Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113216237
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4113216237.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: L.. W. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A., X. O. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Poprad, Murgašova 86/1,
IČO: 42 239 290, proti žalovanému: T. Z. V. Z.-V., miestom podnikania R. O., N. XX, L.: XX XXX XXX,
zastúpený JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, IČO: 514 748 41, o
zaplatenie 13 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75%
ročne od 16.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca je povinný vydať žalovanému osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia Sports Tourer, VIN
WOLGM87K791035505, šedej tmavej metalízy do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil v tomto konaní voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, sa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
13.000 eur spolu s 9,75% ročným úrokom z omeškania od 16.04.2013 až do zaplatenia a to do troch

dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania a súčasne uloženia povinnosti žalobcovi
v tej istej lehote vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia Sports Tourer, VIN
WOLGM87K791035505, farba šedá metalíza tmavá, EČV A titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy
podľa 597 ods. 2 OZ uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim
dňa 22.02.2013, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Opel Insignia Sports Tourer za kúpnu cenu
13 000 eur, uhradenú žalobcom v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy a zaplatenú žalovanému dňa
25.02.2013 z dôvodu, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a prevzatí vozidla žalobca zistil dňa 25.03.2013 v

autorizovanom servise PK AUTO, spol. s.r.o., s poukazom na pripojené listinné dôkazy vystavené týmto
servisom,žepredmetnévozidlománajazdených168000kilometrov,tedaviackilometrovakodeklaroval
žalovaný ako predávajúci v inzeráte uverejnenom na www. stránke "autobazar.eu" uverejnenom dňa
04.02.2013 a pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 22.02.2013, ktorý deklaroval 96 200 kilometrov.
Autorizovaný servis PK AUTO, spol. s.r.o. tiež zistil z výpisu informácií o vozidle, že predmetné vozidlo
malo k 24.12.2011 najazdených 155 300 kilometrov, ktorý údaj získal zo Spolkovej republiky Nemecko,
kdebolopredmetnévozidloprvýkrátzaregistrovanédňa02.07.2009aservisované.Mailovousprávouzo

dňa 02.04.2013 obratom oznámil túto neodstrániteľnú ako aj ďalšie dve vady žalovanému, ktorý mailom
zo dňa 08.04.2013 oznámil, že neuznáva počet najazdených kilometrov dôvodiac, že keby auto malo
najazdené 150000 uvedenému by zodpovedal aj stav auta, podvozku a hlavne interiéru (volant, pedále,
sedačky). Mailovou správou zo dňa 09.04.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť žalovanémuzaplatenú kúpnu cenu 13000 eur v termíne do 15.04.2013 oproti vráteniu predmetu kúpy, ktorým
dôvodom boli vady: zistený počet skutočne najazdených kilometrov 168000, stav uvedený predávajúcim
bol 96 200km, nefunkčné bluetooth zariadenie, nedodanie funkčného náhradného kľúča, na ktorom

dodaní sa so žalovaným dohodol. Na odstúpenie reagoval žalovaný mailom zo dňa 10.04.2013, v ktorom
opätovne poprel, že by kupované auto malo nejaké vady, a v prípade, že chce auto vrátiť po 2 mesiacoch
používania, bude mu účtované nájomné podľa cien požičovní, čo by predstavovalo sumu cca 1976-2480
eur. Okrem toho uviedol, že žalovaný odmieta jeho oprávnené nároky ohľadom odstúpenia od zmluvy a
vrátenia kúpnej ceny, napriek tomu, že pri predaji automobilu bol ubezpečený, že toto má požadované

vlastností a nemá žiadne vady, ktoré ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým.

2.Žalovanýsožalobounesúhlasilatútožiadalzamietnuťzdôvodu,žežalobcanepreukázalpredpoklady
pre zákonné odstúpenie od zmluvy, a to ani podľa § 597 ods. 2 OZ. Žalobca v emailovej správe, ktorou
odstupoval od zmluvy podmieňoval odstúpenie zisteným počtom najazdených kilometrov vozidla - 168
000,pričommalbyťdeklarovanýstav96.200km,taktiežnefunkčnýmbluetoothzariadenímanedodaním

funkčného náhradného kľúča, ktoré neboli súčasťou ústnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o stav najazdených
kilometrov, tak nepovažoval za preukázané, že by žalovaný ubezpečil žalobcu o tom, že vozidlo malo
najazdených 96.200 km v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani to, že by takýto údaj bol nepravdivý.
Písomná kúpna zmluva nie je autentická, je antidatovaná a popiera svoj podpis na tejto súkromnej
listine. Nebolo preukázané, že by predmetné vozidlo malo v čase predaja najazdených 168.000 km.

Obsahom spisu sú dve skupiny listinných dôkazov, pričom z posudku a overenia kontroly originality,
technickej kontroly, osvedčenia certifikovanej spoločnosti CEVIA, fotografií z obhliadky 22.02.2014, zo
zákazníckeho listu z marca 2013 a zo servisnej knižky vyplýva, že predmetné vozidlo nemalo v čase
predaja viac ako 100.000 km. Pokiaľ ide o históriu servisovania vozidla vykonanú spoločnosťou PK
Auto spol. s.r.o., tak na tejto je uvedený iný kód motora ako na technickom preukaze a údaje z tejto

histórie neboli preukázané inými dôkazmi. Počet najazdených kilometrov nie je vadou v právnom slova
zmysle, pretože ide o prevádzkový údaj, pričom v zmysle judikatúry sa za vady vozidla považujú vady
obmedzujúce a vylučujúce používanie vozidla. Počet najazdených kilometrov nevypovedá o technickom
stave vozidla, nie je ani prekážkou absolvovania technickej kontroly. Namietol vážnosť žalobcu odstúpiť
od zmluvy, keďže vozidlo nepristavil žalovanému, toto ďalej užíval a od odstúpenia najazdil minimálne

3.000 km. Z opatrnosti si uplatnil žalovaný náhradu za užívanie vozidla odvíjajúcu sa od bežného
nájomného,atovovýške12.990eurzaužívanievozidlanavrhovateľomodmája2013aždo22.02.2014,
poukazujúc na stav v akom sa vozidlo nachádza, je skorodované na podvozku, brzdách, sú na ňom
škrabance, interiér je poškodený na čalúnení, predné sklo je poškodené, a preto nie je spravodlivé
priznať žalobcovi celú pôvodnú kúpnu cenu prihliadajúc aj na rapídny pokles ceny vozidiel a aktuálny

stav vozidla.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dokladmi, a to: návrhom, fotografiami, kúpnou zmluvou, faktúrou, výpisom z banky, pracovným listom
mechanika, zákazkovým listom, informáciou o vozidle, údajmi o vozidle, korešpondenciou, výpisom

zo ŽR, vyjadrením žalovaného, pokladničným blokom, korešpondenciou, osvedčením o evidencii,
korešpondenciou, odborným posudkom o kontrole originality, vyjadrením žalovaného, záznamom
o ohliadke, informáciou o vozidle, poistnou zmluvou s prílohami, vyjadrením žalobcu, prekladmi,
oznámením z OO PZ Poprad, spisom Obvodného úradu pre cestnú dopravu Nitra.

4. Okresný súd Nitra dňa 16.06.2016 rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/190/2013-432 vo veci samej tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75%
ročne od 16.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku uplatneného
úroku z omeškania súd návrh zamietol, žalobca je povinný vydať žalovanému osobné motorové vozidlo
zn. Opel Insignia Sports Tourer, VIN WOLGM87K791035505, šedej tmavej metalízy, EVČ A. XXX Y., do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
na účet jeho právneho zástupcu vo výške 100%. V dôsledku odvolania žalovaného došlo k zrušeniu
prvoinštančného rozhodnutia v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a časti náhrady trov konania
a to uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/586/2016-474 zo dňa 29.11.2018, keď v danej
právnej veci (pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok žalobcu) po preskúmaní napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku v tejto časti, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správnevyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku a odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil aj s
právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci, nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť, avšak s poukazom na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie
absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia v časti
týkajúcej sa prejavu žalovaného ako prostriedku procesnej obrany, ktorým uplatnil voči žalobcovi svoju
pohľadávku na započítanie titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 12 990 eur (za užívanie vozidla
od mája 2013 do 20.02.2014), teda v nižšej výške než požadoval žalobca titulom vrátenia kúpnej ceny,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP,
keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva odpoveď na otázky, ktoré
majú pre vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Žalovaný v konaní namietal užívanie predmetného vozidla žalobcom po 04.04.2013 s poukazom na
overenia technickej kontroly, podľa ktorého dňa 27.08.2013 bolo sporné vozidlo na technickej kontrole

a mal za to, že ak by aj vychádzal zo stavu najazdených kilometrov od marca 2013 (zákazkový list z
25.03.2013 a údaj z fotografie z ohliadky z 22.02.2014), tak žalobca najazdil minimálne 2400 km po
04.04.2013. Konštatoval, že ak súd prvej inštancie bude mať za preukázané, že žalobca ako kupujúci
po odstúpení od zmluvy predmet zmluvy ďalej užíval, potom prichádza do úvahy jeho zodpovednosť
v zmysle ustanovenia § 451 OZ, pretože vec užíval, hoci už nebol jej vlastníkom. Uložil súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní vysporiadať sa s danou právnou vecou a v tomto smere svoje rozhodnutie
skutkovoaprávnedostatočneodôvodniťsprihliadnutímajnaustálenújudikatúruvšeobecnýchsúdov,pri
zohľadnení skutočnosti, že predmetné vozidlo nemá evidenčnú značku od 15.03.2014 pri rešpektovaní
právnehonázoruodvolaciehosúduvyslovenýmvtomtorozhodnutí,ktorýmjesúdprvejinštancieviazaný
(§ 391 ods. 2 CSP).

