Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/153/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229972
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1108229972.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: C.. Ľ. P., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. X. XXX, zast. JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 44, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441 zast. JUDr. Martinom Gajarským, advokátom‚ Pri starej prachárni 10, P. O.
BOX 129, Bratislava o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu a žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce je neplatné.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31.972,- euro brutto do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 1.914,- euro na účet Okresného súdu Bratislava
I v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2008 domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovaným podľa §-u 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce dňom 23.07.2008 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku od 01.08.2008 do času, keď
mu žalovaný umožní pokračovať v práci.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru žalobca zavineným
konaným porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom špecifikovaným v písomnom vyhotovení
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpoveďami svedkov: C.. P. R., C.. L. V., U.. B. U.,
U. P. F.M. a listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou žalobcu, dodatkom k pracovnej zmluve, okamžitým

skončením pracovného pomeru, listom zo dňa 01.08.2008, listom zo dňa 07.08.2008, potvrdením o
zárobku žalobcu, mzdovými listami žalobcu a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový
stav :
Žalobca pracoval pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 01.10.2005, v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonával funkciu riaditeľa obchodu na Agentúre Trenčín.
Dňa 23.07.2008 mu bol doručený list žalovaného zo dňa 21.07.2008 - okamžité skončenie pracovného
pomeru. Predmetným listom žalovaný skončil okamžite pracovný pomer podľa §-u 68 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce:
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný uviedol nasledovné:"Dňa 16.07.2008 Vám priamo nadriadený zamestnanec spoločnosti KOOPERATIVA písomne stanovil
pracovné úlohy, s ktorými ste sa oboznámili a, ktoré ste odmietli splniť, čo ste potvrdili aj svojím
podpisom.

Namiesto zodpovedného a angažovaného prístupu k práci, ste sa k riešeniu Vašich pracovných
úloh postavili maximálne nezodpovedne, bez snahy splniť čo i len časť Vám stanovených pracovných
úloh, ráno 16.07.2008 ste bez ospravedlnenia odišli zo svojho miesta výkonu práce podľa Vášho
uvedenia na dovolenku. Nakoľko Vaša "dovolenka" počnúc dňom 16.07.2008 nie je uvedená vo Vašom
pláne dovoleniek, "dovolenku" odo dňa 16.07.2008 ste čerpali bez súhlasu Vám priamo nadriadeného

zamestnanca, bezdôvodne ste prestali chodiť do práce.
Dňa 16.07.2008, 17.07.2008 a 18.07.2008 ste sa bez ospravedlnenia nedostavili na v pracovnej zmluve
dojednané miesto výkonu práce. Vzhľadom k tomu, že čerpanie dovolenky Vám nebolo odsúhlasené a
Vy ste neospravedlnili svoju neprítomnosť v práci, zamestnávateľ hodnotí Vaše konanie ako opakovanú
neospravedlnenú neprítomnosť v práci.
V zmysle platného Pracovného poriadku zamestnancov KOOPERATIVY poisťovne, a.s. Vienna

Insurance Group (ďalej len "pracovný poriadok"), III. Časť, čl. 9, body 7, 12 a 19 je Vaše konanie
neuposlúchnutie príkazu nadriadeného na splnenie pracovnej povinnosti, čerpanie dovolenky bez
súhlasu nadriadeného zamestnanca mimo termínu určenom v schválenom pláne dovoleniek a
neospravedlnená neprítomnosť v práci považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny."
Žalobca listom zo dňa 01.08.2008 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo

dňa 21.07.2008 považuje za neplatné a žiadal aby ho žalovaný naďalej zamestnával.
Žalovaný mu listom zo dňa 07.08.2008 oznámil, že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru,
ktoré považuje za platné.
Svedok C.. P. R., priamy nadriadený žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou že 16.07.2008
uložil žalobcovi nejaké úlohy, avšak na bližšie podrobnosti si nespomína. Takisto sa nepamätal, že by

sa dohodol so žalobcom na čerpaní dovolenky. Uviedol, že si myslí, že nejaký dovolenkový lístok tam
nechal, ale to riešila asistentka. Svedok uviedol, že žalobca pracovné úlohy, ktoré mu boli uložené
16.07.2008 nesplnil, k týmto sa písomne vyjadril a odišiel domov. Svedok ďalej uviedol, že žalobca
bol odpojený z počítačového systému Kooperatívy ešte predtým, ako mu uložil pracovné úlohy dňa
16.07.2008.

