Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/153/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229972
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1108229972.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: C.. Ľ. P., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. X. XXX, zastúpeného JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom v Trnave,
Hlavná 44, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátskou kanceláriou MGA IURIS s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 10, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin
Gajarský, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu a žalovanej podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce je neplatné.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 33.787,29 euro brutto do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok v sume 2 121,50 euro na účet Okresného súdu
Bratislava I v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu Bratislava I dňa 12.09.2008 domáhal proti žalovanej,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu žalovanou podľa §-u 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce dňom 23.07.2008 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku od 01.08.2008 do
času, keď mu žalovaná umožní pokračovať v práci.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko podľa jej názoru žalobca zavineným
konaným porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom špecifikovaným v písomnom vyhotovení
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpoveďami svedkov :Ing. P. R., C.. L. V., U.. B.
U., U. P. F. a listinnými dôkazmi -pracovnou zmluvou žalobcu, dodatkom k pracovnej zmluve, okamžitým
skončením pracovného pomeru, listom zo dňa 01.08.2008, listom zo dňa 07.08.2008 , potvrdením o
zárobku žalobcu, mzdovými listami žalobcu a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkovýstav : Žalobca pracoval pre žalovanú na základe pracovnej zmluvy od 01.10.2005 , v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru vykonával funkciu riaditeľa obchodu na Agentúre Trenčín..
Dňa 23.07.2008 mu bol doručený list žalovanej zo dňa 21.07.2008 - okamžité skončenie pracovného

pomeru. Predmetným listom žalovaná skončila okamžite pracovný pomer podľa §-u 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná uviedla nasledovné :
„Dňa 16.07.2008 Vám priamo nadriadený zamestnanec spoločnosti KOOPERATIVA písomne stanovil
pracovnéúlohy,sktorýmistesaoboznámilia,ktorésteodmietlisplniť,čostepotvrdiliajsvojimpodpisom.
Namiesto zodpovedného a angažovaného prístupu k práci, ste sa k riešeniu Vašich pracovných

úloh postavili maximálne nezodpovedne, bez snahy splniť čo i len časť Vám stanovených pracovných
úloh, ráno 16.07.2008 ste bez ospravedlnenia odišli zo svojho miesta výkonu práce podľa Vášho
uvedenia na dovolenku. Nakoľko Vaša „dovolenka““ počnúc dňom 16.07.2008 nie je uvedená vo Vašom
pláne dovoleniek, „dovolenku“ odo dňa 16.07.2008 ste čerpali bez súhlasu Vám priamo nadriadeného
zamestnanca, bezdôvodne ste prestali chodiť do práce, Dňa 16.07.2008, 17.07.2008 a 18.07.2008 ste
sa bez ospravedlnenia nedostavili na v pracovnej zmluve dojednané miesto výkonu práce. Vzhľadom k

tomu, že čerpanie dovolenky Vám nebolo odsúhlasené a Vy ste neospravedlnili svoju neprítomnosť v
práci, zamestnávateľ hodnotí Vaše konanie ako opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci. V
zmysle platného Pracovného poriadku zamestnancov KOOPERATIVY poisťovne, a.s. Vienna Insurance
Group (ďalej len „pracovný poriadok“), III. Časť, čl. 9, body 7, 12 a 19 je Vaše konanie neuposlúchnutie
príkazu nadriadeného na splnenie pracovnej povinnosti, čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného

zamestnanca mimo termínu určenom v schválenom pláne dovoleniek a neospravedlnená neprítomnosť
v práci považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny.“ Žalobca listom zo dňa 01.08.2008
žalovanej oznámil,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa21.07.2008 považujezaneplatné
a žiadal aby ho žalovaná naďalej zamestnávala. Žalovaná mu listom zo dňa 07.08.2008 oznámila, že
trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré považuje za platné.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.07.2010 č.k 9 C 153/2008 -153 tak, že
okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu a žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce je neplatné , žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31 972.- euro brutto
a náhradu trov konania a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca

aj žalovaná.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.01.2012. č.k 11 Co 12/2011-187 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6.Súdprvejinštanciedoplnildokazovanievýsluchomsporovýchstránazadováženímlistinnýchdôkazov
( kópia kompletného osobného spisu žalobcu, vyjadrenie Sociálnej pisťovne, pobočka Považská

Bystrica zo dňa 02.07.2013, celkový prehľad odvodov do fondov v období od 120.8.2008 do 01.03.2010,
daňové priznanie žalobcu za rok 2011, 2012, sťažnosť Inšpektorátu práce na nevyplatenie mzdy a
odstupného spoločnosťou SLOV-CHLAD, s r.o. , oznámenie o odstúpení podania Inšpektorátu práce
Trnava, rozhodnutie úradu práce Trnava zo dňa 19.05.2010 o zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie) a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.10.2013 č.k. 9 C 153/2008-262 tak, že určil,

že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné.
Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 31.972 euro brutto do 3 dní od
právoplatností rozsudku a vo zvyšku návrh na náhradu mzdy zamietol. V rozhodnutí ďalej deklaroval,
ž o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok v sume 1.914 euro, v lehote 3

dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov
konania.
8. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.03.2015 č.k. 11Co/7/2014-243 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
9. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015 č.k. 11Co/7/2014-243, ktorý je preň záväzný , vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 08.12.2015 tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania a právneho zastúpenia žalovanej.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. augusta 2017 sp. zn.
7Co/193/2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V
odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že záver prvoinštančného súdu považuje za vecne správny.12. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 160/2015 Z.
z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). V dovolaní uviedol, že odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom tým, že sa nevysporiadal s jeho dôležitou argumentáciou a zároveň sa
závažne odklonil od svojho v skoršom rozhodnutí vyjadreného záväzného právneho názoru týkajúceho
sa hodnotenia dôkazov. Namietal tiež, že odvolací súd i súd prvej inštancie nezohľadnili faktickú situáciu,
v ktorej sa ocitol, a dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal preto rozsudok odvolacieho súdu
ako aj prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ ) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po
zistení,žedovolaniebolopodanévčasanatooprávnenouosobou,skúmajúcnajprvsplneniepodmienok
prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na v poradí prvý uplatnený
dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ C. s. p.) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
odvolaciehosúduvovecisamejaleboktorýmsakonaniekončízdovolaciehodôvoduuvedenéhov§420