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu a s prihliadnutím na novú právnu úpravu Civilného

sporového poriadku, súd umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť a navrhnúť doplnenie
dokazovania. V tomto smere sa písomne a na pojednávaniach vyjadrili právni zástupcovia oboch strán.
Právny zástupca žalobcu k písomnému vyjadreniu zo dňa 15.05.2019 pripojil rozsudok Okresného
súdu Poprad sp. zn. 6T/115/2016 zo dňa 10.10.2018, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6To/14/2019 zo dňa 11.04.2019, zmluvu o nájme časti pozemku a na pojednávaní dňa 19.09.2019

navrhol výsluch žalobcu. Žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2019 uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými
zisteniami a právnymi posúdeniami v uznesení Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/586/2016-474 zo dňa
29.11.2018,avšaknemávsúčasnostikdispozíciiopravnýprostriedok,ktorýmbypredmetnérozhodnutie

Krajského súdu v Nitre mohol napadnúť, keďže odvolací súd neprihliadol správne na judikatúru týkajúcu
sa právneho vymedzenia vady veci. Žalovaný naďalej poukazuje na to, že žalobca nepreukázal,
že by žalovaný výslovne ubezpečil žalobcu, že predmetné vozidlo malo určité vlastnosti, ktoré
ubezpečenie vyžaduje aktívne konanie žalovaného ako predávajúceho a uvedené nebolo preukázané.
Inzerovanie motorového vozidla v zmysle judikatúry nespadá pod „ubezpečenie, že vec má určité

vlastnosti“ (B 7/1983 sp. zn. 25Cdo/1454/2000). Žalovaný žalobcu neubezpečil o nijakom konkrétnom
stave najazdených kilometrov ohľadne motorového vozidla, žalobca si vozidlo dvakrát prehliadol pred
kúpou za prítomnosti otca žalovaného. Nebol žiaden dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu,
odstúpenie bolo neurčité. Žalovaný popiera pravosť listiny predloženej žalobcom a to kúpnej zmluvy,
ktorú nepodpísal. Žalovaný popiera údaj o počte najazdených kilometrov na spornom vozidle tvrdený

žalobcom. S ohľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť s tým, že ak by súd rozhodol opakovane
rovnako, tak žalovaný si uplatňuje v rámci procesnej obrany voči žalobcovi sumu 12990 eur vyplývajúca
z faktu, že žalobca vozidlo užíval a od 25.03.2013 (zákazkový list na č.l. 12) do súkromnej obhliadky
strán z 22.02.2014 v Poprade najazdil cca 2440 km /101241-98799/. O tom, že žalobca vozidlo užíval
aj po apríli 2013 svedčí i fakt, že absolvoval technickú kontrolu. Žalovaný si preto uplatňuje sumu 12990

eur za užívanie motorového vozidla od mája 2013 do 20.02.2014 vychádzajúc pritom z priemernej ceny
požičovného vo výške 1430 eur mesačne podľa priemeru cien šiestich požičovní, ktoré prehľady sú
založenéspisu.Priemernežalobcanajazdilcca200kmmesačne,išlooobdobiepoodstúpeníodzmluvy,
kedy žalobca nemal žiaden dôvod k užívaniu vozidla, a keďže iná náhrada nie je možná, je povinnýžalobca vydať peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1 OZ. Uplatnením procesnej obrany v sume 12990
eur neuznáva nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny a jeho právny dôvod.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2019 uviedol, že žalovaný bol uznaný za vinného zo
spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, na tom skutkom základe, že
predal žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia so stavom najazdených kilometrov 96
200 km za sumu 13000 eur, pričom pri predaji vozidla ho uviedol do omylu v tom, že vozidlo nemý
najazdených 96 200 km, ako ukazoval stav počítadla kilometrov, ale v skutočnosti bolo najazdených 166

000 km, nakoľko uvedené vozidlo bolo žalovanému predtým predané rakúskou spoločnosťou Autorola
na základe faktúry č. AAT018359 zo dňa 07.02.2012 so stavom 166 176 km za sumu 9000 eur, čím
takýmto konaním uviedol W. M. do omylu a spôsobil mu škodu 3187 eur, o čom bolo rozhodnuté
právoplatne rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/115/216 zo dňa 10.10.2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/14/2019 zo dňa 11.04.2019. S procesnou obranou
žalovaného nesúhlasí a jeho nárok na bezdôvodné obohatenie neuznáva. Tvrdenie žalovaného, že od

mája 2013 do 20.02.2014 užíval motorové vozidlo nie je pravdivé a z doteraz vykonaného dokazovania
nič také nevplýva. Odstúpenie od zmluvy realizoval dňa 09.04.2013, kedy prostredníctvom emailu
oznámil žalovanému, že od zmluvy odstupuje a žiada vysporiadanie záväzkov do 15.04.2013. Podľa
zákazkového listu zo dňa 25.03.2013, bol stav kilometrov podľa tachometra 98 799 km, v tom čase
používal auto okrem iného aj na pravidelné cestovanie do práce ( Kravany - Poprad a späť spolu 25

km, 4 x týždenne a 1 x cesta a 1 x cesta Kravany - Prešov a späť 184 km). V čase od 25.03.2013
do 09.04.2013 tak žalobca len do práce najazdil minimálne 877 km. Z uvedeného vyplýva, že stav
najazdených kilometrov ku dňu 09.04.2013 musel byť najmenej 99 679 km, resp. vyšší. Po odstúpení od
zmluvy medzi stranami sporu prebiehala ďalšia komunikácia ohľadne vyriešenia veci mimosúdne, kedy
žalobca ponúkal žalovanému alternatívu vyriešenia veci spočívajúcu v znížení kúpnej ceny o 2500 eur,

pričom vzhľadom na zamestnanie, štúdium ako aj pre potreby maloletého dieťaťa, bol nútený používať
auto a očakával, že dôjde k dohode a vec nebude potrebné riešiť súdnou cestou. Žalovaný však neprijal
žiadnu ponuku od žalobcu a nechcel priznať, že ním predávané vozidlo malo v čase predaja žalobcovi
úplne iný stav najazdených kilometrov, hoci o tom s ohľadom na listinné dôkazy musel vedieť. Pretože
žalovaný nemal záujem vyriešiť vec dohodou, neuznával nároky žalobcu, pristúpil k podaniu žaloby

na súd, pričom prestal predmetné vozidlo používať. V čase od 10.04.2013 do 13.05.2013 najazdil cca
1370 km (18 x jazda Kravany-Poprad a späť, 450 km, 5x Kravany - Prešov a späť, 920 km, spolu teda
1370 km). Ku dňu 13.05.2013 tak mohlo byť najazdených približne 101049 km. Dňa 27.08.2013 žalobca
zabezpečil technickú a emisnú kontrolu auta, kde bol stav kilometrov 101 055, pri spoločnej obhliadke
vozidla dňa 22.02.2014 je zaznamenaný stav kilometrov o 186 km vyšší, ktoré kilometre súviseli so

zabezpečením emisnej technickej kontroly, zabezpečením prezutia zimných pneumatík, zabezpečenia
natankovania pohonných hmôt do auta, na zabezpečenie umytia auta v súvislosti s jeho obhliadkou
sporovými stranami a pristavenie auta na obhliadku dňa 22.02.2014 a návrat späť. Dňa 05.03.2014 bolo
auto vyradené z prevádzky a bola mu odobratá ŠPZ. Z uvedeného vyplýva, že od 13.05.2013 predmetné
auto neužíval a žalovanému nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Naviac s

ohľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu a úmyselného podvodného konania žalovaného,
ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi pri predaji auta, nie je možné uznať žalovanému nárok na
náhradu za užívanie motorového vozidla ani za obdobie od 10.04.2013 do 13.05.2013, resp. priznanie
takéhoto nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho ak by súd uznal za oprávnené
priznanie náhrady žalovaného za užívanie vozidla od 10.04.2013 do 13.05.2013 tak v tomto prípade by

mal vychádzať z náhrady za počet ojazdených kilometrov a nie z ceny nájmu vozidla. Naviac ak by súd
uznal nárok žalobcu za užívanie vozidla od 10.04.2013 do 13.05.2013, voči tomuto nároku si žalobca
započítava svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia za parkovanie auta u žalobcu za
obdobie od 05/2013 do 4/2019, čo predstavuje sumu 1800 eur, t.j. 72 mesiacov po 25 eur mesačne, čo
je obvyklá cena nájomného za parkovanie, ktoré preukazuje žalobca zmluvou o nájme časti pozemku

na parkovanie.

