Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010295
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120010295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v

Trnave, dňa 01. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X) ml. T. U., nar.: XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom: K. ulica č. XX, A.,
t.č.: H. W. nad U.,

X) ml. Q. U., nar. XX.XX.XXXX v A.,

trvale bytom: K. ulica č. XX A.,
prechodne: RC P.
t.č.: H. Q. ( v inej veci)

X) ml. R. U., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom: K. ulica č. XX A.,
prechodne: RC P.

t.č.: H. Q. ( v inej veci),

sa uznávajú za vinných, že

v bode 1 obž. ml. T. U., ml. Q. U., ml. R. U.
v čase približne o 20.25 hod. dňa 11.7.2019 v Trnave v Ružovom parku všetci traja pristúpili k B.V.,
narodenému vr. 2002, M.T., narodenému v roku 2003, M.L., narodenému vr. 2003, a A.P., narodenému

vr. 2002, ktorí tam sedeli na lavičke a od týchto si vypýtali cigarety, pričom v nadväznosti na ich odpoveď,
že cigarety nemajú, obž. Q. U. najprv oblial A.P. malinovkou, voči čomu sa maloletí poškodení ohradili
a následne začali obžalovaní udierať poškodených do rôznych častí tela, kopať ich a potom chytili
maloletého B.V. za ruky a snažili sa mu stiahnuť hodinky, ktoré mal na ruke a tiež vziať peňaženku,
ktorú mal vo vrecku, ale to sa im nepodarilo, lebo maloletý B.V. si obe tieto veci bránil a držal rukami,
pričom pri odchode obžalovaný ml. T. U. zobral na lavičke položený zapaľovač modrej farby so slovami:
"toto si zoberiem", a všetci traja obžalovaní odišli smerom na železničnú stanicu v Trnave, čím spôsobili

maloletému B.V. pomliaždenie hlavy v oblasti čela vpravo, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie a
odcudzeným zapaľovača škodu v sume 0,70 €,

v bode 2 obž. ml. T. U.

dňa 8.7.2019 v čase asi okolo 17.15 hod. vošiel do predajne Billa v nákupnom centre City Aréna
so sídlom Kollárova č. 20 v meste Trnava, kde z priestorov predajne odcudzil 1 kus jemnej salámy

s hmotnosťou 700g v hodnote 2,19 € a 1 kus bagety bavorskej v hodnote 1,79 €, pričom s
takto odcudzeným tovarom prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol za ňou prichytenýpracovníkom SBS a následne bol tovar nepoškodený vrátený späť do predajne, pričom ich krádežou by
spol. BILLA s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Bajkalská č. 19/A, IČO: 31347037 spôsobil škodu v celkovej
hodnote 3,98 €, a skutok spáchal hoci bol dňa 11.2.2019 postihnutý za spáchanie priestupku proti

majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta evidenčné
číslo 12108609 vo výške 15,- €, nezaplatená na mieste,

v bode 3 obž. ml. T. U., obž. ml. R. U. (z veci pôvodne vedenej na OS Trnava pod sp. zn.: 4T/48/2020)

dňa 30.6.2019 v čase približne o 21.00 hodine v Trnave, na ulici Spartakovskej na kopci pri autobusovej
zastávke, po predchádzajúcej dohode obž. T. U. spoločne s obž. ml. R. U., využijúc nízky vek
poškodeného a predpoklad, že sa nebude schopný brániť, pristúpili k maloletému L. H., nar. 2002, kde
mu obž. ml. R. U. chytil ruky a držal mu ich za chrbtom a obž. T. U. ho chytil jednou rukou pod krk a
druhou mu strhol z pliec ruksak, pričom sa mu vyhrážal dobitím a dokopaním, z ruksaku mu následne
odcudzili reproduktor zn. JBL čiernej farby, ruksak odhodili na zem a následne spolu s ml. R. U. utiekli

na neznáme miesto, pričom svojim konaním spôsobili zákonnému zástupcovi mal. M.H. Q. W., bytom
A., W. ul. č. XXXX/XX, škodu vo výške 150,- €,

teda

v bode 1
obž. ml. Q. U.,

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali

závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - dieťati,

v bode 1 a 3

obž. ml. T. U. a obž. ml. R. U.,
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a na chránenej osobe - dieťati,

v bode 2

obž. ml. T. U.

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacoch postihnutý,

čím spáchali

v bode 1
obž. ml. Q. U.,

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. j/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák.

obž. ml. T. U., obž. ml. R. U.,
v bode 1 a 3

pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c ) a d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.v bode 2

obž. ml. T. U.,

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona účinného do 31.7.2019

a za to sa odsudzujú:

obž. ml. T. U.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) a l), § 37 písm. h)
a j) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a

minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), § 41 ods. 2 a 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák.
na súhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ roky a 8 /osem/ mesiacov a 1 /jeden/ deň.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 2 a 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k obž. T. U. zrušuje
výrok o vine v bode 3, t. j. o zločine lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu

k obžalovanému T. U. dňa 04.08.2020, a súčasne sa zrušuje celý výrok o treste z rozsudku Okresného
súdu Trnava, sp. zn.: 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu k obžalovanému T. U.
dňa 04.08.2020, ktorým bol uložený trest vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov so zaradením
do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku
o vine resp. v zrušenom výroku o treste svoj podklad.

