Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Perďochová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/183/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217299
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5116217299.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: O.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, XXX XX L.Ľ. I., štátny občan SR, právne zast. STEHURA
& partners, v.o.s., advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických
osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971,
sp. zn. SRSAspA 06458/15 zo dňa 08.03.2016, vydaný rozhodcom R.. I. R., v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advocate s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, L. I., o zaplatenie 539,03 Eur s príslušenstvom, v plnom rozsahu.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2016 domáhala voči žalovanému
zrušenia rozhodcovského rozsudku SRSAspA 06458/15 zo dňa 08.03.2016 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnila tým, že jej bol dňa 02.05.2016 doručený rozhodcovský rozsudok
zo dňa 08.03.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, Bratislava. S uvedeným rozhodcovským rozsudkom nesúhlasila, považovala ho
za nesprávny a vydaný v rozpore so zákonom, pretože: 1. nie je tu daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať, 2. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona
č. 335/2014 Z. z. (§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z.), 3. v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z. z.), 4. stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z.),
5. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.), 6. výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore
s verejným poriadkom Slovenskej republiky (§ 45 ods. 1 písm. k) zákona č. 335/2014 Z. z.) a 7.
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. l) zákona
č. 335/2014 Z. z.). Konkrétne žalobkyňa, pokiaľ ide o dôvody uvedené pod bodmi 1. a 2., uviedla, že
namieta nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v danej veci, keďže
rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú dňa 04.02.2014, ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodnúť, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatnú. V čase vzniku právneho vzťahu bola
nútená uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Napriek tomu, že táto je na samostatnej listine, jej podmienky
neboli individuálne dojednané a ide o typickú formulárovú dohodu s predtlačenými podmienkami bez
možnosti z jej strany ovplyvniť jej obsah. Súčasne žalobkyňa namietala, že sporná rozhodcovská
zmluva nespĺňa ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z.. Pokiaľ ide o dôvody uvedené
pod bodmi 3. až 7., žalobkyňa s odkazom na znenie ust. § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z.
uviedla, že jedným zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je aj zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade ide o čisto spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná
zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. pre daný typ úveru vyžaduje.
Predmetná zmluva podľa názoru žalobkyne nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení neskorších predpisov a neobsahuje správne uvedené náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 a preto je
podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Z tohto je zrejmé, že návrh uplatnený v predmetnom rozhodcovskom konaní
je nedôvodný, pričom rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní s uvedenými zákonnými požiadavkami
nesprávne vysporiadal a aj preto je jeho rozhodnutie nesprávne.
3. Žalovaný poukázal na ust. § 45 z. č. 335/2014 Z. z. a uviedol, že vzhľadom na rozsah žaloby
má za to, že tvrdenia žalobcu si nenachádzajú právnu oporu, ktorou by dostatočne odôvodnil svoje
tvrdenia. Poukázal na znenie čl. II rozhodcovskej zmluvy, z ktorej vyplýva, že nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.
Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú
odpoveď. V predmetnom prípade nebola žalobná odpoveď doručená. Poukázal aj na ust. § 372w a § 3
ods. 3 z. č. 335/2014 Z. z. s tým, že má za to, že táto náležitosť nemôže byť považovaná za neprijateľnú,
nakoľko sám zákon si ju vyžaduje. Žalovaný v rozhodcovskom konaní má možnosť v žalobnej odpovedi
namietať výber rozhodcovského konania, ale v predmetnom prípade k tomu nedošlo a žalobca mal za
to, že žalovaný s výberom súhlasil. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutia iných súdov.
