiaca, kedy dodávateľ s odberateľom
podpíšu potrebnú dokumentáciu, že súhlasia s množstvo vyťaženého dreva. Zo strany žalovaného boli
námietky, že vyťažil viac, ale všetko je archivované na základe číselníkov.

17. Z výpovede Q.. N. R. na pojednávaní zo dňa 25.06.2021 bolo zistené, že žalovaného poznal ako

dodávateľa, ktorý ťažil pre štátne lesy a žalobcu poznal ako subdodávateľa pre žalovaného, ktorý potom
bolajpriamododávateľompreštátnelesy.Svedokpotvrdil,žežalovanýbolúčastníkomrámcovejdohody
a že so žalobcom mali ústnu dohodu o subdodávke, podrobnosti tejto dohody nepoznal. Žalovanému
bola vyplatená suma za vyťažené drevo, pričom žalovaný faktúry podpísal. Štátne lesy stále komunikujú
iba s dodávateľom nie so subdodávateľom, iba vedúci lesného obvodu na mieste ťažby vykonáva

kontrolu aj subdodávateľov a ak je problém lesy to riešia iba s dodávateľom. Faktúry za vykonanú ťažbu
štátnym lesom predkladá dodávateľ a ako to má upravené so subdodávateľom je ich vec.

18. Súd preskúmal podanú žalobu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná.

19. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník
(ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je
zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 264 ods. 1 ObZ, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na
obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore
s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

21. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ

zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25.Podľačl.9CSP,stranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.26. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

28. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Je nesporné, že v danom prípade sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Medzi stranami sporu malo
dôjsť k vzniku záväzkového vzťahu, z ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa

týkajú ich podnikateľskej činnosti. Obe strany sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venujú ťažbe a
manipulácii dreva. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu mal byť uzatvorený v ústnej podobe. Súd je
toho názoru, že sa medzi stranami sporu mohlo jednať o nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods.
2 ObZ, resp. o zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 ObZ. Zákon v týchto prípadoch nepredpisuje pre
uzatvorenie takýchto zmlúv písomnú formu.

31. Povinnosťou žalobcu pre úspech v spore bolo preukázať súdu, že medzi ním a žalovaným existoval
záväzkový vzťah, v zmysle ktorého žalobca pre žalovaného mal vyťažiť drevo a žalovaný mu mal za to
zaplatiť určitú cenu s tým, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu vo vykonaní dohodnutých
prác splnil a že žalovaný mu za to nezaplatil.

32. Súd nemá dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda v súvislosti
s ťažbou dreva. Žalovaný túto skutočnosť popiera a z výpovede svedkov otca konateľa žalovaného I.
st., lesníka L. N., Q.. N. R. vyplýva, že mali o nejakej dohode vedieť bez toho, aby boli súčasťou danej
dohody, či svedkami uzatvárania danej dohody. Svedkovia nevedeli ani presne uviesť bližšie špecifikácie

údajnej dohody. Ako to vyplýva z výpovedí svedkov, uzatváranie takýchto dohôd bolo bežnou praxou,
pričom Štátne lesy Slovenskej republiky nemali vedomosť o takýchto dohodách, resp. o ich obsahu,
keďže uzatvárali rámcové dohody iba s priamymi dodávateľmi, ktorí mali splnené podmienky.

33. Čo sa týka spornosti obsahu predmetnej dohody medzi stranami sporu, je potrebné konštatovať, že

žalobca má v konaní nie len povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia označením
a predložením dôkazov, resp. navrhnúť ich vykonanie, ak ich nemôžu bez svojej viny z objektívnych
dôvodov predložiť. Zákon teda zaťažuje sporovú stranu povinnosťou (bremenom) tvrdenia a následne
dôkazným bremenom o týchto tvrdeniach. Strana sporu unesie dôkazné bremeno len vtedy, ak preukáže
svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi. Súd konštatuje, že v súvislosti s preukázaním obsahu ústnej

dohody si žalobca splnil povinnosť tvrdenia, avšak neuniesol dôkazné bremeno o týchto tvrdeniach. K
žalobe pripojil listinné dôkazy - faktúru č. XXXXXX/X a Pokus o zmier zo dňa 10.10.2016, na základe
ktorých sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.183,74 Eur za ťažbu a manipuláciu dreva.
Uvedené dôkazy nepreukazujú jednoznačne ústnu dohodu a už vôbec nie obsah ústnej dohody medzi
stranamisporu.Nazákladetýchtolistinnýchdôkazovniejemožnéurčiť,vakomrozsahuvykonalžalobca

ťažbu dreva pre žalovaného, ani to na akej cene sa dohodli strany sporu za 1 m3. Na preukázanie týchto
skutočností, bol žalobca upozornený zo strany súdu aj v rámci predbežného právneho posúdenia na
pojednávaní zo dňa 25.06.2021.