Svedkyňa C.. L. V., asistentka riaditeľa agentúry Trenčín uviedla, že v júli 2008 nadriadený C.. R. uložil
p. C.. P. nejaké úlohy, ktoré odmietol splniť tým spôsobom, že napísal na papier, že sú nesplniteľné.
Požiadal ju aby mu vypísala dovolenkový lístok. Tento mu vypísala a on si išiel dať tento podpísať. Či
C.. R. tento dovolenkový lístok podpísal alebo nie sa vyjadriť nevedela. Žalobca potom ako sa vyjadril
že sú úlohy nesplniteľné odovzdal kľúče od kancelárie a iné veci a odišiel

Svedok U.. U. B. , ktorý pracoval pre žalobcu ako regionálny riaditeľ v Trnave uviedol, že C.. P.
ho informoval, že mu bol zamedzený prístup do informačného systému Kooperativy, že bude čerpať
dovolenku a domnieval sa, že si túto dovolenku aj čerpá. Svedok ďalej uviedol, že úlohy uložené
žalobcovi sú podľa neho nesplniteľné. Takéto úlohy sa dávali spravidla na porade raz za týždeň a bez
prístupu do informačného systému Kooperativy sa nedali splniť.

Svedkyňa U.. P. F., ktorá pracovala v pre žalovaného ako regionálna riaditeľka pre Topoľčany, potvrdila,
že odo dňa 15.07.2007 mal žalobca zabránený prístup do informačného systému Kooperativy.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.07.2010 č.k 9C 153/2008 -153 tak, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu a žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné,
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31.972,- euro brutto a náhradu trov

konania a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.01.2012. č.k 11Co 12/2011-187 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zadovážením listinných

dôkazov (kópia kompletného osobného spisu žalobcu, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočka
Považská Bystrica zo dňa 02.07.2013, celkový prehľad odvodov do fondov v období od 12.8.2008 do
01.03.2010, daňové priznanie žalobcu za rok 2011, 2012, sťažnosť Inšpektorátu práce na nevyplatenie
mzdy a odstupného spoločnosťou SLOV-CHLAD, s r.o., oznámenie o odstúpení podania Inšpektorátu
práce Trnava, rozhodnutie úradu práce Trnava zo dňa 19.05.2010 o zaradení do evidencie uchádzačov

o zamestnanie)
Súd prvého stupňa skúmal všetky otázky relevantné pre posúdenie platnosti úkonu smerujúceho ku
skončeniu pracovného pomeru, a to či daný úkon spĺňa formálne náležitosti uvedené v ust. § 70
Zákonníka práce, či bol zamestnancovi daný v lehote uvedenej v ust. § 68 ods.2 Zák. práce, či bol úkonvopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zák. práce, či sa zamestnanec
dopustil konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru a napokon, či takéto konanie je
čo do intenzity možné posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny oprávňujúcej zamestnávateľa

pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru týmto výnimočným spôsobom.
Žalobca spochybnil formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ktoré bolo žalobcovi
dané listom zo dňa 21.7.2008 z dôvodov, že z tohto dokumentu nie je zrejmé, kedy sa malo jednať v
prípade žalobcu o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca a kedy sa malo jednať
o neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Toto jednoznačne odporuje ust. § 70 ZP, ktorý vyžaduje,

