Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/53/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201732
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720201732.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: I. V., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - Ing. N. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. L. X, t.č. T., P. P. č. XX/
X, právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika
25, a otec - Bc. I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., ul. W. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ing.
Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom T., L. T. XX, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 9P/72/2020-278 zo dňa 29. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) určil stretávanie otca
s maloletým I. v podobe všeobecnej úpravy v rozsahu každý párny týždeň v kalendárnom roku od
piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a osobitnej úpravy styku počas vianočných sviatkov,
jarných a letných prázdnin s tým, že v priebehu realizácie osobitnej úpravy styku sa všeobecná úprava
styku neuplatňuje. Zároveň vymedzil podmienky prevzatia/odovzdania dieťaťa, povinnosti rodičov s tým
súvisiace a deklaroval zmenu doterajšej úpravy predmetného styku.

2.Súd prvej inštancie východiskovo vymedzil, že konanie bolo primárne zamerané na preukázanie
negatívneho pôsobenia otca na maloleté dieťa, najmä v súvislosti s požívaním omamných látok, čo
sa však v priebehu konania nepreukázalo. Pokiaľ bolo uskutočnené aj detektívne sledovanie, toto sa
skončilo odobratím vzoriek vlasov s predpokladom, že otec užíva marihuanu. Takéto zistenie teda nie je
možné považovať za preukázané. Matka daným posudkom detektíva disponovala od 06/2020 a počas
celého konania ho súdu nepredložila, hoci v závere (konania) na neho odkazovala. Paradoxne podľa
okresného súdu vyznie aj skutočnosť, že v minulosti, keď otec priznal požívanie marihuany, matka
neriešila vec prípadným zákazom styku alebo iným opatrením, ale činí tak v dobe, keď je už požívanie
omamných látok otcom minulosťou (viackrát bol na odbere moču).
3.Otec sa po rozvode manželstva s maloletým stretával bez rozhodnutia súdu, matka dávala maloletého
otcovi aj nad rámec dohody a nebolo potrebné (počas obdobia 5 rokov) styk upravovať. Návrh podal
práve otec, ktorý sa domáhal úpravy styku, keďže začali byť problémy ohľadom stretávania. Správanie
sa matky v niektorých momentoch sa okresnému súdu javilo ako účelové so snahou zabrániť v
stretávaniu sa otca s maloletým. Súd poznamenal, že medzi rodičmi sú vzťahy komplikované, napäté až
nepriateľské, čo vyúsťuje do podávaní trestných oznámení a vzájomných osočovaní. V danej spojitosti

apeloval na rodičov, že oni sú tí, ktorí by mali na sebe pracovať a snažiť sa povzniesť nad vlastné
konflikty, aby maloleté dieťa skutočnosť, že nežije s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti pociťovalo
v čo najmenšej miere.
4.Osobitne súd prvej inštancie zdôraznil, že prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré chce byť
s otcom, je mu s ním dobre, majú spoločné zážitky a sám formulovla požiadavku byť u neho dlhšie.
Skutočnosť, že otec fajčí, maloletý uviedol, avšak nepreukázalo sa, že skutočne marihuanu. Pokiaľ chcel
v priebehu konania súd opätovne zistiť názor maloletého dieťaťa, prostredníctvom kolízneho opatrovníka
resp. psychológa, tomu bolo neustále zo strany matky bránené. Preto za nepochopiteľné považoval
konečné vyjadrenie matky, že chce zistiť názor dieťaťa prostredníctvom psychológa. Obdobne, pokiaľ
ide o návrh na odber vlasov otca a zistenie prítomnosti THC z vlasov prostredníctvom organizácie v
Prahe, kde by matka sama hradila náklady, matka túto možnosť mala, nepristúpila však k jej využitiu.

5.Okresný súd (s poukazom na aplikáciu § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine - všetky citované v napadnutom rozsudku) zhrnul, že je dôvodným návrh na úpravy styku, nakoľko
neupravený styk, ponechaný na dohodu dvoch rodičov, ktorých vzťahy sú až nenávistné, je zásadným
problémov, z ktorého sa odvíjajú všetky negatívne vzťahy medzi nimi. Nastavenie presného režimu
stretávania môže danému len pomôcť, keďže obaja rodičia budú povinný rozhodnutie súdu rešpektovať.
Maloletý má vybudovaný pevný vzťah k obom rodičom a zákaz styku za zistených okolností nie je na
mieste.

6.O trovách rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z
účastníkov konania.