C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených
v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá
bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.
15. Najvyšší súd uznesením zo dňa 24. mája 2018 č.k. 8 Cdo/53/2018 rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co/193/2016 z 30. augusta 2017 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I

z 8. decembra 2015 č. k. 9C/153/2008-332 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie
konanie. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu
ako aj prvoinštančného súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p.
Táto vada spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov v základnom konaní.V odôvodnení
rozsudku odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie absentuje totiž vysporiadanie sa s podstatnou

okolnosťou, ktorá mohla mať rozhodujúci význam pre spravodlivé rozhodnutie sporu, a to, či úlohy
uložené žalobcovi boli alebo neboli splniteľné za situácie, že žalobcovi bol zablokovaný prístup do
počítačového operačného systému žalovanej a že čas na ich vykonanie bol určený v rozsahu jedného
dňa. V súvislosti s touto okolnosťou v odôvodnení rozsudkov prvoinštančného aj odvolacieho súdu je
celkom opomenuté hodnotenie dôkazov - svedeckých výpovedí svedkov U.. B. U. R. U.. P. F., ktorí vo

svojich výpovediach uviedli, že pracovné úlohy zadané žalobcovi neboli za daných okolností splniteľné.
Toto opomenutie je o to závažnejšie, že v poradí prvým, žalobe vyhovujúcim rozsudkom, vydaným
v prejednávanej veci prvoinštančný súd dospel práve aj na základe týchto dôkazov ku skutkovému
záveru, že uložené úlohy boli zjavne nesplniteľné. Za tejto situácie je odôvodnenie oboch rozsudkov,
najmä z hľadiska právneho záveru o porušení pracovnej disciplíny žalobcom, nepresvedčivé a teda

odporujúce ustanoveniu § 157 O. s. p. (v prípade rozsudku prvoinštančného súdu rozhodujúceho ešte
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) a § 220 ods. 2 C. s. p. (v prípade
rozsudku odvolacieho súdu). Nedostatočné odôvodnenie rozsudkov súdov v základnom konaní z
dôvodu nepresvedčivosti je dané aj tým, že sa súdy vôbec nevysporiadali s otázkou, čo bolo príčinou
zablokovania prístupu žalobcu do počítačového systému žalovanej (a to navyše už jeden deň pred

dňom, kedy došlo ku konaniu žalobcu, ktoré žalovaná vyhodnotila ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny), hoci táto skutočnosť (zablokovanie prístupu žalobcu do počítačovej siete žalovanej) nebola
v konaní spochybnená - bola súčasťou zisteného skutkového stavu. So zreteľom na ďalšie v žalobe
tvrdené skutočnosti bolo potrebné sa s otázkou tejto príčiny vysporiadať, a to najmä z dôvodu, aby bolo
vylúčené podozrenie, či zablokovanie prístupu žalobcu do počítačovej siete žalovanej nebolo účelové

a nesmerovalo k postupu žalovanej zneužívajúceho právo, porušujúceho dobré mravy, či vykazujúceho
znaky diskriminácie. Bolo pritom povinnosťou žalovanej preukázať, čo bolo touto príčinou, resp. že
to bola iná okolnosť, než ktorú tvrdil žalobca. Nepresvedčivosť rozsudkov súdov v základnom konaní
bola napokon znásobená aj tým, že sa nijako nevysporiadali ani s otázkou príčiny ďalšej významnej
skutočnosti, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, a to s otázkou, prečo žalobca dňa 16. 07.

2008 písomne odovzdal kartu od mobilného telefónu, osobný počítač a kľúče od kancelárie a od
služobného motorového vozidla. Bez náležitého vysporiadania sa s uvedenými skutočnosťami nemôže
byť odôvodnenie rozsudkov jednoznačné, riadne a dostatočné, a takto odôvodnené rozsudky nemôžu
byť vnímané ako spravodlivé. Porušením procesného práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku
tak prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý

proces vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá vadu v zmysle § 420 písm. f)
C. s. p.12. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil (§ 449 ods. 1, ods. 2 C. s. p.) a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšiekonanie (§ 450 C. s. p.) s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania
a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
16. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie na návrh sporových strán doplnil dokazovanie

výsluchom svedkov C.. E. M.M., C.. Š. U., V.. Z. Y., C.. K. Š. R. C.. P. R..
17. Vypočutý svedok Ing. P. R. , priamy nadriadený žalobcu vo svojej výpovedi pre súdom dňa
11.3.2010 uviedol: Poznám osobne žalobcu z pracovného styku približne 4 roky, lebo sme pracovali v
Kooperative. Ja od 01.08.2009 v Kooperative už nepracujem po tom čo som pracovný pomer ukončil
dohodou. Je pravda, že som bol riaditeľom agentúry, ktorých bolo 8, žalobca bol môj podriadený vo

funkcii obchodný riaditeľ. Je pravdou, že sme sa dňa 15.07.12008 stretli v reštaurácii Rybársky dvor
so žalobcom, o čom sme sa rozprávali si nepamätám. Taktiež je pravdou že 16.07.2008 som uložil
žalobcovi nejaké úlohy, avšak na bližšie podrobnosti si nespomínam. K veci som sa písomne vyjadril na
žiadosť Koopertívy. Na tomto písomnom vyjadrení trvám. Takisto sa nepamätám, že by som sa dohodol
so žalobcom na čerpaní dovolenky, ani sa nepamätám, že by som ho poslal domov 16.07. Môžem s
istotou prehlásiť, že som nikoho domov neposielal. Žalobca sa rozhodol, že pôjde domov a tak išiel