4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.01.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že naďalej
zotrváva na názore o neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy ako takej a námietke oprávnenosti
rozhodcovského súdu konať vo veci a rozhodnúť vec. Mala za to, že i keď zmluva bola na samostatnej
listine, neboli jej podmienky individuálne dojednané, ale podmienky zmluvy boli vopred formulované a
pripravené žalovaným. Je evidentne zrejmé, že v prípade, že by rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila,
nebol by jej zo strany žalovaného poskytnutý úver a teda nemala inú možnosť ako vybrať si alternatívne
vyriešenie prípadných sporných práv. Podmienky rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané
a teda ide o typickú formulárovú dohodu, s predtlačenými podmienkami, bez možnosti z jej strany
ovplyvniť jej obsah. Samotná skutočnosť, že táto zmluva je podpísaná na osobitnom tlačive svedčí
o tom, že zrejmý účel takéhoto konania je obchádzanie zákona. Navyše predmetná zmluva nespĺňa
ani náležitosti ustanovené zákonom č. 335/2014 Z. z. a teda nezakladá právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať a rozhodnúť. Pokiaľ by žalovaný mal záujem riešiť vec alternatívne, mohol
jej ponúknuť novú rozhodcovskú zmluvu, tak aby spĺňala všetky náležitosti vyžadované platným a
účinným právnym predpisom, t. j. zákonom č. 335/2014 Z. z., čo však neurobil. Rozhodcovský súd
zároveň pri rozhodovaní opomenul posúdiť súladnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne aj údaj o RPMN vo výške 98,86%, pričom v
skutočnosti predstavuje 314,02%. Ďalej žalobkyňa uviedla, že zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 9 presne
definuje aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva
obsahovať. Okrem iného v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákon uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného
je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase
uzavretia zmluvy boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová
výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda
tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť
uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom
prípade tento údaj absentuje. Uvedené skutočnosti však rozhodcovský súd nezohľadnil.
5. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 23.08.2021, na ktorom sa zúčastnil právny
zástupca žalobkyne. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej
zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe z
dôvodov bližšie uvedených v písomných podaniach. Doplnil, že v tomto prípade neobstojí ani skutočnosť,
že predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje „alternatívu“ medzi právomocou rozhodcovského
súdu a všeobecným súdom. Poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v zmysle
rozsudku č. 5Cdo/237/2013 zo dňa 30.09.2015, konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je
neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to,
že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko
táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu
daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto
„voľba právomocí“ je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa. Predmetnú
rozhodcovskú zmluvu treba posudzovať podľa právnych predpisov platných v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, či už rozhodcovskej, alebo o úvere a táto rozhodcovská zmluva nemá ani
teda náležitosti ustanovené Zákonom č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a teda
nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vec rozhodnúť. Rozhodnutie rozhodcovského súdu vôbec
nebralo do úvahy skutočnosť, že v danom prípade spotrebiteľský vzťah, a teda treba na tento
vzťah aplikovať jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ale
jednak keďže ide o zmluvu o úvere spotrebiteľskú, Zákon o spotrebiteľských úveroch. Tento Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby táto konkrétne zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti
s tým, že zákon vymenúva náležitosti, ktoré keď zmluva neobsahuje, tak zákon sankcionuje tento
úver, alebo pôžičku bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Predmetná zmluva nespĺňa tieto náležitosti,
tak ako ich Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje a preto daný úver je zo zákona bezúročný a
bezpoplatkový, teda žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanú sumu, ktorú si od žalovaného požičala.
Napriek skutočnostiam, ktoré spôsobujú bezodplatnosť, resp. bezúročnosť tohto spotrebiteľského úveru,
rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na plnenie na ktoré niet právneho nároku a z uvedeného vyplýva,
že takéto plnenie je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa.
7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu a to najmä
žalobou, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 08.03.2016, obsahom pripojeného rozhodcovského spisu
sp. zn. SRSAspA 06458/15, ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 04.02.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(č. l. 40 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 350,- Eur. Dlžníčka sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, t. j. spolu vrátiť sumu 696,- Eur. Odplata bola dohodnutá vo výške 208,97 Eur. Úrok bol vo výške
39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 137,03 Eur. Celkovú sumu 696,-Eur sa
žalobkyňa zaviazala splatiť do 24.01.2015. V uvedený deň mala nastať aj doba trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. RPMN bola vypočítaná vo výške 98,86%. Žalovaná vzala
na vedomie, že výška priemernej RPMN je 50,91 %.
9. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola dňa 04.02.2014 uzavretá aj rozhodcovská zmluva (č. l.