7.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a domáhala sa jeho zmeny v zmysle úpravy styku otca
s dieťaťom v čom najmenšom rozsahu.
8.Odvolateľka vytýkala okresnému súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť jej tvrdeniam o užívaní
drog zo strany otca dieťaťa a že napriek tomu, že z úpravy zákona o mimosporovom konaní vyplýva, že
súd je povinný vo veci zistiť rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie veci a to i nad rámec návrhov zo
strany rodičov dieťaťa, takto (súd) nepostupoval, hoci bolo v konaní nepochybne preukázané, že otec
dieťaťa drogy užíval (k tomuto sa priznal), že dieťa pozitívne a zjavne mimo vplyvu matky úplne bez
hocijakých obštrukcií súdu vypovedá o tom, že otec fajčí marihuanu, čo je to droga, ako vyzerá, ako
vonia a podobne. Je teda nepochybne, že v prostredí, v ktorom sa dieťa nachádza a do ktorého má
byť zo strany matky vydávané, pozitívne prichádza do styku s touto drogou, čo je závažnou okolnosťou
vplývajúcou na rozhodovanie v tejto veci, kedy má súd v prvom rade venovať pozornosť dosiahnutiu
vhodného výchovného prostredia pre dieťa. Do času explicitného preukázania toho, že otec nie je
dlhšiu dobu užívateľom drog je rozhodnutie súdu predčasné, nerešpektujúce záujem dieťaťa na zdravom
vývine, čo je v rozpore so zákonom. Preto má matka za to, že v tejto oblasti zabezpečenia „bonitného“
dôkazu súd neurobil nič a to napriek tomu, že matka súdu uviedla, že vie zabezpečiť znalca, ktorý skúšky
a vyhodnotenia urobí a dokonca i tieto zaplatí.
9.Podľa matky správanie sa otca dieťaťa k otázkam možného vyvrátenia podozrenia, že je aktívnym
užívateľom drog vyvoláva dôvodné pochybnosti, keďže otec nie je ochotný podstúpiť proces skúmania
pozitivnosti na užívanie drog, ktorý bol navrhovaný nespochybniteľným spôsobom zo strany matky a
otec tento proces skúmania neabsolvoval s odôvodnením, že dostatočný argument na jeho negativitu
je vykonaný test z moču. Otec teda svoju výchovnú pozíciu/úlohu nezvláda, keď jeho výchovný vplyv
na dieťa je vysoko negatívny a poškodzujúci predovšetkým s ohľadom na aktuálny vek dieťaťa, ktoré
je v období, kedy sa kreuje jeho osobnosť. Uprednostňovanie požívanie nedovolených látok až do
takej miery, že dochádza k ovplyvňovaniu rozumového myslenia maloletého preukazuje absolútne
nezodpovedný prístup k plneniu si rodičovských úloh a k výchove. Obdobne záporný až nenávistný vzťah
otca k matke, ktorý je mal. I. zo strany otca neustále prezentovaný, zodpovedá negatívnemu hodnoteniu
človeka, pesimistickému pohľadu na možnosti vývinu a výchovy.

10.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otec navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
11.Zdôraznil, že matka svoje tvrdenia ničím nepreukázala a ich pravdivosť nevyplýva zo žiadneho
dôkazu. Priznal, že v dávnej minulosti som bol užívateľom marihuany, avšak už niekoľko rokov tomu
tak nie je. Do konania opakovane predložil lekárske potvrdenie od psychiatricky MUDr. Q. K., u ktorej
absolvoval toxikologické vyšetrenie moču. Matka v podanom odvolaní (doteraz to netvrdila) tvrdí, že je
otázne, aká vzorka bola posudzovaná, čím spochybňuje pravdivosť predložených potvrdení o tom, že
nijaké omamné ani psychotropné látky neboli zaznamenané a to pri žiadnom z vykonaných odberov.

