Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414213519
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414213519.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Wűstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 313
510 26, Grösslingova 77, Bratislava, proti odporcovi: E. R., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX E. XXX, štátny
občan SR, v konaní o návrhu odporcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 24C 209/2011, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
12. novembra 2014, č. k. 24C 234/2014-25, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 24C 209/2011, o zaplatenie 4.338,58 euro s
príslušenstvom, ktoré sa skončilo schválením súdneho zmieru, uznesením zo dňa 21. februára 2013,
č. k. 24C 209/2011-94, právoplatným dňa 19. 03. 2013. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Odporca návrh na obnovu konania odôvodnil tým, že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté
Okresným súdom Rimavská Sobota, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.11.2007, voči dlžníkovi E. A.S. C. R. V. A., ako spoločným účastníkom zmluvného vzťahu

s navrhovateľom. Odporca však v čase pojednávania nemal o právoplatných rozhodnutiach o začatí
exekúcie, ani že dlžník Jaroslav Ivanič plní pohľadávku oprávnenej formou zrážok z dôchodku, na účet
súdneho exekútora v prospech oprávnenej vedomosť a nemal k dispozícii ani žiadne listinné dôkazy,
ktoré by dokazovali jeho tvrdenia. Tento skutkový stav odporca zistil až v júli 2014, keď sa mu podarilo
skontaktovať s dlžníčkou, ktorá mu oznámila, že jej manželovi po častiach mesačne zrážajú z dôchodku
a dňa 13. 08. 2014 mu doručila aj listinné dôkazy. Podľa názoru odporcu, vykonanie týchto dôkazov

môže preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko prekážka rozsúdenej veci (res iudicata)
patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia musí v každom štádiu konania viesť k jeho
zastaveniu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 228 ods. 1, 2, 3 O.s.p., §
230 ods. 1, 2, 3, § 233 a § 234 O.s.p. a vecne nesplnením podmienok pre povolenie obnovy konania,

v dôsledku čoho o návrhu na obnovu konania rozhodoval bez nariadenia pojednávania (R 22/1967). Z
listinných dôkazov predložených odporcom, a to z upovedomenia o začatí
exekúcie zo dňa 14.11.2007 a uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29.03.2011 o
čiastočnom zastavení exekúcie vyvodil, že tento súd neviedol súdne konanie týkajúce sa rovnakých
účastníkov ako v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 24C/209/2011,
nakoľko Okresný súd Rimavská Sobota vydal len poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 09.11.2007,

na základe exekučného titulu, Notárskej zápisnice zo dňa 28.06.2002 a nie na základe rozhodnutia súdu
(rozsudku či zmieru) a odporca nie je v exekúcii vedenej na základe tohto exekučného titulu označenýako povinný (pravdepodobne nie je uvedený ani v notárskej zápisnici). Podľa prvostupňového súdu,
odporcom tvrdená prekážka rozsúdenej veci neexistuje a predložené listinné dôkazy nemôžu pre neho
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O odklade vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 233

O.s.p. nerozhodoval, nakoľko hneď od podania návrhu bolo pravdepodobné, že sa
návrhu na obnovu konania nevyhovie.

Proti uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu nedostatočného zistenia
skutkového stavu, navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie, v ktorom tento povolí obnovu konania a bude rozhodovať o zrušení uznesenia o schválení
súdneho zmieru. V odvolaní uviedol, že poskytnutie úveru dlžníkom U. A. C. E. A. C. R. V. A., na B. Ú.
B. Č.. XXXXXXXX/7930 uzatvorenej s navrhovateľom ako veriteľom dňa 26.06.2002, bolo zabezpečené
spísaním notárskej zápisnice s dlžníkmi o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a ručením zo strany
odporcu. Z uvedeného preto podľa odporcu vyplýva, že sa jedná o tú istú právnu vec z toho istého
záväzkového zmluvného vzťahu (úverová zmluva), kde dlžníci a spoludlžník sú zaviazaní splatiť dlh