domov. Myslím, že nejaký dovolenkový lístok tam nechal, ale to riešila asistentka. Všetky materiály
týkajúce sa žalobcu boli postúpené personálnemu oddeleniu do Bratislavy. Na otázku súdu či žalobca
splnil pracovné úlohy, ktoré mu boli uložené 16.07.2008 svedok uviedol, že nesplnil, nakoľko k týmto sa
písomne vyjadril a odišiel domov. Na otázku súdu, či žalobca prišiel 17. a 18. do práce svedok uviedol, že
nevie, lebo ho nekontroloval, nakoľko mal prácu v teréne. Dochádzku mal na starosti niekto iný, ten kto

mal na starosti knihu dochádzky. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či bol dňa 16.07.2008 žalobca
odpojený z počítačového systému Kooperatívy svedok uviedol, že bol odpojený už deň predtým. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu , či sa úlohy ktoré mu uložil dňa 16.07.2008, ktoré sú na č.l. 77
dajú splniť aj v ten deň ak je pracovník odpojený od počítačového systému svedok uviedol, že sa dajú.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu či aj úloha č. 3: spracovať vyhodnotenie cieľov kancelárie sa

dá splniť bez prístupu do počítačového systému, svedok uviedol že áno, pretože všetko bolo okrem
počítača vedené aj v písomnej forme. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či sa tieto úlohy dali splniť
aj vzhľadom k tomu že žalobcovi boli odňaté kľúče od kancelárie a zamedzený prístup do počítačového
systému svedok uviedol: Tieto úlohy sa dali splniť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či sa v
Kooperative niekedy stalo že zamestnancovi bolo odopreté čerpanie dovolenky pokiaľ nemá vyčerpanú

dovolenkusvedokuviedol,že odovolenkysanestaral.Svedokudáva,žesanikdynestaložebyniekomu
odoprel čerpanie dovolenky.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného či svedok súhlasil s čerpaním dovolenky žalobcu 16.07.2008
a nasledujúce dni svedok uviedol že nesúhlasil preto dovolenkový lístok nepodpísal. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného či sa žalobca zaujímal že nemá podpísanú dovolenku svedok uviedol:

áno bolo mu odpovedané že svedok mu povedal že nesúhlasí s dovolenkou lebo nesplnil úlohy ktoré mu
boli uložené. Na otázku žalobcu aby svedok uviedol akým spôsobom mal žalobca splniť úlohy 1,2,3,4
z č.l. 77 za podmienok že mu boli odobraté kľúče od kancelárie, od auta počítač a zamedzený prístup
do siete svedok uviedol: Napriek tomu že to nie sú jednoduché úlohy podľa jeho názoru sa dali splniť
aj za týchto konkrétnych podmienok.

18. Svedkyňa C.. L. V., asistentka riaditeľa agentúry Trenčín, uviedla, že v júli 2008 jej nadriadený C.. R.
uložilp.C..P.nejakéúlohy,ktoréodmietolsplniťtýmspôsobom,ženapísalnapapier,žesúnesplniteľné.
Požiadal ju aby mu vypísala dovolenkový lístok. Tento mu vypísala a on si išiel dať tento podpísať. Či
C.. R. tento dovolenkový lístok podpísal alebo nie sa vyjadriť nevedela . Na otázku právneho zástupcu

žalobcu či sú 4 pracovné úlohy na č.l. 77 splniteľné za 1 pracovný deň svedkyňa uviedla, že áno. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu, či keď tie to úlohy sú splniteľné aj za predpokladu že žalobcovi bol
zamedzený prístup informačného systému Kooperativy, že musel odovzdať kľúče svedkyňa uviedla: Mal
prístup ku klasickému programu Windows na stolnom počítači a kľúče od kancelárie a iné veci žalobca
odovzdal až potom ako sa vyjadril že sú úlohy nesplniteľné. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či

sa niekedy stalo že by bolo nejakému zamestnancovi odopreté čerpanie dovolenky svedkyňa uviedla,
že nie.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa stávalo, že niektorí zamestnanci čerpali dovolenku aj
na telefonické oznámenie svedkyňa uviedla, že vždy aspoň jeden deň pred čerpaním dovolenky bol
doručený dovolenkový lístok agentúrnemu riaditeľovi prípadne svedkyni ako jeho asistentke Na otázku

žalobcu či on niekedy osobne robil pre riaditeľa agentúry nejakú administratívnu činnosť svedkyňa
uviedla: asi nie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či žalobca mal asistentku svedkyňa uviedla,
že áno.19. Svedok U.. U. B., ktorý pracoval pre žalobcu ako regionálny riaditeľ v Trnave vo svojej výpovedi
uviedol : Žalobcu poznám osobne. Spoznali sme sa pri práci v Kooperative, kde som pracoval ako
regionálny riaditeľ v Trnave . C.. P. bol môj nadriadený. Nespomínam si kedy to už bolo jedného

dňa mi zavolal C.. P. a informoval ma, že R. ho nútil podpísať výpoveď že ho pozval na stretnutie .
Stretol som sa s C.. P. a tento ma informoval, že mu bol zamedzený prístup do informačného systému
Kooperativy a ukazoval mi na firemnom notebooku že tam má zamedzený prístup, informoval ma o tom
že si bude čerpať dovolenku a domnieval som sa že si túto dovolenku aj čerpá. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či úlohy uložené 1-4 z č.l. 77 sú splniteľné za 1 deň svedok uviedol, že podľa neho

sú nesplniteľné. Takéto úlohy sa dávali spravidla na porade raz za týždeň. 50-60% práce žalobcu bolo
kontakt s regionálnymi riaditeľmi a pod ním riadil asi 100 ľudí. Svedok uviedol, že niektoré r z úloh boli
splniteľné. Myslí to v tom zmysle, že by ich mohol za deň splniť za predpokladu že sa nevenuje ničomu
inému.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa dali tieto úlohy splniť bez prístupu do informačného
systému Kooperativy svedok uviedol, že sa nedali splniť. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či

informácie, ktoré boli v informačnom systéme Kooperativy boli aj v písomnej podobe svedok uviedol,
že sa nevie sa k tomu vyjadriť, nakoľko mal asistentku a sám používal elektronický informačný systém.
Svedok U. tiež uviedol, že k svojej výpovedi chce dodať že on sám dňa 08.08.2008 dal výpoveď a na
druhý deň mu bol zamedzený prístup do informačného systému Kooperativy. Bol vyzvaný aby odovzdal
služobné motorové vozidlo, mobil. Toto bola bežná prax v Kooperative. Následne ukončil pracovný

pomer dohodou.

