Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/67/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200786.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci
žalobcu Európsky inštitút pre právo a spravodlivosť, so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO:
30858259, právne zastúpeného TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, proti
žalovanému Obci Veľká Lomnica, starosta Veľká Lomnice, so sídlom Tatranská 23/175, 059 52 Veľká
Lomnica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 31.
októbra 2019 na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2019 v spojení s rozhodnutím
Obce Veľká Lomnica, Obecný úrad č. k. XXXX/XXXX zo dňa 2. októbra 2019 a vec v r a c i a
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca doručil dňa 26.9.2019 Obci
Veľká Lomnica, stavebný úrad, ako prvostupňovému správnemu orgánu podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
žiadosť o sprístupnenie informácií, prostredníctvom ktorej žiadal o oznámenie, či Obec Veľká Lomnica,
stavebný úrad, vydala akékoľvek povolenie, na základe ktorého by bolo ku dňu podania žiadosti možné
realizovať akúkoľvek stavbu na ktoromkoľvek z nasledujúcich pozemkov:
i. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 676 m2, zapísaný na LV č.XXXX,
k.ú X. G.
ii. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2790 m2, zapísaný na LV č.XXX,
k.ú X. G.
iii. Pozemok- parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 30 m2, zapísaný na LV č.XXX, k.ú
X. G..
Taktiež žalobca žiadal, aby v prípade, ak takéto rozhodnutie bolo vydané, mu uvedené bolo zaslané na
emailovú adresu, uvedenú v žiadosti.

2. Žalovaný rozhodnutím č. j. XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019 nesprístupnil žalobcom požadované
informácie. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ, teda žalobca, žiadal o sprístupnenie
informácií o existencii akéhokoľvek stavebného povolenia na ním špecifikovaných pozemkoch, pričom
uvedená informácia nemôže byť sprístupnená, nakoľko ustanovenie § 133 Stavebného zákona

umožňuje nazerať do dokumentácie stavieb a územnoplánovacej dokumentácie a robiť si z nej výpisy
iba osobám, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky, preto poukazujúc na zásadu neverejnosti
a s tým súvisiacej možnosti nazerania do spisu iba účastníkom konania, prvostupňový správny orgán
odmietol žalobcovi sprístupniť ním požadované informácie.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca poukazujúc
na to, že ustanovenie § 23 Správneho poriadku (nazeranie do spisov účastníkom konania alebo inou
osobou, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky) predstavuje celkom iný inštitút ako zákon o
slobodnom prístupe k informáciám, ktorý neupravuje povinnosť tvrdiť, resp. preukazovať odôvodnenosť
žiadosti o sprístupnenie informácie, s čím je aj spojený rozsah sprístupňovaných informácií. Kým
oprávnená osoba podľa § 23 Správneho poriadku má nárok na nahliadnutie do spisov v celom
rozsahu, osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má nárok na anonymizované znenie.
Žalobca v predmetnom odvolaní poukázal na výklad zákona o slobodnom prístupe k informáciách
vydaný združením VIA IURIS- Centrum pre práva občana v dokumente „Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám, komentár“, taktiež aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/1/2010 z 16.6.2010
a Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 8As/34/2005 z 28.3.2006.

4. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX z 31.10.2019 nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie
Obecného úradu Veľká Lomnica, vydané dňa 2.10.2019, č.j. XXXX/XXXX potvrdil. K dôvodom odvolania
žalovaný uviedol, že ako povinná osoba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol povinný
hodnotiť žiadosť o informácie a jej obsah v súvislosti so Stavebným zákonom, jeho vykonávacími
predpismi, zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a zákonom č. 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností. Žalovaný konštatoval, že sprístupnením kópií úradných rozhodnutí z úradného
spisu stavebného úradu obce Veľká Lomnica by porušil právne predpisy, ktorými je povinný sa riadiť a to
konkrétne § 59 ods. 1, 2 Stavebného zákona, § 3 ods. 6, § 23 ods. 2 Správneho poriadku, § 78 ods. 1
a 2 Stavebného zákona ako aj § 133 Stavebného zákona. Konštatoval, že zákony majú rovnakú právnu
váhu a zákon o slobode informácií nemá prednosť pred Stavebným zákonom a Správny poriadkom,
preto nemožno požadovať od povinnej osoby, aby konala protiprávne a porušovala platné zákony
SR. Na základe uvedených skutočností žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

II.