spoločne a nerozdielne a veriteľ má s ručiteľom vytvorený vedľajší (akcesorický) záväzok s treťou
osobou,ručiteľom.Dlžníci,U.A.Č.C.E.A., splácaliposkytnutýúverccadoseptembra2006.Nazáklade
omeškania so splátkami navrhovateľ zaslal odporcovi upomienku, na ktorú on reagoval žiadosťou
zo dňa 01.02.2007 o poskytnutie informácií o priebehu splácania úveru, o výpis z úverového účtu, o
poslednej zaplatenej splátke zostatku z úveru a úroku z omeškania. Veriteľ predmetnú žiadosť prevzal

dňa 06.02.2007, ale povinnosť podľa § 547 Občianskeho zákonníka bezodkladne oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku pohľadávky, si voči odporcovi nesplnil. Na základe doručenia žiadosti o okamžité
splatenie úveru, odporca z dôvodu že jeho žiadosť zo dňa 01.02.2007 zostala bez reakcie, telefonicky
kontaktoval najprv veriteľa, žiadal poskytnutie všetkých potrebných informácií o pohľadávke, čo
tento aj napriek prísľubu ani dodatočne nesplnil. Následne kontaktoval dlžníčku 1/, ktorá mu oznámila

že dňa 25.06.2007 podala návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože jej veriteľ nepovolil odklad splátok a
na žiadosť jej neodpovedal. Advokát dlžníkov odporcu ubezpečil, že o návrhu na vyhlásenie konkurzu
bol veriteľ upovedomený s tým, že dlžníci ponúkli splnenie dlhu v konkurznom konaní, v ktorom bol
dostatok majetku na uspokojenie všetkých prihlásených veriteľov. Konkurzné konanie sa začalo dňa
23. 07. 2007 a po zistení, že majetok dlžníčky 1/ je dostatočný, súd na ňu dňa 24.08.2007 vyhlásil

konkurz, pričom vyzval veriteľov, aby si svoje nároky prihlásili v lehote 45 dní odo dňa zverejnenia
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Na základe týchto skutočností bol odporca
presvedčený, že veriteľ si svoje nároky uplatní najmä u hlavnej dlžníčky, a že záväzok bude splnený,
čo bude základným predpokladom splnenia podmienky, že veriteľ nezavinil to, že dlžník nemôže dlh
splniť. V danom prípade však veriteľ, v snahe priamo a účelovo sa vyhnúť možnosti uplatnenia nároku

v konkurze, jasne zavinil že hlavný dlžník dlh splniť v primeranej lehote nemohol. Odporca zdôraznil,
že veriteľ ihneď po tom, ako sa dozvedel o podanom návrhu na konkurz, vyhlásil okamžité splatenie
úveru, oznámením ručiteľovi. Z rozhodnutí súdov však vyplýva, že pri plnení v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zosplatnenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 565 Obč. zák. môže veriteľ toto právo použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúce splátky. Odporca upozornil, že veriteľ v úverovej zmluve zazmluvnil podmienku,
že ak je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, má právo požadovať okamžité splatenie
úveru. Dlžník poslednú splátku zaplatil pravdepodobne v septembri 2006, v omeškaní bol po dobu
dlhšiu ako tri mesiace a právo veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru uplynulo v januári 2007.
Podľa názoru odporcu, po uplynutí tejto doby a z dôvodu nesplnenia si povinnosti poskytnúť informácie

ručiteľovi, nemal veriteľ právo úver vyhlásiť za predčasne splatný. Ako ručiteľ bol presvedčený, že k
plneniu záväzku dochádza zo strany dlžníkov a spoludlžníka, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ
odporcu od poslednej žiadosti o okamžité splatenie úveru, t. j. od 02.07.2007 nekontaktoval a nevyzýval
na plnenie záväzku. Až po 4 rokoch mu bol doručený platobný rozkaz č. k. 30Ro/564/2010-38, v ktorom
mu bola uložená povinnosť splniť záväzok. Advokát vo veci kontaktoval dlžníkov, ktorí mu oznámili, že