20. Svedkyňa U.. P. F., ktorá pracovala v pre žalovaného ako regionálna riaditeľka pre Topoľčany
vo svojej výpovedi uviedla: „Poznám Ing. P. asi 5 rokov, v súčasnosti spolu žijeme. Pracovala som
v Kooperative od februára do júla 2006. Mala som zmluvu na dobu určitú ako regionálny riaditeľ pre

Topoľčany. O okolnostiach skončenia pracovného pomeru C.. P. s Kooperativou mám informácie od
Ing. P. a taktiež mám aj osobnú skúsenosť, lebo obdobným spôsobom bol skončený pracovný pomer v
Kooperative aj so mnou.“ Na otázku právneho zástupcu žalobcu či svedkyňa môže potvrdiť, že dňa
15.07.2007 mal žalobca zabránený prístup do informačného systému Kooperativy svedkyňa uviedla, že
to môže potvrdil, že videla keď žalobca otvoru notebook nebol mu povolený prístup do systému. Na

otázku právneho zástupcu žalobcu, či sú splniteľné úlohy 1-4 z č.l. 77 svedkyňa uviedla: „Tieto úlohy
nie sú splniteľné bez prístupu do informačné ho systému Kooperativy.“

21. Svedok Ing. M. E. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 28.3.2019 uviedol:
„Poznám p. P. Ľ., naše vzťahy boli priateľské neskôr pracovné. Pracovali sme v Kooperatíve. Ja som

pracoval v Kooperatíve cca od r. 2004 do r. 2007 alebo 2008 ako regionálny riaditeľ v Bratislave.“ Na
otázku právneho zástupcu žalobcu, v akom vzťahu bol so žalobcom svedok uviedol, že žalobca mu bol
nadriadený. Na ďalšiu otázku, ako ho hodnotí po pracovnej stránke, svedok uviedol, že ako aktívneho
pracovníka. Na otázku, ži si
plnil si zodpovedne povinnosti, alebo zanedbávala prácu, svedok uviedol, že si myslí, že nezanedbával

prácu. Na otázku, že mal svedok v Kooperatíve prístup do PC systému, svedok uviedol, že áno, používal
ho na dennej báze. Na otázku, či používal tento PC systém Kooperatívy, svedok uviedol, že používanie
systémubolojednoznačnánutnosť,týmtosapracovnýčaszačínalakončil.Naďalšiuotázku,čipoužívali
všetci zamestnanci tento PC systém aj žalobca, svedok uviedol, že používal ho aj žalobca, aby mal
prehľad o tom, kto čo robí. Na otázku, ako sa skončil pracovný pomer svedka s Kooperatívou, svedok

uviedol, že
sa presne sa nepamätá, s nadriadeným sa dohodol že končí k nejakému dňu, teraz podniká ako s.r.o.
Na otázku, za akých okolností skončil pracovný pomer svedka, tento uviedol, že
sa stal nepohodlným pre jeho nadriadeného p. M.. Na otázku, či pri skončení pracovného pomeru mal
ste prístup do PC systému Kooperatívy, svedok uviedol, že pár dní predtým, ako sa skončil prac. pomeru

už prístup do PC systému nemal. Na otázku, prečo nemal prístup, svedok uviedol, že to asi bolo z
dôvodu ochrany PC systému, aby si nezobral nejaké dáta. Na ďalšiu otázku, kto mu zamedzil prístup
do PC systému, svedok uviedol, že
jedného dňa sa pokúsil prihlásiť a nešlo to. Tušil, že to súvisí s ukončením pracovnej činnosti v
Kooperatívne a predpokladá, že prístup mu zamedzil jeho nadriadený. Na otázku,

z čoho usudzuje, že zamedzenie do prístupu PC systému súvisí s ukončením prac. pomeru, svedok
uviedol, že osobne sa s tým nestretol, ale hovorilo sa na chodbách Kooperatívy rôzne historky kto a ako
opustil Kooperatívu. Hovorilo sa, že niektorí vysokopostavení funkcionári prišli do kancelárie, nedostali
sa do kancelárie a následne boli vyvedení SBS. Nebol svedkom ani jednej historky. Na otázku, či bydokázal plniť pracovné povinnosti bez prístupu do systému PC, svedok uviedol, že nie. Na otázku, či sú
úlohy: pripraviť plán predaja, stratégiu predaja produktu GIP na mesiace 07 až 11/2008, pripraviť plán a
predaj a stratégiu bankových produktov pre Slovenskú sporiteľňu na mesiac júl, august 2008, spracovať

vyhodnotenie cieľov kancelárie Topoľčany za I. polrok 2008, nastaviť hodnotenia cieľov kancelárie
TopoľčanynaII.polrok2008,splniteľnébezprístupudooperačnéhosystémužalovanej, svedok uviedol,
že sa nedá nastaviť plán činnosti obchodníkov bez prístupu do operačného systému Kooperatívy. Ak
áno nezodpovedne, pretože s vymyslenými číslami sa pracovať nedá. Na otázku právneho zástupcu PZ
žalovanej, aké informácie sú potrebné na splnenie úloh poslednej otázky právneho zástupcu žalobcu,

svedok uviedol, že na to aby mohol pripraviť plán predaja je potrebné vedieť počet uzavretých úverov,
zriadených účtov a výkonnosť jednotlivých regiónov. Neviem čo je produkt GIP. Na otázku, či bol
elektronický systém Kooperatívy jediné miesto, kde tieto údaje boli k dispozícii, svedok uviedol, že
informácie boli v 2 systémoch, oba boli elektronické. Na otázku, či nebol iný spôsob uchovávania
informácií okrem elektronického, svedok uviedol, že k tejto otázke sa vyjadriť nevie, on si v papierovej
forme neukladal nič. Všetko mal v pracovnom PC, ktorý mu bol zverený a bol majetkom Kooperatívy.

