Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229972
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108229972.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: C.. Ľ. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. XXX, štátny
občan SR, zastúpeného JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi
M. P., R..F.., X. C. T. F. F. Š. X, V., C.: XX XXX XXX, zastúpeného MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni
10, IČO: 47233028, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na
odvolania navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.10.2013, č.k.

9C/153/2008-262, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške XX.XXX euro brutto do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh

na náhradu mzdy zamietol. V rozhodnutí ďalej deklaroval, že o náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava I súdny poplatok v sume X.XXX euro, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 68 ods.1 písm. b/, ods.2, § 70, § 74, § 77, § 79
ods.1,2 Zákonníka práce, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 doručil odporca navrhovateľovi dňa 23.7.2008. Navrhovateľ
oznámil odporcovi listom zo dňa 7.8.2008, že pracovnú disciplínu neporušil a trvá na tom, aby ho
odporca naďalej zamestnával podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve.

Pri skúmaní formálnych náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ktoré bolo žalobcovi dané
listom zo dňa 21.7.2008 súd prvého stupňa zistil, že z tohto dokumentu nie je zrejmé, kedy sa malo

jednať v prípade žalobcu o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca a kedy sa malo
jednať o neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Obsahové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru mal za odporujúce ust. §70 ZP, ktorý vyžaduje, aby dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli skutkovo vymedzené tak, že tieto musia byť vzájomne nezameniteľné. V
nadväznosti na uvedené konštatoval, že v danom prípade nie je ani zrejmé, ako mohol navrhovateľ
opakovane porušiť pracovnú disciplínu opakovane (nevedno totiž, z ktorého dôvodu mal úmyselne

porušiťsvojupovinnosť opakovane-čizdôvoduneospravedlnenejneprítomnostívprácialebozdôvodu
čerpania dovolenky bez súhlasu nadriadeného).

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov tak ako to vyžaduje ust.
§74Zákonníkapráce.Zvykonanéhodokazovaniazistil,žeodporca nepožiadalzástupcuzamestnancov

o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom čo znamená, že i z tohtodôvodu neboli zo strany zamestnávateľa splnené sú splnené hmotnoprávne podmienky okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca dňa 15.7.2008 zabránil
navrhovateľovi v prístupe do operačného systému M. a následne boli navrhovateľovi priamym
nadriadeným navrhovateľa C.. R. ( dňa 16.7.2008) uložené zjavne nesplniteľné úlohy. Navrhovateľ sa
písomne vyjadril, že tieto úlohy sa za jeden deň nedajú stihnúť, keďže od 16.7.2008 si čerpá dovolenku
podľa dohody so svojim nadriadeným. Následne podpísal dovolenkový lístok, ktorý mu vypísala C.. L. V.,

odovzdal svojmu nadriadenému C.. R. všetky pracovné pomôcky vrátane kľúčov od motorového vozidla
a kancelárie a odišiel z pracoviska s tým, že v dňoch 16.7.2008, 17.7.2008, 18.7.2008, si bude čerpať
dovolenku.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní preukázané, že v danom
prípade nie sú splnené formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže dôvody

okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú skutkovo vymedzené tak, aby boli vzájomne
nezameniteľné. Preto mu ani nebolo zrejmé, ako mohol navrhovateľ opakovane porušiť pracovnú
disciplínu (nevedno totiž, z ktorého dôvodu mal úmyselne porušiť svoju povinnosť opakovane - či
z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci, alebo z dôvodu čerpania dovolenky bez súhlasu
nadriadeného). Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade podľa názoru

súdu prvého stupňa nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom,
aký Zákonník práce predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/
Zákonníka práce vzhľadom k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia
zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností ako aj k dôsledkom porušenia
pracovnej disciplíny. Za ďalšiu dôležitú skutočnosť majúcu vplyv na posudzovanie závažnosti konania

navrhovateľa je fakt, že odporcovi v súvislosti s konaním navrhovateľa, ktorým mal závažne porušiť
pracovnú disciplínu, nevznikla žiadna škoda ani iná ujma.