aby dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli skutkovo vymedzené tak, že tieto musia
byť vzájomne nezameniteľné. Vzájomná nerozpornosť týchto dôvodov nebola na pojednávaniach
pred prvostupňovým súdom žalovaným preukázaná. Dokonca aj v odvolaní žalovaného tieto dôvody
vzájomne splývajú. Preto nie je ani zrejmé, ako mohol žalobca opakovane porušiť pracovnú disciplínu
opakovane (nevedno totiž, z ktorého dôvodu mal úmyselne porušiť svoju povinnosť opakovane - či
z dôvodu neospravedlnenej neprítomností v práci alebo z dôvodu čerpania dovolenky bez súhlasu

nadriadeného). Aj z tohto dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného
neplatné.
Žalobca ďalej uviedol, že bezdôvodne neodmietol splniť si pracovné úlohy. Ich plnenie mu bolo
znemožnené konaním žalovaného (ktorý odobral žalobcovi pracovné pomôcky na plnenie si jeho úloh).
Tento argument žalovaného preto nemôže obstáť.

Pokiaľ ide o pracovný poriadok žalovaného, tento nie je normatívnym právnym aktom a pre súd je pri
posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny absolútne irelevantný, preto sa ho nemôže
dovolávať ani žalovaný. Túto skutočnosť prvostupňový súd správne konštatoval v odôvodnení rozsudku,
ktorý odvolaním žalovaný napadol.
Žalobca poukázal na to, že na všetky tvrdenia žalovaného je treba pozerať vo svetle jeho konania pred

tým, než žalobcovi doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Z jeho konania je zrejmé, že hľadal
iba zámienku na takéto skončenie pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovanie nie je zrejmé, prečo
by inak bránil žalobcovi vo využívaní počítača, kancelárie, telefónu, automobilu, informačného systému
žalovaného pod. Tiež nie je zrejmé, prečo by mu inak odoprel čerpanie dovolenky, ktoré inak nikdy
predtým nebolo zamestnancom odopierané, ak na ňu mali nárok.

Vo svetle všetkých vyššie uvedených argumentov je treba posudzovať konanie žalobcu ako jediný
racionálny spôsob, ako mohol čeliť správaniu sa žalovaného (resp. jeho zamestnancov, ktorí boli
žalobcovi nadriadenými). Preto konanie žalobcu nemôže byť hodnotené ako také, ktoré by mohlo
dosahovať stupeň porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť subsumované pod kategóriu
„závažné“.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov ako to ukladá ust. § 74 zákonníka práce z
dôvodu, že na pracovisku žalovaného odborová organizácia nebola zriadená.
Podľa§68ods.1písm.b/zákonníkapráce(zák.č.311/2001Z.z.)zamestnávateľmôžeokamžiteskončiť
pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu

Podľa § 68 ods. 2/zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskoršie
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zmeniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.
Podľa ustanovenia § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1/zákonníka práce ak zamestnávateľ tak zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí svýnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2/zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazanie pracovného pomeru. V
praxi by sa mal tento spôsob skončenia pracovného pomeru uplatňovať len vo výnimočných prípadoch,
keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa žiadať, aby počas výpovednej doby ešte zamestnanca ďalej

zamestnával. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Je preto potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa konkrétnych okolností
prípadu.
Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zamestnávateľ musí závažné
porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu
postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k

dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca. v internom predpise
zamestnávateľa v tomto prípade Pracovnom poriadku zamestnancov KOOPERATIVY poisťovne, a.s.
Vienna Insurance Group III Časť, čl. 9, body 7, 12 a 19, na ktoré sa odvoláva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 23.7.2008 doručil žalobcovi listom
zo dňa 21.7.2008 okamžité skončenie pracovného pomeru. Listom zo dňa 1.8.2008 oznámil žalobca
žalovanému, že pracovnú disciplínu neporušil a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával za podmienok
podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 7.8.2008 oznámil žalobcovi, že okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za platné.