Správna žaloba

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil
rozhodnutie Starostu obce Veľká Lomnica č.j. XXXX/XXXX zo dňa 31.10.2019 ako aj rozhodnutie obce
Veľká Lomnica, obecný úrad, č.j. XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2019 z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutie pre nedostatok dôvodov a vrátil vec obci Veľká Lomnica,
obecný úrad, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

6. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že argumentácia žalovaného, prečo nemôže sprístupniť žalobcom
požadované informácie je právne irelevantná, nakoľko žalobca žiadal sprístupnenie informácií podľa
zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nie podľa stavebného zákona, resp. správneho poriadku.
Žalobca v celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní, ktoré v správnej žalobe
zopakoval. Navyše poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/106/2015 zo dňa
27.4.2016, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4/2017 pod č. 26, z
ktorého vyplýva, že: „Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej
správy v zmysle zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia
informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré
by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.“ Záverom uviedol, že napriek

jednoznačnému záveru Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, žalovaný odvolaniu nevyhovel
a má za to, že nie je oprávnený sprístupniť žalobcom požadované informácie, preto žiada správnou
žalobou zrušiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne poukázal
na existenciu rozporu medzi ustanoveniami zákona o slobode informácií a § 133 stavebného zákona.
Dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia nebolo neinformovať žiadateľa o ním požadovaných
informáciách ale mal za to, že sprístupnením uvedených informácií by došlo k porušeniu stavebného
zákona (§ 59 ods. 1 a 2, §78 ods. 1 a 2, §133) ako aj správneho poriadku (§23 ods.2). Uviedol, že po
preskúmaní dostupných rozhodnutí, prokurátorských upozornení a protestov, nemá vedomosť, že by
niektorý z uvedených orgánov rozhodol obdobnú vec tak, že by požadované informácie sprístupnil.

IV.

Replika žalobcu

8. Žalobca vo vyjadrení, doručenom 13.3.2020, uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti
okrem tých, ktoré uvádzal v napadnutom rozhodnutí a teda, že existuje rozpor medzi stavebným
zákonom a zákonom o slobode informácií, preto uvedené informácie nesprístupnil, aby neporušil
stavebný zákon. Žalobca mal za to, že ak požadoval informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., tak
žalovaný ako povinná osoba mal pri posudzovaní žiadosti vychádzať výhradne z ustanovení tohto
zákona. Opakovane poukázal na súdne rozhodnutia, na ktoré už poukázal v samotnej správnej žalobe
a mal za to, že súdna prax sa s uvedenou problematikou už dostatočne jasne vysporiadala.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

13. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako "zákon o slobode informácií" alebo "zákon č.211/2000 Z.z.") osobami
povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky
ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania
právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

17. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 211/2000 Z.z. na obmedzenia zverejňovania informácií sa použijú
ustanovenia § 8 až 12.

18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona,12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.12).

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.13) Ustanovenia osobitných predpisov tým
nie sú dotknuté.14)

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie označené ako obchodné tajomstvo17) povinná
osoba nesprístupní.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak
a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby
písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie
osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so
sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená,
b) ju zverejňuje na základe zákona;22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej
dobe, iba do tejto doby,
c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou,
ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie
informácie udelí súhlas,
d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak
ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,
e) sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem
informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
f) sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich
neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie,
g) by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,24a)
h) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných
predpisov24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak
jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,24b)
i)ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie
a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov
osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov.24c)

22. Podľa § 133 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu

dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť právnickým osobám a fyzickým osobám,
ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej výpisy;
pritom sú povinné urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie nebolo porušené štátne, hospodárske
alebo služobné tajomstvo, ako ani zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