9. Okresný súd Nitra tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zabezpečil vyjadrenia oboch strán sporu a
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich
častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy

podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a právni zástupcovia
strán sporu, prítomní na pojednávaní zhodne uviedli, že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho
oboznamovať. Súd sa oboznámil s ftc. inzerátu, kúpnou zmluvou zo dňa 22.02.2013, faktúrou č. 240009,
dokladom o zaplatení kúpnej ceny, pracovným listom mechanika zo dňa 25.03.2013, zákazkovým listomo namontovaní defendlocku, faktúrou č. 32130061 o dodaní defendlocku a jeho zaplatení v sume 144,11
eura, informáciami o vozidle zo dňa 25.03.2013, výpisom z európskej centrálnej databáze OPEL zo dňa
02.04.2013, mailovými správami zo dňa 02.04.2012 a zo dňa 08.04.2012, odstúpením od kúpnej zmluvy

zo dňa 09.04.2013, mailovou správou žalovaného zo dňa 10.04.2013, ftc. inzerátov, fotografiami vozidla,
dokladom o zakúpení náhradného kľúča, mailovou komunikáciou, obrázkom náhradného kľúča so
zakrúžkovaným čipom, ftc. technického preukazu, mailovou žiadosťou žalovaného zo dňa 11.04.2013,
cenovými ponukami na nájom vozidla, záznamom o obhliadke vozidla, fotografiami vozidla, servisnou
históriou vozidla, diagnostikou vozidla, pracovným listom mechanika z 25.03.2013, servisnou knižkou k

auta odovzdaná žalovaným žalobcovi, potvrdením spoločnosti Opel & Beyschlag Gesellschaft m. b. H z
11.11.2013 s prekladom do jazyka slovenského, mailovou komunikáciou žalobcu so spoločnosťou Opel
& Beyschlag Gesellschaft m.b. H., mailovou komunikáciou žalobcu s firmou Franz Gimpl, Einzelfirma
Adnetsprekladomdojazykaslovenského,fotografiami vozidlazaslanéUNIQApoisťovňa,a.s.,poistnou
zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, potvrdením
o predbežnom poistení zodpovednosti, žiadankou zo dňa 06.03.2014, potvrdením o odobratí tabuliek

s evidenčným číslom a osvedčenia o evidencii vozidla, oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa
19.03.2014, osvedčením spoločnosti Cebia, s.r.o., ftc. faktúry č. AAT018359 z 07.02.2012 s prekladom
do jazyka slovenského, výpisom z internetovej stránky spoločnosti Autorola GmbH, korešpondenciou
o údajoch o vozidle, oznámením z OO PZ Poprad, prekladmi, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.
zn. 6T/115/2016 zo dňa 10.10.018, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/14/2019 zo dňa

11.04.2019, zmluvou o nájme časti pozemku.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.09.2019 zotrval na podanej žalobe, pričom
rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci potvrdilo, že nárok na vrátenie kúpnej ceny po odstúpení
kúpnej zmluvy je dôvodný a rozhodnutie bolo zrušené z procesných dôvodov, keď súd prvej inštancie sa

v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s obranou žalovaného. Žalovaný bol rozhodnutím Okresného
súdu Poprad s. zn. 6T/115/2016 uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu. V danom prípade
zo strany žalovaného nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie z titulu užívania vozidla žalobcom. Za
obdobie od 10.04.2013, teda po odstúpení od zmluvy, do 13.05.2013, kedy bolo auto odstavené, žalobca
najazdil cca 1370 km, v ktorom období sa žalobca snažil vyriešiť predmetnú vec mimosúdne, resp. žiadal

o zníženie kúpnej ceny, avšak žalovaný takého riešenie odmietol a neuznával, že ním predané auto malo
stočné kilometre, hoci o tejto skutočnosti musel jednoznačne vedieť, čo preukazujú aj listinné dôkazy
v tomto konaní preložené a taktiež rozhodnutia v trestnom konaní. Po podaní žaloby žalobca vykonal
jazdu už len z dôvodu vykonania emisnej a technickej kontroly a taktiež z dôvodu obhliadky vozidla za
účastistránsporu.Zaobdobiejednéhomesiacapoodstúpeníodzmluvy,kedyžalobcaužívaltotovozidlo

nie je možné žalovanému priznať túto náhradu a to s ohľadom na okolnosti tohto prípadu - úmyselné
podvodné konania žalovaného, pričom ak by súd uznal nárok žalovaného v časti, tak náhrada by sa
mala počítať podľa počtu najazdených km, nie z ceny nájmu vozidla. Okrem toho, predmetné vozidlo sa
stále nachádza u žalobcu na jeho pozemku, a ak by súd uvažoval o priznaním nároku žalovanému za
užívanie auta, tak žalobca si uplatňuje voči tomuto nároku žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za parkovanie auta u žalobcu. Navrhol vypočuť žalobcu.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.09.2019 zotrval na doterajších písomných a
ústnych podaniach. Uviedol, že Krajský súd v Nitre nerozhodoval v súlade s ustálenou súdnou praxou
a nevysvetlil prečo iný počet km má byť považovaný za vadu. V danom prípade môže ísť maximálne o

prejav bežného opotrebenia, nie však o vadu. K nároku žalobcu v sume 1800 eur vymedzeného ako
bezdôvodné obohatenie, uviedol, že takéto uplatnenie nie je v súlade s CSP, pretože žalobca môže
zvyšovať sumu uplatňovaných nárokov iba cez inštitút rozšírenia žaloby, preto na takýto nárok nemožno
prihliadnuť. Žalobca ani nepreukázal, že by mal s parkovaním nejaké náklady, žalovaný nezískal z
uvedeného parkovania žiadny majetok a prospech, ale hodnota auta sa znižuje a jeho stav sa zhoršuje.

Žalobca dňa 27.08.2013 úspešne absolvoval technickú a emisnú kontrolu s vozidlom s platnosťou na
ďalšie 2 roky, evidenčná tabuľka vozidla bola odobratá až ku dňu 05.03.2014. Vzhľadom na uvedené
sa žalobca až do marca 2014 správal ako užívateľ a vlastník predmetného vozidla, preto ani jeho vôľa
odstúpiť od zmluvy nebola vážna. Sporné vozidlo bolo a je k dispozícii žalobcovi. Návrhy na doplnenie
dokazovania žalovaný nemá.

12. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 19.09.2019 uviedol, že od začiatku s manželkou mali
úmyselvozidlokúpiť,narodilosaimdieťa,chcelichodiťnadovolenkyapotrebovalipriestrannéafunkčné
vodilo. Mali úmysel zakúpiť vozidlo a nerobiť žiadne podvody, machinácie. Keď po mesiaci zistili,že vozidlo má stočné km, chceli sa s podvodníkom dohodnúť na znížení kúpnej ceny, čo odmietol a
povedal, že sa má obrátiť na súd a majú platiť právnikov. Prebehla komunikácia mailom, telefonicky,
tá však k ničom neviedla, a preto podal žalobu. V priebehu konania sa im podarilo dokázať úmysel zo

strany žalovaného, a to na podvod voči jeho osobe. Preto považuje nárok žalovaného na uplatňované
bezdôvodné obohatenie za bezpredmetné. Auto od 13.05.2013 bolo odstavené a používali ho iba v
prípadoch núdze, ako to bolo v prípade vykonanej emisnej a technickej kontroly a keď išli na obhliadku,
ktorú si vyžiadal žalovaný.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči navrhol žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť podanej
žaloby a žalobca má preto nárok na vyplatenie kúpnej ceny predmetného motorového vozidla po tom,
čo platne odstúpil od kúpnej zmluvy. V tomto smere uvedené bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre v tejto veci. S ohľadom na okolnosti celého prípadu, žalovanému nárok na bezdôvodné
obohatenie nevznikol.

14. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že za vady či nedostatok vec nemožno v zmysle
ustálenej judikatúry považovať iný stav km, keď s tým nie sú spojené zhoršené technické ani jazdné
vlastnosti vozidla. Žalobca so sporným vozidlom úspešne absolvoval technickú kontrolu dňa 27.08.2013

s platnosťou na 2 roky. Žalobca vôbec nenamietal žiadne technické vady vozidla, ktoré by mu bránili auto
užívať,pričomsautompoodstúpeníodzmluvynajazdilcca2400km.Pripredajipoužitejvecijepotrebné
rozlišovať či ide skutočne o vadu veci alebo o prejav bežného opotrebenia, ako to bolo vyslovené
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/269/2018. Počet najazdených km možno považovať
maximálne za prejav bežného opotrebenia, nie však za vadu. Odvolací súd v tejto veci potvrdil, že počet

najazdených km reflektuje "stav opotrebovanosti", avšak nevysvetlil, aký mal skočný počet najazdených
km vplyv na technický stav vozidla. Pokiaľ odvolací súd v tejto veci dáva možnosť využitia sporného
vozidla do súvisu s tým, že počet najazdených km bol pre žalobcu dôležitou vlastnosťou pri uzatvorí
kúpnej zmluvy, tak uvedené tiež vecne neobstojí, pretože nebolo preukázané, že by si žalobca vymienil
vlastnosť o počte najazdených km, ani že by takáto požiadavky bola začlenená do zmluvy, resp.

prezentovaná pri uzatvorení zmluvy. Išlo o vnútornú subjektívnu motiváciu žalobcu z ktorej nemožno
vyvodiť záver o objektívne podstatne zníženej možnosti využitia vozidla a zároveň nedostatku vlastností
vozidla, ktorý by sa vo všeobecnosti predpokladal a ani o vymienení vlastností v rámci kúpnej zmluvy.
Odvolací súd v tejto veci preto po právnej stránke nesprávne považoval, tzv. stiahnutie km za vlastnosť
predmetu kúpnej zmluvy z 22.02.2013 a to "vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal záujem o kúpu

staršieho a ojazdeného vozidla, avšak maximálne do veku 4 rokov a počtu najazdených km cca 100
000." V konaní nebolo preukázané že by sporné vozidlo v čase uzavretia kúpnej zmluvy malo vadu,
ktorá by objektívne vylučovala žalobcu z použitia sporného vozidla, keďže prešiel úspešne technickou
kontrolou a neboli preukázané žiadne technické prekážky užívania vozidla žalobcom. Skutok vyplývajúc
zrozsudkuOSPopradsp.zn.6T/11/2016ničnehovoríoprávnomposúdenípredpokladovnaodstúpenie

od zmluvy, ktoré si musí civilný súd posúdiť samostatne. Pokiaľ žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu
"nesporne prisúdil predmetnému vozidlu ako ojazdenému vozidlu stav opotrebovanosti zodpovedajúci
najazdenému počtu km 96 200, oproti skutočnému stavu najazdených km 168 000," tak v tomto prípade
ide o príklad omylu v zmysle § 49a OZ, pretože žalobca pri uzatvorení kúpnej zmluvy vychádzal zo
skutočnosti, ktorá pre jej uskutočnenie bola pre neho subjektívne a vnútorne rozhodujúca. Vzhľadom

