Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7616209185.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcov: 1/ H. U., P..

XX.XX.XXXX, Y. L. XXX a 2/ G. U., P.. X.X.XXXX, Y. L. XXX, obaja právne zastúpení JELENČÍK A
PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Doležalova 7, Bratislava, IČO: 47 245 042 proti žalovaným: 1/
Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Ul. Jánskeho 1, Spišská Nová Ves, IČO: 36 597 350,
právne zastúpený JUDr. Máriom Keletim, advokátom, ul. Hlavná č. 36, Hnúšťa a 2/ Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO: 30 796 482, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj iba ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
13.6.2016 domáhali určenia, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade (ďalej aj iba ako „žalovaní“)
nesprávnym určením pohlavia ich mŕtvonarodeného dieťaťa neoprávnene zasiahli do ich práva na
súkromný život a rodinný život (výrok I. žalobného petitu) a zároveň, aby súd zaviazal žalovaných
spoločneanerozdielnezaplatiťžalobkyniv1.radesumu10.000,- Euražalobcoviv2.radesumu5.000,-
Eur ako nemajetkovú ujmu (výrok II. a III. žalobného petitu) a náhrady trov konania voči žalovaným.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že v roku 2012 čakali narodenie svojho dieťaťa s predpokladaným
termínom pôrodu 29.3.2012. Pri vstupnom gynekologickom vyšetrení určil lekár žalobkyne v 1. rade
(ďalej aj iba ako „žalobkyňa“), že pravdepodobné pohlavie dieťaťa je mužské. Dňa 17.1.2012 v rámci
31. týždňa tehotenstva navštívila žalobkyňa pravidelnú poradňu u svojho lekára, na ktorej tento vykonal
ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom zistil, že dieťa je mŕtve pre chýbajúce odozvy srdca. Na základe
tohto záveru bola žalobkyňa odoslaná na gynekologické vyšetrenie k žalovanému v 1. rade. Po

hospitalizácii u žalovaného v 1. rade žalobkyňa porodila dňa 18.1.2012 mŕtve dieťa, ktoré nebolo po
pôrode matke ukázané, čo je podľa MUDr. E. V., ktorý pôrod vykonal, obvyklý postup. Následne došlo
zo strany žalovaného v 1. rade k určeniu ženského pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa. MUDr. E. V. pred
vyšetrovateľom dňa 10.10.2014 jednoznačne vylúčil, žeby došlo k chybe pri tomto určení. Obhliadajúcim
lekárom bola MUDr. E. B.. V správe o rodičke podpísanej MUDr. Š. P. sa okrem iného uvádza, že
„18.1.2012 rodí (žalobkyňa) mŕtvy plod 1150/37 ženského pohlavia“. Následne dňa 19.1.2012 bolo
mŕtvonarodené dieťa prevezené od žalovaného v 1. rade do Popradu na pracovisko žalovaného v 2.

rade a to za účelom vykonania pitvy. Pitvu vykonala MUDr. D.Z. P., ktorá pred vyšetrovateľom dňa
21.11.2014 uviedla, že: „pohlavie dieťaťa bolo predo mnou určené dvoma lekármi, čo bolo aj poznačené
v dokumentácii, teda ako ženské. Ja som nemala dôvod spochybňovať samotné pohlavie. Ak by ma
teoreticky upozornil na možnú nezrovnalosť v súvislosti s pohlavím, uvedené by som dôkladnejšiepreskúmala, ja som nemala dôvod spochybňovať pohlavie, resp. sa mu bližšie venovať.“ Po skončení
pitvy prevzal pitvu MUDr. N. C., čo je podľa jeho slov stály postup pri každej pitve. MUDr. N. C. sa
pred vyšetrovateľom dňa 21.11.2014 vyjadril: „Ja už som so samotným dieťaťom nevykonával žiadne

úkony, len som revidoval, to znamená kontroloval pitevný protokol MUDr. P., kde som skontroloval
príčiny smrti tohto dieťaťa a zvyšok pitevného protokolu som skontroloval zbežne.“ V pitevnom protokole
vyhotovenom žalovaným v 2. rade na jeho prvej strane v časti patologicko-anatomická diagnóza sa
uvádza, že sa jedná o mŕtvy plod ženského pohlavia porodený po indukcii v 31. týždni tehotenstva. Na
základe uvedeného matrika Mestského úradu H. P. J. vydala aj rodný list mŕtvonarodenému dieťaťu

žalobcov ako osobe ženského pohlavia. Dňa 25.1.2012 žalobcovia pochovali mŕtvonarodené dieťa,
ktorému dali meno V. a to na cintoríne v obci L., neďaleko svojho bydliska. Tento hrob žalobcovia
od začiatku pravidelne navštevujú a starajú sa oň. V súvislosti s úmrtím dieťaťa bol psychický stav
žalobkyne mimoriadne zlý, taktiež psychický stav žalobcu v 2. rade (ďalej aj iba ako „žalobca“) bol
zlý, ale ako otec, ktorého naviazanosť na dieťa počas tehotenstva nedosahuje intenzity, ktorú prežíva
matka, bol žalobca tým kto musel byť v tomto ťažkom čase ešte aj oporou pre žalobkyňu. Pohreb

dieťaťa žalobcov zabezpečoval a vykonával p. G. U., majiteľ pohrebnej služby W., ktorý po prevzatí
tela dieťaťa od žalovaného v 2. rade nadobudol dojem, že mu na pochovanie bol odovzdaný chlapec
a nie dievča, ako to vyplývalo z dokumentácie o odovzdaní tela. O uvedené sa preto u kompetentných
zamestnancov žalovaných dopytoval, no svoj názor sa mu nepodarilo potvrdiť. Následne o tomto svojom
presvedčení informoval aj žalobcu, ktorý však vzhľadom na jednoznačné a opakované závery lekárov

nemal dôvod v tomto smere čokoľvek spochybňovať či čokoľvek robiť. Žalobkyňu o tomto svojom
pocite G. U. neinformoval z dôvodu jej mimoriadne zlého psychického stavu spôsobeného úmrtím
dieťaťa. Dňa 30.9.2014 zomrela matka žalobkyne a jej pohreb zabezpečoval a vykonal rovnako p. G.
U.. Vzhľadom na časový odstup od smrti dieťaťa žalobcov a tým aj určité zlepšenie zlého psychického
stavu oboch žalobcov sa p. G. U. opätovne v rozhovore zmienil o svojom presvedčení, že v r. 2012,

keď pochovával dieťa žalobcov, nepochoval dievča, ale chlapca. Táto informácia od G. U., ku ktorému
prechováva žalobkyňa značnú dôveru, ju psychicky mimoriadne zasiahla, pretože v nej vyvolala neistotu
takej intenzity, že ako matka potrebovala mať absolútnu istotu ohľadne pohlavia a tým identity jej
vlastného dieťaťa. Práve tento podnet spôsobil, že žalobcovia sa rozhodli preskúmať jednoznačné a
opakované závery žalovaných. Na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Poprad ČVS: ORP-960/1-VYS-PP-2014 zo dňa 26.11.2014 vyhotovil kriminalistický a expertízny
ústav policajného zboru znalecký posudok, ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2014/3765, ktorého predmetom
bolo porovnať DNA žalobcov a údajne ich mŕtvonarodeného dieťaťa za účelom preukázania toho, či
žalobcovia sú skutočne rodičmi tohto dieťaťa a teda či nemohlo dôjsť k nejakej zámene. Pre účely
znaleckého skúmania boli použité bukálne stery žalobcov a histologicky parafínový bloček výkrojka z

pľúc mŕtveho plodu U. odobratá pri pitve dňa 20.1.2012 odobratý u žalovaného v 2. rade, ktorý touto
vzorkou disponoval. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalobcov nie je možné vylúčiť
ako biologických rodičov dieťaťa, od ktorého bola zaistená vzorka tkaniva a pravdepodobnosť vylúčenia
náhodne vybranej osoby z populácie ako biologického dieťaťa uvedených rodičov je 99,9999999999 %.
Priamy príbuzenský vzťah je prakticky dokázaný. Inými slovami, z tohto znaleckého skúmania vyplýva,

že nedošlo k zámene dieťaťa a mŕtvonarodené dieťa je skutočne dieťaťom žalobcov. Pre určenie
pohlavia dieťaťa však bolo potrebné vykonať ďalšie znalecké skúmanie a to v odbore genetiky, odvetvie
analýza DNA. Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície v Poprade zo
dňa 7.5.2015 bol vypracovaný znalecký posudok z odboru genetiky F753/15 súdnym znalcom I.. Z.. J.
B., W.. Záver tohto skúmania je, že genetické pohlavie dieťaťa (plodu), ktorému patrí analyzovaná DNA

je mužské. Na základe tohto znaleckého posudku zo dňa 19.6.2015 sa žalobcovia dozvedeli, že tri a pol
roka smútili za svojim dievčaťom, pričom ich dieťaťom bol v skutočnosti syn.

3. Žalobcovia v žalobe citovali článok 19 Ústavy SR, článok 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 5

ods. 2 písm. c) Zákona o pohrebníctve, metodický pokyn Ministerstva zdravotníctva SR na vypĺňanie
správ o rodičke a správ o novorodencovi z r. 2015, ustanovenie § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 771/2004 Z.z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu, článok 1 bod 6 ods.
6.5 metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 25/1/2005 Štandardný
postup pri výkone pitvy, ustanovenie § 13 ods. 2, 3 Zákona o matrikách a ustanovenia § 3 ods. 8 a § 5

ods. 2 písm. f) Zákona o pohrebníctve. Následne uviedli, že traumu ktorú ako rodičia prežívali z dôvodu
narodeniamŕtvehodieťaťajenadbytočnéuvádzať.Vzhľadomnafakt,žeksmrtidieťaťadošloeštepočas
tehotenstva, je naviazanosť matky na dieťa vyššia ako u otca. Vzťah otca k nenarodenému dieťaťu je
viac sprostredkovaný, ktorú skutočnosť treba zohľadňovať pri posudzovaní zásahu do súkromného arodinného života žalobcov. Žalobcovia sa v čase tehotenstva tešili na prírastok do rodiny bez ohľadu
na pohlavie dieťaťa, na ktorom im vôbec nezáležalo. Na základe tejto tragickej udalosti sa žalobcovia
rozhodlidaťsvojmudieťaťuvlastnémeno,abyichvzájomnáidentifikáciabolačonajviacosobnáatiežho

riadne pochovať, pretože ho nechceli vytesniť zo svojho života, ale naučiť sa s týmto stavom ďalej žiť a
nezabudnúť naň. Tento stav, kedy sa žalobcovia približne tri a pol roka vyrovnávali so stratou svojej dcéry
V. sa dozvedeli o chybe, ktorej sa dopustili žalovaní, keď nesprávne uviedli pohlavie dieťaťa. Predmetom
konania je zásah do súkromného a rodinného života žalobcov, avšak nespôsobený smrťou ich dieťaťa,
ale nezákonným zásahom spôsobeným nesprávnou informáciou o pohlaví ich dieťaťa, ktorú im uviedli

obaja žalovaní. Vzhľadom na uplynutie dlhého času, kým došlo k odhaleniu tejto nepravdivej informácie,
sa vzťah medzi žalobcami a ich mŕtvonarodeným dieťaťom rozvinul a jednoznačne sa identifikoval so
V. ako ich mŕtvou dcérou. Vzhľadom na dlhý časový odstup, kedy sa až žalobcovia dozvedeli pravdu,
bol zásah do ich súkromného a rodinného života podstatne väčší ako by tomu bolo po týždni či mesiaci.
Odhalením skutočného pohlavia dieťaťa boli žalobcovia opätovne traumatizovaní a bola úplne pretrhaná
ich väzba na dcéru, ktorú si mysleli, že mali. Tak u žalovaného v 1. rade ako aj u žalovaného v

2. rade ide o prípad, kedy išlo o záver potvrdený viacerými lekármi. Samotný žalovaný v 2. rade
uvedené pochybenie priznal vo svojom liste zo dňa 11.3.2015 adresovanom žalobkyni, v ktorom uviedol,
že pri výkone pitvy napriek jednoznačnosti mužského pohlavia, sa administratívnou chybou tento
fakt nepreniesol do pitevného protokolu. Žalobcovia uviedli, že samé uverejnenie nepravdivého údaju
dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti odôvodňujúci požiadavku na primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.5.2003 sp. zn. 28Cdo 2194/2002). Napriek tomu, že
mŕtvonarodené dieťa žalobcov nebolo z právneho hľadiska nikdy integrálnou súčasťou rodiny (subjekt
práva) je nepochybné, že z faktického hľadiska tomu tak je. Tým, že žalobcovia, hoc nemuseli, dali
svojmu dieťaťu meno, uskutočnili mu riadny pohreb a pravidelne jeho pamiatku uchovávali a uctievali,

je zrejmé, že personalizácia ich dieťaťa bola u nich značná a časom sa len prehlbovala. V danom
prípade došlo konaním žalovaných k zásahu do práv žalobcov, predovšetkým na ich súkromný a
rodinný život, ktorý zahŕňa mimo iného aj právo vytvárať si a udržiavať citové väzby voči iným a to
nie len voči živým ľuďom, ale aj mŕtvonarodeným deťom. V danom prípade je podstatné, že priamo
právna úprava stanovuje štandardy, ktoré v prípade narodenia mŕtvonarodeného dieťaťa je potrebné

dodržať a práve medzi takéto náležitosti patrí aj určenie pohlavia. Žalovaní pohlavie určili jednoznačne
a opakovane, no ako sa ukázalo, nesprávne. Okrem toho, že žalovaní majú všetky finančné aj vecné
možnosti, aby pohlavie jednoznačne určili, ako sa javí z výpovedí konkrétnych osôb konajúcich v ich
mene, nebola táto otázka pre nich vôbec podstatná a čo je hrozivejšie, systém zdvojenej kontroly u
každého zo žalovaných, sa zdá, že plní len formálnu funkciu bez toho, aby vôbec plnil svoj základný

zmysel. Súdna prax považuje za súčasť práva na súkromie i právo na pietu. Vychádza sa z toho,
že napriek smrti fyzickej osoby pretrvávajú u najbližších príbuzných vytvárané a prežívané rodinné
putá vo forme piety, resp. kultu, pričom ich význam je prakticky pre každú pozostalú fyzickú osobu
nepopierateľný(napr.rozsudokNajvyššiehosúduČRz31.1.2008sp.zn.30Cdo3361/2007).Žalobcovia
rešpektujú závery orgánov činných v trestnom konaní, ktoré dané konanie neposúdilo ako trestný čin.