23. Žalobca sa žiadosťou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. domáhal sprístupnenia informácií, či bolo
vydané stavebné povolenie na pozemkoch parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 676
m2, zapísaný na LV č.XXXX, k.ú X., parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 2790 m2,
zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G. a parcela C-KN č.XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 30 m2,
zapísaný na LV č.XXX, k.ú X. G.. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný mu uvedené informácie
odmietli sprístupniť, nakoľko podľa ich názoru by týmto sprístupnením porušili ustanovenia stavebného
zákona a správneho poriadku, ktorý upravujú možnosť nahliadnutia do územnoplánovacej dokumentácie
a dokumentácie stavieb a vyhotovovania si výpisov z nej iba účastníkom konania a osobám, ktoré
preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

24. Správny súd považuje za potrebné najskôr poukázať na účel samotného zákona č.211/2000Z.z. o
slobodne informácií, ktorý umožňuje prístup verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy a to v
rozsahu takmer všetkých informácií okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom z nevyhnutných dôvodov
vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o činnosti verejnej správy je kontrolná funkcia občanov vo
vzťahu k fungovaniu verejnej moci ako aj posilnenie dôvery občanov v demokratické inštitúcie a zároveň
posilnenie ich ochoty podieľať sa na verejnom živote. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú
ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných
práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia
a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní
základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa
môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať
reštriktívne. (obdobné závery sú vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2011 zo
dňa 15. decembra 2011)

25. Zákon o slobode informácií v ustanoveniach §8 až §11 obmedzuje prístup k informáciám v tam
špecifikovaných prípadoch, avšak povinnosť sprístupniť informácie o existencií stavebných povolení
vydaných na špecifikovaných nehnuteľnostiach, teda povinnosť sprístupniť rozhodnutie orgánu verejnej
správy vo veci samej medzi nimi nie je. Takéto obmedzenie nemožno vyvodiť ani z ustanovení
stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré upravujú právo účastníkov konania resp. právo osôb,
ktoré preukázali odôvodnenosť svojej požiadavky, na nahliadanie do spisov a vyhotovenie si kópií
z týchto spisov. Práva týchto osôb upravené v stavebnom zákona a správnom poriadku nebránia
uplatňovaniu práv podľa zákona č. 211/2000Z.z., nakoľko rozsah aj režim sprístupnenia informácií je
v jednotlivých zákonoch odlišný a vzájomne sa nevylučuje. Kým účastník správneho konania podľa
správneho poriadku, resp. účastník stavebného konania má prístup k širšiemu rozsahu informácií z
administratívneho spisu, teda napr. rozhodnutia sa mu sprístupňujú v neanonymizovanej forme, žiadateľ
podľa zákona o slobode informácií má právo na užší okruh informácií a platia pre neho obmedzenia
vypočítané v ustanoveniach § 8 až §11 zákona o slobode informácií, t.j. žiadateľovi sa nesprístupnia
utajované skutočnosti, bankové a obchodné tajomstvo, osobné údaje a údaje o súkromí vymedzené
v ustanovení § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., obchodné tajomstvo, informácie poskytnuté bez právnej
povinnosti, informácie zverejňované na základe osobitného zákona, informácie, ktorých sprístupnením
možno porušiť ochranu duševného vlastníctva, informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov
činných v trestnom konaní, informácie týkajúca sa zmierovacieho, arbitrážneho alebo rozhodcovského
konania, informácie týkajúca sa miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a
skamenelín, informácie nesprístupnené na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo
medzinárodnej zmluvy, informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, informácie,
ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na narušenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej
dôležitosti, informácie získané od tretej osoby, ktoré priamo nesúvisia s úlohami povinnej osoby podľa
osobitného zákona. Je povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorý je zároveň povinnou osobou podľa § 2
ods. 1 zákona č.211/2000 Z.z., aby preskúmal, či žalobcom požadované informácie nenapĺňajú niektorý
z predpokladov upravených v ustanoveniach §8 až §11 zákona č. 211/2000 Z.z., pričom ak dospeje