Súd skúmal formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ktoré bolo žalobcovi dané
listom zo dňa 21.7.2008 a zistil, že z tohto dokumentu nie je zrejmé, kedy sa malo jednať v prípade
žalobcu o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca a kedy sa malo jednať o
neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Toto jednoznačne odporuje ust. §70 ZP, ktorý vyžaduje, aby
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli skutkovo vymedzené tak, že tieto musia byť

vzájomne nezameniteľné. Vzájomná nerozpornosť týchto dôvodov nebola na pojednávaniach pred
prvostupňovým súdom žalovaným preukázaná, tieto dôvody vzájomne splývajú. Preto nie je ani zrejmé,
ako mohol žalobca opakovane porušiť pracovnú disciplínu opakovane (nevedno totiž, z ktorého dôvodu
mal úmyselne porušiť svoju povinnosť opakovane - či z dôvodu neospravedlnenej neprítomností v práci
alebozdôvodučerpaniadovolenkybezsúhlasunadriadeného).Aj ztohtodôvodujeokamžitéskončenie

pracovného pomeru zo strany žalovaného neplatné.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov tak ,ako to vyžaduje ust. § 74 Zákonníka práce.
Zástupcom zamestnancov je príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký
dôverník.

Pred skončenímpracovnéhopomeruzstranyzamestnávateľa jezamestnávateľ povinnýtotoskončenie
prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak tak, neurobí, skončenie pracovného pomeru je z tohto
dôvodu neplatné.
Súd mal preukázané, že žalovaný nepožiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobcom, v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky

okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. To je ďalší dôvod, pre ktorý je okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom neplatné.V konaní bolo preukázané, že žalobca bezdôvodne neodmietol splniť si pracovné úlohy. Ich plnenie
mu bolo znemožnené konaním žalovaného, ktorý odobral žalobcovi pracovné pomôcky na plnenie si
jeho úloh.

Pokiaľ ide o pracovný poriadok žalovaného, tento nie je normatívnym právnym aktom a pre súd je pri
posudzovaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny absolútne irelevantný.
Vykonaným dokazovaní mal súd preukázané, že žalovaný dňa 15.7.2008 zabránil žalobcovi v prístupe
do operačného systému Kooperativy. Následne priamy nadriadený žalobcu C.. R. dňa 16.7.2008 uložil
žalobcovi na pracovisku zjavne nesplniteľné úlohy. Žalobca sa písomne vyjadril, že tieto úlohy sa

za jeden deň nedajú stihnúť, od 16.7.2008 si čerpá dovolenku podľa dohody so svojim nadriadeným.
Následne podpísal dovolenkový lístok, ktorý mu vypísala C.. L. V., odovzdal svojmu nadriadenému C..
R. všetky pracovné pomôcky vrátane kľúčov od motorového vozidla a kancelárie a odišiel z pracoviska
s tým, že v dňoch 16.7.2008, 17.7.2008, 18.7.2008, si bude čerpať dovolenku.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v danom prípade nie sú splnené formálne náležitosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú

skutkovo vymedzené tak, aby boli vzájomne nezameniteľné. Preto nie je ani zrejmé, ako mohol žalobca
opakovane porušiť pracovnú disciplínu opakovane (nevedno totiž, z ktorého dôvodu mal úmyselne
porušiť svoju povinnosť opakovane - či z dôvodu neospravedlnenej neprítomností v práci, alebo z
dôvodu čerpania dovolenky bez súhlasu nadriadeného).
Žalovaným uvedené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade

nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom aký Zákonník práce
predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm b/ Zákonníka práce vzhľadom
k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu
a intenzite porušenia konkrétnych povinností ako aj k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá má vplyv na posudzovanie závažnosti konania žalobcu je fakt, že