Podstatná pre konanie je však okolnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcov a to tak zo strany žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade, pričom je bez právneho
významu, či si žalovaní ako pôvodcovia tohto zásahu boli vedomí nepravdivosti svojich tvrdení alebo
či z ich strany išlo o nedbalostné preberanie poznatkov iných. Občianskoprávna ochrana osobnosti
je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Vznik zodpovednosti nevyžaduje subjektívny

predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Uvedené
konštatuje aj ustálená súdna prax Najvyššieho súdu SR z 30.4.2008 sp. zn. 5Cdo 126/2007. Na úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo
ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, vyvolanie následkov sa nevyžaduje.
Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho

zákonníka je určitá ujma. V prípade každého zo žalobcov došlo na základe nepravdivej informácie zo
strany žalovaných k utváraniu ich súkromného a rodinného života vo vzťahu k mŕtvemu dieťaťu ako ich
dcére V.. Tento vzťah sa vyvíjal viac ako tri roky, kým vyšla pravda najavo. Za tohto stavu sú žalobcovia
vystavovaní mimoriadne ťažkej traumatizácii v súvislosti s úplnou stratou identity ich mŕtveho dieťaťa,
na ktoré si za ten čas vytvorili silné a personalizované citové väzby, ako aj sekundárnej traumatizácii,

ktorá im aj obnovuje spomienky na stratu ich dieťaťa. Z dôvodu času a intenzity neoprávneného
zásahu do rodinného a súkromného života žalobcov je odstránenie nezákonných zásahov a morálne
zadosťučinenie nedostatočné a preto žalobcovia požadujú od žalovaných aj náhradu nemajetkovej ujmy
vpeniazoch.Vzhľadomnafakt,ževzťahmedzimatkouanenarodenýmdieťaťomjeintenzívnejší,bližšíabezprostrednejší, ako je tomu v prípade otca, je aj požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
užalobcovrozdielna. Zastavu,keďzdása,žezáveryjednéholekáraďalšíibapreberajúanevykonávajú
vlastné nezávislé zisťovania, sa javí ako najvhodnejšie zaviazať žalovaných na plnenie spoločne a

nerozdielne. Ak však súd bude iného názoru, žalobcovia sa nebránia ani konkrétnej samostatnej
zodpovednosti žalovaných v pomere ako ju ustáli súd.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.4.2017.
Uviedol, že vylučuje, že by k označeniu dieťaťa ženským pohlavím došlo nedbanlivosťou či dokonca

úmyselne. Mŕtvonarodené dieťatko bolo nedonosené s pôrodnou hmotnosťou 1150 g a dĺžkou 37
cm. Naviac dieťa bolo mŕtve dlhší čas, minimálne 3-4 dni pred samotným pôrodom a teda bolo v
pokročilom rozklade, v štádiu autolýzy orgánov. V štádiu pokročilého rozkladu tela sú jasné zmeny
aj na vonkajších pohlavných orgánoch, nakoľko prvotnému rozkladu podliehajú najrýchlejšie mäkké
tkanivá. Zo znaleckého posudku z odboru genetiky č. 21/2015 I.. Z.. J. B., W.. zo dňa 19.6.2015
vyplýva, že mŕtvonarodené dieťa žalobcov malo vážnu genetickú poruchu, keď pomer veľkostí píku

pre chromozóm X k veľkosti píku pre chromozóm Y, bol skúmaný vo vzorkách v rozmedzí 2,2:1 až
3,6:1. Z toho vyplýva, že konštalácia pohlavných chromozómov u mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov
bola buď XXY alebo dokonca XXXY, pričom normálna konštalácia u osôb mužského pohlavia je XY
a u osôb ženského pohlavia XX. Mŕtvonarodené dieťatko žalobcov malo teda chromózovú poruchu
spočívajúcu v nadpočetnom množstve chromozómu X, kde bežne v medicínskej praxi sa táto skutočnosť

označuje ako tzv. Klinefertelov syndróm. Tento syndróm má rôzne príznaky, kde okrem iných sa môže
prejaviť aj na vonkajších genitáliách novorodenca s tým, že má nedostatočne vyvinuté pohlavné orgány.
Literatúra popisuje rôzne typy anomálií genitálu pri tomto syndróme od ľahkých až po opačné pohlavie,
keď ide geneticky o muža, vonkajšok sa však javí ako ženský fenotyp. Všeobecne platí, že čím je viac
nadpočetných X chromozómov, tým sú anomálie výraznejšie. V danom prípade znalec pripustil možnosť

výskytu až dvoch nadpočetných chromozómov X. Pri určení pohlavia mohlo z hľadiska fenotypu dôjsť
k omylu tým, že išlo o nedonosené dieťa, kedy pohlavné orgány majú ešte známky nezrelosti, dieťa
bolo v rozklade a trpelo chromozomálnou poruchou. Je teda reálne, že k nesprávnemu určeniu fenotypu
mohlo dôjsť v dôsledku týchto uvedených skutočností. Z pitevného protokolu pracoviska žalovaného
v 2. rade zo dňa 20.1.2012 vyplýva, že pri vonkajšej obhliadke tela prehliadajúci lekár opísal genitál

ako dievčenský. Pokiaľ teda v dôsledku vyššie uvedených dôvodov došlo k mylnému určeniu pohlavia
žalovaným v 1. rade, mal žalovaný v 2. rade možnosť takúto chybu napraviť, keďže jeho povinnosťou je
vykonať dôslednú obhliadku tela. Na základe uvedeného má žalovaný v 1. rade za to, že sa žiadneho
protiprávneho konania nedopustil. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy sa ako majetkové právo premlčuje, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho

súdu SR napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.11.2008 sp. zn. 2Cdo/278/2007. Premlčacia doba
začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, čím je daný objektívne vymedzený
začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý je daný nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či žalobcovia
o takomto svojom práve vedeli alebo nie. Tvrdená skutočnosť, ktorá má byť základom žaloby nastala
dňa 18.1.2012. Premlčacia doba teda začala plynúť najneskôr dňom 19.1.2012 a uplynula najneskôr

dňom 19.1.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 13.6.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný
preto vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcov vo výške 10.000,- Eur
a 5.000,- Eur v celosti. Žalovaný má tiež za to, že petit uvedený v bode I. žalobného návrhu nie
je možné vysloviť. Takto formulovaný petit má charakter určovacej žaloby, čo v konaní o ochranu
osobnosti nie je prípustné. Žalobu ohľadne tohto navrhovaného petitu je preto potrebné zamietnuť z

dôvodu neprípustnosti. Z dôvodu opatrnosti žalovaný uviedol, že uplatnenie a ani výška požadovaného
odškodnenia nie sú dôvodné. Peňažná satisfakcia prichádza do úvahy len ak bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
ak môže byť nemajetková ujma vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, je potrebné
uprednostniť poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy. Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 výslovne uvádza,
že musí ísť v značnej miere o zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti. Žaloba
odôvodnenie nároku na peňažnú satisfakciu vôbec neobsahuje. V súvislosti s uvedenou vecou bol
žalovaný viackrát konfrontovaný médiami, že na jeho pracovisku malo dôjsť k zámene dieťaťa žalobcov,
ktorá skutočnosť bola vyvrátená znaleckým posudkom. Žalovaný má teda za to, že možné stresujúce

prostredie žalobcom bolo vyvolávané nimi samotnými, keď myšlienku možnosti zámeny dieťaťa živili
nielen cestou policajného vyšetrovania, ale aj cestou médií.5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.4.2017,
v ktorom uviedol, že uznáva svoje pochybenie pri určovaní pohlavia dieťaťa pri výkone pitvy, čo
uviedol už vo svojom liste zo dňa 11.3.2015 adresovanom žalobkyni. Ďalej uviedol, že k vzniku

občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti
fyzickej osoby musia byť súčasne splnené podmienky, a to existencia zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej integrite,
neoprávnenosť resp. protiprávnosť tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a nemajetkovou ujmou. Nemajetková ujma môže vzniknúť len v dôsledku protiprávneho zásahu

do osobnosti fyzickej osoby. Žalovaný sa nezbavuje zodpovednosti za svoje pochybenie pri určovaní
pohlavia dieťaťa, avšak zdôrazňuje, že v danom prípade došlo k neúmyselnej ľudskej chybe. Žalovaný
má za to, že nie sú splnené podmienky pre vznik jeho zodpovednosti, keďže jeho konanie nemožno
hodnotiť ako protiprávne. Žalovaný tiež uviedol, že podľa jeho názoru je ťažké určiť, v akej miere
je trápenie a žiaľ žalobcov spôsobený smrťou očakávaného dieťaťa a v akej je spôsobený stratou
identity pochovaného dieťaťa v dôsledku odhalenia jeho skutočného pohlavia. Žalovaný nespochybňuje

zármutok žalobcov, poukazuje však na samotné vyjadrenie žalobcov, ktorí sa na prírastok do rodiny
tešili bez ohľadu na pohlavie dieťaťa, na ktorom im vôbec nezáležalo. Žalovaný odmieta návrh, aby
bol so žalovaným v 1. rade zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy a náhrade trov konania spoločne
a nerozdielne z dôvodu, že žalovaní nie sú v žiadnom vzájomnom vzťahu, pričom žalovaný v 2.
rade hospodári s verejnými prostriedkami. Záverom žalovaný vzniesol námietku premlčania práva

žalobcov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako práva majetkovej povahy, ktoré
sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 100/2009 zo dňa 30.11.2009, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 278/2007). V danom prípade k nezákonnému zásahu spôsobilého zasiahnuť do
osobnosti žalobcov došlo bezprostredne po narodení ich dieťaťa v r. 2012, tak ako uvádzajú žalobcovia

vo svojej žalobe. Od momentu nesprávneho určenia pohlavia dieťaťa plynula žalobcom trojročná
premlčacia doba na uplatnenie tohto práva, ktorá uplynula pred podaním žaloby na súd.

6. Žalobcovia v replikách doručených súdu dňa 14.6.2017 uviedli, že žalovaný v 1. rade ani len nepoprel
ich tvrdenie vychádzajúce z výsledkov DNA, že ich dieťa bolo mužského pohlavia. Žalovaný v 1. rade

sa iba snaží zdôvodniť ako mohlo k nesprávnemu tvrdeniu z jeho strany dôjsť, čo však nie je vôbec
podstatné vzhľadom na objektívnu zodpovednosť. Skutkový stav ohľadne pohlavia dieťaťa je preto
nesporný a nie je potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie ohľadne toho ako malo k nesprávnemu
určeniu pohlavia dôjsť. Záver žalovaného v 1. rade, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil je
nesprávny a bez právnej opory. Nesprávne je aj vyjadrenie žalovaného v 1. rade o neprípustnosti prvého

bodu petitu, keďže § 13 Občianskeho zákonníka neobsahuje taxatívny, ale demonštratívny výpočet toho,
čoho sa možno domáhať, čo vyplýva zo slova „najmä“. V danej súvislosti žalobcovia poukázali na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.2.2011, sp. zn. 5Cdo 265/2009. V súvislosti
s tvrdením žalovaného v 1. rade, že nevidí ani vážnosť ujmy, ktorá im mala vzniknúť, žalobcovia uviedli,
že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a tiahu tohto zásahu

môže v plnom rozsahu pochopiť len rodič a ak niekto tvrdí, že na správnosti určenia pohlavia nezáleží
alebo, že to nie je podstatné, tak nehovorí pravdu. Žalobcovia ďalej uviedli, že samotné konštatovanie
neoprávnenosti zásahu by bolo postačujúce len vtedy, ak by od nezákonného konania žalovaných po
vznik ujmy uplynul len veľmi krátky čas, počas ktorého dochádzalo k budovaniu vzťahu, predstáv a
identity žalobcov s ich dieťaťom a to v horizonte niekoľkých dní. Strata identity, vrátane straty mena

či zásadné narušenie dlhodobo budovaných predstáv za čas presahujúci tri roky je zásah, ktorý nie je
len plne spôsobilý ohroziť ich práva, ale k faktickému poškodeniu ich osobnostných práv v závažnom
rozsahu aj došlo. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2014, sp.
zn. 5Cdo 180/2007.

7. K vyjadreniam žalovaného v 2. rade žalobcovia uviedli, že ten napriek priznanému pochybeniu z
neznámych dôvodov dospel k záveru, že nesprávne pohlavie dieťaťa v pitevnom protokole nemožno
hodnotiť ako protiprávne, čo žalobcovia považujú za nesprávne a bez právnej opory. Žalobcovia nemajú
závažnejšievýhradykposúdeniuichnárokovvždylenvočikonkrétnemužalovanému,avšakdomnievajú
sa, že žalovaní spôsobili neoprávnený zásah spoločným konaním a tento by nenastal, keby aspoň jeden

z nich riadne plnil svoje povinnosti. Žalobcovia nedokážu určiť pomer zavinenia žalovaných ani to, či je
významnejšie pochybenie výkonného orgánu alebo kontrolného orgánu.8. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaných žalobcovia v replike uviedli, že predmetom
konania nie je smrť ich dieťaťa, ale zásah do ich súkromného a rodinného života, ktorý nastal,
keď sa žalobcovia dozvedeli, že ich roky vytváraný vzťah k ich mŕtvemu dieťaťu je mylný, a to z

dôvodu nezákonného konania oboch žalovaných. Námietka premlčania nie je vôbec namieste, pretože
vychádza z nesprávneho predpokladu, že k neoprávnenému zásahu došlo samotným nesprávnym
určením pohlavia. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov však došlo až okamihom,
keď sa zo znaleckého posudku z odboru genetiky dozvedeli, že ich dieťaťom nebolo dievča, Zuzka.
Samotná nesprávna informácia totiž tento neoprávnený zásah a tejto intenzity nespôsobila, ale bola

„len“ jeho bezprostrednou príčinou. Uvedením nesprávnej informácie konali žalovaní protiprávne (1.
podmienka), no k zásahu došlo až po približne tri a pol roku (2. podmienka), a to v priamej príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných (3. podmienka), preto začiatok plynutia premlčacej
doby, t.j. deň, kedy sa právo zmenilo na nárok a mohlo sa prvýkrát uplatniť na súde (actio nata),
nenastal nesprávnym uvedením nesprávneho pohlavia dieťaťa, ale až okamihom neoprávneného
zásahu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď k zásahu do osobnostných práv došlo a nie

odo dňa, keď „len“ došlo k nejakému nezákonnému konaniu, z ktorého môže niekedy v budúcnosti dôjsť
k nejakej ujme. Uvedené znamená, že protiprávnym konaním nemusí aj hneď dochádzať k ujme, k tej
môže a v praxi aj často dochádza až neskôr a až vtedy, ak takýto následok vôbec nastane, sa vec stáva
žalovateľnou a začína plynúť premlčacia doba. Okrem uvedeného je vznesená námietka premlčania v
tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi, pretože na strane žalovaných zlyhali všetky fyzické osoby

konajúce v jeho mene a súčasne žalobcovia nemali žiadnu možnosť takémuto stavu a priebehu zabrániť.
V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011 sp. zn.
5Cdo 34/2011.