22. Svedok Ing. Š. U. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 28.3.2019 uviedol:
„Poznám p. P. asi mesiac keď som pracoval v Kooperatíve. Pracoval som od 1.4.2007-30.4.2008 ako
regionálny riaditeľ v Bratislave. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, v akom vzťahu bol so žalobcom,
svedok uviedol, že žalobca mu bol nadriadený. Na otázku,

ako ho hodnotí po pracovnej stránke, svedok uviedol, že ako aktívneho pracovníka bol lojálny, prísny,
úlohy plnil cestou podriadených. Na otázku, či si plnil zodpovedne povinnosti, alebo zanedbával prácu,
svedok uviedol, že povinnosti si plnil, myslí, že nezanedbával prácu. Na otázku, či mal v Kooperatíve
prístup do PC systému, svedok uviedol že áno používal ho na dennej báze. Bez prístupu do PC systému
by prácu vykonávať nemohli. Na otázku, či používal tento PC systém Kooperatívy, svedok uviedol,

že používanie systému bolo jednoznačná nutnosť, týmto sa pracovný čas začínal a končil. Bez toho
sa pracovať nedalo. Na otázku, či používali všetci zamestnanci tento PC systém aj žalobca, svedok
uviedol, že samozrejme každý ho používal s prístupom ktoré mu náležali. Používal ho aj žalobca, aby
mal prehľad o tom, kto čo robí. Na otázku, ako sa skončil jeho pracovný pomer s Kooperatívou, svedok
uviedol, že veľmi jednoducho. V r. 2008 ho zavolal jeho tretí nadriadený mu oznámil, že končí a či je

ochotný podpísať dohodu, odpovedal že áno. Požiadal ho aby išiel do kancelárie, odovzdal mu notebuk,
mobil a kľúče od osobného vozidla, zobral si veci a odišiel. Na otázku, za akých okolností skončil jeho
pracovný pomer, svedok uviedol, že mu bolo podozrivé keď prišiel ráno do práce, nemohol sa dostať do
systému, o hodinu mu volala sekretárka a vtedy pochopil prečo nemal prístup. Na otázku, prečo nemal
prístup svedok uviedol, že pán Azari mu to zdôvodnil tým, že s ním nepočítajú a sa dohodli, že mu

ponúkli odstupné, dohodu prijal. Na otázku, kto mu zamedzil prístup do operačného systému, svedok
uviedol, že predpokladá, že administrátor. Na otázku, či by dokázal plniť pracovné povinnosti bez
prístupu do systému PC, svedok uviedol, že určite nie, informácie ktoré v systéme boli, boli nevyhnutné.
Na otázku, či sú úlohy: pripraviť plán predaja, stratégiu predaja produktu GIP na mesiace 07 až 11/2008,
pripraviť plán a predaj a stratégiu bankových produktov pre Slovenskú sporiteľňu na mesiac júl, august

2008, spracovať vyhodnotenie cieľov kancelárie Topoľčany za I. polrok 2008, nastaviť hodnotenia cieľov
kancelárie Topoľčany na II. polrok 2008, splniteľné bez prístupu do operačného systému žalovanej,
svedokuviedol,žeurčiteniezdôvodu,žeksplneniutýchtoúlohbolipotrebnéúdaje,ktorésanachádzajú
v systéme. Na otázku žalobcu, či by sa dali vyššie uvedené úlohy splniť za jeden deň pokiaľ by bol
nútený si dohľadal údaje inou formou ako v operačnom systéme Kooperatívy, svedok uviedol, že nedali,

z dôvodu, že na takéto úlohy sme mali čas týždeň 2 týždne, Je nepredstaviteľné splniť ich za jeden deň.
Svedok uviedol, že vyššie uvedené úlohy by neboli splniteľné ani za jeden deň ani v prípade za prístupu
do PC systému. Tieto úlohy by boli splniteľné za 1,2 týždne za predpokladu prístupu do systému.

23. Svedok Y. Z. Bc. vo svojej výpovedi dňa 28.3.2019 uviedol: „Poznám p. P., náš vzťah hodnotím

ako priateľský občas si píšeme cez facebook. V Kooperatíve som pracoval od r. 2006-2007 ako
regionálny riaditeľ. Na otázky právneho zástupcu žalobcu, v akom vzťahu bol so žalobcom, uviedol, že
žalobca mu bol priamy nadriadený, bol obchodný riaditeľ. Na otázku, ako hodnotí žalobcu po pracovnej
stránke, svedok uviedol, že ako profesionálneho manažéra s ľudským prístupom. Na otázku, či si plnil
zodpovedne povinnosti, alebo zanedbával prácu, svedok uviedol, že to nevie hodnotiť. Na otázku, či