k záveru, že žalobcovi ním žiadané informácie nemôže sprístupniť, je povinný to dôsledne odôvodniť
s poukazom na konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu sprístupnenie požadovaných informácií
neumožňuje. V prejednávanom prípade žalovaný ani prvostupňový správny orgán neargumentovali tým,
že by sprístupneniu informácií bránilo niektoré z obmedzení vymedzených v §8 až §11 zákona o slobode
informácií a ani správny súd nemá za preukázané, že by sprístupnením žiadaných informácií došlo
k porušeniu predmetných ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré upravujú obmedzenia prístupu k
informáciám.

26. Čo sa týka obrany žalovaného, že sprístupneniu informácií bráni ustanovenie § 133 stavebného
zákona, vo vzťahu k uvedenému je nevyhnutné poukázať na stanovisko Najvyššieho súdu SR,
zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2017 pod č. 26, z ktorého
právna veta znie: „Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy
v zmysle zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií
z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely zákona č. 211/2000 Z.z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré
by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Sžo/106/2015 zo dňa 27.4.2016) Uvedené závery je nevyhnutné analogicky aplikovať aj na
prejednávaný prípad, nakoľko stavebný zákon rovnako ako správny poriadok umožňuje nahliadnutie
do spisového materiálu len účastníkom konania a osobám, ktoré preukážu oprávnený záujem. Z
vyslovených záverov je zrejmé, že súdna prax rozlišuje medzi žiadosťami o nahliadnutie do spisu podľa
stavebného zákona, resp. podľa správneho poriadku a medzi žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z.z., pričom uvedené nemožno zamieňať a ani na žiadateľa o informácie klásť
podmienky, ktoré musí spĺňať účastník konania, resp. osoba preukazujúca svoj oprávnený záujem. Je
nevyhnutné konštatovať, že sa jedná o odlišné inštitúty, na ktoré sa vzťahuje odlišný právny režim a
nemožno ich vzájomne zamieňať.

27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ďalšiu časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Sžo/106/2015 zo dňa 27.4.2016, kde tento uviedol: „Nie je možné odmietnuť práva
žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodov aplikácie
ustanovenia § 23 ods.2 Správneho poriadku. Ak by sme pripustili výklad žalovaného správneho orgánu,
že právo na nahliadnutie do spisu v zmysle §23 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje zákonný dôvod
obmedzenia sprístupnenia spisu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z., znamenalo
by to absurdnú situáciu, pretože množstvo požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000
Z.z. sa v nejakom spise nachádza a špecifikovaný okruh osôb má právo do toho spisu nahliadať. V
prípade pripustenia výkladu aký navrhuje žalovaný by bolo možné veľkú časť žiadosti o poskytnutie
informácií odmietať s tým, že sú súčasťou spisu a určitý okruh osôb má právo do nich nahliadať.
Takýto stav nie je v právnom štáte a demokratickej spoločnosti žiaduci.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že
odmietnutie sprístupnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno odôvodniť existenciou rozporu
medzi zákonom o slobode informácií s ustanoveniami správneho poriadku alebo stavebného poriadku,
ktoré upravujú práva účastníkov, resp. práva osôb, ktoré preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky na
nazeranie do spisu, nakoľko sa jedná o odlišné práva (odlišný rozsah práv aj odlišný nositelia práv podľa
jednotlivých zákonov) a zároveň odmietnutie sprístupnenia nemožno odôvodňovať ani poukazom na
zákonnom stanovenú výnimku z povinnosti sprístupniť požadované informácie podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 211/2000 Z.z., preto správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Úlohou
správneho orgánu po zrušení veci správny súdom bude vec opätovne rozhodnúť s tým, že bude viazaný
vysloveným právnym názorom správneho súdu o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 133 stavebného
zákona na rozhodovanie o žiadosti žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z.z.

28. O trovách konania pred správnym súdom bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorých
úspešnému žalobcovi priznal správny súd voči neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov
konania pred správnym súdom.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 25, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.