9. Žalovaný v 1. rade v duplike zo dňa 17.1.2018 uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o

nepopretí skutkových zistení. Skutočnosť, že dieťa vychádzajúc z výsledkov analýzy DNA malo mužské
pohlavie neznamená, že nie je potrebné rozoberať širšie súvislosti veci, najmä s poukazom na závery
znaleckého posudku z genetiky v častiach týkajúcich sa anomálii chromozómov. Žalovaný v 1. rade má
na základe dôvodov, ktoré už vysvetlil vo svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení za to, že v
konaní pravdepodobne došlo k ospravedlniteľnému omylu, ktorý nezakladá protiprávne konanie, čo je

však potrebné zistiť vykonaním navrhnutých dôkazov. Žalovaný v 1. rade zotrval na námietke premlčania
a predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 278/2007, na ktorý už skôr
poukázal a v tejto súvislosti sa odvolal na článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového
poriadku vo vzťahu k rešpektovaniu praxe najvyšších súdnych autorít. Podľa stanoviska R 1/1998
plynie všeobecná trojročná premlčania doba odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým

je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel, alebo
nevedel o svojom práve. V zmysle citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR je teda nesporné, že
pre akýkoľvek nárok v uvedenej veci začala plynúť lehota najneskôr odo dňa 19.1.2012 a pre posúdenie
námietky premlčania je potom irelevantné, kedy sa žalobcovia o tvrdenom zásahu dozvedeli. Uvedenej

skutočnosti sú si vedomí aj žalobcovia, čo vyplýva z ich tvrdení o rozpore výkonu takéhoto práva s
dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade má za to, že je vylúčené, aby bolo ustanovenie § 3 Občianskeho
zákonníka aplikované na vznesené námietky premlčania. K premlčaniu dochádza ex lege, bez ohľadu
na vôľu dotknutých strán, preto nie je možné posudzovať premlčanie v súvislosti s výkonom práva, ktoré
je definované Občianskym zákonníkom, nakoľko nejde o výkon práva, ale o objektívnu skutočnosť, ktorá

nastala ex lege.

10. Žalovaný v 2. rade v duplike zo dňa 20.10.2017 uviedol, že zotrváva na vznesenej námietke
premlčania a v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012,
sp. zn. 2Cdo 194/2011, v ktorom je okrem iného uvedené, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej

premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k
takémuto zásahu došlo. Podľa žalovaného v 2. rade nie je preto rozhodujúce z akého dôvodu, či už
subjektívneho alebo objektívneho, oprávnený subjekt právo podaním žaloby nevykonal (napr. lebo o

svojom práve nevedel, alebo mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka). Žalovaný v 2. rade ďalej
uviedol, že k neoprávnenému zásahu spôsobilému porušiť osobnostné právo žalobcov z jeho strany
došlo neoprávneným uvedením pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov vystavením pitevného
protokolu. Od uvedeného dátumu začala plynúť žalobcom trojročná lehota na uplatnenie práva nanáhradu nemajetkovej ujmy. Žaloba bola podaná na súd až 13.6.2016. Žalovaný v 2. rade tiež poukázal
na skutočnosť, že napriek pochybnostiam o pohlaví pochovávaného dieťaťa, ktoré pán U. v roku 2012
oznámil minimálne žalobcovi v 2. rade, bol znalecký posudok z odboru genetiky vypracovaný až dňa

19.6.2015. Záverom žalovaný v 2. rade opätovne vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo a žalobcom sa
ospravedlnil.

11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 27.3.2018, ktoré bolo následne dvakrát odročené
za účelom vykonania navrhovaných dôkazov a jedenkrát za účelom vyhlásenia rozsudku. Strany zotrvali

na svojich doterajších písomných podaniach. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov,
svedeckými výpoveďami G. U., MUDr. P. a MUDr. V., fotografiami mŕtvonarodeného dieťaťa (čiernobiele
vyhotovené pri vykonávaní pitvy a farebné vyhotovené svedkom G. U. pred pochovaním dieťaťa),
fotografiami hrobu raz s označením „U. V.“ a raz s označením „Neznáme dieťa“, ako aj stranami
predloženými listinnými dôkazmi nižšie uvedenými. Súd zamietol návrh žalobcov na výsluch svedkov E.
D. N. G. U. v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Súd tak rozhodol z dôvodu, že

vykonanie tohto dôkazu považoval vzhľadom na prijaté závery za nehospodárne.

12. V priebehu konania, podaním zo dňa 11.5.2018, žalobcovia navrhli zmenu žaloby formou rozšírenia
petitu o ďalší bod, ktorým sa domáhali určenia, že dňa 18. januára 2012 sa rodičom, žalobcovi v 2.
rade ako otcovi a žalobcovi v 1. rade ako matke narodilo mŕtve dieťa mužského pohlavia, ktoré je

pochované na cintoríne v obci L.. Uviedli, že takéto určenie je podstatné pre usporiadanie ich rodinného
a duchovného života a nastolenie definitívneho stavu ich vnútornej istoty, ako aj potrebu relevantného
podkladu pre zmenu na matrike a ďalších podkladoch. Poukázali na svedecké výpovede p. U. a MUDr.
P., z ktorých usudzujú na existenciu dvoch možností. Prvou možnosťou je, že sa mýli buď pán U. alebo
sa mýli pani MUDr. P.. Existuje tu však aj druhá možnosť a to, že ani jeden z týchto svedkov sa nemýli

a chyba nastala niekde inde, či už pri označení, prípadne odovzdaní tela pohrebnej službe. Žalobcovia
si dokážu oveľa jednoduchšie predstaviť chybu pri manipulácii prípadne označení tela, kde sa môže
jednať skutočne o individuálne pochybenie ako situáciu, pri ktorej by sa malo 5 z 5 lekárov žalovaných
s dlhoročnou praxou dopustiť rovnakého pochybenia. Z uvedeného dôvodu žalobcovia navrhujú ako
dôkaz vykonanie exhumácie tela ich údajného dieťaťa z cintorína v obci L. a porovnanie DNA tohto tela

s DNA žalobcov na určenie jednak toho, či sa jedná skutočne o dieťaťa žalobcov a v prípade, ak áno,
tak akého bolo pohlavia.

13. Žalovaní sa k navrhnutej zmene žaloby, ako aj k veci samej, s prihliadnutím na dovtedy vykonané
dokazovanie, vyjadrili v podaniach doručených súdu dňa 9.7.2018 a 19.7.2018.

14. Žalovaný v 1. rade uviedol, že považuje pripustenie zmeny žaloby za nedôvodné, nakoľko z
vyjadrení žalovaných nevyplýva, žeby rozporovali skutočnosť, že sa žalobcom narodilo mŕtve dieťa
mužského pohlavia. Teda ide o skutočnosť, ktorá už bola preukázaná v inom konaní, a ktorú nie
je potrebné preukazovať. Zmenu matričného zápisu je možné dosiahnuť aj bez rozhodnutia súdu,

pričom žalobcovia nepreukázali, žeby sa o takúto nápravu pokúsili, a žeby im nebolo vyhovené.
Mužské pohlavie dieťaťa bolo bez akýchkoľvek pochybností určené znaleckým posudkom z odboru
genetiky. Možné dôvody prečo MUDr. P. a nielen ona mylne uviedla pohlavie dieťaťa, boli rozobraté
v predchádzajúcich vyjadreniach. Možnosť naznačená žalobcami, žeby došlo k zámene ich dieťaťa,
je vylúčená z doposiaľ zisteného skutkového stavu, kde priamy príbuzenský vzťah bol preukázaný zo

znaleckého posudku zo dňa 10.12.2014. Rovnako aj svedok U. uviedol, že testy urobené v Olomouci
potvrdili,žena98%ideskutočneodieťažalobcov.Tentoskutkovýstavžalovanínespochybňujúatakisto
nebol žiadnym relevantným dôkazom spochybnený zo strany žalobcov. Návrh na zmenu žaloby je mimo
rámca základnej žaloby, keď sa žalobcovia domáhali odškodnenie nemajetkovej ujmy za spôsobenú
zámenu pohlavia. Samotnou žalobou teda skutočnosť, že ide o ich dieťa, nespochybňovali. Stav, že

ide o dieťa žalobcov, je nepochybný. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, ktorá nie je v
rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobcovia ani nepreukazujú v akom smere malo k porušeniu dobrých
mravov dôjsť. Zo strany žalovaného v 1. rade došlo k určeniu pohlavia len na základe pohľadu, bez
možnosti a aj povinnosti jeho bližšieho skúmania. Toto určenie na základe pohľadu sa pritom uskutočnilo
v teréne pokročilého rozkladu a autolýzy orgánov, pričom je treba zvažovať aj chromozómovú poruchu,

ktorá sa okrem iného prejavuje zmenami na vonkajších orgánoch. Žalovaný má za to, že sa nedopustil
porušenia žiadnej právnej povinnosti a preto nemôže zodpovedať za akúkoľvek škodu či ujmu, ktorú si
žalobcovia nárokujú.15. Žalovaný v 2. rade uviedol, že považuje tvrdenie žalobcov o zámene tela za neopodstatnené, zo
zisteného skutkového stavu nijako nevyplývajúce. V čase vykonania pitvy (20.1.2012) a odovzdania
tela pohrebnej službe sa na súdnolekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku v Poprade

nenachádzalo iné telo narodeného dieťaťa alebo predčasne narodeného plodu, ktoré by mohlo
byť zamenené s dieťaťom, ktoré porodila žalobkyňa. Znaleckým posudkom zo dňa 10.12.2014 bol
preukázaný priamy príbuzenský vzťah žalobcov a pochovaného dieťaťa. Žalobcovia nepredložili žiadne
dôkazy, ktoré by správnosť záverov tohto posudku spochybnili. Ako uviedol svedok G. U. pri výsluchu
dňa 26.4.2018, testy DNA boli opätovne vykonané v stredisku v Olomouci zo vzoriek, ktoré patológ

odobral priamo z exhumovaného tela za prítomnosti svedka, žalobkyne, starostu obce a televízie,
pričom výsledky DNA testov potvrdili, že na 98 % ide o dieťa žalobcov. Pohlavie dieťaťa pritom nebolo
možné určiť. Podľa žalovaného je preto nepochybné, že v Obci L. je pochované dieťa, ktoré porodila
žalobkyňa, preto je návrh na exhumáciu tela a opätovné vykonávanie DNA testov neopodstatnený.
Žalovaný má rovnako za to, že v konaní bola preukázaná existencia okolností, ktoré odôvodňujú určenie
ženského pohlavia dieťaťa lekármi. Pohlavie dieťaťa bolo prvýkrát určené po pôrode žalovaným v 1.

rade, čo je uvedené v Správe o rodičke, pričom toto tlačivo je vydané Ministerstvom zdravotníctva
SR a uvedenie pohlavia je jeho povinnou náležitosťou. Následne bolo pohlavie určené lekárom pri
prehliadke mŕtveho tela, pričom lekár vykonávajúci prehliadku nie je zamestnancom žalovaného v 2.
rade a teda nejde o činnosť žalovaného v 2. rade v rámci jeho zákonnej pôsobnosti vymedzenej
zákonom č. 581/2004 Z.z.. Lekár vykonávajúci prehliadku mŕtveho tela je povinný vyplniť tlačivo

List o prehliadke mŕtveho a Štatistické hlásenie o úmrtí a bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému
matričnému úradu (§ 42 ods. 2, ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.). Uvedené tlačivo vydáva Štatistický úrad
SR a jeho povinnou náležitosťou je aj určenie pohlavia zomrelej osoby. Nariadenie pitvy je možné
až po prehliadke mŕtveho tela. Pri prehliadke tela bolo zároveň nariadené vykonanie pitvy, ktorá
bola vykonaná dňa 20.1.2012 zamestnankyňou žalovaného v 2. rade MUDr. D. P.. Tá pri svojom

výsluchu dňa 26.4.2018 uviedla, že plod bol v rozklade a pohlavné orgány neboli dostatočne vyvinuté,
keďže išlo o nedonosený plod a preto mohli v rámci vonkajšej obhliadky tela pohlavné orgány vyzerať
neurčito, čo ďalej konkretizovala. Znaleckým posudkom z odboru genetiky zo dňa 19.6.2015 bolo
preukázané mužské pohlavie plodu a súčasne bolo preukázané, že plod mal chromozómovú poruchu
spočívajúcu v nadpočetnom chromozóme X. Podľa tohto posudku majú jedinci s týmto kariatypom tzv.

