Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229972
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108229972.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: C.. Ľ. P.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Barborou Šrutekovou,
advokátkou, Trnava, Hlavná 44, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného MGA IURIS s.r.o.,
Pri starej prachárni 10, IČO: 47233028, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a
náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.12.2015, č.k.
9C/153/2008-332, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, v ktorej sa žalobca domáhal určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 dané mu podľa § 68 ods. 1 písm. b/
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej „Zákonník práce„) je neplatné a uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. V rozhodnutí
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 4 144 eur a náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 9 390,96 eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil ust. § 68 ods.1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 74, §
77, § 79 ods.1,2 Zákonníka práce, keď v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2015, č.k. 11 Co/7/2014-243 konštatoval, že všetky formálnoprávne
podmienky vyžadované pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru v ust. § 70 a § 74 ods.1

Zákonníka práce boli splnené, t.zn. bola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného
pomeru a kvalifikovaný spôsob doručenia, zrušujúci prejav obsahoval dostatočne konkretizovaný a
skutkovo vymedzený dôvod, okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť žalovaným vopred
prerokované s príslušným odborovým orgánom (z dôvodu jeho neexistencie) a napokon, zo
strany žalovaného bola dodržaná aj 1 mesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru plynúca odo dňa, kedy sa tento o porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom
dozvedel a zároveň plynúca v rámci zákonnej 1 ročnej objektívnej lehoty. Žalovaný v napadnutom

okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
tak, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval konanie žalobcu, ktorý dňa 16.7.2008
odmietol splniť pracovné úlohy stanovené mu písomným pokynom nadriadeného zamestnanca a ktorý
sa v dňoch 16.7.2008 až 18.7.2008 bez ospravedlnenia nedostavil na v pracovnej zmluve dojednanémiesto výkonu práce (v tomto smere už zo samotného znenia okamžitého skončenia pracovného
pomerunevznikajúpochybnostiotom,zakéhodôvodubolokamžiteskončenýpracovnýpomer).Naviac,
aj s ohľadom k okolnostiam, ktoré okamžitému skončeniu predchádzali, muselo byť žalobcovi zrejmé,

čo je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a v čom spočíva žalovaným vytknuté
porušenie pracovnej disciplíny. Zohľadniac skutkové okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania
(vrátane výsluchov svedkov C.. P. R., C.. L. V.) následne dospel k záveru, že žalobca sa
dopustil konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, t.j. dňa 16.7.2008 odmietol
splniť pracovné úlohy stanovené mu písomným pokynom nadriadeného zamestnanca a v dňoch

16.7.2008 až 18.7.2008 sa bez ospravedlnenia nedostavil na v pracovnej zmluve dojednané miesto
výkonu práce. Konanie žalobcu čo do intenzity posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
oprávňujúce zamestnávateľa pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods.1
písm. b/ Zákonníka práce a uviedol, že vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom nebolo v rozhodnom období možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu
zamestnával počas výpovednej doby.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
za odvolanie vo výške 4 144 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 9 390,96 eur
vyčíslené podľa § 11 ods.1, § 13 ods.3, 4, § 14 ods.1 písm. a/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 15 úkonov právnej pomoci špecifikovaných v odôvodnení
písomného vyhotovenia rozhodnutia.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odvolaní namietol,

že súd prvej inštancie izolovane vyňal a hodnotil iba to, že žalobca sa mal dopustiť závažného porušenia
pracovnej disciplíny tým, že dňa 16.7.2008 odmietol splniť pracovné úlohy stanovené mu písomným
pokynom nadriadeného zamestnanca a v dňoch 16.7.2008 až 18.7.2008 sa bez ospravedlnenia
nedostavil na v pracovnej zmluve dojednané miesto výkonu práce. V rozhodnutí neuviedol ostatné
okolnosti podstatné a právne relevantné aj napriek tomu, že bol k hodnoteniu dôkazov jednotlivo a

v ich vzájomnej súvislosti zaviazaný uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2015, č.k.
11 Co/7/2014. V konaní preukázal, že od nebolo možné v inkriminovanom období očakávať riadne
plnenie si pracovných povinností, nakoľko bol odpojený od PC systému žalovaného. Mal preto záujem
čerpať dovolenku na zotavenie, čo mu bolo vždy v minulosti žalovaným umožnené, neexistuje žiadne
podozrenie, že by sa tak nemalo stať aj v tomto prípade a bez svojho zavinenia sa ocitol v situácii, kedy

nemal objektívne možnosť si svoje pracovné povinnosti riadne plniť. Pokiaľ ide o hodnotenie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že toto ovplyvňuje tak osoba zamestnanca, funkcia ktorú
zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj situácia, za ktorej k porušeniu
došlo. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a to aj v
časti náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od 1.8.2008 do času, keď mu žalovaný

umožní pokračovať v práci.

5. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedol, že je v danom konaní od platenia súdneho poplatku
oslobodený a náhrada trov konania spočívajúca v úhrade súdneho poplatku nie je s poukazom na ust.
§ 150 ods.1 O.s.p. správna a zákonná. Odvolateľ nesúhlasil s priznaním odmeny za právne zastúpenie

za úkony 27.5.2010, 18.6.2013, 9.7.2013 z dôvodu, že táto bola priznaná v plnej výške (jedného úkonu)
i napriek tomu, že sa jednalo o odročenie pojednávania bez prejednania veci, za ktoré úkony prináležala
žalovanému iba 1 tarifnej odmeny. Žalobca zároveň žiadal preskúmať správnosť priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia za pojednávania označené na str. 7 rozsudku pod č. 12-14.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Námietku žalobcu o tom,
že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkazy, vec posúdil nesprávne aj po právnej stránke
a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, považoval za nedôvodnú. Konštatoval, že súd prvej inštancie
rozhodnutie odôvodnil presvedčivo, logicky konzistentne a v súlade s § 157 ods.2 O.s.p., pričom

postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení vo
veci sp.zn. 11Co/7/2014 z 31.3.2015 (v poradí druhým). Pri hodnotení dokazovania postupoval v súlade
so zásadami formálnej logiky v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.. Pokiaľ žalobu v časti o určovacej
žaloby zamietol, nie je žiaden racionálny dôvod km tomu, aby sa v rozhodnutí zaoberal posúdením výškynáhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Výrok o trovách konania je správny a výška
priznaných trov je vyčíslená v súlade s ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
a378ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo
prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolania žalobcu vyvolalo
v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaním
napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd

ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní
s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaniach
žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa k
odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonník práce a o uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,
v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku
podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému zamietajúcemu

výroku vo veci samej. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v
odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

10. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza
nasledovné.

11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva

strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa

25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva
na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalobcu o nedostatku

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v ktorom absentuje relevantné právne posúdenie a
vyhodnotenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd vedený pri posudzovaní
rozhodujúcich otázok možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia uvedeným požiadavkám
vyhovuje a odvolacie námietky žalobcu sú v tomto smere nedôvodné a nepodložené.12. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V

posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov
vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola
odvolacím súdom zistená.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal (ani právne)
s otázkami súvisiacimi s uplatnenou náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

treba uviesť, že pri zamietajúcom výroku v časti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa v rozhodnutí právne
a skutkovo vysporiadavať s nárokom o náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Rozhodnutie súdu o určovacej žalobe totiž predstavuje právny základ pre rozhodovanie o nárokoch z
neplatného skončenia pracovného pomeru, ktoré je možné priznať iba v prípade, ak je základ nároku

daný.

14. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd i námietku žalobcu týkajúcu sa nerešpektovania záväzného
právneho názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2015, č.k. 11
Co/7/2014-243 súdom prvej inštancie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej

inštancie závery odvolacieho súdu uvedené v označenom rozhodnutí o tom, prečo považoval
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a v čom spočívajú nedostatky v jeho skutkových a
právnych záveroch, v zmysle ust. § 226 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 plne rešpektoval.
Súd prvej inštancie rešpektoval názor odvolacieho súdu , že všetky formálnoprávne podmienky
vyžadované pre okamžité skončenie pracovného pomeru v ust. § 70 a § 74 ods.1 Zákonníka práce boli

splnené, t.zn. bola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru a kvalifikovaný
spôsob doručenia, zrušujúci prejav obsahoval dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený dôvod,
okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť žalovaným vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (z dôvodu jeho neexistencie) a zo strany žalovaného bola dodržaná aj 1 mesačná
subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru plynúca odo dňa, kedy sa tento o

porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom dozvedel a zároveň plynúca v rámci zákonnej
1 ročnej objektívnej lehoty.

15. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do
30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k
záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 alebo, že by nazistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

16. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností prípadu sa odvolací súd zhodol s úvahou súdu
prvej inštancie o tom, že v konaní bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom (uvedené
v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 spočívajúce v tom, že dňa 16.7.2008
odmietol splniť pracovné úlohy stanovené mu písomným pokynom nadriadeného zamestnanca a
v dňoch 16.7.2008 až 18.7.2008 sa bez ospravedlnenia nedostavil na v pracovnej zmluve dojednané

miesto výkonu práce. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza z dokazovania vykonaného v konaní v
rozsahu dôkazných návrhov strán sporu a zo skutočností vyplývajúcich z výsluchu priamych účastníkov
(žalobcu a svedkov - priameho nadriadeného žalobcu p. R. a C.. L. V., asistentky riaditeľa agentúry
Trenčín).Zdokazovaniajenesporné,že dňa15.7.2008bolžalobcovinapracoviskuzablokovanýprístup
do operačného systému žalovaného. Dňa 16.7.2008 mu jeho priamy nadriadený na pracovisku uložil
povinnosť splniť štyri pracovné úlohy . Žalobca sa písomne vyjadril, že tieto úlohy sa nedajú za jeden