mal v Kooperatíve prístup do operačného systému, svedok uviedol, že áno mal prístup. Na otázku, či
používal tento operačný systém Kooperatívy, svedok uviedol, že áno používal. Na otázku
či používali všetci zamestnanci tento PC systém aj žalobca, svedok uviedol, že nie všetci, tento systém
bol určený pre manažment, obchodníci a externí spolupracovníci nemali do systému prístup. Ešte malprístup 1 zamestnanec na pobočke. Na otázku, ako sa skončil jeho pracovný pomer s Kooperatívou,
svedok uviedol, že ukončil ho on, mal zmluvu na 1 rok, 2 mesiace predtým mu bolo oznámené, že má
odovzdať auto, mobil a počítač. Oznámil mu to pán P., následne bol 2 mesiace doma. Na otázku, prečo

nemal prístup, svedok uviedol, že do momentu odovzdania PC prístup do systému mal. Na otázku, či
by dokázal plniť pracovné povinnosti bez prístupu do systému, svedok uviedol, že určite nie. Bol tam
podrobný prehľad o obchodnej produkcii v danom regióne, o plánoch, ktorý podriadený zamestnanec
aké obchody sprostredkoval. Na otázku, či sú úlohy: pripraviť plán predaja, stratégiu predaja produktu
GIP na mesiace 07 až 11/2008, pripraviť plán a predaj a stratégiu bankových produktov pre Slovenskú

sporiteľňu na mesiac júl, august 2008, spracovať vyhodnotenie cieľov kancelárie Topoľčany za I. polrok
2008, nastaviť hodnotenia cieľov kancelárie Topoľčany na II. polrok 2008, splniteľné bez prístupu do
operačného systému žalovanej, svedok uviedol, že všetko čo súvisí s plánovaním obchodných aktivít si
nevie predstaviť bez prístupu do informačného systému, ide o množstvo dát. Svedok vo svojej výpovedi
tiež uviedol, že on zo svojej pracovnej pozície nevie sa vyjadriť k pozícii obchodného riaditeľa. Tiež
uviedol, že z jeho súkromného pohľadu je toho názoru, že takéto úlohy z hľadiska rozsahu nie je možné

za 1 deň vyhotoviť. Na otázku žalobcu, koľko času by potreboval, keby dostal za úlohy splniť vyššie
uvedené úlohy, svedok uviedol, že týždeň
Na otázku, či sa pamätá, koľko mali regiónov na agentúre, svedok uviedol, že si pamätá 5. Na otázku,
či mal túto úlohu urobiť 5x svedok udáva, že to nevie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako
sa dá vnímať pozícia žalobcu vo vzťahu k regiónom svedok uviedol, že rozdiel medzi obchodným

a regionálnym spočíval v tom, že obch. riaditeľ neprichádzal do styku s obchodníkmi a externými
spolupracovníkmi a jeho hlavnou úlohou bolo manažovať tím obchodných riaditeľov. Svedok uviedol,
že podľa jeho názoru za predpokladu, že obch. riaditeľ nemal prístup do operačného systému, vyššie
uvedené úlohy by boli podľa názoru svedka nesplniteľné. Úlohy boli splniteľné za jeden týždeň za
predpokladu, ak by mal prístup do operačného systému. K tomu dodal, že ide o jeho názor z pohľadu

regionálneho riaditeľa.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či je výpoveď ovplyvnená nejako jeho vzťahom so žalobcom,
svedok uviedol, že je v kontakte so žalobcom a výpoveď nie je nijako ovplyvnená.
Svedok tiež uviedol, že ho žalobca kontaktoval začiatkom marca 2019 s otázkou či by bol ochotný
vypovedať. Svedok uviedol, že vypovedal pravdu podľa svojho vedomia svedomia.

Na otázku právneho zástupcu žalovanej kedy a ako sa svedok dozvedel o úlohách, ktoré mal žalobca
splniť, svedok uviedol, že sa to dozvedel z sms správy, ktorej prílohou bola fotografia listu. Na otázku,
kedy mu bola správa doručená, svedok uviedol, že začiatkom marca 2019. Na otázku, prečo mu pán P.
dal pokyn odovzdať PC, kľúče od auta a mobil, svedok uviedol, že to bolo na pokyn jeho nadriadeného
p. M., ktorý dal príkaz žalobcovi, aby mu zabránil v prístupe do priestorov Kooperatívy.

24. Svedkyňa Ing. K. Š. vo svojej výpovedi dňa 18.6.2019 uviedla. že žalobcu pozná, ich vzťahy boli
pracovné, pracovali spolu vo viacerých spoločnostiach, bol jej nadriadeným v spoločnosti Kooperativa.
V Kooperative pracovala ako regionálny riaditeľ pre Senicu P. P. pracoval ako obchodný riaditeľ. V
Kooperative pracovala od novembra 2007 do augusta 2008. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ,

ako hodnotí žalobcu ako nadriadeného , svedkyňa uviedla, že bol vždy korektný, spolupráca s ním bola
vždy dobrá. Na otázku, aký bol postoj žalobcu k práci, ako ho hodnotí ako pracovníka, svedkyňa uviedla,
že vždy bolo uňho na prvom mieste plnenie pracovných úloh, pozitívny prístup k spolupracovníkom,
vždy korektný prístup k spolupracovníkom. Na otázku, aké pracovné pomôcky používala na plnenie
pracovnýchúloh,svedkyňauviedla,žemobilnýtelefón,notebooksprístupomkinternetuainformačného

systému Kooperativy a osobné motorové vozidlo. Na otázku, ako hodnotí vnútorný informačný systém
Kooperativy vo vzťahu k jej pracovným povinnostiam, svedkyňa uviedla, že ten systém Kooperativy bol
nie vždy funkčný, vo vzťahu k zisťovaniu štatistických údajov bol podľa jej názoru skostnatený.
Na otázku, či by sa bez prístupu do tohto systému vedela dostať k údajom, svedkyňa uviedla, že nie. Na
otázku, či sú úlohy : pripraviť plán predaja ,stratégiu predaja, produktu GIP na mesiace 07 až 11/2008,