Klinefelterov syndróm a táto anomália sa niekedy prejavuje na vonkajších genitáliách novorodenca a
aj v neskoršom období tzv. hypogonadizmom a testikulárnou digenézou, ktorých príznakom je okrem
iného zmenšenie semenníkov a menší penis. Ani závery tohto znaleckého posudku žalobcovia ničím
nespochybnili. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti má žalovaný za to, že v rámci vonkajšej ohliadky
tela pri pitve nebolo možné so 100 %-nou istotou konštatovať, že dieťa bolo mužského pohlavia, preto

zamestnankyňa žalovaného v 2. rade v rámci pitvy nezmenila označenie pohlavia, ktoré bolo predtým
takto určené. Ak sa lekárom s ohľadom na okolnosti, za ktorých bolo pohlavie určované, javilo ako
ženské, nemožno ich názor hodnotiť ako protiprávne konanie a teda vyslovením názoru lekárov na
pohlaviedieťaťanedošlokprotiprávnemuzásahudoosobnostnýchprávžalobcov.Skutočnosť,žeosobe
vykonávajúcej pohreb sa subjektívnym vnímaním javilo pohlavie dieťaťa ako mužské, neznamená, že

lekári označili pohlavie dieťaťa ako ženské protiprávne. S istotou bolo pohlavie ako mužské určené
až na základe posudku z odboru genetiky. Lekár vykonávajúci pitvu nemá právnu povinnosť s istotou
zisťovať pohlavie pitvanej osoby, keďže zisťovanie pohlavia v rámci pitvy neukladá lekárovi žiadny
právny predpis. Lekár vykonávajúci pitvu bol povinný podľa § 48 ods. 8 zák. č. 581/2004 Z.z. vyhotoviť
o vykonaní pitvy pitevný protokol, ktorého formu a náležitosti ustanovuje vyhláška Ministerstva SR č.

771/2004 Z.z. Označenie pohlavia pitvanej osoby nie je povinnou náležitosťou pitevného protokolu.
V zmysle vyhlášky je súčasťou pitvy vonkajšia obhliadka tela, na základe ktorej sa uvádza opis tela.
Vyhláška ale nevyžaduje, aby lekár v rámci tejto vonkajšej obhliadky tela skúmal pohlavie pitvanej
osoby, ani neustanovuje označenie pohlavia ako súčasť pitevného protokolu. Pohlavie sa do pitevného
protokolu uvádza len na základe metodického usmernenia k výkonu pitiev, ktoré vydal žalovaný

v 2. rade, avšak toto nemá všeobecne záväzný právny charakter a jeho porušením nedochádza
k porušeniu právnej povinnosti. Preto v prípade ak lekár do pitevného protokolu pohlavie pitvanej
osoby neuvedie, alebo uvedie nesprávne pohlavie, nejde o porušenie právnej povinnosti. Porušenie
právnej povinnosti resp. protiprávnosť zásahu spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu je základným
predpokladom priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na jeho absenciu nemôže

byť žalovaný v 2. rade zodpovedný za prípadný vznik nemajetkovej ujmy žalobcov z dôvodu nesprávne
určeného pohlavia. Žalovaný napokon poukázal na skutočnosť, že rodný list mŕtvonarodeného dieťaťa
s vyznačením pohlavia ženského bol v danom prípade vydaný na základe oznámenia matrike, ktoré
vykonal žalobca. Pitevný protokol nie je podkladom pre vyznačenie pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťav matrike v knihe narodení, ani podkladom pre vyznačenie pohlavia v knihe úmrtí. Pitevný protokol je
vyhotovenývýlučnezaúčelomzisteniapríčinyúmrtiaajeuchovávanýnasúdnolekárskomapatologicko-
anatomickom pracovisku, matrike sa nezasiela a neodovzdáva sa ani osobe, ktorá telo preberá a

obstaráva pohreb. Vyznačenie ženského pohlavia dieťaťa v pitevnom protokole tak nemal žiaden
vplyv na uvedenie ženského pohlavia dieťaťa v rodnom liste a následné pochovanie dieťaťa ako
osoby ženského pohlavia a teda nie je v príčinnej súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy žalobcov
spočívajúcej podľa nich v tom, že žili v presvedčení, že pochovali dieťa ženského pohlavia, ktorému
dali ženské meno a vytvorili si k nemu citový vzťah. Žalobcovia navyše nepreukázali vznik nemajetkovej

ujmy. Záverom žalovaný uviedol, že má za to, že pre vykonanie zmeny údaja o pohlaví na matrike nie
je potrebné rozhodnutie súdu o určení pohlavia dieťaťa a to s poukazom na ustanovenie § 26 zák. č.
154/1994 Z.z. a § 16 ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 302/1994 Z.z., podľa ktorých je možné zmenu zápisu vykonať
na základe verejnej listiny, ktorou je aj znalecký posudok z odboru genetiky zo dňa 19.6.2015.

16. Rovnako sa k veci v priebehu konania, s prihliadnutím aj na dovtedy vykonané dokazovanie vyjadrili

aj žalobcovia, a to tak v podaní, ktorým navrhli zmenu žaloby, ako aj v následnom podaní zo dňa
6.8.2018. Uviedli, že sa domnievajú, že im zo strany žalovaných bolo klamané. Za stavu, kedy z
pitevného protokolu vyplýva, že sa jednalo o donosený plod, no súčasne z toho istého protokolu vyplýva,
že sa jednalo o nedonosený plod, za stavu, kedy z pitevného protokolu, ktorý mali spoločne vykonať,
resp. revidovať dvaja lekári s dlhoročnou praxou vyplýva, že vykonali pitvu plodu ženského pohlavia,

no žalovaný v 2. rade sa s odstupom viac ako troch rokov žalobcom ospravedlnil a uviedol, že „Pri
výkone pitvy, napriek jednoznačnosti mužského pohlavia dieťaťa, sa administratívnou chybou tento fakt
nepreniesol do pitevného protokolu, majú žalobcovia viac ako legitímne právo poznať skutočnú jednu
pravdu o tom akého pohlavia bolo ich dieťa a či dieťa, ktoré je pochované na cintoríne v Obci L. je
skutočneichdieťaťom.Žalobcovianijakonespochybňujúznaleckýposudok I..Z..J.Z.B.,avšakzničoho

nevyplýva, že by porovnávané vzorky plodu v rámci tohto znaleckého posudku pochádzali z plodu, ktorý
je pochovaný v Obci Hôrka. Ďalší znalecký posudok hovoriaci o 98 % istote považujú pre tak závažnú
otázku, akou je pohlavie a teda identita dieťaťa, za absolútne nedostatočné. K protiprávnosti konania
žalovanýchuviedli,žeobajauviedli,žedieťaboloženskéhopohlavia.Vprípadeurčeniapohlaviasavšak
nejedná o názor v podobe hodnotiaceho úsudku, ale o jednoznačné skutkové tvrdenie, ktoré podlieha

testu pravdivosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Vyvolaniedôsledkovsanevyžaduje.Nemajetkováujmavzniklaužsamotnýmzásahomdoosobnostných
práv. Niejepotrebnédemonštrovať,čitentozásahsosebouniesolajujmu,ktorásaprejavilanavonokvo
vzťahu k tretím osobám, jej príležitostiam, očakávaniam, resp. narušila sa jej dôstojnosť v očiach iných

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 137/2008 či rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Danev v. Bulharsko z 2. 9. 2010).“ (I. ÚS 689/2014).

17. Žalobcovia sa vyjadrili aj k námietke premlčania. Uviedli, že premlčacia doba pri zásahu do
osobnostných práv začína plynúť okamihom zásahu a nie už tým, kedy nepravdivé skutkové tvrdenie

bolo uvedené. Inštitút premlčania neslúži na zbavenie sa zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré sa
zo svojej podstaty odhalí (ak vôbec) až o oveľa neskorší čas ako sa ho povinná osoba dopustila. Strana,
ktorá konala nepoctivo sa nemôže dovolávať tejto svojej vlastnej nepoctivosti a to na úkor poctivej
strany, v tomto prípade žalobcov. Námietka premlčania zo strany žalovaných by totiž v danom prípade
bola v rozpore so zásadou, že nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem

suam allegans auditur). Táto zásada totiž chráni práve poctivú stranu proti tej nepoctivej. Poukázali
pritom aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011
„Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania
žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon
žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne.

V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom
konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k
vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne
uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo
neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych

okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré
právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Vznesenie námietky premlčania za stavu,
keď žalobcovia v ničom nepochybili a naopak pochybili žalovaní, ktorí sú obaja profesionálne subjekty,
vykonávajúci predmetnú činnosť prostredníctvom vysokoškolsky vzdelaných osôb špecializujúcich sana daný druh činnosti, je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedli, že
žalobkyňa nevedela a svojim konaním sa ani nemala ako dozvedieť, že ju žalovaní oklamali, pričom
tento fakt nebol v konaní spochybnený. Vzhľadom na túto objektívnu nevedomosť k žiadnemu zásahu v

čase pochybenia žalovaných dôjsť ani nemohlo, vec nebola žalovateľná a preto ani žiadna premlčacia
doba plynúť nemohla. Hneď ako k zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo, začala situáciu
bezodkladne riešiť a svoj nárok si aj riadne uplatnila na súde. Napokon z výpovede žalobcu vyplynulo,
že v deň pohrebu mu pán U. povedal, že telo, ktoré mu bolo odovzdané na pochovanie je mužského
a nie ženského pohlavia. Uvedené ale nijako nesvedčí o tom, že by žalobca vedel, že práve toto telo

bolo jeho dieťaťom. Žalobca predsa nemal dôvod si myslieť, žeby dieťa, ktoré porodila jeho manželka,
nebolo ženského pohlavia, keďže mu to jednotne potvrdilo všetkých päť dotknutých lekárov. Je pravdou,
že žalobca mohol byť obozretnejší a konať inak, ale vzhľadom na svoje duševné rozpoloženie z ťaživej
životnej situácie, ako aj situáciu doma, ktorú zažíval, kde bol bezprostredne dennodenne konfrontovaný
so strachom o život a duševné zdravie svojej manželky, nemožno mu toto jeho (ne)konanie zazlievať. Za
stavu, ak sa preukáže, že dieťa žalobcami pochované bolo skutočne ich dieťa, bude potrebné osobitne

zvážiť námietku premlčania v súvislosti s jej rozporom s dobrými mravmi. V inom prípade námietka
premlčania ani neprichádza do úvahy.

18. O návrhu žalobcov na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
30.4.2019, ktorým zmenu žaloby nepripustil. O nepripustení zmeny žaloby súd rozhodol z dôvodu

podľa ustanovenia § 143 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj iba ako
„CSP“, alebo iba ako „Civilný sporový poriadok“), podľa ktorého súd nepripustí zmenu žaloby, ak by
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Predmetom
konania je ochrana osobnosti žalobcov vrátane náhrady nemajetkovej ujmy. Žaloba vychádza z tvrdenia
žalobcov, že žalovaní nezákonne zasiahli do ich práva na súkromný a rodinný život v dôsledku uvedenia

nesprávnej informácie o pohlaví ich dieťaťa, keď ho určili ako ženské. V rámci návrhu na zmenu
žaloby žalobcovia žiadajú určiť pohlavie dieťaťa a za týmto účelom navrhujú vykonanie exhumáciu
pochovaného dieťaťa a následné vykonanie analýzy DNA, pričom spochybňujú samotnú skutočnosť, že
v hrobe na cintoríne v L. je pochované ich dieťa. Navrhovaná zmena je tak vo svojej podstate v rozpore
s tvrdeniami, na ktorých je založená pôvodná žaloba. Pre rozhodnutie o novo navrhnutom žalobnom

petite by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (analýzu DNA po exhumácii), ktoré je pre konanie
o pôvodnej žalobe nepodstatné. Výsledky doteraz vo veci vykonaného dokazovania by tak nemohli byť
podkladom pre konanie aj o zmenenej žalobe a pripustenie zmeny žaloby by preto bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

19. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento stav veci:

20. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.3.2018 uviedla, že svojho gynekológa MUDr.
U. prvýkrát navštívila, keď bola v 6. mesiaci tehotenstva. Urobil je vtedy vstupné vyšetrenia a povedal, že
na 50 % je to chlapec. Keď u neho bola v 7. mesiaci tehotenstva, dňa 17.1.2012, tak jej povedal, že plod

je mŕtvy už asi štyri dni a odoslal ju do nemocnice. V ten deň išla do nemocnice, kde ju vyšetril primár
MUDr. P., ktorý jej tiež potvrdil, že v tele má štyri dni mŕtvy plod a musí ho porodiť. Rodila v nasledujúci
deň 18.1.2012 večer u MUDr. V.. Rodila prirodzene, bola pri vedomí. Keď sa dieťa narodilo, lekár ho
odovzdal sestričke do bielej plachty a tá ho odniesla preč. Lekár jej vtedy asi trikrát povedal, že porodila
dievčatko. Vravela mu, že mala informáciu, že to bude chlapec, avšak on jasne povedal, že videl čo sa

narodilo, a že je to dievča. Chcela mu povedať aby jej dieťa ukázal, ale omdlela, pretože má vysoký
tlak. Potom sa už ukázania dieťaťa nedožadovala. Psychicky na tom bola zle, a to ešte rok po pôrode.
V tom čase manžel skryl všetky ostré aj sklenené predmety, pretože jej stav bol taký, že chcela zomrieť.
Informáciu, že porodila dievča, prijala, žila v tom, že skutočne išlo o dievča, dali mu meno V., pochovali
ju a spolu s manželom každý deň chodili na hrob. Manžel ju samú nechcel pustiť. Potom asi o rok a

pol pochovávala svoju mamu, keď sa tri hodiny pred jej pohrebom od majiteľa pohrebníctva p. U., ktorý
pochovával aj jej dieťa, dozvedela, že nešlo o dievča, ale o chlapca. Dozvedela sa to tak, že sa ho pýtala,
či má fotografiu jej dieťaťa, ktoré pochovával, pretože mala v úmysle dať ju na pomník dieťaťa. Vtedy jej
p. U. povedal, že išlo o chlapca. Povedal, že v mobile má farebné fotografie dieťaťa. Povedal však, že
ich odnesie na políciu a preto ich videla až v priebehu vyšetrovania. Tiež videla aj čiernobiele fotografie

z pitvy. Na všetkých týchto fotografiách je jasne vidieť, že ide o chlapca. Keď sa to dozvedela, bola aj
na Úrade pred dohľad, u p. C., ktorý bol vtedy primárom. Ten jej povedal, že informácie poskytne iba
vyšetrovateľom, a že pochybili viaceré orgány. Bola aj za MUDr. P., ktorá robila pitvu. MUDr. P. jej vtedy
poskytla informáciu, že to bolo dievčatko, zdravé, 7-mesačné, nedonosené, a že do budúcna môžu maťďalšie deti. Tiež uviedla, že zomrelo udusením pupočníkovou šnúrou. Potom sa jej opýtala, či si je istá,
že to bolo dievča, pretože má fotografie, na ktorých vidno, že je to chlapec a ukázala jej vyšetrovací spis.
Potom jej povedala, že sa s ňou bude baviť iba v prítomnosti primára p. C., a aby prišli poobede. Viac ju

však nekontaktovala. Neverila tomu, že by mohlo ísť o chlapca a ani teraz tomu neverí. Myslí si, že dieťa
zamenili, pretože vyšetrenie bolo robené z jej orgánov (placenty a pupočníkovej šnúry) a zo vzoriek toho
dieťaťa, o ktorom tvrdia, že je jej. Žiadala aj o exhumáciu, čo jej bolo zamietnuté. Verí, že v hrobe nie
je jej dieťa, pretože jej piati lekári povedali, že porodila dievča a v hrobe je chlapec. Chce iba to, aby
sa ukázala pravda, či porodila dievčatko alebo chlapčeka. Ak porodila dievča, tak to telíčko niekde musí

byť, a ak porodila chlapca, prečo bola oklamaná. Má dve deti, chlapca vo veku 21 rokov a dcéru vo
veku 14 rokov. Ešte predtým dvakrát potratila, ale v skorom štádiu tehotenstva, keď ani nevedela, že
je tehotná. Žalobkyňa poprela, žeby v minulosti bola uviedla, že zámena dieťaťa bola komplot úradov,
polície a prokuratúry.

21. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 27.3.2018 vypovedal, že prvýkrát sa s určitosťou o tom,

že v hrobe je chlapec, dozvedel v deň pohrebu, ktorého dátum si nepamätá. Pred pohrebom za nimi
domov prišiel pán U.. Rozprávali sa vonku na verande, manželka bola dnu v dome. Pán U. hovoril, že
došlo k nejakej zámene, že mu bol odovzdaný chlapec, ale podľa papierov vedel, že to malo byť dievča.
Ukazoval mu aj fotografie, na ktoré dobre nevidel, pretože nemal okuliare, mal ich v dome. Keby okuliare
mal, tak by ich videl, avšak neprišiel na to, že by si ich mohol ísť do domu zobrať. Na tieto informácie

nijako nereagoval, nič na to nepovedal a ani nikomu o tom nehovoril. Po týždni začal chodiť do práce, bol
zaujatý do roboty, tak na to aj zabudol. Bál sa vtedy o manželku, ktorá na tom bola psychicky veľmi zle z
toho, že im zomrelo dieťa. Manželka vtedy doma všetko rozbíjala, rozprávala, že nechce žiť. Upravilo sa
to do roka po pohrebe. Ani potom jej ale o tom nepovedal, pretože sa bál čo bude, či sa s ním nerozvedie
a podobne. Potom, keď sa to dozvedela aj manželka, tak iniciovala to, že po tom začali bližšie pátrať.

Je pravdou, že ak by to manželka nechcela, tak on sám by tieto kroky asi nepodnikol. Uviedol, že ani on
neverí, že v hrobe je ich dieťa. Vie, že je tam chlapec, ale myslí si, že ich dcéra je niekde inde. Od tohto
konania očakáva, že sa odhalí pravda, teda, že sa nájde ich dcéra, pretože si je istý, že majú dcéru a
nie syna. Žalobca potvrdil, že je pravdou to, čo uviedol pán U. v relácii odvysielanej 10.6.2015 na rádiu
Slobodný vysielač, a síce, že mu oznámil, že v truhle je chlapec.

22. Svedok G. U., majiteľ pohrebnej služby, na pojednávaní súdu dňa 26.4.2018 uviedol, že keby nebolo
jeho podnetu, tak by nebolo ani toto konanie. V pohrebníctve pracuje už 27 rokov, za ten čas sa s
podobným prípadom nestretol. On sám nakladal s telíčkom dieťaťa, ktoré pochovával. Sám ho teda
obliekal, keď zistil, že v papieroch je uvedené V. U., pritom pohľadom na pohlavné orgány dieťaťa zistil,

že je to chlapček. Dieťa si odfotil, fotografie boli urobené v dome smútku. Išiel aj s príslušnými papiermi
na úrad pre dohľad, na oddelenie patológie za MUDr. P., ktorému oznámil svoje zistenie. Doktor mu na
to povedal, že pri pitve bolo zistené, že vo vnútri malo dieťa ženské orgány a preto bolo uvedené, že
ide o ženské pohlavie. Tiež mu povedal, že pochybili orgány v Spišskej Novej Vsi. Doktor vtedy vedel
presne, o aké dieťa ide, aj že došlo k pochybeniu. Papiere odmietol prepísať a prestal sa s ním na túto

tému baviť. Po tomto zistení išiel za p. U. (žalobcom), aby mu to oznámil. Pani U. (žalobkyni) to nechcel
oznamovať, pretože predpokladal, že ako žena a matka nemusí túto informáciu dobre prijať. Konkrétne
žalobcovi oznámil, že v truhličke je chlapček a ukázal mu aj fotografie v mobile, ktoré si aj pozrel. Bolo
to v deň pohrebu, ráno pred pohrebom. Tiež sa žalobcu dotazoval, či má dieťa pochovať, alebo či to
chce zastaviť. Pán Knurovský mu však na to nevedel odpovedať, bol nesvoj, nič nepovedal, preto to

nechal tak a odišiel. Išiel potom aj za starostom, aby povedal ako má ďalej pokračovať, pretože jeho
povinnosťou bolo uskutočniť pohreb. Keďže požiadavka na pohreb zrušená nebola, uskutočnil ho. Ešte
do jedného mesiaca pod svojim menom aj písal na úrad pre dohľad a dotazoval sa, na základe čoho
sa určuje pohlavie. Od MUDr. C. mu bolo oznámené, že nie je oprávnenou osobu, ktorej by odpovedali.
Po dvoch rokoch pochovával matku pani U., kedy prišiel k nim domov doniesť jej fotografiu. Pri tejto

príležitosti sa ho opýtala, či nemá fotografiu aj jej dcérky. Vtedy jej odpovedal, že: „Vy ste nemali dcérku,
mali ste chlapčeka. Manžel vám to nepovedal?“. Na to povedala, že nie. Ponúkol sa jej, že ak by to
chcela ďalej riešiť, je ochotný ísť svedčiť, pretože to videl. V tom čase už fotografie nemal, pretože
ich z mobilu vymazal. Pani U. ho potom oslovila, že ide do toho, a že chce podať trestné oznámenie.
Medzičasom kontaktoval svojho známeho s požiadavkou stiahnuť spätne z karty vymazané fotografie,

čo sa podarilo a fotografie odovzdal. V tom čase už bolo vedené vyšetrovanie. Nakoľko vyšetrovatelia,
prokuratúra a ani súdy nedali podnet na exhumáciu, tak takúto žiadosť si podala p. U.. Regionálny úrad
pôvodne žiadosť odmietol, ale na základe sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu bol súhlas na exhumáciu
daný. Testy DNA sa mali pôvodne robiť v testovacom stredisku v Bratislave, ktoré ale neskôr uviedlo,že ich neurobí. Najbližšie ďalšie stredisko, ktoré bolo ochotné testy urobiť bolo v Olomouci. Vzorky
odoberal patológ, bola pri tom prítomná aj televízia, žalobkyňa, svedok aj starosta obce. Svedok osobne
odniesol zapečatené vzorky do strediska v Olomouci. Výsledky prišli až podstatne neskôr ako mali.

Bolo konštatované, že pri testovaní došlo k poškodeniu vzoriek v dôsledku čoho sa nedá určiť pohlavie
dieťaťa. Testy však potvrdili, že na 98 % ide skutočne o dieťa manželov U.. Svedok tiež uviedol, že v
októbri pred dvoma rokmi bol napadnutý pri bytovke neznámym páchateľom. Myslí si, že ho chcel niekto
týmto spôsobom odstrániť. O dva dni na to dostala p. U. list písaný v jeho mene, v ktorom sa priznáva,
že jej klamal, a že v skutočnosti pochoval dievča a nie chlapca. Tento list bol zaslaný aj na prokuratúru.

Svedok tento list nepísal. Z tohto všetkého má dojem, že v hrobe nie je dieťa manželov U.Ý., a to napriek
percentu, ktoré vyšlo z testovania vzoriek. Týmto výsledkom neverí a myslí si, že boli zmanipulované.
Svedok si je istý, že dieťa, ktoré pochovával, je chlapec, a toto isté dieťa je určite aj v hrobe.

23. V ďalšom svedok odpovedal na otázky sporových strán. V rámci toho popísal vo všeobecnosti
priebeh procesu prevzatia tela z patológie. Uviedol, že telo preberá nezabalené, ukladá ho do svojho

vlastného vaku, zazipsuje, naloží a odchádza s ním. Označenie sa u detí priväzuje na nožičku a u
dospelých na palec na nohe. V tomto konkrétnom prípade dieťa zbežne pozrel, naložil, odniesol a až keď
s telom pri obliekaní manipuloval, zistil, že ide o chlapčenské pohlavie. Bolo jasne vidieť chlapčenské
pohlavné orgány. Svedok potvrdil, že od začiatku pochybuje o tom, že či ide o dieťa manželov U..
Tieto pochybnosti má z dôvodu správania MUDr. P. na patológii, keď veľmi dobre vedel o aký prípad

ide, papiere neprepísal, hoci to bolo také jednoduché a uviedol, že pochybila nemocnica. Pochybnosti
vyplývajú aj zo spôsobu akým bolo vedené vyšetrovanie. Svedok tiež potvrdil, že s úradom pre dohľad
má problémy od roku 2000, keď začal podnikať, a bol od neho požadovaný úplatok za dohadzovanie
mŕtvol na pochovanie, čo svedok odmietol a podal trestné oznámenie. Tento konflikt má svedok s p. C.
ako zamestnancom úradu pre dohľad, nie s úradom samotným.

24. Žalovaný v 1. rade poukázal na výpoveď p. C. v rámci vyšetrovania zo dňa 21.11.2014, v ktorej tento
uviedol,žezostranysvedkaG.U.ideoštvrtýútoknapracovisko,ktoréútokyďalejkonkretizoval.Svedok
k tomu viedol, že je pravdou, že poukazoval na nedostatky pri prehliadke mŕtvol. Svedok tiež uviedol,
že pani U. uvádzal všetky skutočnosti, o ktorých rozprával v spomínanej relácii z 10.6.2015. Oni spolu

prebrali všetky skutočnosti a svedok má kompletnú vedomosť o vyšetrovaní. Ohľadne finančnej účasti
svedka na exhumácii tento uviedol, že zaplatil chlapov, ktorí kopali hrob a tiež zaplatil cestu do Olomouca
a späť. Samotná exhumácia stála 2.000,- Eur a tieto prostriedky poskytol sponzor, ktorý nechce byť
menovaný, toho zohnala pani U.. Svedok znášal aj náklady spojené s účinkovaním v médiách, pričom
k medializácii pristúpili z dôvodu, aby rozprávali o pravde. Svedok si nepamätal, či listy o prehliadke

mŕtveho dieťaťa preberal on, alebo ich doniesol žalobca. List o prehliadke sa nesie na matriku, kde sa
zamatrikuje úmrtie. S odstupom času si nepamätal, či úmrtný list vybavoval on alebo žalobca. Matriku na
ním zistenú nezrovnalosť neupozorňoval, avšak dožadoval sa informácie, či je možné zmeniť pohlavie a
bolo mu povedané, že o tom musí rozhodnúť súd. Svedok tiež uviedol, že telo pochovať musel napriek
zistenej nezrovnalosti, pretože to bola objednaná služba a zákazník nerozhodol inak.

25. Svedkyňa MUDr. D. P., zamestnankyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 26.4.2018
vypovedala, že v roku r. 2012 uskutočňovala pitvu mŕtvonarodeného plodu žalobcov. Išlo o nedonosený
plod s váhou okolo 1150 gramov a dĺžkou 37 cm. Pitva bola vykonaná štandardným spôsobom v
zmysle metodických pokynov. Dokumentáciu, ktorú od kolegov prevzala, a to listy o prehliadke mŕtveho

a sprievodný list ku pitve dieťaťa, nespochybňovala. Nevšimla si nijaké nezrovnalosti oproti listu o
prehliadke mŕtveho. Zaoberala sa príčinou smrti, ktorú aj určila, pretože to je v prípade dieťaťa aj
pre rodičov dôležité, ak si plánujú ďalšie potomstvo. Samotná pitva bola sťažená tým, že dieťa bolo v
rozklade, nakoľko došlo k vnútromaternicovému odumretiu.

26. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla nasledovné: Zistenia z pitvy sa premietnu do protokolu,
ktorý sa štandardne robí ešte v deň pitvy, avšak v zmysle metodiky sa vyhotovuje do 24 hodín od
ukončenia pitvy. Takisto sa pri každej pitve robí histologické vyšetrenie vzoriek, ktoré je zase potrebné v
zmysle metodiky vyhodnotiť do jedného mesiaca, čo je teda aj lehota na definitívne uzavretie protokolu.
V čase definitívneho uzatvárania protokolu po získaní výsledkov histologických vyšetrení sa telo už na

pracovisku nenachádza. Po pitve telo preberá pohrebná služba. Čo sa týka lehôt na pochovávanie, je na
to vyhláška. Pri pitve sa prioritne venujú príčine smrti, ale aj iným záležitostiam, ako sú napr. chorobné
zmeny, popisujú jednotlivé orgány. Protokol obsahuje aj údaje o vonkajšej a vnútornej obhliadke a
histologický nález. Súčasťou sprievodného listu je aj údaj o pohlaví. Pohlavie sa pri pitve skúma vždy, ato v rámci vonkajšej ohliadky. Pohlavie je možné uviesť buď ako mužské alebo ako ženské, iná možnosť
neexistuje, je potrebné niečo z toho určiť. Vychádza sa zo znakov, ktoré k danému záveru vedú a tieto
sa v protokole aj popisujú. Tento údaj sa nachádza aj v protokole týkajúcom sa danej veci, a to v časti

vonkajšia obhliadka, kde v závere je uvedené genitál dievčenský, teda pohlavné orgány sa v tomto
prípade javili ako ženské. V danom prípade to bolo sťažené tým, v akom štádiu dieťa zomrelo a tiež
tým, že bolo v rozklade. Z tohto dôvodu mohli vonkajšie pohlavné orgány vyzerať neurčito. Konkrétne
napríklad semenníky sa môžu javiť ako veľké pysky ženské a naopak klitoris sa môže javiť ako mužský
pohlavný úd. Tieto orgány sa vyvíjajú až do pôrodu. Pokiaľ uviedla, že nemala dôvod spochybňovať

predložené doklady, teda ani samotné pohlavie, znamená to, že nemala dôvod spochybňovať to, či bolo
určenésprávnealebonie,atedaosobitnetoneriešila.Pohlavímsavšakzaoberala,keďžeabsolvovalaaj
vonkajšiu prehliadku a v protokole uviedla údaj, že ide o ženské pohlavie. To znamená, že pohľadom sa
pohlavné orgány javili ako ženské. Konkrétne v tomto štádiu sa pohlavné orgány stále vyvíjajú, dokonca
aj v prípade donosených detí nie je ich vývoj celkom ukončený. Konkrétne v tomto štádiu nemusia byť
semenníkyeštezostúpenédomieška,aleboklitorismôžebyťažveľkostipenisu.Pripitvejevždyúčastný

aj druhý lekár, ktorý tzv. pitvu preberá. V tomto prípade to bol MUDr. C.. V praxi to funguje tak, že tam
nie je prítomný celý čas, avšak zastaví sa na začiatku, niekedy aj v priebehu a niekedy pred ukončením,
ukážu sa mu všetky výstupy aj orgány, skontroluje čo bolo vykonané, odkonzultujú výsledky, dohodnú
sa a následne sa vypisuje protokol, ktorý aj obaja podpisujú. Tento druhý lekár sa v určitý čas dostaví
predtým ako je telo zošité. Funguje to tak aj v praxi, že skutočne tú pitvu a výsledky vidí. Patológ vypisuje

v liste o prehliadke mŕtveho iba jediný údaj, a to na jeho druhej strane v kolónke príčina smrti. Iné údaje
v tomto dokumente patológ nevypisuje. Pokiaľ je v pitevnom protokole pri vonkajšej obhliadke uvedené,
že ide o mŕtvolku donoseného plodu, tak ide o chybu. Za donosený plod sa v terminológii označuje
plod v 40. týždni tehotenstva, ktorý má minimálnu hmotnosť 2.500 gramov. Keďže išlo o pôrod v 31.
týždni, išlo o plod nedonosený. Na titulnej strane protokolu, ktorá obsahuje záver pitvy, je však v latinčine

uvedené fetus im maturus, čo znamená nezrelý, ďalej non vitalis, čo znamená mŕtvy a feminity generis,
čo znamená ženské pohlavie. Napokon svedkyňa uviedla, že ani v prípade, že by pred vykonaním pitvy
boli vyjadrené pochybnosti o pohlaví plodu, nebolo by možné toto pohlavie pri pitve bližšie preveriť, a to
z dôvodu značného rozkladu, v ktorom sa plod nachádzal. Jedine by sa to dalo zistiť genetikou. Ak by
bol rozklad menej závažný, bolo by bližšie skúmanie pohlavia pri pitve možné.

27. Po nahliadnutí svedkyňou na fotografie mŕtveho dieťatka, ktoré predložili žalobcovia, táto uviedla, že
prvá fotografia (označená č. 1) je urobená na ich pracovisku pred pitvou. Na tejto fotografii sa svedkyni
javí, že ide o ženské pohlavie z dôvodu, že pohlavný orgán sa javí ako ženský, konkrétne je vidieť veľké
pysky. Druhá fotografia (označená č. 2) nebola urobená na ich pracovisku. Svedkyňa má za to, že ide o

nejednoznačné pohlavie. Konkrétne by mohlo ísť o semenníky, ale tieto by takisto mohli byť opuchnuté
(edamotozne) veľké pysky ženského pohlavia, kde opuch by bol spôsobený rozkladom. Takisto by mohlo
ísť o klitoris v rozklade.

28. Svedok MUDr. E. V., bývalý zamestnanec žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 30.4.2019

vypovedal, že počas jeho služby bola u neho žalobkyňa, u ktorej došlo k udalosti, a to vnútromaternicovej
smrti plodu. Z médií má vedomosť, že tam bol problém s pohrebnou službou, hovorilo sa o nejakej
zámene pohlavia. Pamätá si tiež, že žalobkyňa je mimo spádovej oblasti a hospitalizovaná bola kvôli
vysokému tlaku. Na okolnosti pôrodu si bližšie nepamätá. Svedok po nahliadnutí do správy o rodičke
uviedol, že v danom prípade išlo o stranguláciu pupočníka, ktorý bol dvakrát omotaný okolo krku

dieťaťa, čo mohlo byť príčinou smrti plodu. Takisto v danom prípade bolo podozrenie na upchatie cievy
pupočníka. Rodička bola prijatá aj na základe vysokého krvného tlaku v 31. týždni tehotenstva, kde
zároveň bol diagnostikovaný aj mŕtvy plod, preto sa pristúpilo k vyvolaniu pôrodu. Podľa správy bola
prítomná macerácia plodu, ktorá vzniká v dôsledku pôsobenia baktérií, kedy dochádza k autolytickému
procesu, teda plod musel byť mŕtvy aspoň 3-4 dni. Popôrodný stav matky bol dobrý, čo však nevylučuje

psychické problémy. Následne bolo pokračované v patológii.

29. Konkrétny prípad si svedok vybaviť nevedel, avšak uviedol, že vo všeobecnosti je postup taký,
že po narodení dieťaťa sa pôrodník pozrie na pohlavie a tiež skontroluje vonkajšie známky, či sa tam
nenachádzajú nejaké poranenia. Kontroluje sa tiež placenta a pupočník. Ide o zákonný postup, ktorý bol

v tomto prípade dodržaný. Konkrétne čo sa týka pohlavia, bolo určené ako dievčenské.

30. Po nahliadnutí do farebných fotografií predložených žalobcami svedok uviedol, že na nich vidí
macerovaný plod mužského pohlavia s mužským pohlavným genitálom podliehajúcim autolytickýmprocesom. Svedok nevylúčil, žeby pri vypĺňaní správy o rodičke v časti pohlavia mohlo dôjsť k chybe,
avšak v prípade vnútromaternicovej smrti sa z hľadiska odbornosti a forenznosti privoláva aj druhý lekár,
ktorý potvrdzuje tak smrť, ako aj pohlavie. V danom prípade to bol MUDr. P.. Tiež je povinne privolávaný

obhliadajúci lekár mimo oddelenia na potvrdenie smrti. Svedok nevedel uviesť, prečo v správe o rodičke
uviedol pohlavie ako dievčenské a pri pohľade na fotografiu uviedol, že ide o pohlavie mužské.

31. Svedok ďalej na doplňujúce otázky odpovedal, že v 31. týždni tehotenstva nie je vývoj pohlavných
orgánov ešte úplne ukončený, napríklad u chlapcov nie je ešte ukončená cesta, kde majú byť uložené

semenníky. Vo všeobecnosti by sa však v 31. týždni malo dať aj pohľadom diagnostikovať, či ide o
mužský alebo ženský genitál. Genetická porucha Klinefelterov syndróm je všeobecne poruchou vývoja
vonkajšieho a vnútorného genitálu, kde u chlapcov môže dôjsť k oneskorenému vývoju genitálu a takisto
deti s týmto syndrómom bývajú vo všeobecnosti menšieho vzrastu a s menším genitálom. Táto porucha
mohla sťažiť určenie pohlavných orgánov pohľadom. O tom, že tento plod takýmto syndrómom trpel,
svedok teraz (t.j. pri svojej výpovedi na pojednávaní súdu) počul prvýkrát. Určenie pohlavia mohlo

byť ešte viac sťažené, ak išlo o kombináciu tohto syndrómu a autolytických pochodov. Ide však iba o
dedukciu,tedamohloanemuselototakbyť.Existujúajprípady,kedysauvedenýsyndrómnapohlavnom
orgáne vôbec neprejaví. Autolýza všeobecne vie zmeniť charakter tkanív, ich konzistenciu. Prvotne sa
prejavuje na epiderme, čo je svojou podstatou aj genitál.

32. V knihe narodení matričného úradu H. P. J. je vo zväzku 50, ročník 2012, na strane 209, pod
poradovým číslom 71 zapísané mŕtvonarodené dieťa U., ženského pohlavia, narodená 18.1.2012
rodičom G. U. N. H. U. (žalobcom).

33. Zo záznamu z operatívneho vyťažovania osoby MUDr. E. V. Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru Poprad zo dňa 10.10.2014 vyplynulo, že menovaný si s odstupom času na okolnosti týkajúce sa
pôrodu mŕtveho plodu, ku ktorému malo dôjsť 18.1.2012 na ich gynekologickom oddelení, nepamätá. Je
však veľmi nepravdepodobné, žeby sa v určení pohlavia mŕtveho plodu zmýlil, toto prichádza do úvahy
iba v prípade, žeby sa jednalo o vrodenú vadu tzv. pseudo-hermafroditizmus. O túto poruchu sa však
v tomto prípade jednať nemohlo, pretože pohlavie bolo určené na základe vizuálneho pozorovania. S

týmto plodom prišli do kontaktu aj ďalší ľudia, ktorí by v prípade jeho omylu boli na tento upozornili.
Vylúčil, žeby došlo k chybe pri určení pohlavia.

34. Zo zápisníc o výsluchu svedkov v rámci vyšetrovania trestnej veci prečinu poškodzovania cudzích
práv ČVS:ORP-960/1-VYS-PP-2014 spísaných v dňoch 21.11.2014, 22.11.2014 a 25.11.2014 vyplynulo

nasledovné:

34.1. Svedok MUDr. Ľ. U. uviedol, že bol gynekológom žalobkyne, ktorá si k nemu priniesla kartu v
6. mesiaci tehotenstva. Mala za sebou dva potraty a dva pôrody a jej tehotnosť bola vysoko riziková
vzhľadom na vysoký krvný tlak, ktorý sa počas gravidity enormne zhoršil napriek intenzívnej liečbe

vrátane užívania silných liekov, čo zvyšovalo riziko zdravia matky a tým aj plodu. Dňa 17.1.2012 prišla
žalobkyňa do pravidelnej poradne, bol jej nameraný značne zvýšený tlak a v rámci tejto poradne v 31.
týždni tehotnosti jej bolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie, kde bolo zistené, že plod je mŕtvy na základe
chýbajúcej akcie srdca a doplerovským vyšetrením akéhokoľvek cievneho pupočníkového prietoku.
Bola okamžite odoslaná na gynekologické vyšetrenie do nemocnice, aby sa to overilo. Pri vstupnom

gynekologickomvyšetreníboložalobkynivrámciultrazvukuurčenéakopravdepodobnépohlaviedieťaťa
mužské, nie je to však možné určiť s istotou. Pohlavie bolo popisované len pri prvom vyšetrení, nejde
o jednoznačný odborný záver.

34.2. Svedok MUDr. E. V. uviedol, že pracuje ako lekár na gynekologickopôrodníckom oddelení

od 1.10.2004. Nahliadnutím do zdravotnej dokumentácie žalobkyne svedok zistil, že žalobkyňa
bola 17.1.2012 hospitalizovaná na oddelení nemocnice, vyšetrená primárom oddelenia MUDr. P. s
potvrdením diagnózy niekoľkodňového odumretia plodu cca 3-4 dni. Svedok tento mŕtvy plod rodil dňa
18.1.2012, na podrobnosti si nespomína, pohlavie sa určuje pohľadom. K potvrdeniu smrti bola privolaná
MUDr. B.. Po pôrode mŕtveho dieťaťa je obvyklým postupom, že dieťa sa matke neukazuje.

34.3. Svedkyňa MUDr. D. P. uviedla, že je primárkou na patológii v nemocnici E. už 35 rokov.
Dňa 20.1.2012 vykonávala pitvu mŕtvonarodeného dieťaťa menom U., kde bolo označené ženským
pohlavím na podklade dokumentov od pôrodníka a obhliadajúceho lekára. Príčina smrti bola stanovenávnútromaterničné odumretie plodu obtočením pupočníkovej šnúry okolo krku plodu. Išlo o trombózu,
upchatie pupočníkových ciev. Dieťa malo známky pokročilého rozkladu tela 2. stupňa, čo nasvedčuje
tomu, že už nejaký čas pred pôrodom bol plod mŕtvy. Samotná pitva bola zameraná na zistenie príčin

smrti a na možné prípadné dôsledky v prípade budúcej gravidity u matky. Pohlavie dieťaťa bolo pred
ňou určené dvoma lekármi, čo bolo aj poznačené v dokumentácii, teda ako ženské. Nemala dôvod
samotné pohlavie spochybňovať, pričom pri samotnej pitve s telom v pokročilom rozklade sa venovala
práve vyššie zmieňovaným veciam. Z dlhoročnej praxe vie, že záujem rodičov o nález pri pitve v prípade
ďalších plánovaných gravidít je výrazný, pričom pri tejto pitve ju nikto z rodičov, ani iných pozostalých

nekontaktoval. Ak by ju teoreticky na možnú nezrovnalosť v súvislosti s pohlavím upozornili, uvedené
by dôslednejšie skúmala, nemala dôvod pohlavie spochybňovať, resp. sa mu bližšie venovať a to
aj vzhľadom na pokročilé štádium rozkladu tela. V rámci pokročilého rozkladu tela sú jasné zmeny
aj na vonkajších pohlavných orgánoch, čo môže skresliť jednoznačný záver o pohlaví. Šlo o ťažko
nedonosený, nezrelý plod. V rámci pitvy tela pri vnútornej prehliadke orgánov nepozorovala vnútorné
ženské pohlavné orgány, čo v teréne ťažkého rozkladu orgánov nie je vždy možné. Ak by ženské

vnútorné pohlavné orgány boli, vzhľadom k hmotnosti dieťaťa by boli drobunké, napr. maternica v
rozmeroch5-8mm,resp.vaječníkyorozmere1x5mm. Vylúčila,žebymohlodôjsťkzámenetiel.Dieťaťu
boli odobraté tkanivové vzorky z viacerých vnútorných orgánov tela, ktoré sú archivované na pracovisku,
pričom vzhľadom na rozklad orgánov je najlepšou vzorkou pre porovnanie vzorka z pľúc.