na uvedené nebolo postačujúce zo strany žalobcu automaticky odstúpiť od zmluvy, ale keď žalovaný
odstúpenie neakceptoval, musel sa žalobca domáhať určenia relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ
cestou súdu, čo však v žiadnom zo svojich podaní nerealizoval. Preto pre správne právne hodnotenie
nateraz právoplatného stavu v zmysle rozsudku trestného súdu je potrebné aplikovať ustanovenie § 49a
OZ a zohľadniť, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti, pričom už uplynuli 3 roky od uzavretia

kúpnej zmluvy. Ako by súd po právne stránke predsa len považoval iný počet km za vadu, tak potom pri
zistení, že žalobca si vymienil limit najazdených km vozidla ako jeho vlastnosť, musel by súd situáciu
subsumovať pod § 597 ods. 1 OZ a prihliadnuť na výsledky dokazovania, keď žalobca ako aj jeho
manželka pri ich výpovediach na súde potvrdili, že žalobca si pôvodne uplatnil zľavu z ceny, ktorý nárok
už nemohol potom zmeniť a preto mu nemožno priznať vrátenie kúpnej ceny z titulu odstúpenia.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Dňa 22.2.2013
uzatvorili strany sporu ústne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla zn. Opel
Insignia Sports Tourer, VIN WOLGM87K791035505, šedej tmavej metalízy. Žalobca si vozidlo vyhliadolna stránke www. autobazar.eu, kde boli uvedené údaje vozidla, okrem iného aj počet najazdených
kilometrov 96.200 km. Kúpnu cenu 13.000 eur uhradil žalobca prevodom na bankový účet žalovaného
dňa 25.2.2013. Po napojení vozidla na počítač, zistil žalobca, že vozidlo má najazdených 168.000 km.

Z informácii o vozidle (č.l.14 spisu), ktoré získal PK AUTO s.r.o., autorizovaný servis pre vozidlá zn.
Opel vyplýva, že vozidlo Opel Insignia 09, VIN WOLGM87K791035505 malo k 24.12.2011 najazdených
155.300 km. Z výpisu servisovania vozidla z európskej centrálnej databázy Opel zo dňa 02.04.2013
(č.l.15 spisu)vyplýva, že predmetné vozidlo malo k tomu dňu najazdených 168.630 km. Medzi stranami
sporu prebehla mailová komunikácia v dňoch 02.04.2013 - 12.04.2013 (č.l.16-18 spisu) z ktorej vyplýva,

že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, keď oznámil žalovanému, že vozidlo má stiahnuté "kilometre"
a súčasne ho vyzval na vrátenie peňazí do 15.04.2013 s tým, že mu vráti vozidlo, ktoré si môže prísť
prevziať alebo mu ho privezie. Dňa 06.04.2013 žalobca opäť vyzval žalovaného, aby mu oznámil, kedy
si vozidlo prevezme, pričom žalovaným mailovou správou zo dňa 08.04.2013 adresovanou žalobcovi
spochybnil skutočnosť udávanú žalobcom o skutočnom počte najazdených kilometrov. Následne na to
žalobca opätovne dňa 09.04.2013 prostredníctvom mailovej správy oznámil žalovanému, že nemôže

akceptovať zníženie stavu najazdených kilometrov, a preto sa rozhodol odstúpiť od kúpnej zmluvy.
Mailovou správou zo dňa 10.4.2013 žalovaný reagoval tak, že výpisy o skutočnom počte najazdených
kilometrov sa netýkajú predmetného vozidla a sú nereálne. Žalobca predložil žalovanému po tom, ako
zistil skutočný stav najazdených kilometrov na podpis kúpnu zmluvu s dátumom 22.2.2013, na ktorej je
podpis predávajúceho, ktorý žalovaný spochybnil a uviedol, že nie je jeho.

16. Z osvedčenia Cebia REPORT vyplynulo, že stav tachometra predmetného vozidla bol k 26.6.2014
- 101.300 km (č.l.172 spisu).

17. Žalovaný predmetné vozidlo kúpil od spoločnosti Autorola GmbH, Rakúsko za kúpnu cenu 9.000

eur, čo vyplýva z faktúry č.AAT018359 z 07.02.2012. Na uvedenej faktúre sa nachádza katalógové
číslo 2044146, ktorého zadaním na internetovej stránke predajcu je možné získať údaje o predávanom
vozidle. Údaj o počte najazdených kilometrov predmetného vozidla pod katalógovým číslom 2044146
bol 166.176 km (č.l.196 spisu).

18. Z korešpondencie V. Z., ktorá vypovedala aj na polícii vo Viedni a ktorá pracuje v spoločnosti
Autorola, ako poradkyňa pre predaj, zaslanej súdu vyplýva, že predmetné vozidlo predala Autorola
GmbH žalovanému dňa 07.02.2012 s počtom najazdených kilometrov 166.176 km (č.l. 261 spisu) s
tým, že ako prílohu zaslala súdu znalecký odhad (Schätzgutachten), z ktorého vyplýva, že vozidlo malo
najazdených 166.176 km (č.l. 262 spisu), faktúru (č.l. 285 spisu), totožnú s tou, ktorú predložil žalovaný

Obvodnému odboru pre cestnú dopravu, len s tým rozdielom, že na faktúre predloženej žalovaným
chýba počet najazdených kilometrov, pričom na faktúre založenej v spise na č.l. 285 spise sa nachádza
udaj o počte najazdených kilometrov 166.176 km. Rovnako tak zaslala súdu kúpnu zmluvu (Vertrag
Nr.2044146, č.l. 286 spisu), na ktorej je uvedený rovnaký stav kilometrov 166.176 km a aj v prílohe k
zmluve č.2044146 (č.l. 287 spisu) je uvedený stav 166.176 km.

19. Z Obvodného oddelenia Poprad boli súdu zaslané zápisnice z výsluchov, ktoré sa uskutočnili na
polícii vo Viedni a ktoré zaslala dozorujúca prokuratúra z Rakúska. Vo výsluchu V. T. (č.l. 343 spisu)
vyplynulo, že predmetné vozidlo bolo dňa 16.10.2011 v Nemecku v servise opravované a malo v tom
čase na tachometri 150.300 km. Potom ako bolo v servise na Slovensku, malo dňa 19.4.2013 98.799

km. Z výsluchu V. Z. (č.l. 349 spisu) vyplynulo, že vozidlo, ktoré Autorola predala žalovanému malo
najazdených 166.176 km. Domnieva sa, že žalovaný stav kilometrov stiahol ešte pred tým ako bolo
podrobené kontrole originality.

20. Z hodnotiaceho posudku spoločnosti SV POOL škodová obhliadka s.r.o. (č.l. 388 spisu),

vyhotoveného dňa 10.1.2012 súd zistil, že stav tachometra predmetného vozidla bol 166.176 km.

21. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/115/2016 zo dňa 10.10.018 bol žalovaný uznaným
za vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona, na tom skutkom
základe, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom T. Z.- V.,

s miestom podnikania R. O., N. XX, predal dňa XX.XX.XXXX v Poprade kupujúcemu W. M. osobné
motorové vozidlo zn. Opel Insignia SPORTS TOURER VIN: WOLGM87K791035505, r. výroby 2009,
1956 cm3/96,00KW, diesel, so stavom najazdených kilometrov 96 200 km za sumu 13000 eur, pričom
pri predaji vozidla ho uviedol do omylu v tom, že vozidlo nemá najazdených 96 200 km, ako ukazovalstav počítadla kilometrov, ale v skutočnosti bolo najazdených viac ako 166 000 km, nakoľko uvedené
vozidlo bolo T. Z. predtým predané rakúskou spoločnosťou Autorola na základe faktúry č. AAT018359 zo
dňa 07.02.2012 so stavom 166 176 km za sumu 9000 eur, čím takýmto konaním uviedol W. M. do omylu

a spôsobil mu škodu 3187 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 roka, ktorý výkon trestu sa mu podmienečne odkladá a ukladá sa skúšobná doba na 15
mesiacov. V dôsledku odvolania obžalovaného rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo
dňa 11.04.2019 sp. zn. 6To/14/2019-576 zamietol odvolanie obžalovaného T. Z.. Predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2019.

22. Podľa § 597 ods.2 Občianskeho zákonníka, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak
ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že
nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

23. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

24. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Prvoradou povinnosťou predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je
rozhodujúce, či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j.
vady,ktorébrániapredávajúcemudisponovaťvecou,prípadnedispozíciuobmedzujú-napr.obmedzenie
prevodu vlastníctva a pod.). O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec

má určité vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže
ako nepravdivé. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec
vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Za vady podľa
ustanovenia § 597 ods.2 OZ treba považovať i nedostatok vlastností, o ktorých predávajúci ubezpečil
kupujúceho, že ich predmet kúpy má. Nemusí ísť pritom o vlastnosti, ktoré si kupujúci vymienil, ale i

ďalšie vlastnosti, ktoré boli predávajúcim veci prisúdené. V § 597 ods. 2 OZ je ustanovený prípad, keď
kupujúci môže odstúpiť od zmluvy. Je tomu tak vtedy, ak predávajúci výslovne ubezpečil kupujúceho,
že vec má určité vlastnosti, ktoré boli vymienené kupujúcim (dôvodom zavretia kúpnej zmluvy je v
tomto prípade toto ubezpečenie predávajúceho) alebo že vec nemá žiadne vady. Pri predaji použitej
veci je potrebné rozlišovať, či skutočne ide o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebovania.

Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy
(príp. v dobe prevzatia kúpenej veci, ak bola dojednaná neskoršia doba plnenia), aj keď vyšli najavo až
dodatočne. Zodpovednosť sa však nevzťahuje na vady, ktoré vznikli neskôr, keďže tu nie je zákonná
záruka ako pri predaji v obchode (Ro NS ČR z 31. 3. 2004, sp. zn. 32 Odo 976/2002).Za vadu veci
v zmysle § 597 OZ sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu,

veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená.
Skutočnosť, že predávajúci predal použité vozidlo bez toho, aby splnil svoju povinnosť upozorniť
kupujúceho na vady, alebo že pri dojednávaní kúpnej zmluvy ubezpečil kupujúceho nesprávne o
niektorých vlastnostiach alebo o bezvadnosti vozidla, nezakladá dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy pre omyl kupujúceho, ale zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci (§ 597 OZ) (Ro

NS ČR z 26. 6. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1454/2000). Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy tu kupujúcemu
vzniká priamo bez toho, aby toto právo bolo alternované iným právom kupujúceho. Kupujúci má právo
odstúpiť od zmluvy vtedy, ak predávajúci kupujúceho výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
ktoré boli vymienené kupujúcim (dôvodom zavretia kúpnej zmluvy je v tomto prípade toto ubezpečenie
predávajúceho).Podpojmom"vlastnostivymienenékupujúcim"mázákonnamyslivlastnostipredávanej

veci,oktorýchpredávajúcivyhlásil,žeichpredávanávecmá,aleboideovlastnosti,ktorézmluvnéstrany
zaradili medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Môže ísť o akékoľvek vlastnosti, ktoré sú dôležité
pre kupujúceho. Medzi takéto vlastnosti možno zaradiť napr. to, že zviera netrpí žiadnymi chorobami,
tovar pochádza od určitého výrobcu, pozemok je stavebný alebo pozemok má dohodnutú výmeru a
pod. Možnosť realizovať na pozemku určitý druh stavieb je jeho vlastnosťou v zmysle § 597 ods. 2

OZ. Ubezpečenie predávajúceho podľa § 597 ods. 2 OZ, že vec má určité vlastnosti, najmä vymienené
vlastnosti, alebo že nemá žiadne vady, nemusí byť súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy; postačí, ak
bolo dané pri dojednaní zmluvy (Rc 57/2001).Na rozdiel od prípadu uvedeného v § 597 ods. 1 OZ
sa v tomto prípade predpokladá aktívne vystupovanie predávajúceho pri dojednávaní zmluvy, pričomjedným z motívov uzavretia zmluvy je ubezpečenie kupujúceho o vyššie uvedených skutočnostiach. V
takomto prípade je potom odôvodnené, aby kupujúci mohol odstúpiť od zmluvy bez akejkoľvek ďalšej
podmienky. V tomto prípade sa teda nevyžaduje, aby vec bola neupotrebiteľnou (pozri § 597 ods. 1 OZ in

fine). Stačí, ak ubezpečenie predávajúceho, ktoré sa týkalo vlastností predávanej veci, bolo nepravdivé.
Nezáleží na tom, či o tom predávajúci vedel či nie. Platným odstúpením sa kúpna zmluva od začiatku
zrušuje (§ 48 ods. 1 a 2 OZ), ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Predpokladom pre záver o platnosti odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu z hľadiska
náležitosti vôle ako jednej zo zložiek právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ okrem iného

je to, že bol urobený vážne. Usudzovať na splnenie základných náležitostí právneho úkonu, vrátane
jeho vážnosti, možno len podľa okolností, za ktorých bol úkon urobený. Ustanovenia, na základe ktorého
by bolo možné takýto záver urobiť, Občiansky zákonník nemá. Nemožno na taký záver usudzovať ani
z hľadiska ustanovenia § 48 ods. 1 OZ, ktoré treba tiež zobrať do úvahy. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje a ak bolo podľa kúpnej zmluvy plnené, má dôjsť k navráteniu do predošlého
stavu; účastníci sú zo zákona povinní navzájom si vrátiť, čo zo zrušenej kúpnej zmluvy získali (§ 458

ods. 1 OZ). Ak kupujúci po odstúpení od zmluvy predmet zmluvy ďalej užíval, prichádza do úvahy jeho
zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 451 OZ, pretože vec užíval, hoci už nebol jej vlastníkom. Ak je
kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho
plnenia len za predpokladu, že je ochotný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy
(§ 457 ods. 1 OZ). Súd môže takejto žalobe vyhovieť iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu alebo v

spojení so vzájomným návrhom žalovaného podklad (§ 153 ods. 2 OSP, § 216 CSP) pre výrok, v ktorom
možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným
právnym úkonom kupujúceho. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku (ex tunc) zrušuje (§ 48
ods. 2 OZ) a účastníci kúpnej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo podľa zrušenej zmluvy dostali, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 ods. 1 a § 458 OZ). Právo na vrátenie plnenia z takto zrušenej

zmluvy môže byť uplatnené len ako vzájomne podmienené (porovnaj § 107 ods. 3 OZ).Okolnosť, že
kupujúci po prejave vôle odstúpiť od zmluvy (§ 597 OZ) predmet kúpnej zmluvy ďalej užíval, nie je sama
osebe spôsobilá k záveru o nevážnosti vôle kupujúceho na odstúpenie od zmluvy (Ro NS ČR z 5. 9.
2000, sp. zn. 30 Cdo 2781/1999).K zrušeniu kúpnej zmluvy z dôvodov zodpovednosti za vady dochádza
okamihom, keď predávajúcemu došiel prejav vôle kupujúceho odstúpiť od zmluvy. Pri odstúpení od

zmluvy ide o zrušenie zmluvy ex tunc a ak kupujúci vracia vec ním už použitú, nemá predávajúci právo
na náhradu za znehodnotenie veci vzniknuté jej užívaním (pozri R 17/1976) (Uz NS ČR z 13. 12.
2007, sp. zn. 33 Odo 1372/2005). Ak kupujúci po odstúpení od zmluvy predmet zmluvy ďalej užíval,
prichádza do úvahy jeho zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 451 OZ, pretože vec užíval, hoci už
nebol jej vlastníkom. Ak vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená

alebo je neplatná, nemá predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej
bežného (obvyklého) užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamihu zrušenia zmluvy, prípadne
doprávoplatnostirozsudku,ktorýmsaurčí,ževlastníkomvecijepredávajúcizdôvoduneplatnostikúpnej
zmluvy, ak kupujúci od tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.32. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalovo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

33. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná v časti
o zaplatenie žalovanej istiny žalovaným žalobcovi oproti vydaniu predmetného motorového vozidla
žalobcom žalovanému. V konaní nebolo sporu o tom, že strany sporu uzatvorili dňa 22.02.2013

ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj vozidla Opel Insignia VIN WOLGM87K791035505.
S poukazom na súdu predloženú mailovú komunikáciu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa
02.04.2013, 04.04.2013 nesporne vyplýva, že žalobca už dňa 02.04.2013 upozornil žalovaného na
zistený stav "stiahnutých" kilometrov a to o 70 000 kilometrov a následne dňa 04.04.2013 s poukazom
na zistený stav "stiahnutých" kilometrov odstúpil od kúpnej zmluvy a vyzval žalovaného, aby vrátil
žalobcovi kúpnu cenu do 15.04.2013 a uviedol, že vozidlo žalovanému privezie, prípadne si žalovaný

môže vozidlo prevziať. Následne žalobca dňa 06.04.2013 opätovne vyzýval žalovaného na vrátenie
kúpnej ceny do 15.04.2013 a žiadal žalovaného o oznámenie, kedy a kde si žalovaný vozidlo prevezme.
Z mailovej komunikácie žalovaného so žalobcom zo dňa 08.04.2013, 10.04.2013 nesporne vyplýva, že
odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo doručené žalovanému, pričom žalovaný neakceptoval odstúpenie
žalobcuodkúpnejzmluvyzdôvoduuvádzanéhožalobcom"stiahnuté kilometre".Vzhľadomnanámietku

žalovaného o neplatnosti odstúpenia s poukazom na ustanovenie § 37 ods.1 OZ sa súd ako s
predbežnou otázkou zaoberal s platnosťou odstúpenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v ústnej forme, nejednalo sa o písomný právny úkon,
potom na odstúpenie ani zákon nevyžadoval písomnú formu. Z vykonaného dokazovania však nesporne
vyplýva, že žalobca právnym úkonom vykonaným v písomnej forme dňa 04.04.2013 adresovaným

žalovanému, obsahom ktorého bolo vytknutie dostatočne konkrétnej vady, resp. absentujúcej vlastnosti
vozidla "stiahnuté kilometre" a odstúpenie od kúpnej zmluvy, zvrátil účinky uzavretej kúpnej zmluvy zo
dňa 22.02.2013 a obnovenie stavu veci existujúceho pred uzavretím kúpnej zmluvy. Nemožno prisvedčiť
žalovanému v tom, že u žalobcu absentovala vážnosť vôle odstúpiť od kúpnej zmluvy len v dôsledku
užívaniapredmetnéhovozidlapoodstúpeníodzmluvy.Spoukazomnapredloženúmailovúkomunikáciu

žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 04.02.2013 a dňa 06.02.2013 bolo v konaní za preukázané,
že žalobca opakovane žiadal žalovaného o oznámenie, kedy a kde si žalovaný vozidlo prevezme. Ani
prípadná skutočnosť, že po odstúpení žalobca užíval predmetné vozidlo, sama o sebe nie je spôsobilá
k záveru o nevážnosti vôle žalobcu ako kupujúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Teda žalobca
preukázal základ svojej žaloby. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil dôvodiac tým, že o počte

najazdených kilometrov žalobcu neubezpečoval, nejde o vadu vozidla. V konaní bolo preukázané, že
pri uzatvorení ústnej zmluvy vychádzal žalobca z údajov o vozidle, ktoré žalovaný uvádzal v inzeráte
na stránke www.autobazar.eu, kde vozidlo ponúkal na predaj. Na tejto stránke bolo uvedené, že vozidlo
má najazdených 96.200 km. V konaní bolo preukázané, že vozidlo v čase jeho predaja žalovanému
rakúskou spoločnosťou Autorola GmbH malo najazdených 166.176 km, čo je o 42 % viac ako udával

žalovaný. Počet najazdených kilometrov je podstatná náležitosť pri predaji vozidla. Dôvodom odstúpenia
kupujúceho od zmluvy je, že sa následne preukáže, že vec nemá určité vlastnosti, ktoré mala mať
a o ktorých ubezpečil predávajúci kupujúceho, že ich má. Súd konštatuje, že takéto ubezpečenie
nemusí nastať len písomne a to uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy. Takéto ubezpečenie nastalo
aj tým, že žalovaný tento údaj o vozidle uvádzal na internetovej stránke v inzeráte a žalobca z tohto

údaju o počte najazdených kilometrov nadobudol presvedčenie, že vozidlo má najazdených 96.200 km.
Písomnú kúpnu zmluvu aj s týmto údajom súd posúdil ako nulitný právny úkon, keď k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo 22.02.2013, kedy bolo žalobcovi odovzdané vozidlo. Nie je rozhodujúce, či žalovaný vedel
alebo nevedel o skutočnom počte najazdených kilometrov, pretože zodpovednosť podľa § 597 ods.
2 OZ je zodpovednosťou objektívnou. S ohľadom na námietku žalovaného, že "stiahnuté kilometre"

na predmetnom vozidle nie sú vadou a táto skutočnosť nebola v konaní ani preukázaná, súd uvádza,
že za vady podľa ustanovenia § 597 ods. 2 OZ treba považovať i nedostatok vlastností, o ktorých
predávajúci ubezpečil kupujúceho, že ich predmet kúpy má, nemusí ísť pritom o vlastnosti, ktoré si
kupujúci vymienil, ale i ďalšie vlastnosti, ktoré boli predávajúcim veci prisúdené, vlastnosti predávanej
veci, o ktorých predávajúci vyhlásil, že ich predávaná vec má, alebo ide o vlastnosti, ktoré zmluvné

strany zaradili medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, môže ísť o akékoľvek vlastnosti, ktoré sú
dôležité pre kupujúceho, neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny
všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Ubezpečenie
predávajúceho, že vec má určité vlastnosti, najmä vymienené vlastnosti, alebo že nemá žiadne vady,nemusí byť súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy, stačí, ak bolo dané pri dojednaní zmluvy. Súd dospel k
záveru, že "stiahnutie kilometrov" na predmetnom vozidle v rozsahu tvrdenom žalobcom, ktoré žalobca
v konaní preukázal, je potrebné považovať za vlastnosť predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2013,

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal záujem o kúpu staršieho a ojazdeného vozidla, avšak
maximálne vo veku do štyroch rokov a počtu najazdených kilometrov cca 100 000. Žalovaný nesporne
v podanom inzeráte deklaroval počet najazdených kilometrov predmetného vozidla 96 200, nesporne s
týmto, resp. o niečo vyšším stavom sa oboznámil žalobca aj pri dvoch obhliadkach predmetného vozidla
(z tachometra predmetného vozidla), teda aj pred, ako aj pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 22.02.2013,

kedy sa strany sporu dohodli na kúpnej zmluve. Potom žalovaný nesporne prisúdil predmetnému vozidlu
ako ojazdenému vozidlu stav opotrebovanosti zodpovedajúci najazdenému počtu kilometrov 96 200
oproti skutočnému stavu najazdených kilometrov 168 000, v dôsledku čoho sa stala možnosť využitia
predmetného motorového vozidla podstatne znížená, pričom počet najazdených kilometrov bol pre
žalobcu dôležitou vlastnosťou pri zatvorení kúpnej zmluvy. V konaní bolo nesporne preukázané, že
ubezpečenie žalovaného o počte najazdených kilometrov predmetného vozidla deklarované nielen v

podanom inzeráte žalovaného, ale aj pred a pri uzatvorení samotnej kúpnej zmluvy, bolo nepravdivé.
Podľa názoru súdu nepravdivosť tohto ubezpečenia bola preukázaná s poukazom na správu zo dňa
25.03.2013 autorizovaného servisu PK AUTO, spol. s.r.o., ako aj obsahom spisu Obvodného úradu
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre č. spisu A/2012/03856, v ktorom na žiadosť
žalovaného príslušný obvodný úrad vydal rozhodnutie, že uznáva typové schválenie ES jednotlivo

dovezeného vozidla z členského štátu a obsahom listinných dokladov zadovážených súdom zo spisu
OOPZPopradvedenompodČVSORP-979/3-VYS-PP-2014,ktorésatýkalinadobudnutiapredmetného
motorového vozidla žalovaným prostredníctvom aukcie rakúskej firmy Autorola GmbH, ktoré listinné
doklady ako ničím a nikým nespochybnené, rozhodujúce a relevantné dôkazy vo veci nesporne
preukázali neoprávnenú manipuláciu ohľadne počtu najazdených kilometrov na predmetnom vozidle,

najmäfaktúra,kúpnazmluva,hodnotiaciposudok,údajepozadaníkatalógovéhočíslazktorýchdôkazov
vyplýva,žepredmetnévozidlomalonajazdených166.176kmvčasejehopredajaspoločnosťouAutorola
GmbH žalovanému.

34. Podľa názoru súdu žalobca v konaní dostatočne preukázal, že stav tachometra bol vyšší ako

udával žalovaný pri predaji vozidla. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že nie je možné vychádzať
z dôkazov, ktoré sa vykonali na polícii vo Viedni, nakoľko by sa obchádzala zásada ústnosti. Tieto
dôkazy boli vykonané výsluchom svedkov na polícii a súd nemal dôvod na ich spochybňovanie. Pokiaľ
žalovaný namietal výsluch týchto osôb a chcel im klásť v konaní otázky, mohol takýto dôkaz navrhnúť
súdu, čo neurobil. Zo všetkých predložených dokladov (faktúra, kúpna zmluva, hodnotiaci posudok,

údaje po zadaní katalógového čísla) vyplýva, že vozidlo malo najazdených 166.176 km v čase jeho
predaja spoločnosťou Autorola žalovanému. Žalovaný poukázal na Osvedčenie Cebia, ktoré udáva
počet najazdených kilometrov k 26.06.2014 vo výške 101.300 km, z ktorého osvedčenia nie je zrejmé,
na základe čoho bolo vypracované, ako táto spoločnosť dospela k takémuto údaju, keď vozidlo nemala k
dispozícii. Súdu sa javili doklady ako kúpna zmluva, faktúra, hodnotiaci posudok, na ktorých je uvedený

počet km 166.176 km vierohodnejšie a nemal dôvod ich spochybňovať, pretože kúpnu zmluvu uzatvorila
spoločnosť Autorola so žalovaným, pričom nemala dôvod udávať na zmluve vyšší počet kilometrov, aký
bol v skutočnosti na tachometri prevádzaného vozidla, pretože by si takýmto vyšším údajom spôsobila
zníženie kúpnej ceny, čo by bolo v jej neprospech. Žalovaný predložil Obvodnému úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie Nitra faktúru totožnú s faktúrou vyhotovenou spoločnosťou Autorola

len s tým rozdielom, že na nej chýba údaj o počte najazdených kilometrov. Žalovaný nepredložil faktúru
tak, ako bola vystavená spoločnosťou Autorolou, aj s uvedeným počtom najazdených kilometrov, ale
tento údaj zámerne vymazal, aj z ktorého konania žalovaného mal súd za to, že žalovaný plánoval
meniť stav kilometrov na tachometri. Žalovaný spochybňoval rôznosť výšky kilometrov na dokladoch
predkladaných žalobcom. Je logické, že iný bol stav kilometrov na dokladoch spoločnosti Autorola pri

predali vozidla a iný bol v čase, keď si zisťoval stav kilometrov žalobca po uzavretí kúpnej zmluvy.
Tiež bol iný stav k 24.12.2011, 155.300 km (č.l. 14 spisu). Počet najazdených kilometrov v čase sa
menil a predložené doklady túto skutočnosť odzrkadľujú. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že
žalobca riadne odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej s žalovaným, a preto sú si strany sporu povinní
vydať vzájomné plnenia. Žalovaný bol vyzvaný žalobcom na vrátenie kúpnej ceny do 15.04.2013. Od