41 spisu) medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom O. Q., na základe ktorej sa účastníci dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04.02.2014, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; pričom právo voľby príslušného Stáleho
rozhodcovského súdu podľa čl. 1, bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana. Rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov zvoleného Stáleho rozhodcovského súdu a to jediným
rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník
rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa
Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok preskúmava iný rozhodca stanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského
súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu, Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa ods. 2
č. 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde, bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa ods. 3 tohto článku, zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodov
v lehote 10 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme
doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strany. Podľa čl. 1 Rozhodcovským súdom sa na účely tejto
zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
10. Rozhodcovské konanie na rozhodcovskom súde bolo podľa potvrdenia o dourčení návrhu na
začatie rozhodcovského konania (č. l. 46 spisu) začaté návrhom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo
dňa 11.12.2015. Uznesením zo dňa 11.12.2015 (č. l. 47 spisu) bola žalovaná vyzvaná na žalobnú
odpoveď. Dňa 08.03.2016 vydal rozhodcovský súd rozsudok pod sp. zn. SRSAspA 06458/15 (č. l. 37
spisu), ktorým žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 166,-Eur, úrok v sume 125,16 Eur, úrok z
omeškania v sume 5,90 Eur, poplatok v sume 208,97 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 166,-
Eur do 27.9.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 166,-Eur od 27.9.2015
do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 33,-Eur a trovy konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený
žalovanej dňa 02.05.2016 (č. l. 45 spisu). Právoplatnosť nadobudol dňa 15.08.2016 a vykonateľnosť
18.08.2016.
11. Podľa § 52 ods. 1 z. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 73 ods. 1 z. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť
rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť
predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná..
12. V prvom rade súd konštatuje včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď
s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Predmetný
rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 08.03.2016, doručený žalobkyni 02.05.2016 a žaloba bola
podaná na tunajší súd dňa 30.06.2016.
13. Aby sa súd mohol zaoberať dôvodmi podanej žaloby, musel najskôr ustáliť, aký vzťah medzi stranami
sporu zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa 04.02.2014 založila. Súd zmluvu o úvere vyhodnotil
ako spotrebiteľskú, pretože pri jej uzatváraní a plnení z nej konal žalovaný ako dodávateľ v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Následne súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04.02.2014, a to s
poukazom na ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení
s ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
15. V tejto súvislosti súd konštatuje, že s účinnosťou od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73
ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného
vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia
podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z. z. a
iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
16. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to
či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže
totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve, na základe
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
17. V rozhodcovskej zmluve sa účastníci právneho vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b/
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Podľa takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalujúcej strane.
18. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred
pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a nemala možnosť osobitne
ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom
formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá
záver o jej individuálnom dojednaní. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv.
formulárovú zmluvu, t. j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu,
prípadne výberu z viacerých možností. V danom prípade podľa názoru súdu nešlo o individuálne
dojednanie, čo možno usúdiť aj z toho, že žalobkyňa nereagovala po podpise zmluvy a neodstúpila
následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumela, k čomu ju zmluva zväzuje a
nechápala význam ani dôsledky podpísania tejto vopred naformulovanej rozhodcovskej zmluvy.
19. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi
zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy na samostatnej listine v ten istý deň ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, malo
len za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie povahu individuálne dojednanej
rozhodcovskej zmluvy. Súd poukazuje zároveň na to, že rozhodcovská zmluva bola žalobkyňou
podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, nie v čase vyššej bdelosti, kedy jej žalobkyňa nemusela
prikladať vyšší význam, pretože nepochybne jej vôľa primárne smerovala k uzavretiu zmluvy o úvere
a získaniu úveru.
20. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - žalobkyňa, si individuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy,
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať,
že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu
preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si
individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil. Zároveň ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy
súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať.
21. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských
veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej
autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že k tomu nedošlo.
22. Bolo preto povinnosťou žalovaného, postup podľa tejto rozhodcovskej zmluvy žalobkyni vysvetliť a
oboznámiť ju s ňou. Už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná, a to drobným, ťažko
čitateľným husto popísaným textom, sama o sebe podstate sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa
s obsahom dojednaní. Žalovaný ako dodávateľ v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdeniu, že žalobkyňu poučil o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
23. Aj keď táto zmluva v čl. II. bod 1 dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný
súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na
prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania
žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník -spotrebiteľ podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Z pohľadu spotrebiteľa
je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Ak by dodávateľ inicioval
konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa,
aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. I keď ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa
je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno
odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd. Spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože
inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.
24. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen
súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú zmluvu.
25. Za situácie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu v deň uzavretia aj úverovej
zmluvy, je absolútne neplatným právnym úkonom, účinky ktorej neplatnosti nastávajú od začiatku,
nebolo možné na základe neplatného právneho úkonu vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko
rozhodcovský súd nemal oprávnenie na vydanie rozhodnutia v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu.
Ide o nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul.
26. Vzhľadom na uvedený záver súd rozhodcovský rozsudok zrušil, pričom sa nezaoberal náležitosťami
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko to považoval za nadbytočné a nehospodárne.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni ako v plnom rozsahu úspešnej
strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
29. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania,
rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.