O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške XX.XXX,XX euro, t.j. XXX.XXX,-
Sk brutto súd prvého stupňa rozhodol podľa § 79 ods. 1/ Zákonníka práce, keď priznaná suma

predstavuje náhradu mzdy za 12 mesiacov. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol najmä na
to, že navrhovateľ od 1.7.2008 do 30.04.2010 pracoval v organizácii F. - N., F..E..D.., B. V.Výšku
priemerného zárobku navrhovateľa XX.XXX,XX ,- Sk určil podľa § 134 ods. 1 Zák. práce vychádzajúc z
rozhodného obdobia apríl 2008 až jún 2008 v ktorom navrhovateľ dosiahol mzdu za vykonanú prácu v
celkovejvýškeXXX.XXX,-Sk (apríl2008-XX.XXX,-Sk, odpracoval124hodín,máj2008-XX.XXX,-Sk,

odpracoval 170 hodín, jún 2008 - XX.XXX,- Sk, odpracoval 116 hodín) pri zohľadnení, že v rozhodnom
období odpracoval 410 hodín ( XXX.XXX,-Sk : 410 odpracovaných hodín = XXX,XX Sk priemerný
hodinový zárobok, prac. čas navrhovateľa bol určený na 38,75 hodín týždenne, pri 7,75 hodinovom
dennom pracovnom čase je priemerný zárobok žalobcu za deň X.XXX,- Sk ( XXX,XX x 7,75) x XX,XX
(koeficient priemerného počtu dní v mesiaci = XX.XXX,XX Sk).

S poukazom na použitie ust. § 79 ods. 2 Zák. práce súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi náhradu
mzdy za 12 mesiacov a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol. Pri rozhodovaní zohľadnil, že
navrhovateľ bol prihlásený do registra poistencov Sociálnej poisťovne od 01.07.2008 do 30.04.2010
ako zamestnanec spoločnosti F. - N., F..E..D.., IČO: XXXXX XXX, so sídlom V. XXX/X, XXX XX Z. -

K., kde mal pravidelný príjem. Z prehľadu odvodov súd zistil, že tento zamestnávateľ odvádzal za
navrhovateľa za obdobie 07/2008 až 03/2010 riadne odvody do F. P.. K tvrdeniam navrhovateľa o tom,
že mu týmto zamestnávateľom nebola vyplácaná mzda konštatoval, že tento mal možnosť domáhať
sa vyplatenia mzdy v súdnom konaní.

Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil, návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal právo na náhradu trov
konania. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) , resp. súd z vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.). Súd prvého stupňa návrhu vyhovel z

dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom z 21. 7. 2008 je neplatné pre nedostatočné
skutkové vymedzenie jeho dôvodu, je nedôvodné, nakoľko uvádzané porušenie pracovnej disciplíny
nedosahuje stupeň intenzity vyžadovaný v § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a zamestnávateľ si nesplnil
povinnosť vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov.Vychádzajúc z § 70 Zák. práce odvolateľ ďalej konštatoval, že zamestnávateľ je povinný v okamžitom
skončení pracovného pomeru uviesť jeho dôvody tak, aby bolo zrejmé (prípadne aj za využitia výkladu

tohto prejavu vôle), aké sú dôvody okamžitého skončenia, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel
prejaviť a ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia uplatňuje a aby bolo zaistené, že uplatnený
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebude môcť byť dodatočne menený. Vychádzajúc z
okamžitého skončenia pracovného pomeru z 21.7.2008, dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľom bola popri nesplnení všetkých úloh, ktoré mu uložil nadriadený zamestnanec

dňa 16. 7. 2008, jeho neospravedlnená neprítomnosť v práci v dňoch 16.7.2008 až 18.7.2008. Z
rozväzovacieho prejavu je zrejmé, že čerpanie dovolenky navrhovateľom bez súhlasu nadriadeného
v ňom uvádzané nie je ďalším dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale je bližším
skutkovým opísaním neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľa v práci v dňoch 16.7.2008 až
18.7.2008. Čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca nie je v spoločnosti odporcu
ani možné a zamestnanec preto nemôže riadne čerpať dovolenku bez vedomia alebo dokonca proti vôli

zamestnávateľa (prejavenej rozhodnutím nadriadeného zamestnanca). Preto pokiaľ súd prvého stupňa
dospel k skutkovému zisteniu, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru mala byť jednak
neospravedlnená neprítomnosť navrhovateľa v práci a popritom aj čerpanie dovolenky bez súhlasu
nadriadeného zamestnanca ako dve samostatné konania navrhovateľa, pričom nemalo byť vysvetlené,
kedy išlo o neospravedlnenú neprítomnosť a kedy išlo o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného,

tak tento záver považoval odporca za nesprávny.