okrem konkurzného konania na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha aj konanie na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 4Er 1690/07. Na prebiehajúci konkurz a exekučné konanie jeho
právny zástupca poukazoval v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v odvolaniach, ktoré však boli
zamietnuté.Na pojednávanídňa21.02.2013odporcasúdtiežupozornilna súdnekonanie prebiehajúce
na Okresnom súde Rimavská Sobota, na čo navrhovateľ reagoval tak, že od dlžníkov im neprichádza

žiadne plnenie, pričom odporcovi aj súdu zamlčal skutočnosť, že veriteľ si svoj nárok uplatnil, na základe
notárskej zápisnice č. N 935/2002 v exekučnom konaní. Nakoľko sa však odporca v konaní
nevedel účinne brániť, súhlasil s uzavretím súdneho zmieru. V júli 2014 sa skontaktoval s dcérou hlavnej
dlžníčky, ktorá nechápala prečo odporca plní záväzok, keď tento záväzok plní jej otec a bezodkladnemu doručila všetky potrebné listiny, z ktorých vyplynulo, že v exekučnom konaní je vymáhaný nárok
na zaplatenie záväzku v tej istej právnej veci a tomu istému veriteľovi, ako bol zaviazaný ručiteľ. Je tiež
preukázané, že Sociálna poisťovňa vykonáva od 08. 03. 2011 zrážky z dôchodku dlžníka 2/, v prospech

Wűstenrot stavebná sporiteľňa a.s., vo výške predpísanej mesačnej splátky a do dnešného dňa dlžník
splnil záväzok vo výške 2.180 euro, čo veriteľ na pojednávaní zamlčal. Odporca veriteľovi
doposiaľ uhradil sumu 1.900 euro. Na základe uvedeného odporca vyvodil, že uzavretie zmieru pod
nátlakom predstavuje neplatný právny úkon, ktorého obsah je pre odporcu neurčitý a nezrozumiteľný,
pričom jeho uzavretie nebolo právne dovolené a fyzicky možné. Uviedol, že návrh na obnovu konania

okrem toho podal aj z dôvodu, že veriteľ priamo zavinil, že dlžník 1/ nemohol splniť záväzok,
pričom prejavil dobrú vôľu záväzok splniť a spĺňal všetky predpoklady na to, že záväzok by riadne splnil
a tiež z dôvodu, že záväzok plní dlžník 2/, čím je naplnená podmienka ručiteľa, uplatniť voči veriteľovi
všetky námietky a odoprieť plnenie. Námietky odporcu pritom smerujú aj k otázke platnosti úverovej
zmluvy a zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky
a absenciu RPMN. Záverom odporca spochybnil aj platnosť uznania dlhu samotnými dlžníkmi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že predmetný spor sa netýka tých istých účastníkov konania, ako exekučné
konanie vedené na poberateľov úveru. Poukázal tiež na skutočnosť, že odporca už v odvolaní voči
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.05.2012, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na

prerušeniekonaniauvádzal,ženahlavnúdlžníčkuzačalovroku2007konkurznékonanieavpredmetnej
veci už bolo právoplatne rozhodnuté, udelením poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom
Rimavská Sobota. Tvrdenia odporcu preto označil za nepravdivé, nakoľko všetky ním uvádzané „nové
dôkazy“ boli predkladané už počas sporového konania (a to rok pred uzatvorením napadnutého súdneho
zmieru), pričom už počas tohto konania súd uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o ten istý okruh

osôb. Veriteľ sa uspokojenia svojej pohľadávky domáha v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami
oddlžníkaaručiteľasamostatne,nazákladedvochrôznychexekučnýchtitulov.Odporcompodanýnávrh
na obnovu konania tak nespĺňa kumulatívne podmienky uvedené v ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na
obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods.