34.4. Svedok MUDr. N. C. uviedol, že po skončení pitvy MUDr. D. P. dňa 21.1.2012 túto prebral on, čo je
stály postup pri každej pitve. Pri samotnej pitve sa s primárkou o pohlaví dieťaťa nebavil, nakoľko na to
nebol žiaden dôvod a zaujímal sa predovšetkým o príčinu smrti. S dieťaťom žiadne úkony nevykonával,
iba revidoval pitevný protokol, kde skontroloval príčiny smrti a zvyšok pitevného protokolu skontroloval
zbežne vzhľadom na dlhoročnú prax a erudovanosť MUDr. P., ktorá je v patológii na vyššej odbornej

úrovni a pracuje v nej 40 rokov. Dňa 9.3.2012 prišla na ich pracovisko žiadosť o vyjadrenie k pohlaviu
mŕtvonarodeného dieťaťa manželov U.W., ktorú adresoval G. U.. Nakoľko išlo o pohrebáka, nevidel
zákonný dôvod poskytovať mu informácie zo zdravotnej dokumentácie, ktoré možno poskytnúť jedine
zákonným zástupcom, resp. iným oprávneným osobám. Uvedenú žiadosť postúpil do Bratislavy, kde
mu bolo oznámené, že nie je osobou oprávnenou k poskytnutiu týchto údajov. Nikto z rodičov sa na

tieto skutočnosti nedotazoval a ani sa nezaujímali o príčinu smrti. Svedok sa vyjadril k osobe G. U.
keď uviedol, že je to najmenej štvrtý neopodstatnený útok na ich pracovisko za posledný polrok (zlé
oblečenie mŕtvoly, trčanie kostí z hlavy, úplatky obhliadajúcich lekárov, údajné odoberanie orgánov na
transplantáciu). Svedok tiež uviedol, že asi mesiac dozadu bola na pracovisku p. U. s manželom, chceli
pitevný protokol, ktorý im odmietol dať z dôvodu, že už je na Obvodnom oddelení PZ v Poprade a

zdôraznil im, že o tejto kauze sa bude baviť iba za prítomnosti dvoch svedkov z ich pracoviska. Pani
U. mu začala vytýkať, že si dovolili odobrať ramennú kosť jej nebohej mame za účelom transplantácie,
kde na jeho otázku ako k tomu zisteniu prišla, odpovedala, že rameno bolo mäkké, pričom svedok
neskôr zistil, že jej mamu pochovával práve pán U.. Menovaným striktne neodpovedal na žiadne otázky
z dôvodu, že to vyšetruje polícia. Svedok jednoznačne vylúčil, žeby mohlo dôjsť k zámene mŕtveho

dieťaťa.

35. Podľa správy o rodičke vyplnenej u žalovaného v 1. rade MUDr. E. V., bola rodička (žalobkyňa) prijatá
dňa 17.1.2012, v minulosti absolvovala 2 pôrody, 2 potraty, z toho 1 spontánny a 1 UPT, má 2 žijúce
deti. U rodičky išlo o 30 dokončených týždňov tehotenstva, predpokladaný termín pôrodu bol 24.3.2012.

Dátum pôrodu 18.1.2012. Pôrod indukovaný. Stav plodu mŕtvy. Dieťa mŕtve s hmotnosťou 1150 a
dĺžkou 37, pohlavie dievča. V epikríze okrem iného uvedené, že 18.1.2012 rodí mŕtvy plod 1150/37
ženského pohlavia. Konštatovaná strangulácia pupočníka okolo krku 2x a sus. trombóza pupočníka. V
oblasti strangulácie pupočníkom prítomné macerované ložisko. Novorodenec odoslaný na patologicko-
anatomickú pitvu.

36. Podľa potvrdenia žalovaného v 2. rade o preprave mŕtveho, bola mŕtvonarodená U., nar. 18.1.2012
prepravená a odovzdaná za účelom pitvy dňa 19.1.2012 na pracovisko žalovaného v 2. rade v Poprade.

37. Podľa pitevného protokolu č. PPPSL2012 0023 žalovaného v 2. rade, tento sa týka pitvy

mŕtvonarodenej U., dátum smrti 18.1.2012, miesto úmrtia Nemocnica s poliklinikou, a.s. Spišská Nová
Ves, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Dátum pitvy 20.1.2012. Z protokolu okrem iného vyplýva,
že ide smrť neonatálnu, t.j. novorodenca (mors neonatalis), nezrelý mŕtvy plod ženského pohlavia
(fetus immaturus non vitalis feminini generis) porodený po indukcii v 31. týždni tehotenstva. Pri pitvenález II. stupňa macerácie plodu a autolýzy všetkých orgánov. Bezprostrednou príčinou smrti je
vnútromaterničné odumretie plodu pri strangulácii pupočníkom - klinický údaj. Bezprostrednou príčinou
smrti je intrauterinná asphyxia plodu. V rámci vonkajšej obhliadky je okrem iného uvedené: genitál

dievčenský. Protokol je podpísaný patológom MUDr. D. P.T. a revidujúcim vedúcim lekárom MUDr. N. C..

38. Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES:
PPZ-KEU-KE-EXP-2014/3765 vyhotoveného na účely trestného konania ORP-960/1-VYS-PP-2014
dňa 10.12.2014 vyplynula úspešná DNA analýza predložených predmetov skúmania. Z výsledkov DNA

analýzy a následným pozorovaním bolo zistené, že osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky
(osoby žalobcov), nie je možné vylúčiť ako biologických rodičov dieťaťa, od ktorého bola zaistená vzorka
tkaniva označená 23/3 - histologicky parafínový bloček výkrojka z pľúc mŕtveho plodu U. odobratá pri
pitve dňa 20.1.2012. Pravdepodobnosť vylúčenia náhodne vybranej osoby z populácie ako biologického
dieťaťa uvedených rodičov je 99,9999999999 %. Priamy príbuzenský vzťah je prakticky dokázaný.
Pravdepodobnosť, že osoba, od ktorej bola zaistená vzorka tkaniva označená 23/3 je biologickým

potomkom žalobcov je 1,858.1020 x väčšia ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Určenie
kariotypu (genetického pohlavia mŕtveho plodu) nie je predmetom skúmania príslušného odboru. DNA
analýzou predloženého predmetu skúmania - histologický parafínový bloček výkrojka z pľúc mŕtveho
ploduU.odobratápripitvedňa20.1.2012bolazistenáprítomnosťčastiYchromozómu.Nerovnomernosť
výšky píkov X a Y v elektroferograme poukazuje na chromozómové anomálie pohlavných chromozómov.

Fenotypový prejav nie je možné určiť.

39. Zo záverov znaleckého posudku z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA č. 21/2015 súdneho
znalca I.. Z.. J. B., W.. vypracovaného na účely trestného konania ČVS: ORP-960/1-VYS-PP-2014
dňa 19.6.2015 vyplynulo, že genetické pohlavie dieťaťa (plodu), ktorému patrí analyzovaná DNA

(extrahovaná z histologickej vzorky z pľúc mŕtveho plodu U. v rámci predchádzajúceho znaleckého
skúmania) je mužské. Zo záverov posudku tiež vyplynulo, že u plodu, ktorému patrí analyzovaná DNA,
išlo o chromozómovú poruchu spočívajúcu v nadpočetnom chromozóme X (možno dokonca dvoch
nadpočetných chromozómov X). Jedinci s týmto kariotypom majú tzv. Klinefelterov syndróm. Táto
anomália sa niekedy (nie vždy) prejavuje na vonkajších genitáliách novorodenca a aj v neskoršom

obdobítzv.hypogonadizmomatextikulárnoudysgenéziou,ktorýchpríznakomjeokreminéhozmenšenie
semenníkov a menší penis. Ako sa táto anomália prejavuje na mŕtvonarodenom plode v 31. týždni
tehotenstva musí posúdiť embriológ alebo gynekológ. V rodnom liste dieťaťa by malo byť uvedené
mužské pohlavie. Nájdená porucha počtu pohlavných chromozómov mohla sťažiť určenie vonkajších
pohlavných orgánov vzhľadom na prejavy typu hypogonadizmu opísané vyššie, je to však ťažko presne

posúdiť, pretože vonkajšie prejavy Klinefelterovho syndrómu sú veľmi variabilné.

40. Zo Správy o analýze DNA za účelom overenia príbuznosti po materskej línii vypracovanej
spoločnosťou Genexone s.r.o. so sídlom v Olomouci, Českej republike dňa 26.2.2016 (vypracovanej na
žiadosť žalobkyne), bolo zistené nasledovné: Testovaná bola biologická vzorka odobratá dňa 27.1.2016

z hrobu na cintoríne v Obci L. Č. U. z exhumovaného tela mŕtvonarodenej Knurovskej, narodenej a
zomrelej 18.1.2012 , uložená v zapečatenej krabici a tiež biologická vzorka matky H. U. (žalobkyne).
Výsledok testovania vzorky svedčí o značnej degradácii DNA v skúmanej vzorke. Vzhľadom k degradácii
bolo možné hodnotiť iba cca 115 bp v oblasti HVR1. V lusku 16320 bola preukázaná zmena C16320T a
to tak u vzorky z kostného tkaniva, ako aj u vzorky matky. Výskyt tejto zmeny je v českej populácii cca

2%. Pomocou dostupných dát z publikácie Behar DM et al, 2007 bola vypočítaná frekvencia tejto zmeny
u ľudí na cca 1 %. Na základe uvedených frekvencií je pravdepodobnosť, že ide o príbuznú vzorku 98
% - 99 %.

41. Listom zo dňa 7.3.2012 adresovanom a doručenom Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, súdnolekárskemu a patologicko-anatomickému pracovisku v Poprade dňa 9.3.2012, G.
U., pohrebná služba W. oznámil, že pri obliekaní dieťaťa si všimol, že má mužský pohlavný orgán, hoci
tlačivá boli vypísané na dieťa ženského plodu. Na základe uvedeného žiadal o písomné oznámenie,
prečo bolo v listoch o prehliadke uvedené, že ide o ženský pohlavný orgán. Ako prílohu zaslal fotografie
plodu.

42. V písomnom vyjadrení sa žalovaného v 2. rade zo dňa 11.3.2015 k žiadosti záveru vyšetrovania
- pohlavie dieťaťa zaslanej žalobkyni, tento okrem iného uviedol, že pri výkone pitvy, napriekjednoznačnosti mužského pohlavia dieťaťa, sa administratívnou chybou tento fakt nepreniesol do
pitevného protokolu.

43. Podľa štatistického listu o prehliadke, používaného aj v roku 2012, je na ňom k dispozícii výber
pohlavia muž alebo žena, iná možnosť výberu sa na liste nenachádza.

44. Podľa potvrdenia predloženého žalovaným v 2 rade, prevzal 3 kusy listov o prehliadke mŕtveho
žalobca v 2. rade ako otec mŕtveho.

45. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

46. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

47. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

48. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

49. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

50. Podľa § 100 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s

výnimkou vlastníckeho práva.

51.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

52. Správa o rodičke je jedným z povinných hlásení pre odbor gynekológia a pôrodníctvo (viď Koncepcia
č. 2/2007 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28494-1/2006-OZSO o zdravotnej
starostlivostivodboregynekológiaapôrodníctvo)ajezároveňsúčasťouzoznamuštatistickýchzisťovaní
vykonávaných v rezorte Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (Vyhláška Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 44/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe,

metódach, okruhu spravodajských jednotiek a lehotách hlásení pri zisťovaní udalostí charakterizujúcich
zdravotný stav populácie a ich charakteristiky).

53. Podľa § 48 ods. 8 Zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o vykonaní pitvy sa vyhotoví pitevný protokol.

K pitevnému protokolu sa pripojí správa o odbere orgánov alebo tkanív, ak sa takýto odber uskutočnil.
Formu a náležitosti pitevného protokolu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo zdravotníctva.

54. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 771/2004 Z.z. o

forme a náležitostiach pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy,
a o požiadavkách na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy,
táto vyhláška ustanovuje formu a náležitosti pitevného protokolu, zoznam pracovísk, na ktorých sa
vykonávajú pitvy, a požiadavky na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú
pitvy.

55. Podľa § 1 ods. 2, ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 771/2004 Z.z.,
pitevný protokol sa vyhotovuje na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prvej časti prílohy č. 1. Textová časť
pitevného protokolu obsahuje najmä vonkajšiu prehliadku zomretej osoby, vnútornú prehliadku zomretejosoby, laboratórne vyšetrenia a pitevnú epikrízu. Vzor textovej časti pitevného protokolu je uvedený v
druhej časti prílohy č. 1.

56. Predmetom konania je ochrana osobnosti žalobcov. Osobnostné práva fyzických osôb sú ako
ochrana osobnosti zaradené v ustanoveniach § 11 až 16 Občianskeho zákonníka.
57. Právo na ochranu osobnosti Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo, preto je potrebné
jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, navzájom sa
líšiace vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcich z osobnosti tvoriacej

fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky
zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno
a prejavy osobnej povahy. Pod ochranu osobnosti teda spadá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa tiež
právo na nerušený osobný život a duševný pokoj. Súčasťou práva na súkromie je aj právo na rodinný
život, ktorého podstatou je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi
rodiny založené na citových väzbách.