Pokiaľ ide o konštatáciu o nedôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, odporca uviedol,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti odôvodnené nedostatočne, a to identicky ako v
predchádzajúcom ( v poradí prvom ) rozsudku zo dňa 6.7.2010, ktorý bol uznesením Krajského sudu v

Bratislave,sp.zn.11Co/12/2011z25.1.2012zrušenýprejehonepreskúmateľnosť,naktoréodôvodnenie
odvolateľ poukázal. V dôsledku tejto opakovanej nepreskúmateľnosti bola odporcovi opakovane odňatá
možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ vo vzťahu
k § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.. Súd prvého stupňa v tejto časti riadne nezdôvodnil z akých dôkazov pri
svojom závere v tejto časti vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Úlohy, ktoré uložil

navrhovateľovi nadriadený zamestnanec dňa 16.7.2008 boli vydané v a súlade s právnymi predpismi,
ich plnenie patrilo medzi pracovné povinnosti navrhovateľa a tieto bol navrhovateľ povinný súlade s § 81
písm. a/ Zák. práce vykonať. Intenzita porušovania pracovnej disciplíny navrhovateľa je zvýraznená tým,
že jeho povinnosťou ako vedúceho zamestnanca podľa § 82 písm. e/ Zák. práce bolo aj zabezpečovať,
aby ním riadení zamestnanci neporušovali pracovnú disciplínu, teda porušovanie pracovnej disciplíny

samotným navrhovateľom mohlo mať negatívny vplyv na plnenie povinností z pracovného pomeru ním
riadenými zamestnancami. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ dňa 16.7.2008 opustil
pracovisko ešte pred skončením pracovného času (okolo 13,00 hod.) a v dňoch 17. a 18.7.2008 vôbec
nebol na svojom na pracovisku. Z dokazovania pritom vyplynulo, že zamestnávateľ mu na uvedené dni
nielenže neurčil čerpanie dovolenky, ale navrhovateľ vedel aj o tom, že jeho bezprostredne nadriadený

zamestnanec s čerpaním dovolenky nesúhlasí. Neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v dňoch
16.7.2008 až 18.7.2008 nemožno hodnotiť inak, ako jeho neospravedlnenú neprítomnosť, čím porušil
svoju povinnosť podľa § 80 písm. b/ Zák. práce využívať pracovný čas na prácu a byť na pracovisku na
začiatku pracovného času a odchádzať z neho až po jeho skončení.

Ku konštatácii súdu prvého stupňa o neprerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov poukazujúc na § 74 Zák. práce odporca uviedol, že predpokladom k tomu,
aby k takémuto prerokovaniu vôbec mohlo dôjsť je, že u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov
pôsobia. Ak totiž u zamestnávateľa žiadny zástupca zamestnancov nepôsobí, tak zamestnávateľ
okamžité skončenie pracovného pomeru (resp. výpoveď ) prerokovať nemôže už z dôvodu, že

jednoducho nemá s kým. Nakoľko v spoločnosti odporcu zástupca zamestnancov v čase okamžitého
skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom nepôsobil ( čo potvrdil aj navrhovateľ), tak okamžité
skončenie pracovného pomeru nemôže byť z tohto dôvodu neplatné.

Proti výroku, v ktorom bol nad určený prísudok zamietnutý návrh na náhradu mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací
súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu
náhradu mzdy od 1.8.2008 až do doby, pokiaľ mu umožní pokračovať v práci. V odvolaní poukázal
na to, že v spoločnosti F.-N. F..E..D.. zarábal priemerne XXX euro mesačne , a preto je neúmerné anesprávne pri rozhodovaní prihliadať na túto okolnosť ako na jeho riadny príjem. Uvedený príjem mu
nebolriadnevyplácanýajeneporovnateľnýsvýškoupríjmu,ktorýdosahovaluodporcu(XXXX,XXeuro).
V napadnutej časti navrhovateľ považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre

absenciu náležitého odôvodnenia a nevyporiadania sa s navrhovaným uložením povinnosti odporcovi
nahradiť mu mzdu až do času, kedy mu umožní pokračovať v práci.

Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa s odvolaním nesúhlasil. Poukázal na
rozpornosť odvolanianavrhovateľa,ktorýnajednejstraneuvádza,žerozhodnutieprvostupňovéhosúdu

je v napadnutej časti nesprávne pre jeho nepreskúmateľnosť a na druhej strane ako odvolacie dôvody
uvádza nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odporca dodal, že popri
dôvodoch uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vzťahujúceho sa k posúdeniu návrhu
na náhradu mzdy, navrhovateľ od 15.6.2011 vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť - prevádzkuje
živnosť, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý nenávratný príspevok o výške X.XXX,XX euro.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia .

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 Z.z. ( ďalej „ Zákonníka práce „) v znení účinnom do

31.12.2008 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu

Podľa § 68 ods. 2/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskoršie

však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zmeniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.

Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1/ Zákonníka práce ak zamestnávateľ tak zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2/ Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.Odvolací súd sa s poukazom na dôvody odvolania podaného odporcom ako prvoradou otázkou
zaoberal posúdením platnosti úkonu smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa
21.7.2008 daného navrhovateľovi podľa ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zák. práce ( v tomto úkone výslovne

citovaného ) z hľadiska náležitostí prejavu vôle smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, t.zn. či tento prejav vôle bol zrozumiteľný a určitý a či obsahoval tiež presné a zrozumiteľne
vyjadrené dôvody k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru spĺňajúce podmienky ust. § 70 Zák. práce
a i vo vzťahu k splneniu povinnosti zamestnávateľa tento úkon vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce).

Na splnenie hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia treba, aby dôvod bol v zrušovacom prejave uvedený takým
spôsobom, aby bolo z neho zrejmé, aké skutkové dôvody viedli zamestnávateľa k tomu, že rozviazal
pracovný pomer so zamestnancom, a naviac toto skutkové vymedzenie musí byť také, aby ho nebolo
možné zameniť s iným skutkom a musí byť preskúmateľné i z hľadiska dodržania subjektívnej a

objektívnej lehoty určenej v § 68 ods. 2 Zák. práce. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého zákonného dôvodu sa pracovný
pomer okamžite končí. Z dôvodu uvedeného v ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zák. práce môže zamestnávateľ
okamžite zrušiť pracovný pomer len vtedy, ak zamestnanec svojim konkrétnym zavineným konaním

závažne porušil pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto musí
byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ust. § 68 ods.1 Zák. práce
bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní
zamestnanca spočíva; iba taká konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že
nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný

pomer, a že dôvod nebude možné dodatočne meniť.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
21.7.2008 daného odporcom navrhovateľovi na základe ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zák. práce dospel
k záveru, že daný úkon je neplatný, keďže dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú

v ňom skutkovo vymedzené tak, aby boli vzájomne nezameniteľné a odporca v súlade s § 74 Zák.
práce nepožiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
s navrhovateľom.

Odvolací súd, vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení, pri zohľadnení obsahu úkonu

smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi ( okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 21.7.2008 ) na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že všetky formálnoprávne
podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru v ust. § 70 a § 74
ods.1 Zák. práce boli splnené, t.zn. bola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného
pomeru a kvalifikovaný spôsob doručenia, zrušujúci prejav obsahoval dostatočne konkretizovaný a

skutkovo vymedzený dôvod, okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť odporcom vopred
prerokované s príslušným odborovým orgánom ( z dôvodu jeho neexistencie ) a napokon, zo strany
odporcu bola dodržaná aj 1 mesačná subjektívna lehota na okamžité zrušenie pracovného pomeru
plynúca odo dňa, kedy sa tento o porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom dozvedel a
zároveň plynúca v rámci zákonnej 1 ročnej objektívnej lehoty.

V posudzovanom prípade sú podľa názoru odvolacieho súdu v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 21.7.2008 uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých odporca videl porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil dôvod
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerutak,že zazávažnéporušeniepracovnejdisciplínypovažoval

konanie navrhovateľa, ktorý dňa 16.7.2008 odmietol splniť pracovné úlohy stanovené mu písomným
pokynom nadriadeného zamestnanca a ktorý sa v dňoch 16.7.2008 až 18.7.2008 bez ospravedlnenia
nedostavil na v pracovnej zmluve dojednané miesto výkonu práce. V tomto smere už zo samotného
znenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nevznikajú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol
okamžite skončený pracovný pomer. Naviac, aj s ohľadom k okolnostiam, ktoré okamžitému skončeniu

predchádzali, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, čo je dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru a v čom spočíva odporcom vytknuté porušenie pracovnej disciplíny. K úvahe súdu prvého
stupňa, ktorý z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 21.7.2008 nemal za zrejmé, kedy sa malo
v prípade navrhovateľa jednať o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca a kedysa malo jednať o neospravedlnenú neprítomnosť v práci ( vyvodiac z tejto okolnosti jeden z dôvodov
formálnoprávnej neplatnosti tohto úkonu ) treba uviesť, že „ čerpanie dovolenky „ zamestnancom bez
súhlasuzamestnávateľa uvádzanévokamžitomskončenípracovnéhopomeru jelenbližším skutkovým

opísaním neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku v dňoch 16.7.2008 - 18.7.2008
a nepredstavuje ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Naviac, súdu prvého stupňa
je treba dať do pozornosti , žev nadväznosti na § 81 Zák. práce je dôsledkom čerpania dovolenky
zamestnancom bez súhlasu zamestnávateľa vždy neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca na
pracovisku.