žalovanému v súvislosti s konaním žalobcu, ktorým mal závažne porušiť pracovnú disciplínu nevznikla
žiadna škoda ani iná ujma.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné aj z dôvodu, že nebolo vopred prerokované so
zástupcami zamestnancov tak, ako to vyžaduje ust. § 74 Zák. práce. Ide o hmotnoprávnu podmienku
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto je irelevantné, či na pracovisku žalovaného

bola alebo nebola zriadená odborová organizácia.
Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobevyhovelarozhodol,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
je neplatné.
O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31.972,21 euro, t.j. 963.195,- Sk
brutto súd rozhodol podľa § 79 ods. 1/ Zákonníka práce. Táto suma predstavuje náhradu mzdy žalobcu

za 12 mesiacov. Súd takto rozhodol podľa § 79 ods. 2/zákonníka práce na žiadosť žalovaného. Súd
pri rozhodovaní prihliadol najmä na to, že žalobca od 1.7.2008 do 30.04.2010 pracoval v organizácii
SLOV - CHLAD, s.r.o., Horná Breznica č.l.
Výškupriemernéhozárobkužalobcusúdurčilpodľa§134ods.1/Zák.práce.Tentozistilzomzdyžalobcu
v rozhodnom období, ktorým je druhý štvrťrok 2008.

Žalobca v rozhodnom období dosiahol mzdu:
Apríl 2008 - 87.755,-Sk, odpracoval 124 hodín
Máj 2008 - 80.000,- Sk, odpracoval 170 hodín
Jún 2008 - 86.714,- Sk, odpracoval 116 hodín
Náhrada mzdy za dovolenku apríl - 29.573,- Sk, jún - 29.571,- Sk = 59.144,- Sk

Výpočet priemerného zárobku :
____________________________
87.755+80.000+86.714 = 254.469,- Sk - 59.571,- Sk náhrada mzdy za dovolenku =195.325,-Sk : 410
odpracovaných hodín = 476,40 Sk je priemerný hodinový zárobok.
Pracovný čas žalobcu bol určený pracovnou zmluvou v rozsahu 38,75 hodín týždenne. Pri 7,75

hodinovom dennom pracovnom čase je priemerný zárobok žalobcu za deň 3.692,- Sk ( 476,40 x 7,75)
x 21,74 (koeficient priemerného počtu dní v mesiaci = 80.266,25 Sk , čo je priemerný mesačný zárobok
žalobcu v rozhodnom období.
Z obdobie 12 mesiacov je priemerný zárobok 80.266,25 x 3= 963.195,- Sk, t.j. 31.972,21 euro
Žalobca žiadal priznať náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 1. 8. 2008 do

času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci.
S poukazom na použitie ust. § 79 ods. 2/zákonníka práce súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za
12 mesiacov a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol
prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne od 01.07.2008 do 30.04.2010 ako zamestnanecspoločnosti SLOV - CHLAD, s.r.o., IČO: 31623 719, so sídlom Bavlnárska 310/3, 911 05 Trenčín -
Zlatovce, kde mal pravidelný príjem. Z prehľadu odvodov súd zistil, že tento zamestnávateľ odvádzal
za žalovaného za obdobie 07/2008 až 03/2010 riadne odvody do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ žalobca

tvrdí, že mu týmto zamestnávateľom nebola vyplácaná mzda, mal možnosť domáhať sa vyplatenia mzdy
v súdnom konaní.
Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov a vo zvyšnej časti
ním uplatnený mzdový nárok zamietol.
O trovách konania podľa § 151 ods. 3/O.s.p. súd rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2, písmeno d/ cit. zákona Od poplatku sú oslobodení: navrhovateľ v konaní

o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.914,- eur na účet Okresného súdu
Bratislava I v zmysle ustanovenia § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v lehote
určenej vo výroku rozsudku, nakoľko žalobca v konaní je oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle

citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno d/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a mal
v konaní plný úspech, čím žalovanému vznikla poplatková povinnosť.
Súd výšku súdneho poplatku určil v zmysle položky 1 písmena a / b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /205 ods.1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenie rozhodujúcichskutočností, súdprvéhostupňadospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205 ods. 2 O.s.p./