58. Právne prostriedky ochrany osobnosti upravuje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka. Tieto
prostriedky sú relatívne samostatné a ich výber závisí výlučne od vôle fyzickej osoby uplatňujúcej
ochranu svojej osobnosti, t.j. na žalobcovi.
59. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobcovia si v konaní uplatnili dva samostatné nároky. Prvý
z nich je nárok určovací, keď žalobcovia žiadali vysloviť, že žalovaní nesprávnym určením pohlavia ich

mŕtvonarodeného dieťaťa neoprávnene zasiahli do ich práva na súkromný život a rodinný život. Druhým
nárokom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
60. Žalovaný v 1. rade namietal voči možnosti súdu prejednať a rozhodnúť vec v prvej časti žalobného
návrhu z dôvodu, že táto má charakter určovacej žaloby, čo v konaní o ochranu osobnosti nie je
prípustné. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu v tejto časti ako neprípustnú zamietnuť. V súvislosti s

touto námietkou žalovaného súd poukazuje na skutočnosť, že právne prostriedky ochrany osobnosti
sú v zákone uvedené exemplifikatívne, čo vyplýva zo slova „najmä“ použitého v prvej vete ustanovenia
§ 13 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto môže ako formu ochrany zvoliť aj iné druhy žalôb ako
tie, ktoré sú v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka výslovne uvedené, a teda aj žalobu o určenie,
že určitým spôsobom došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Takáto žaloba pritom

podľa ustálenej súdnej praxe nie je určovacou žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku (predtým ustanovenia § 80 Občianskeho súdneho poriadku) a nie je preto ani
potrebné preukazovať právny záujem na požadovanom určení (viď napr. Z III (s. 208 a 209)). Na základe
uvedeného súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1. rade ako nedôvodnú a predmetnú žalobu prejednal
v oboch bodoch žalobného návrhu.

61. Základom žaloby je tvrdenie žalobcov, že neoprávneným zásahom spôsobeným nesprávnou
informáciou o pohlaví ich dieťaťa uvedenou žalovanými, bolo zasiahnuté do ich súkromného a
rodinného života, ktorý zahŕňa mimo iného aj právo vytvárať si a udržiavať citové väzby voči iným, aj
mŕtvonarodeným deťom, ako aj právo na pietu. Zásah bol o to väčší, že do odhalenia pravdy uplynul

dlhý časový odstup, viac ako tri roky. Za ten čas sa ich vzťah s mŕtvonarodeným dieťaťom rozvinul
a oni sa identifikovali so V. ako ich mŕtvou dcérou. Táto väzba na dcéru bola pretrhnutá odhalením
skutočnéhopohlaviadieťaťa.Určeniepohlaviapritompatrímedzištandardy,ktoréjevprípadenarodenia
mŕtvonarodeného dieťaťa potrebné dodržať, pričom žalovaní pohlavie určili jednoznačne a opakovane
nesprávne. Žalobcovia považujú za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti samotné

uverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby poukazujúc na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 24.5.2003 sp. zn. 28Cdo 2194/2002. Žalobcovia od žalovaných požadujú
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tvrdiac, že odstránenie nezákonných zásahov a morálne
zadosťučinenie považujú za nedostatočné z dôvodu času a intenzity neoprávneného zásahu do ich
rodinného a súkromného života.

62. Zo strany žalovaných nebolo rozporované, že obaja určili pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa
žalobcov ako ženské, pričom ani jeden z nich svoje pochybenie v tomto smere nespochybnil a obaja
nad ním vyjadrili ľútosť. Rovnako neboli žalovanými spochybnené ani výsledky znaleckého dokazovania
vykonaného v trestnom konaní za účelom zistenia, či išlo o dieťa žalobcov a akého bolo pohlavia.

Žalovaní napokon nespochybnili ani výsledky Správy o analýze DNA za účelom overenia príbuznosti
po materskej línii, ktorá bola vyhotovená po exhumácii pochovaného dieťaťa žalobcov v rámci ich
súkromnejiniciatívy. Všetkytietoskutočnosti,ktoréžalovanínespochybňovali,vyplynuliajzožalobcami
predložených dôkazov a súd ich preto v konaní považoval za nesporné a za preukázané.63. Obrana oboch žalovaných však spočívala v absencii protiprávneho zásahu (konania) z ich strany, v
uplatnení námietky premlčania vo vzťahu k požadovanej nemajetkovej ujme, ako aj v neodôvodnenosti

tejto formy odškodnenia.

64. Občiansky zákonník neponúka výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť osobnostné
práva dotknuté, avšak stanovuje znaky, za prítomnosti ktorých je potrebné určité správanie
považovať za zásah do osobnosti fyzickej osoby. Týmito znakmi, a teda zákonnými predpokladmi

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú: 1.
neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, 2. objektívna spôsobilosť neoprávneného zásahu
privodiť ujmu osobnosti človeka (t.j. negatívne zasiahnuť jeho osobnosť) a 3. príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a porušením či ohrozením osobnostných práv (t.j. ujmou).

65. Pre vznik právneho vzťahu, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany

podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom,
tak musia byť splnené všetky vyššie uvedené náležitosti. Zásah teda musí nastať objektívne, je
vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej osoby. Vyvolanie následkov sa pre
úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti nevyžaduje. Zároveň musí ísť o zásah, ktorý je
neoprávnený.Neoprávnenýmzásahomjeprotiprávnyúkon,resp.porušenieprávnejpovinnosti.Naopak,

o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde v prípadoch, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Takými okolnosťami je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie
zákonom uloženej povinnosti. Zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu sa pritom nevyžaduje.

66. Vo veci bolo preukázané, že tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade, resp. ich dotknutí

zamestnanci, uvedením pohlavia mŕtvonarodeného dieťaťa (plodu) žalobcov plnili to, čo im vyplýva
z ich povinností v rámci výkonu povolania. Konkrétne označili pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa v
správe o rodičke (žalovaný v 1. rade) a následne aj v pitevnom protokole v rámci vonkajšej obhliadky
tela (žalovaný v 2. rade). Z výpovede dotknutých zamestnancov žalovaných bolo zistené, že v oboch
prípadoch sa pohlavie určilo pohľadom, teda na základe jeho posúdenia vizuálnym vnímaním. Tak

pôrodníkovi, ako aj patologičke sa toto pohlavie javilo ako ženské, teda pozorovali ženský (dievčenský)
genitál. Z vykonaného dokazovania je pritom nesporné, že v danom prípade išlo o nedonosené dieťa
zomrelé v 31. týždni tehotenstva s hmotnosťou 1150 gramov a dĺžkou 37 cm, teda jeho vývin nebol
dokončený. Zároveň pred pôrodom bolo dieťa minimálne 4 dni mŕtve, čo malo za následok skutočnosť,
že bolo v značnom štádiu (II. stupňa) rozkladu a autolýzy orgánov. Navyše dieťa preukázateľne trpelo

chromozómovou poruchou, ktorá mohla mať vplyv na určenie pohlavia.

67. Žalovaní si teda v súvislosti s pôrodom resp. pitvou splnili svoje povinnosti, keď správu o rodičke,
ako aj pitevný protokol vyplnili v súlade s vyžadovanými obsahovými náležitosťami týchto dokumentov.
Žalovaní určili pohlavie pohľadom, teda vizuálnym pozorovaním, pričom ani jeden z nich nemal

povinnosť určovať pohlavie iným spôsobom (dokonca ani možnosť, a to ani v rámci pitvy s poukazom na
výpoveďpatologičky).Žalovanítedapostupovalidovolenýmapredpokladanýmspôsobomaich konanie
nevybočilo z medzí noriem regulujúcich danú oblasť. Navyše bola preukázaná existencia okolností,
ktoréobjektívneodôvodňovaliurčeniepohlaviamŕtvonarodenéhodieťaťažalobcovakoženské.Konanie
žalovaných z uvedených dôvodov nespĺňa znaky neoprávneného zásahu a preto ním žalovaní nemohli

zasiahnuť do práva žalobcov na ochranu osobnosti. Vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaných
je z uvedeného dôvodu vylúčený.

68. Z dôvodu absencie neoprávneného zásahu ako zákonného predpokladu vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti žalovaných súd žalobu v časti určenia, že nesprávnym určením pohlavia

mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na súkromný
a rodinný život, ako nedôvodnú zamietol. Z rovnakého dôvodu následne zamietol aj žalobu v časti o
priznanie nemajetkovej ujmy.

69. Pokiaľ žalobcovia mali za to, že neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu osobnosti

bolo samotné uverejnenie nepravdivého údaju dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej osoby (t.j. ich
mŕtvonarodeného dieťaťa), pričom poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo
2194/2002, s uvedeným sa súd nestotožnil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že citovaný rozsudok nie
je rozsudkom vydaným niektorou z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, z ktorého názoru bymal súd vychádzať. Daný rozsudok sa pritom týka skutkovo odlišnej veci, keďže súvisí so zverejnením
nepravdivého údaju v tlači o verejne známej osobe v rámci slobody prejavu (verejnej kritiky) a bol
navyše zrušený rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 367/03 zo dňa 15.3.2005.

Všeobecne je potrebné súhlasiť s tvrdením, že k neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj nepravdivým
skutkovým tvrdením, avšak v odlišným prípadoch, ako je prípad prejednávanej veci (ide najmä o prípady
neoprávnených zásahov do cti fyzickej osoby, o ktorej osobe je nepravdivý údaj verejne rozširovaný).

70. Žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania žalobcami uplatneného práva na náhradu

nemateriálnej ujmy v peniazoch. Uvedenú námietku súd neposudzoval prednostne, bez vykonania
dokazovania, nakoľko dokazovanie bolo potrebné vykonať aj v súvislosti s prvým žalobným návrhom.
Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že právo na náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch je
právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote. Spornou v tejto súvislosti
však bola otázka, kedy začína uvedená premlčacia doba plynúť, ako aj to, či je možné sa zo strany
žalobcov brániť voči námietke premlčania tým, že táto je výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými

mravmi (t.j. námietkou rozporu s dobrými mravmi).

71. Súd poukazuje na to, že otázka premlčania práva na náhradu nemateriálnej ujmy a výklad plynutia
všeobecnej premlčacej lehoty je v rozhodovacej praxi súdov ustálený a vyplýva zo záverov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 278/2007, sp. zn. 5Cdo 265/2009 či sp.

zn. 2Cdo 194/2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 5Cdo
265/2009 tiež uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia
ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do

osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.
Je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku rozhodujúce, či sa uplatní
všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka
na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané

žiadne právne účinky. Vo vzťahu k začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady
za nemateriálnu ujmu podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.
Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv.

72. Súd vychádzajúc z princípu právnej istoty reprezentovaného ustálenou judikatúrou najvyššej súdnej
inštancie, nemal dôvod sa v danej veci odchýliť od ustálenej súdnej praxe a teda vychádzal z toho,
že premlčacia doba by žalobcom začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy by k neoprávnenému
zásahu došlo (za predpokladu, že by zásah posúdil ako neoprávnený). Sami žalobcovia tvrdili, že

do ich práva na ochranu osobnosti mali žalovaní zasiahnuť tým, že nesprávne určili pohlavie ich
mŕtvonarodeného dieťaťa. Pokiaľ žalobcovia neskôr v priebehu konania uvádzali, že k neoprávnenému
zásahu nedošlo samotným nesprávnym určením pohlavia, ale až okamihom, keď sa zo znaleckého
posudku z odboru genetiky dozvedeli, že ich dieťaťom nebolo dievča, považoval súd túto zmenu tvrdenia
za účelovú, ktorá je navyše aj v rozpore s tým, čoho sa žalobcovia v žalobnom návrhu domáhajú (viď

formulácia určovacieho žalobného návrhu). K určeniu pohlavia zo strany žalovaných došlo hneď po
narodenídieťaťa,tedaeštevjanuári2012.Vzhľadomnadátumpodaniažalobybytakbolnárokžalobcov
na náhradu nemateriálnej ujmy premlčaný.
73. K námietke žalobcov týkajúcej sa rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi súd
rovnako poukazuje na už spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR veci sp. zn. 5Cdo 265/2009, v

ktorom najvyšší súd uviedol, že všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní účastníkom konania
opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a
prispieva k istote v právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu,

ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v
dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakteromnímuplatňovanéhoprávaasdôvodmi,prektorésvojeprávoneuplatnilvčas.Znakykonania
vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, zaktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov
námietkypremlčaniasúokolnosti,ktoréexistovalivčaseuplatnenianámietkypremlčania.Tietookolnosti

musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej
istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.
74. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo
neumožnenie práva žalovaným uplatniť námietku premlčania neprimeraným zásahom do právnej istoty.
Uvedené okolnosti na strane žalovaných spočívajú v existencii objektívnych dôvodov, pre ktoré určili

pohlavie mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov ako ženské. Na strane žalobcov je touto okolnosťou
preukázaná vedomosť minimálne žalobcu (otca dieťaťa) o tom, že majiteľ pohrebnej služby mal za to,
že na pochovanie mu bol odovzdaný chlapec. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, v deň pohrebu sa s
určitosťou dozvedel, že v truhličke je chlapec, pričom videl aj farebné fotografie tohto dieťaťa, ktoré sú
súčasťou spisu. V danej súvislosti súd napokon prihliadal aj na vyjadrenia žalobcov v priebehu konania,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcovia neveria, že v hrobe sa nachádza ich dieťa (napriek

jednoznačným výsledkom znaleckého dokazovania) a naďalej žijú v presvedčení, že sa im narodila
dcéra, čo samo osebe spochybňuje ich tvrdenia uvádzané v žalobe o závažnosti ujmy, ktorá im mala
byť spôsobená, resp. o zásahu ako takom.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

78. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán ich náhradu
nepriznal. Žalobcom z dôvodu neúspechu v konaní náhrada trov konania nepatrí. V zmysle zásady
úspechu (§ 255 ods. 1 CSP) by mali mať nárok na náhradu trov konania úspešní žalovaní, keďže

súd žalobu žalobcov zamietol. Súd však v danom prípade postupoval podľa § 257 CSP a využil
možnosť nepriznať úspešným žalovaným náhradu trov konania. Mal za to, že v danom prípade existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú predovšetkým v sociálnej situácii žalobcov, pre ktorú
im aj bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že pohlavie
mŕtvonarodeného dieťaťa žalobcov bolo na základe výsledkov analýzy DNA určené ako mužské, pričom

žalovaní ho pohľadom určili ako ženské. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že priznanie náhrady trov
konania žalovaným by nebolo spravodlivé a neprimerane by zasiahlo do majetkovej sféry žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.