pripraviť plán a stratégiu bankových produktov pre slov. sporiteľňu na mesiac júl, august 2008, spracovať
vyhodnotenie cieľov kancelárie Topoľčany za prvý polrok 2008, nastaviť hodnotenia cieľov kancelárie
Topoľčany na druhý polrok 2008, splniteľné bez prístupu do operačného systému žalovanej, svedkyňa
uviedla, že určite nie. Na otázku prečo nie , svedkyňa uviedla, že pre rozplánovanie konkrétneho
produktu, je dôležitá práca jednotlivých v mojom prípade poisťovacích poradcov a v prípade vyššie -

nadriadenéhopracovníkaštat.predaja. Atosúúdajektorésaspočívajúatensumárvievytiahnuťlencez
informačný systém, lebo ručne sa to nerobí. Na otázku, či vyššie uvedené úlohy by bolo možné splniť za
jedendeň,svedkyňauviedla,žetakabybolisplnenéseriózneamalivypovedaciuhodnotunebolomožné
tieto úlohy splniť. Na otázku, či by bolo by možné tieto úlohy plniť za jeden deň s prístupom operačnéhosystému Kooperativy , svedkyňa uviedla, že si myslí, že nie. Na otázku, či by bolo by možné tieto úlohy
splniť bez prístupu do systému, svedkyňa uviedla, že už vôbec nie. Na otázku , ako skončil jej pracovný
pomer v Kooperative, svedkyňa uviedla, že odišla som dohodou. Bolo to jej rozhodnutie. Na otázku,

či má vedomosť o tom za akých okolnosti skončil pracovný pomer žalobcu, svedkyňa uviedla, že nie.
Na otázku, či bola ste priamym svedkom nejakého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom,
svedkyňa uviedla, že nebola . Na otázku, či vie popísať zaužívanú prax ako končili pracovné pomery,
svedkyňa uviedla, že môže hovoriť len za seba, požiadala o skončenia pracovného pomeru dohodou.
Na otázku žalobcu, keď dostala pokyn na rozviazanie pracovného pomeru s podriadeným, čo bol prvý

krok ktorý sa udial, svedkyňa uviedla, že takému pracovníkovi bol zablokovaný prístup do informačného
systému, zrejme informatikmi. Druhý krok bol že musel odovzdať kľúče od kanc. svojmu nadriadenému.
Na otázku, z časového hľadiska sa to udialo ako, svedkyňa uviedla, že zo dňa na deň. V jeden deň
mu bolo oznámené že má odovzdať kľúče, druhý deň už nemal prístup do kancelárie. Bolo to rýchle,
možno aj v ten deň nemal prístup.

25. Svedok P. R. pred súdom dňa 12.9.2019 uviedol, že vzhľadom na odstup času s a už nepamätá na
skutočnosti za akých bol skončený prac. pomer žalobcu a žalovanej. Je pravdou, že bol bezprostredným
priamym nadriadeným žalobcu avšak na konkrétne okolnosti skončenia prac. pomeru sa nepamätá.
Ďalej uviedol,, že je pravdou, že v tejto veci bol už súdom vypočutý a nepamätá si ani na okolnosti svojej
svedeckej výpovede pred súdom.

26. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu vec opätovne prejednal, právne
vec posúdil podľa zákonníka práce účinného ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobcom ( 21.07.2008) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

27. Podľa § 68 zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zák. č.460/2008)

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

28. Podľa § 70 Zákonníka práce Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

29. Podľa ustanovenia § 77 ZP Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

30. Podľa § 79 Zákonníka práce

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,

že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa

jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

31. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazanie pracovného
pomeru. V praxi by sa mal tento spôsob skončenia pracovného pomeru uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa žiadať, aby počas výpovednej doby ešte
zamestnanca ďalej zamestnával. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Je preto potrebné naplnenie tejto skutkovej podstaty posudzovať podľa
konkrétnych okolností prípadu.

32. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností

zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zamestnávateľ musí
závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k
doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k

dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca. v internom predpise
zamestnávateľa v tomto prípade Pracovnom poriadku zamestnancov KOOPERATIVY poisťovne,
a.s.Vienna Insurance Group III Časť, či. 9, body 7, 12 a 19, na ktoré sa odvoláva.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná dňa 23.07.2008 doručila žalobcovi
listom zo dňa 21.07.2008 - okamžité skončenie pracovného pomeru. Listom zo dňa 01.08.2008 oznámil
žalobca žalovanej ,že pracovnú disciplínu neporušil a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávala
za podmienok podľa pracovnej zmluvy. Žalovaná listom zo dňa 07.08.2008 oznámila žalobcovi,

že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné. Vykonaným dokazovaní mal súd
preukázané, že žalovaná dňa 15.07.2008 zabránila žalobcovi v prístupe do operačného systému
Kooperativy. Skutočnosť, že žalobca bol odpojený od operačného systému Kooperativy potvrdil svedok
R., keď na otázku právneho zástupcu žalobcu či bol dňa 16.07.2008 žalobca odpojený z počítačového
systému Kooperatívy svedok uviedol, že bol odpojený už deň predtým. Túto skutočnosť potvrdila aj

svedkyňa F.. Z výsluchu viacerých vypočutých svedkov vyplynulo, že bolo bežnou praxou v Kooperatíve,
že pracovníkovi , s ktorým chcela žalovaná ukončiť pracovný pomer bol zablokovaný prístup do
informačného systému, zrejme informatikmi Koopearatívy. Druhý krok bol že musel odovzdať kľúče
od kancelárie svojmu nadriadenému. Z časového hľadiska sa to udialo ako, uviedla svedkyňa Š.
zo dňa na deň. V jeden deň mu bolo oznámené že má odovzdať kľúče, druhý deň už nemal prístup