16.04.2013 bol s plnením v omeškaní, preto má žaloba nárok aj na zákonný úrok z omeškania 5,75%
(o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).35. S ohľadom na vyššie uvedené neobstojí ani argumentácia žalovaného, ktorú prezentoval až v
záverečnej reči po zrušení veci odvolacím súdom v tomto konaní, že v tomto prípade ide o príklad
omylu v zmysle § 49a OZ, pretože žalobca pri uzatvorení kúpnej zmluvy vychádzal zo skutočnosti, ktorá

pre jej uskutočnenie bola pre neho subjektívne a vnútorne rozhodujúca, a preto nebolo postačujúce
zo strany žalobcu automaticky odstúpiť od zmluvy, ale keď žalovaný odstúpenie neakceptoval, mal
sa žalobca domáhať určenia relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ cestou súdu, čo však v žiadnom
zo svojich podaní nerealizoval, preto nie je daná dôvodnosť návrhu na vrátenie kúpnej ceny. Ako už
bolo vyššie konštatované súdom za vady podľa ustanovenia § 597 ods.2 OZ treba považovať i

nedostatok vlastností, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho, že ich predmet kúpy má, nemusí
ísť pritom o vlastnosti, ktoré si kupujúci vymienil, ale i ďalšie vlastnosti, ktoré boli predávajúcim veci
prisúdené, vlastnosti predávanej veci, o ktorých predávajúci vyhlásil, že ich predávaná vec má, alebo
ide o vlastnosti, ktoré zmluvné strany zaradili medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, môže ísť
o akékoľvek vlastnosti, ktoré sú dôležité pre kupujúceho, neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa
pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia

veci podstatne znížená. Ubezpečenie predávajúceho, že vec má určité vlastnosti, najmä vymienené
vlastnosti, alebo že nemá žiadne vady, nemusí byť súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy, stačí, ak bolo
dané pri dojednaní zmluvy. V danom prípade "stiahnutie kilometrov" na predmetnom vozidle v rozsahu
tvrdenom žalobcom, ktoré žalobca v konaní preukázal, je potrebné považovať za vlastnosť predmetu
kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2013, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal záujem o kúpu staršieho

a ojazdeného vozidla, avšak maximálne vo veku do štyroch rokov a počtu najazdených kilometrov cca
100 000, a preto žalobca mál právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo aj realizoval právnym úkonom v
písomnej forme dňa 04.04.2013 adresovanom žalovanému, obsahom ktorého bolo vytknutie dostatočne
konkrétnej vady, resp. absentujúcej vlastnosti „stiahnuté kilometre“, čím zvrátil účinky uzavretej kúpnej
zmluvy a obnovenie stavu existujúceho pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2013. Skutočnosť,

že predávajúci predal použité vozidlo bez toho, aby splnil svoju povinnosť upozorniť kupujúceho na vady,
alebo že pri dojednávaní kúpnej zmluvy ubezpečil kupujúceho nesprávne o niektorých vlastnostiach
alebo o bezvadnosti vozidla, nezakladá dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre omyl kupujúceho,
ale zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci (§ 597 OZ). Naviac súd dodáva, že skutočnosť,
že podvodné konanie neskôr vyšlo najavo a že účastník zmluvy bol z neho usvedčený, nevypovedá

nič o tom, či konanie odsúdeného účastníka zmluvy v čase uzavretia zmluvy bolo známe (muselo
byť známe) druhému účastníkovi zmluvy a že pri uzavretí zmluvy nepredstavovalo len účastníkom
neprejavenú pohnútku, prípadne vnútornú výhradu (mentálnu rezerváciu). Neprejavená pohnútka alebo
vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) účastníka zmluvy, ktorý konal podvodne, teda nespôsobuje
(bez ďalšieho) neplatnosť zmluvy podľa ust. § 37 ods. 1 alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K

definičným znakom právneho štátu patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych
vzťahov v právo. Súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo
je tiež rešpektovanie zásady „pacta sunt servanda“ (pozn. lat. dohody treba zachovávať“). Prijatie
právnehonázoruotom,žepodvodnékonaniejednéhozúčastníkovzmluvymábezďalšiehozanásledok
neplatnosť zmluvy, by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na

dohodnuté plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil (bol pripravený splniť);ujma,
ktorú by tým utrpel, by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti podvodne konajúceho
účastníka za bezdôvodné obohatenie alebo za škodu. Uvedené následky však nemožno považovať
z hľadiska zásady „pacta sunt servanda“ za zodpovedajúce. Uzatvorenú zmluvu by totiž nebolo
potrebné splniť len preto, že správanie jedného z účastníkov zmluvy bolo ovplyvnené neprejavenou

pohnútkou alebo poznamenané vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou) o následnom výkone
práv a povinností zo zmluvy, hoci druhý z účastníkov zmluvy k dojednaniu záväzku pristúpil vážne a
podvodné konanie nebol (v tej dobe) schopný rozpoznať. Požiadavka na výkon práv a povinností z
občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súčasne
vyžaduje, aby právne následky mala z dôvodu právnej istoty len taká vôľa, ktorá bola účastníkom zmluvy

prejavená a aby preto účel (zmysel) uzavretej zmluvy a ani jej skutočný dosah do právnych vzťahov
účastníkov nebol určovaný pohnútkou alebo vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou)podvodne
konajúceho účastníka, ale postojom druhého účastníka. Zmluva, pri ktorej uzavretí konal jeden z jej
účastníkov podvodne, teda nemôže byť bez ďalšieho neplatná pre nedostatok vážnej vôle (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu rozporu so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Naopak,

právom musí byť chránený druhý účastník zmluvy a len na ňom môže závisieť, či sa dovolá omylu,
ktorý u neho podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy vyvolal alebo ktorého podvodne konajúce
účastník pri uzavretí zmluvy využil a či tým uplatní tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy v zmysle ust. § 49a
a § 40a Občianskeho zákonníka. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvoreníje dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne
dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka. Naplnenie trestnoprávnej skutkovej
podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle §49a

Občianskeho zákonníka. V danom prípade preto žalobca nebol povinný uplatniť relatívnu neplatnosť
zmluvy ako nesprávne tvrdí žalovaný, pričom mal právo od zmluvy od stúpiť, nakoľko túto považoval za
platne a riadne uzatvorenú, čo aj realizoval.

36. Vo vzťahu k prostriedku procesnej obrany žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobcovi svoju

pohľadávku na započítanie titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 12990 eura, teda nižšej výške
než požadoval žalobca titulom vrátanie kúpnej ceny, súd poukazuje na to, že žalovaný po zrušení veci
odvolacím súdom z dôvodu, že rozhodnutie v tejto časti neobsahovalo stručné a jasné objasnenie
skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, okrem písomného vyjadrenia zo dňa 13.03.2019,
sa na pojednávaní dňa 19.09.2019 žiadnym spôsobom k tejto procesnej obrane nevyjadril, nenavrhol v
tomto smere žiadne dôkazy na preukázanie dôvodnosti jeho nároku a to pokiaľ ide o preukázanie toho,

či žalobca užíval motorové vozidlo od mája 2013 do 20.02.2014 a rovnako tak na preukázanie výšky
požadovanej náhrady za užívanie predmetného vozidla. V tomto smere žalovaný odvodzoval svoj nárok
od faktu, že žalobca vozidlo užíval a od 25.03.2013 (zákazkový list na č.l. 12) do súkromnej obhliadky
strán z 22.02.2014 v Poprade najazdil cca 2440 km /101241-98799/, pričom o tom, že žalobca vozidlo
užíval aj po apríli 2013 svedčí i fakt, že absolvoval technickú kontrolu a žalovaný si preto uplatňuje

sumu 12990 eur za užívanie motorového vozidla od mája 2013 do 20.02.2014 vychádzajúc pritom
z priemernej ceny požičovného vo výške 1430 eur mesačne podľa priemeru cien šiestich požičovní,
ktoré prehľady založil do spisu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca od mája 2013 do 20.02.2014 užíval
motorové vozidlo, v konaní rozporoval žalobca, ktorý uviedol a v konaní vypovedal, že po odstúpení
od zmluvy medzi stranami sporu prebiehala ďalšia komunikácia ohľadne vyriešenia veci mimosúdne a

vzhľadom na zamestnanie, štúdium ako aj pre potreby maloletého dieťaťa, bol nútený používať auto
a očakával, že dôjde k dohode a vec nebude potrebné riešiť súdnou cestou, k čomu nedošlo a podal
žalobu, pričom prestal predmetné vozidlo používať. Potvrdil, že v čase od 10.04.2013 do 13.05.2013
najazdil cca 1370 km (18 x jazda Kravany-Poprad a späť, 450 km, 5x Kravany - Prešov a späť, 920 km,
spolu teda 1370 km), pričom dňa 27.08.2013 zabezpečil technickú a emisnú kontrolu auta, kde bol stav

kilometrov 101 055 a pri spoločnej obhliadke vozidla dňa 22.02.2014 je zaznamenaný stav kilometrov
o 186 km vyšší, ktoré kilometre podľa tvrdenia žalobcu súviseli so zabezpečením emisnej technickej
kontroly, zabezpečením prezutia zimných pneumatík, zabezpečenia natankovania pohonných hmôt do
auta, na zabezpečenie umytia auta v súvislosti s jeho obhliadkou sporovými stranami a pristavenie
auta na obhliadku dňa 22.02.2014 a návrat späť. Skutočnosť, že motorové vozidlo používali do podania

žaloby potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa Mgr. V. M. na pojednávaní dňa 15.07.2014. Bolo preto dôkazné
bremenonažalovanom,abypreukázal,žežalobcaužívalmotorovévozidloodmája2013do20.02.2014,
za ktoré obdobie si uplatnil pohľadávku na započítanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že
žalobca dňa 27.08.2013 absolvoval technickú kontrolu a dňa 22.02.2014 spoločnú obhliadku vozidla
sporovými stranami, bez ďalšieho podľa názoru súdu nepreukazuje užívanie motorového vozidla

žalobcom. Rovnako tak žalovaný nepreukázal ani výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia,
kedy nebolo možné vychádzať bez ďalšieho len z prehľadu cien požičovní, ktoré doložil v konaní. V
tomto smere uvedené ceny požičovného nereflektujú a nezodpovedajú cene obvyklého nájomného v
danom mieste a čase, čo je podľa názoru súdu otázkou odbornou a nemožno vychádzať automaticky
z ceny požičovného tak ako tvrdí žalovaný, naviac keď ním doložené ceny zodpovedajú najmä stavu k

februáru 2014 a rôznym typom vozidla. Žalovaný napriek tomu, že súd nemal za preukázané, že žalobca
v danom období užíval predmetné vozidlo ako ani nemal za preukázanú výšku náhrady za užívanie
predmetného motorového vozidla, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností,
preto žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutkových tvrdeniach, t.j. žalobca
užívalmotorovévozidloažemuzatotoužívaniepatrínáhradazaužívaniemotorovéhovozidlažalobcom

vo výške 12990 eur.