deň stihnúť a oznámil, že od 16.7.2008 si čerpá dovolenku na zotavenie podľa dohody s nadriadeným.
Na jeho žiadosť mu C.. L. V. vypísala dovolenkový lístok (na obdobie od 16.7.2008 do 29.7.2008),
tento si žalobca zobral s tým, že si ho ide dať podpísať a následne po odovzdaní všetkých pracovných
pomôcok, vrátane kľúčov od motorového vozidla a od kancelárie z pracoviska odišiel.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol v zmysle ust. § 81 Zákonníka práce povinný pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, byť na
pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až
po skončení pracovného pomeru. V súlade s ust. § 101 a nasl. Zákonníka práce má zamestnanec
pri splnení v zákone stanovených podmienok nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie. Nástup na

dovolenku však určuje výhradne zamestnávateľ, a to tak, že konkrétnemu zamestnancovi stanoví, že
dovolenku čerpá v určených dňoch. V rozpore so zákonnou úpravou nie je ani prax v
organizáciách, podľa ktorej zamestnanec požiada o možnosť čerpania dovolenky na zotavenie a jeho
nadriadený (do ktorého právomoci patrí takéto rozhodnutie) mu dá k čerpaniu dovolenky súhlas.

18. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca dňa 16.7.2008 v čase, kedy
mal k dispozícii pracovný priestor a pracovné pomôcky odmietol splniť pracovné úlohy stanovené
mu písomným pokynom nadriadeného zamestnanca s odôvodnením, že tieto sa nedajú za jeden
deň stihnúť. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by v uvedenom čase odmietnutie splnenia
uloženej pracovnej úlohy odôvodňoval aj inými skutočnosťami (vrátane nemožnosti jej splnenia pre

zablokovanie prístupu do operačného systému žalobcu) a ani to, že následne o čerpanie dovolenky
riadne požiadal svojho nadriadeného a na jej čerpanie nastúpil až po odsúhlasení čerpania dovolenky
na zotavenie nadriadeným. Vypísanie a odovzdanie dovolenkového lístka na pracovisku nie je totiž
možné považovať za „súhlas“ zamestnávateľa s nástupom zamestnanca na dovolenku na zotavenie. Na
obranu žalobcu o tom, že v danom prípade postupoval podľa bežne zaužívaných pravidiel pri čerpaní

dovolenky na zotavenie nebolo možné prihliadať, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v
niektorých prípadoch zamestnanci čerpanie dovolenky na zotavenie ohlasovali telefonicky, avšak vždy
aspoň jeden deň pred čerpaním dovolenky doručovali dovolenkový lístok (výpoveď svedkyne L. V.). Je
treba zdôrazniť, že v prípadoch nástupu na dovolenku na zotavenie je práve z dôvodu istoty na strane
zamestnanca v jeho záujme, aby vždy postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi

práva a povinnosti vyplývajúce mu z pracovného vzťahu a na dovolenku nastupoval iba v prípade,
ak zamestnávateľ s čerpaním dovolenky na zotavenie súhlasí. V danom prípade o to viac, že podľa
dovolenkového lístka (vypísaného a odovzdaného v prvý deň žiadanej dovolenky) mal žalobca čerpať
dovolenku na zotavenie v rozsahu takmer dvoch týždňov (od 16.7.2008 do 29.7.2008).

19. Vychádzajúc z uvedeného, zohľadniac okolnosti prípadu a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny žalobcom sa odvolací súd zhoduje i s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že v
konaní preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom je takým závažným porušením pracovnej
disciplíny, že jeho zotrvanie u zamestnávateľa by nebolo ďalej možné a žalovaný oprávnene voči nemu
postupoval zvoleným spôsobom.

20. Za nedôvodné odvolací súd posúdil i námietky žalobcu týkajúce sa výroku o náhrade trov konania
správne právne posúdeného podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Okolnosť, že žalobca bol v danom konaní
podľa ust. § 4 ods.2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdneho poplatkuoslobodený, nemá pri posudzovaní náhrady trov konania žiaden právny význam a nie je ani dôvodom,
pre ktorý by mohol súd prvej inštancie v otázke trov konania postupovať podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p. .
Ak súd prvej inštancie plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania za súdny

poplatok zaplatený za odvolanie podané proti rozsudku vo veci samej, tento je hotovým výdavkom
účelne vynaloženým žalovanou stranou sporu, vzniknutým v konaní ( § 137 O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016). Pokiaľ ide o namietané úkony právnej pomoci, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu
za právne zastúpenie , z obsahu spisu vyplýva, že pojednávania nariadené na deň 27.5.2010, 18.6.2013
a 9.7.2013 boli odročené až po ich otvorení a prejednaní veci a súd prvej inštancie správne za ne

priznal odmenu podľa § 13a ods.1 písm. c/ v spojení s § 11 ods.1, § 13 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Za správnu posúdil i výšku trov právneho zastúpenia priznaných za úkony uvedené na str. 7 rozsudku
pod č. 12 - 14, označené ako účasť na pojednávaní dňa 12.9.2013, 16.10.2013 a 11.12.2013 pri ktorých
sa súd prvej inštancie síce dopustil nesprávnosti v označení úkonu zo dňa 16.10.2013 (jednalo sa o
odvolanie žalovaného podané proti rozsudku) a zo dňa 11.12.2013 (jednalo sa o vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu), tieto však nemali vplyv na správnosť výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.

21.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie (vrátanevýroku
o trovách prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny, potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).