34. V súvislosti s ostanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu konania - svedecké výpovede, súd

vo všeobecnosti konštatuje, že ani vykonanými výsluchmi svedkov sa žalobcovi nepodarilo preukázať
podstatné náležitosti ústnej dohody uzatvorenej so žalovaným, ktoré by odôvodňovali a potvrdzovali
obsah a rozsah žalovaného nároku. Ako súd vyššie uviedol, existencia ústnej dohody medzi stranami
sporu bola potvrdená na základe výpovedí svedkov: I. N. st., V. N. - lesníka a Q.. N. R.. Z výpovedí
uvedených svedkov vyplýva, že obsah ústnej dohody medzi stranami sporu nepoznali. Svedok V. N.,

ktorý bol lesníkom v oblasti vykonanej ťažby a ktorému bolo primárne odovzdávané vyťažené drevo
vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru žalobca vykonal ťažbu pre žalovaného v súlade s
ich dohodou. Na druhej strane vo svojej výpovedi uviedol, že ústnu dohodu medzi sebou uzatvárali
žalobca so žalovaným. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že o konkrétnych podmienkach nemal vedomosť.Zároveň z výpovede Svedka I. N. st. vyplýva, že práve V. N. - lesník mal dojednať so žalovaným
podmienky subdodávky. Súd konštatuje, že tieto tvrdenia svedkov si navzájom odporujú a nie je teda
možné s určitosťou povedať, či V. N. mohol poznať konkrétny obsah ústnej dohody medzi stranami

sporu. Navyše z tvrdenia konateľa žalobcu vyplýva, že túto dohodu na mieste mal zabezpečiť jeho otec,
ktorý nie je štatutárnym zástupcom žalobcu, ale mal od neho ústny súhlas na jej uzatvorenie. Svedecké
výpovede si navzájom odporujú a teda ani z ich obsahu nie sú zrejmé a preukázané podstatné náležitosti
ústnej dohody. Zároveň žalobca súdu jednoznačne nepreukázal riadne splnenie svojho záväzku pre
žalovaného, t.j. nepreukázal, či vyťažil dohodnuté množstvo dreva a ani to aká cena bola dohodnutá

za vyťažené drevo.

35. Z výpovede svedka I. N. st. bolo taktiež zistené, že pre žalovaného mali vykonávať ťažbu dreva iba
jednorázovo. Teda medzi stranami sporu sa nejednalo ani o opakovaný záväzkový vzťah. Z uvedeného
je zrejmé, že medzi stranami sporu neexistovala ani žiadna obchodná zvyklosť, na základe ktorej by
medzi sebou uzatvárali takéto ústne dohody vo viacerých prípadoch. K tomu je potrebné dodať, že je

všeobecne známe, že obchody dosť často vznikajú len na základe ústnych dohôd, čo súvisí dosť často
s potrebou rýchleho jednania pri uzatváraní obchodov. Treba však konštatovať, že zmluvné strany -
podnikatelia si musia byť vedomí rizík ústnej dohody pre prípad vzniku sporu. Ak si teda pri uzatváraní
obchodu nevyžiadajú od objednávateľa aspoň jednoduchú písomnú či elektronickú objednávku resp. si
nenechápotvrdiťobjednávkualebosinenechápotvrdiť,žedohodnutévykonal,takpráveonsavystavuje

riziku, že v prípadnom spore nedokáže (alebo s väčšími ťažkosťami) preukázať existenciu samotného
právneho záväzkového vzťahu.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania právneho vzťahu a obsahu, ktoré by boli spôsobilé preukázať sporné

skutočnosti, a preto súd žalobu zamietol. V rámci vyššie citovaných princípov, na ktorých stojí CSP, súd
nemôže nahrádzať sporovú stranu v navrhovaní a vyhľadávaní dôkazov, keďže by tým zo strany súdu
mohlo dôjsť k porušeniu princípu rovností strán sporu (rovnosti zbraní).
Zároveň je potrebné v závere poukázať aj na princíp formálnej pravdy, ktorá je jedným zo základných
princípov súčasného civilného procesného kódexu, ktorá kladie dôraz na preukazovanie tvrdených

skutočností bez ingerencie súdu v podobe navrhovania a vykonávania dôkazov súdom. Súd tak
rozhodne v prospech tej strany, ktorá preukáže svoje tvrdenia potrebné pre posúdenie sporu bez toho,
aby súd z vlastnej iniciatívy vyhľadával dôkazy o skutočnom skutkovom stave veci. Strany sporu sú tie,
ktoré musia byť aktívne a musia preukazovať dôkazmi svoje tvrdenia. Strany sporu sú zodpovedné za
rozsah zisteného skutkového stavu s ohľadom na tvrdenia a dôkazy ktoré predkladali. Pre rozhodnutie

súdujepodstatnýskutkovýstavprodukovanýstranamisporubezohľadunaskutočnýskutkovýstavveci.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnenéprocesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.