37. Naviac žalobca v konaní apeloval na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie motorového vozidla žalobcom po
odstúpení od kúpnej zmluvy, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle tohto ustanovenia výkonom práva nie je protiprávne
správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu; výkon práva musí byť právom dovolený (aprobovaný). Uvedené ustanovenie má voblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia
zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti
a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť,

vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu
nadobudnúť povahu právnej normy. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde ani tak o
subjektívny názor účastníka, ako o spoločenské, objektivizované hodnotenie. Nemožno vylúčiť, aby sa
vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, hoci úplne výnimočne, prihliadlo aj na okolnosti

spočívajúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému
zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú,
pričom treba dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a
nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil tak snahe alebo možnosti
ich zneužitia. Toto ustanovenie vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy,
ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Za zneužitie práva treba považovať

konanie navonok dovolené, ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Právny úkon je
v rozpore s dobrými mravmi aj vtedy, ak nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je
takýmto výkonom práva poškodený. Podľa názoru súdu zneužitie práva alebo šikanózny výkon práva

zo strany žalovaného uplatňovaním voči žalobcovi pohľadávky na započítanie titulom bezdôvodného
obohatenia vo výške 12990 eur vyplýva. Z výsledkov zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca
platne odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom po odstúpení od kúpnej zmluvy prebiehala medzi stranami
sporu ešte ďalšia komunikácia ohľadne vyriešenia veci mimosúdne, kde žalobca ponúkal žalovanému
alternatívu vyriešenia veci spočívajúcu v znížení kúpnej ceny, pričom žalobca sám žiadal žalovaného o

oznámenie, kde mu má auto priviezť, resp. mu umožnil, aby si pre auto prišiel osobne, avšak žalovaný
neprijal žiadnu ponuku a odmietal priznať, že ním predávané auto malo v čase predaja úplne iný
stav najazdených kilometrov, hoci o tom musel jednoznačne vedieť. Žalobca síce sám uznal dočasné
užívanie auta aj po odstúpení od zmluvy, pričom uznal jeho užívanie do podania žaloby, za ktorý čas by
tak bola daná zodpovednosť žalobcu podľa § 451 OZ pretože vec užíval hoci už nebol jej vlastníkom,

avšak podľa názoru súdu možnosť uznať žalovanému nárok na náhradu za užívanie vozidla titulom
bezdôvodného obohatenia, vylučovalo to, že žalovaný svojím úmyselným podvodným konaním, za ktoré
bol už aj právoplatne odsúdený a to rozhodnutím OS Poprad sp. zn. 6T/115/2016 zo dňa 10.10.2018
v spojení s uznesením KS Prešov sp. zn. 6To /14/2019 zo dňa 11.04.2019, a ktorého sa dopustil voči
žalobcovi pri predaji auta, sám zapríčinil situáciu v ktorej sa ocitol žalobca, ktorý tak bol nútený riešiť

situáciu a za čas do podania žaloby ešte používal predmetné motorové vozidlo a po podaní žaloby toto
prestal užívať. Dňa 27.08.2013 žalobca zabezpečil emisnú a technickú kontrolu a počet km bol cca 101
055, pričom dňa 22.02.2014 bol stav km o cca 186 km vyšší (101 241 km), ktoré km nenasvedčujú tomu
že by žalobca predmetné motorové vozidlo užíval aj za obdobie po podaní žaloby ako tvrdí žalovaný.
Žalobca aj jeho manželka svedkyňa Mgr. V. M. uznali užívanie motorového vozidla do podania žaloby.

Za situácie, že žalovaný sa dopustil úmyselného podvodného konania voči žalobcovi pri predaji vozidla,
podľa názoru súdu vylučuje možnosť uznať započítaciu pohľadávku žalovaného titulom náhrady za
užívanie motorového vozidla žalobcom za obdobie od odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože priznanie
tohto nároku by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu na strane žalovaného treba
jeho konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi pri predaji vozidla, považovať za konanie v

rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto nemožno považovať
za súladný s dobrými mravmi nárok na náhradu za užívanie motorového vozidla žalobcom. Naviac
súd poukazuje na to, že žalovaný ako osoba zaoberajúca sa predmetnou podnikateľskou činnosťou,
t.j. kúpou áut z cudziny a s ich následným predajom na území SR, musel vedieť to, že práve aj stav
najazdených km je jedným z rozhodujúcich faktorov pri predaji motorového vozidla. Nemožno preto

uveriť obrane žalovaného, že nemal vedomosť o skutočnom stave najazdených km na predávanom
vozidle, keďže to vylučujú listinné dôkazy nachádzajúce od spoločnosti Autorola, kde bol stav kilometrov
viackrát uvedený. Za daných okolností súd ustálil, že zo strany žalovaného v prípade nároku požadovať
od žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia ide o zneužitie práva, resp. šikanózny výkon práva, a
preto nezohľadnil námietku započítania uplatnenú žalovaným v rozsahu sumy 1299 eur voči pohľadávke

žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny 13 000 eur.

38. Pre vyššie uvedené dôvody súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 13.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 16.4.2013 dozaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súčasne žalobca je povinný vydať žalovanému
osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia Sports Tourer, VIN WOLGM87K791035505, šedej tmavej
metalízy do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd uvedené považuje za spravodlivé rozhodnutie

a usporiadanie pomerov medzi stranami sporu.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Súd dodáva, že výška istiny
je rozhodujúca pre výpočet trov konania, pričom neúspech žalobcu v tomto konaní v časti úroku z

omeškania, v ktorej časti bola jeho žaloba zamietnutá, s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy
predstavuje zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

42. Zároveň súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré boli hradené z prostriedkov

štátu a to v súvislosti s prekladom vyhotovený prekladateľkou PhDr. P. C., a to za preklad vo výške
25,44 eura (č.l.218 spisu) tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v konaní, a
to voči žalovanému a to na základe výsledku sporu podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v
konaní neúspešný, a preto je povinný nahradiť štátu trovy konania, ktoré boli hradené z rozpočtových
prostriedkov štátu podľa jeho neúspechu v konaní, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník

po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pre úplnosť súd dodáva, že súd vynaložil trovy za preklad z
rozpočtových prostriedkov, t. j. z prostriedkov štátu, za situácie, kedy bolo konanie začaté v čase
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a keby teda bolo účinné ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, podľa
ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom (teraz „stranám sporu“) právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, a ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. To znamená, že náhradu
trov konania bolo možné uplatniť proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania
postihovalapovinnosťnahradiťtrovykonaniadruhémuúčastníkovi.Štátmalprávonanáhradutrov,ktoré
platil proti účastníkovi, u ktorého neboli dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to vo
výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, že na strane účastníka boli

splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka
podľa výsledku konania, znášal štát. Pritom nebolo rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu
priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, či boli inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia
podľa § 138, alebo či bol účastník oslobodený od súdnych poplatkov vecne alebo osobne podľa § 4
zákona o súdnych poplatkoch. Ustanovenie § 148 ods. 1 OSP nemá ekvivalent v novom procesnom

predpise, účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. v Civilnom sporovom poriadku. Nebol
však dôvod na to, aby súd na tom základe prehliadol skutočnosť, že zo strany štátu boli v konaní
vynaložené finančné prostriedky na vykonanie dôkazu. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok
neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo
nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, a vzhľadom na to,

že v tomto smere Civilný sporový poriadok neobsahuje ani prechodné ustanovenie pre rozhodovanie
súdu o náhrade trov štátu vynaložených v konaní začatom do 30.06.2016, súd v súlade s citovaným
ustanovením čl. 4 ods. 1,2 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu,
že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania. Na strane
žalovaného súd nevzhliadol dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe uvedeného súd

urobil záver, že na daný prípad je potrebné vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať ustanovenie § 259
CSP a aj ustanovenie § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej
pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa zákonodarcu k
ustanoveniu § 259 CSP totiž uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne
ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne

nevylučuje.Nadôvažoksúdpoukazujeajnaustanovenie§155ods.2CSP,podľaktorého„trovyspojené
s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát“, čím zákon
štátuodnímaprávonanáhradujehovýdavkovsúvisiacichstlmočením(prisplnenípodmienok§155ods.
1 CSP). Oproti tomu pri výdavkoch štátu súvisiacich s prekladom, ktorý nesúvisí s tým, že strana koná vmaterinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie alebo znaleckým dokazovaním však zákonodarca
právonaichnáhraduvýslovneaninepriamoneodníma.Zuvedenéhoaspektuještátpotrebnépovažovať
zainúosobu,ktorejmôžuvzniknúťvýdavkyvsúvislostisdokazovaním,aztohovyplývaajprávoštátuna

ich náhradu po splnení zákonných podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za správne
aby bolo priznané právo štátu na náhradu jeho výdavkov v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky je
povinný zaplatiť podľa výsledku sporu žalovaný, keď zohľadnil jeho neúspech v tomto konaní. O výške
náhrady výdavkov štátu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť v časti zaplatenia sumy 13.000 eur s príslušenstvom uloženú mu týmto
rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.
Ak si žalobca nesplní povinnosť v časti vydania motorového vozidla uloženú mu týmto rozsudkom, môže
sa žalovaný domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.