do kancelárie. Bolo to rýchle, možno aj v ten deň nemal prístup. Súd mal taktiež preukázané, že
následne dňa 16.07.2008 priamy nadriadený žalobcu Ing R. uložil žalobcovi na pracovisku zjavne
nesplniteľné úlohy. Že tieto úlohy boli nesplniteľné, nezávisle na sebe potvrdili vypočutí svedkovia U.,
F., M., U., Y. R. Š.. Žalobca sa písomne vyjadril, že tieto úlohy sa za jeden deň nedajú stihnúť, od
16.07.2008 si čerpá dovolenku podľa dohody so svojim nadriadeným . Následne podpísal dovolenkový

lístok, ktorý mu vypísala Ing L. V., odovzdal svojmu nadriadenému C.. R. všetky pracovné pomôcky
vrátane kľúčov od motorového vozidla a kancelárie a odišiel z pracoviska s tým, že v dňoch 16.07.2008,
17.07.2008 ,18.07.2008, si bude čerpať dovolenku. Svedkyňa V. X.o svojej svedeckej výpovedi na
otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa niekedy stalo že by bolo nejakému zamestnancovi odopretéčerpanie dovolenky svedkyňa uviedla, že nie. Výpoveďami svedkov mal súd preukázané, že úlohy
uložené žalobcovi jeho priamym nadriadeným Ing. P. R. neboli splniteľné za situácie, že žalobcovi bol
zablokovaný prístup do počítačového operačného systému žalovanej a že čas na ich vykonanie bol

určený v rozsahu jedného dňa. Svedkovia Mgr. B. U.G. R. U.. P. F. vo svojich výpovediach uviedli,
že pracovné úlohy zadané žalobcovi neboli za daných okolností splniteľné. To isté potvrdili vo svojich
svedeckých výpovediach ďalší vypočutí svedkovia Ing. M., C.. U.R. , V. Y. R. C.. Š.. Títo svedkovia tiež
potvrdili, že zablokovanie prístupu do informačného systému v počítači bolo v organizácii žalovanej
bežnou praxou v prípade rozviazania pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa rozhodli

prepustiť . Takému pracovníkovi bol zablokovaný prístup do informačného systému informatikmi. Druhý
krok bol že musel odovzdať kľúče od kancelária svojmu nadriadenému.

34. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliadol k osobe
žalobcu, k funkcii, ktorú vykonával, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii,
v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite

porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa,
či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. a zistil, že
vypočutí svedkovia sa k osobe žalobcu vyjadrili, že v osobe žalobcu išlo o aktívneho pracovníka
bol lojálny, prísny, úlohy plnil. Na otázku, či si plnil zodpovedne povinnosti, alebo zanedbával prácu,
svedkovia uviedli, že povinnosti si plnil riadne a zodpovedne, že nezanedbával prácu. Nebolo sporné,

že žalobca pracoval ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru vo funkcii obchodný riaditeľ.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zablokovanie prístupu žalobcu do počítačovej
siete žalovanej bolo účelové a smerovalo k postupu žalovanej zneužívajúceho právo, porušujúceho
dobré mravy a vykazujúceho znaky diskriminácie. Súd mal v konaní tiež preukázané, že žalobca
dňa 16. 07. 2008 odovzdal kartu od mobilného telefónu, osobný počítač a kľúče od kancelárie a od

služobného motorového vozidla na príkaz svojho priameho nadriadeného Ing. R., ktorým bol vyzvaný
aby odovzdal služobné motorové vozidlo, mobil, Túto skutočnosť svedok R. pri svojom výsluchu
pred súdom dňa 11.3.2010 nepoprel a nepriamo potvrdil. Vypočutí svedkovia nezávisle na sebe
potvrdil, že toto bola bežná prax v Kooperative pri rozviazaní pracovného pomeru. Súd prvej inštancie
po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalovaným uvedené dôvody okamžitého skončenia

pracovného pomeru v danom prípade nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom aký Zákonník práce predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. l písm b/ Zákonníka práce vzhľadom k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností ako
aj k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá má vplyv na

posudzovaniezávažnostikonaniažalobcujefakt,žežalovanému vsúvislostiskonanímžalobcu,ktorým
mal závažne porušiť pracovnú disciplínu nevznikla žiadna škoda ani iná ujma. Z týchto dôvodov súd
žalobe vyhovel a rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

35. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 33 787,29 euro, t.j. 1 017 876.-

Sk brutto ( 84 823,- Sk x 12 mesiacov) súd rozhodol podľa § 79 ods. 1/ Zákonníka práce. Táto suma
predstavuje náhradu mzdy za 12 mesiacov x 84 823,- Sk. Súd takto rozhodol podľa § 79 ods. 2/
zákonníka práce na žiadosť žalovaného. Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä na to, že žalobca od
01.07.2008 -do septembra 2009 pracoval v organizácii SLOV - CHLAD, s.r.o., Horná Breznica č.l.

36. Výšku priemerného zárobku žalobcu súd určil podľa § 134 ods. 1/Zák. práce. Tento zistil zo mzdy
žalobcu v rozhodnom období ktorým je druhý štvrťrok 2008.

37. Priemerný mesačný zárobok žalobcu v rozhodnom období druhého štvrťroka 2008 bol vo výške
254.469.- Sk., t.j. 84 823- Sk mesačne brutto, čo nebolo medzi stranami sporné.

38. Žalobca žiadal priznať náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku od 01. 08 2008
do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci.

39 . S poukazom na použitie ustanovenia § 79 ods. 2/zákonníka práce súd priznal. žalobcovi náhradu

mzdy za 12 mesiacov vo výške 33.787,29 euro brutto t.j. 1 017 876.- Sk a vo zvyšku žalobu zamietol
ako nedôvodnú.40. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech priznal mu súd podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 2 121,50 eur na účet Okresného
súdu Bratislava I v zmysle ustanovenia § 2 ods.2 zák č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v
lehote určenej vo výroku rozsudku, nakoľko žalobca v konaní je oslobodený od súdnych poplatkov v
zmysle citovaného ustanovenia §4 ods.2 písmeno d/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

a mal v konaní plný úspech, čím žalovanému vznikla poplatková povinnosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.