Test na prítomnosť omamných a psychotropných látok v moči sa vykonáva priamo v ambulancii. Nie je
teda možné, aby doniesol do ambulancie nejaký moč neznámeho pôvodu.
12.Otec maloletého poprel, že by v prítomnosti syna užíval marihuanu, aj to, že by v posledných rokoch
užíval túto látku. Ako sa vyjadril v rámci svojho výsluchu na pojednávaní, je zástancom alternatívnej
medicíny a inhaloval palinu, čo je rovnako sušená rastlina, ktorej užívanie nie je zakázané. Pokiaľ matka
v odvolaní tvrdí, že nie je ochotný podstúpiť proces skúmania pozitívnosti na užívanie drog expertízou
z vlasu na prítomnosť THC, zopakoval, že MUDr. K. pri svojej prvej návšteve ambulancie žiadal o
vykonanie expertízy uvedenou metódou, k čomu menovaná uviedla, že takýto postup sa nerobí. Ani
samotný súd mu nenariadil predložiť výsledok skúmania prítomnosti THC odobratím vzorky vlasov, keď
samotný sudca uviedol, že možnosť skúmania prítomnosti THC vo vzorke vlasov nie je v Slovenskej
republike možné. Hoci v danej súvislosti spochybnil objektívnosť a autenticitu správy detektíva a jeho
zistení, keďže v W. nebýva na ubytovni, ale v bežnom byte, preto je otázne, kde detektív svojich
spolupracovníkov poslal a akú vzorku vlasov vlastne získal, podľa tvrdení detektíva však mala matka k
dispozícii 3 ks (údajne) jeho vlasov a napriek tomu ich nenechala preskúmať zrejme z dôvodu, že sa
sama domnieva, že by jej tento dôkaz nepriniesol želaný výsledok. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením
matky, že súd pre zabezpečenie bonitného dôkazu nič neurobil. Sám totiž dobrovoľne a opakovane do
konania predložil potvrdenie o vykonaní toxikologického vyšetrenia na prítomnosť drog v moči, ktorý
bol v každom jednotlivom prípade negatívny. Matka počas konania tvrdila rôzne verzie toho, kedy mal
marihuanu užívať, raz to bolo v súčasnosti, potom po predložení negatívneho testu na prítomnosť drog
uvádzala, že ich užíval v minulosti, potom, že ich užíva dlhodobo. Napriek tomu nepoprela skutočnosť,
že do začiatku roka 2020 bola otcovi ochotná syna dať aj na dva týždne vkuse - či už počas vianočných
sviatkov alebo počas leta, kedy napr. v lete 2019 syn strávil s otcom prevažnú časť leta. Rovnako počas
bežného roka zvykol byť u neho všetky víkendy v mesiaci. V tom čase matka nemala voči nemu ani voči
jeho rodine nijaké výhrady, bola rada, že je o syna postarané a ona mala čas pre seba. Všetky tvrdené
negatíva sa objavili až v čase, kedy požiadal súd o úpravu styku so synom počas pandémie Covid-19 v
apríli 2020. Od toho času matka zmenila svoje správanie, je voči nemu nepriateľsky naladená.
13.Ďalej otec poukázal na vyjadrenie svojho zamestnávateľa, z ktorého vyplýva že voči jeho pracovnej
morálke a osobným vlastnostiam nemá zamestnávateľ nijaké výhrady. Taktiež pripomenul okolnosť, že
maloletý bol z iniciatívy matky vypočutý súdom priamo na pojednávaní, následne začala matka výpoveď
syna spochybňovať, pretože syn sa na adresu adresu pred sudcom a kolíznou opatrovníčkou vyjadril
pozitívne.
14.Záverom poznamenal, že jednoznačným záujmom dieťaťa je to, aby bolo vychovávané oboma
rodičmi, aby každý z rodičov mohol dieťa formovať svojím výchovným vplyvom. Pre dieťa - syna vo veku
9 rokov je dôležitá nielen matka, ale aj otec, ktorý je nenahraditeľný meniacimi sa partnermi matky. Syn
sa v rámci jeho výsluchu na pojednávaní jednoznačne vyjadril, že chce s otcom tráviť čas, že mu je
s ním dobre. Otec sa ohradil voči tvrdeniam matky, ktorá seba vykresľuje ako milujúcu matku a jeho
ako nenávistného a pesimistického otca. Dodal, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali vymedziť styk so synom v užšom rozsahu. Je presvedčený, že vydaním rozsudku
a upravením jasných pravidiel styku dôjde aj k eliminácii negatívnych emócií medzi rodičmi, čo bude
celkovo priaznivo vnímať aj ich spoločný syn.

15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP ako vecne správny.

16.Predmetom tohto odvolacieho konania je fakticky nájdenie spravodlivej rovnováhy medzi výkonom
rodičovských práv (resp. možnosťou ich výkonu) zo strany otca (resp. tomu korešpondujúcemu právu
dieťaťa na tohto biologického rodiča) a záujmom dieťaťa (ako primárnym hľadiskom relevantnej právnej
úpravy) z pohľadu zabezpečenia jeho optimálneho (nie len fyzického, ale aj psychického) vývoja.