Za nesprávny posúdil odvolací súd i názor súdu prvého stupňa o nesplnení povinnosti odporcom vopred
prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov, ktorého dôsledkom
je neplatnosť tohto úkonu. Prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanci nevyužijú svoju koaličnú

slobodu a nezaložia odborovú organizáciu ani si nezvolia zamestnaneckú radu, resp. zamestnaneckého
dôverníka, je zamestnávateľ oprávnený dať zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončiť
pracovný pomer aj bez predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov ( analogické
použitie rozhodnutia NS SR č. 75/1972 - „ ak sa u zamestnávateľa neustanovila odborová organizácie,
účasť odborovej organizácie pri skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy „). Preto ak

súd prvého stupňa odvodzoval neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 21.7.2008
pre absenciu jeho predchádzajúceho prerokovania so zástupcom zamestnancov za situácie, kedy u
odporcu v rozhodnom čase nebola založená odborová organizácia a nebol zvolený žiadny zástupca
zamestnancov ( táto okolnosť bola medzi účastníkmi nesporná ), jeho názor je nesprávny a
nevychádzajúci z platnej právnej úpravy.

Pokiaľ ide o konštatáciu súdu prvého stupňa o tom, že dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru v danom prípade nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
zamestnancom, aký Zákonník práce predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68
ods. l písm. b/ Zákonníka práce vzhľadom k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny

došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností ako
aj k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pri zohľadnení, že odporcovi v súvislosti s konaním
navrhovateľa, ktorým mal závažne porušiť pracovnú disciplínu, nevznikla žiadna škoda ani iná ujma
je treba uviesť, že táto je v rozpore s jeho úvahou o nedostatočnom skutkovom vymedzení dôvodov,
pre ktoré bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer. V prípade, ak úkon smerujúci k

okamžitému skončeniu pracovného pomeru nespĺňa formálnoprávne podmienky vyžadované pre tento
spôsob rozviazania pracovného pomeru ( vrátane zákonných podmienok vzťahujúcich sa k skutkovému
vymedzeniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru ), nie je potom možné dôvody vedúce
zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru ani súdom preskúmavať.

Súd prvého stupňa naviac svoju konštatáciu uvedenú v predošlom odseku vzťahujúcu sa zrejme na
hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom v súvislosti s nesplnením
písomného pokynu nadriadeného stanoveného mu dňa 16.7.2008 už opakovane odôvodnil v rozpore
s § 157 ods.2 O.s.p., keď sa v ňom dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami relevantnýmiprenímprijatúúvahuakedyvňomdostatočnenevysvetliljehomyšlienkový

postup nielen s poukazom na výsledky v konaní vykonaného rozsiahleho dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v tejto časti potom spôsobilo, že dôvodnosť námietok odporcu , vznesených
v podanom odvolaní vo vzťahu k určovaciemu výroku , nie je možné preskúmať a vyhodnotiť.

Vychádzajúc z uvedeného je potom možné konštatovať, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí o
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 ( ktoré predstavuje základe
pre rozhodnutie o návrhu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ) dôsledkom
nesprávneho výkladu ust. 68 ods.1 písm. b/, § 70, § 74 Zák. práce vec nesprávne právne posúdil
a nedostatočným odôvodnením vo vzťahu k úvahe o tom, že dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru v danom prípade nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom, ktorý je predpokladom postupu podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka
práce, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušila podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bude vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť
výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157

ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi
navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci ( uplatneného návrhu
na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 a o náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ) t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a

prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov
odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

S poukazom na prijatý záver a s prihliadnutím na to, že rozhodnutie o neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru predstavuje základ pre nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru, sa odvolací súd v tomto rozhodnutí podrobne nezaoberal odvolacími dôvodmi
uvedenými navrhovateľom vo vzťahu k výroku, v ktorom bol nad určený prísudok zamietnutý jeho návrh
na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí ( §
226 O.s.p.). V nadväznosti na vyslovený právny názor je povinný v ďalšom priebehu konania zhodnotiť
vykonané dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu, či sa vytýkaného zavineného porušenia pracovnej
disciplíny uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 navrhovateľ dopustil
a či vzhľadom na závažnosť prípadne zisteného porušenia pracovnej disciplíny nebolo v rozhodnom

čase od zamestnávateľa spravodlivé vyžadovať, aby navrhovateľa zamestnával ani počas výpovednej
doby. Podľa prijatej úvahy v určovacej časti návrhu vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania
( prípadne vykoná ďalšie potrebné dokazovanie ) aj vo vzťahu k uplatnenému návrhu na náhradu mzdy
z neplatne skončeného pracovného pomeru.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.