1 O.s.p. Ustanovenie, na ktoré sa odvoláva odporca, t.j. možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, má základ v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený
skutkový podklad napadnutého rozhodnutia. Táto podmienka však nie je splnená, ak určitá skutočnosť,
dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal
aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle ust.

§ 120 ods. 1 O.s.p. Odporca neuviedol žiadne nové dôvody (dôkazy), ktoré by akýmkoľvek spôsobom
preukazovali, že v prípade obnovy konania súd vydá rozhodnutie, ktoré bude pre odporcu priaznivejšie.
Všetky skutočnosti uvádzané v návrhu, ako aj v podanom odvolaní, akými sú vyhlásenie konkurzu
na poberateľa úveru, prípadne vedenie exekučného konania na iné osoby ako je osoba ručiteľa,
sú skutočnosťami o ktorých navrhovateľ vedel už v čase sporového konania a žiadnym spôsobom

nepreukazujú podmienky, za ktorých súd môže povoliť obnovu konania. Navrhovateľ nakoniec namietol
aj nepreukázanie zachovania lehoty podľa § 230 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné bez meritórneho preskúmania

odvolacích dôvodov zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Podľa§234ods.2O.s.p.aksúdzamietanávrhnaobnovukonaniapreto,ženiejeprípustný,alebopreto,
že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

V zmysle ust. § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd nezamieta návrh na obnovu konania preto, že je neprípustný

alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, musí vo
veci nariadiť pojednávanie. Dôvody neprípustnosti obnovy konania sú pritom taxatívne uvedené v ust.
§ 229 O.s.p. a nemožno pod ne subsumovať zákonné dôvody obnovy konania uvedené v § 228 ods. 1
O.s.p. Aj v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe, ak súd zamietne návrh na obnovu konania z dôvodunedostatkuzákonnýchpodmienokpreobnovukonania(§228ods.1O.s.p.)beztoho,abyvovecinariadil
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a túto závažnú procesnú chybu neodstráni ani odvolací súd,
založí svojim postupom porušenie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
teda naplní dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napr. nález ÚS SR zo 16. 10. 2008, sp. zn. I.
ÚS 54/08, uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 85/2011, sp. zn. 4MCdo 17/2010, sp. zn. 3Obo 12/2010 a iné).
Pre existenciu uvedenej vady konania pred súdom prvého stupňa musí odvolací súd takéto rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (Soudní rozhledy č. 4/1995, s. 85). Uvedené

platí aj v zmysle rozhodnutia publikovaného pod R 22/1967, na ktoré súd prvého stupňa poukázal v
súvislosti s nenariadením pojednávania, a s obsahom ktorého sa prvostupňový súd vôbec neoboznámil,
nakoľko predmetné rozhodnutie výslovne uvádza, že medzi formálne podmienky obnovy konania, pre
nesplnenie ktorých súd nemusí nariaďovať pojednávanie, patria predpoklady uvedené v ust, § 229 a §
230 O.s.p., nie však zákonné dôvody obnovy konania predpokladané ust. § 228 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý o návrhu na obnovu
konania rozhodol ex cathedra (tzv. od stola), a to aj napriek tomu, že z ust. § 234 ods. 2 O.s.p. a contrario
vyplýva povinnosť nariadiť pojednávanie za účelom prejednania návrhu na obnovu konania, ak nie je
dôvod na jeho zamietnutie pre jeho neprípustnosť, oneskorenosť alebo podanie neoprávnenou osobou,
odvolací súd musel napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez meritórneho preskúmania podľa §

205 ods. 2 písm. b/, § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom
bude úlohou súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 228 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie, za účelom
opätovného posúdenia dôvodnosti návrhu na obnovu konania.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu

viazaný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade rov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.