17.Vo svetle takto nastolených východísk odvolací súd ani v najmenšej miere nespochybňuje
opodstatnenosť základného stanoviska matky/odvolateľky, ktoré (stanovisko) možno formulovať ako
požiadavku, aby dieťa vo veku, v ktorom sa formuje jeho osobnosť, neprichádzalo (práve z okruhu osôb,
ktoré na neho majú primárne reálny vplyv) do kontaktu s názormi/myšlienkami, resp. konaním, ktoré by
pre jeho budúcnosť mohli predstavovať negatívne dopady - v danej veci ide o hrozbu získania závislosti
na návykových látkach v dospelosti. Inými slovami, je skutočne nevhodné (t.j. v rozpore so záujmom

dieťaťa), aby bolo dieťa vo veku maloletého I. (t.j. pri zďaleka neukončenom psychologickom vývoji,
neumožňujúcom dieťaťu napr. porozumieť/odlíšiť prípadné terapeutické účinky psychotropných látok
od nepochybne devastačných účinkov užívania drog) v prostredí/okruhu tých osôb, ktorým dôveruje (a
ktorých názory preto preberá), vystavené (verbalizovanému) bagatelizovaniu negatív návykových látok,
nehovoriac o ich priamom užívaní v jeho prítomnosti. Predovšetkým v druhom označenom prípade sa
odvolací súd stotožňuje s matkou, že uvedené môže viesť k úplnému zákazu styku s dieťaťom.
18.Na „druhej strane váh“ je (vo všeobecnosti nespochybniteľné) právo rodiča/otca aktívne sa podieľať
na výchove svojho dieťaťa (ako i názor maloletého dieťaťa, ktoré jednoznačne vyslovilo/formulovalo
pozitívny vzťah k otcovi).

19.Nadväzne, pri pomerovaní (čo je otázkou/vecou procesného postupu súdu) týchto dvoch
„mantinelov“, v ktorých sa súd musí pohybovať pri určovaní toho, ktorý z uvedených (protikladne sa
javiacich) princípov “preváži“, dospel odvolací sú k záveru, že súd prvej inštancie náležite vyhodnotil
relevantné skutkové zistenia. Skutočne totiž v danom konaní nebolo preukázané aktuálne užívanie
drog otcom maloletého (tobôž v prítomnosti dieťaťa), resp. ani to, že by názorovo ovplyvňoval dieťa
v zmysle zľahčovania tématiky užívania drog. Fakticky jediná kvalifikovane preukázaná skutočnosť
je, že otec niekedy v minulosti užíval marihuanu. Uvedené však otca samo osebe nediskvalifikuje z
výkonu rodičovských práv. Vytknúť otcovi tiež nemožno, že by nebol v konaní prístupný preukazovaniu
rozhodných skutočností, keďže sám predkladal (negatívne) výsledky testov na prítomnosť THC. A
naopak, správne okresný súd vyhodnotil situáciu/stav, že matka napriek tomu, že dlhodobo disponovala
vzorkami vlasov otca a sama avizovala, že na svoje náklady zabezpečí ich expertízu, nikdy tak neučinila.
Z toho aspektu - keď matka prezentoval, že sama dôkaz predloží - je nepochopiteľnou jej následná
argumentácia/výtka, že súd nič v tomto smere neučinil (odhliadnuc od toho, že okresný súd reálne
zisťoval podmienky tejto expertízy).
20.Účelovosť vykazuje tvrdenie matky, že maloletý mal otcovi niekoľkokrát povedať, že mu vadí, keď
otec fajčí, nakoľko maloletý v skutočnosti vypovedal, že „to bolo dávno a povedal mu to asi jedenkrát“.
Otázky tiež vyvoláva aj prístup matky v súdnom konaní, ktorá opakovane znemožnila (napr. vyjadrenie
kol. opatr na č.l. 106 spisu) interferenciu s kolíznym opatrovníkom (hoci sa sama domáhala opakovaného
vypočutia dieťaťa), ako i samotná doba predchádzajúca podaniu dotknutého návrhu na súd, keď
matka dlhodobo disponovala vedomosťami o všetkých rozoberaných skutočnostiach a napriek tomu
umožňovala otcovi pomerne rozsiahly styk so synom.

21.Zhrnúc vzájomné súvislosti týchto okolností sa javí pravdepodobným, že aktuálne ide skutočne skôr o
riešenie vzájomných animozít medzi rodičmi než bezprotredné ohrozenie výchovy dieťaťa a to v príkrom
rozpore so “vzletnými“ úvahami (matky i otca) o najlepšom záujme dieťaťa, ktoré obaja rodičia vo svojich
písomných vyjadreniach prezentujú, avšak od ktorých sa v realite odkláňajú z dôvodu neschopnosti
preklenúť vzájomné rozopry konštruktívnym spôsobom (pričom práve a jedine takýto by bol v skutočnom
záujme dieťaťa).
22.Opísané úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku o úprave styku otca s
maloletým I.. Je však potrebné (jedným dychom) dodať, že predmetný rozsudok nie je (pre matku)
prekážkou (do budúcnosti) iniciovať súdne konanie, pokiaľ sa otec dopustí niektorej z nežiadúcich foriem
konania (a matka to preukáže).

23.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

24.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.