obž. ml. Q. U.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) a l), § 37 písm. h) a
j) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam
a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák., § 117
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 118 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k obž. ml. Q. U. zrušuje celý

výrokotrestezrozsudkuOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.:1T/48/2020zodňa04.08.2020,právoplatného
vo vzťahu k obžalovanému Q. U. dňa 10.08.2020, ktorým bol uložený trest vo výmere vo výmere 33 /
tridsaťtri/ mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému
podmienečne odložený s odkladom a určením skúšobnej doby na 33 /tridsaťtri/ mesiacov, ako aj všetky
ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

obž. ml. R. U.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) a l), § 37 písm. h) a
j) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 a 3 Trestného zákona, § 42 ods.

1 a 2 Tr. zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 118 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný a
spoločný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 41 ods. 2 a 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 a 2 Tr. zák. sa vo vzťahu k obž. R. U. zrušuje
výrok o vine v bode 3, t. j. o zločine lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu k
obžalovanému R. U. dňa 10.08.2020, a súčasne sa zrušuje celý výrok o treste z rozsudku Okresného

súdu Trnava, sp. zn.: 1T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu k obžalovanému R. U.
dňa 10.08.2020, ktorým bol uložený trest vo výmere 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov, výkon ktorého bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému podmienečne odložený s odkladom a určením
skúšobnej doby na 33 (tridsaťtri) mesiacov, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku
o vine resp. v zrušenom výroku o treste svoj podklad.

Vo vzťahu k všetkým obžalovaným

Podľa § 98 odsek 3 Trestného poriadku, súd nariaďuje zničenie veci, a to modrého zapaľovača.

o d ô v o d n e n i e :

Výrok o vine vo vzťahu k všetkým obžalovaným

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 04.02.2020 pod sp. zn. 2Pv
437/19/2207-40 obžalobu na (aktuálne) obžalovaných ml. 1) T. U., nar.: XX.XX.XXXX v A., trvale bytom:
K. ulica č. XX, A., t.č.: H. W. nad U., X) ml. Q. U., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom: K. ulica č. XX, A.,
prechodne: RC P., t.č.: H. Q. ( v inej veci), X)ml. R. U., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom: K. ulica č.

XX, A., prechodne: RC P., t.č.: H. Q. (v inej veci) na skutkovom základe a právnom základe uvedenom
v texte obžaloby.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli všetci obžalovaní poučení, že môžu
ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto

poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Trestného
poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, všetci obžalovaní zhodne
vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
03.02.2020, sp. zn. 2Pv 437/19/2207-40.

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
položené otázky každý z obžalovaných odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol
prijať vyhlásenie obžalovaných o vine, pričom voči takémuto vyhláseniu nenamietali ani obhajcovi, či
zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany mladistvých. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných

o uznaní viny zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že
dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste, o (prípadnom) ochrannom opatrení
a o náhrade škody.

K výrokom o treste

Obž. T. U.

Obžalovaný T. U. na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením
týchto listinných dôkazov:

- lustrácia RT,- lustrácia GP2,
- lustrácia CDB,
- lustrácia priestupkov (+ z vyš. spisu z č.l. 291-298),

- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/48/2020 (rozsudok, uznesenie o vznesení obvinenia
podľa § 206 Tr. por., uznesenie o spojení veci),
- správa ÚPSVaR z č.l. 299,
- správa z hodnotenia reedukačného centra z č.l. 305 a nasledovné na obž. D. U. a obž. B. U.,
- uznesenie ČVS:ORP-534/1-VYS/MA-2020,

- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/10/2020 (uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206
Tr. por., uznesenie o spojení veci),
- ostatný spisový materiál.

Zo odpisu RT a z obsahu pripojeného spisu sp. zn.: 4T/48/2020 (keďže v RT sa predchádzajúce
odsúdenie nedopatrením nezobrazuje) bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný,

rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu
k obžalovanému T. U. dňa 04.08.2020, týmto bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania (okrem
iného) zločinu lúpeže a bol mu uložený úhrnný trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, pričom časť skutkov
spáchal obžalovaný ako plnoletý. Vo vzťahu k tomuto rozsudku prichádzal do úvahy spoločný trest,
keďže skutok (lúpež v bode 1) súd považoval za ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,

avšak skutok pôvodne obsiahnutý v bode 2 nepovažoval za čiastkový útok prečinu krádeže, keďže nie
je daná predovšetkým súvislosť v spôsobe spáchania útokov (v pôvodnom konaní išlo o účastníctvo, nie
priame páchateľstvo) a v predmete útoku (keďže bol odcudzený mobilný telefón maloletej osoby), ako
aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin (o jednotiacom
zámere pri tak rôznych skutkoch nie je možné ani uvažovať). Pokračovanie v pokračovacom trestnom

čine lúpeže je vylúčené vzhľadom na vznesenie obvinenia T. U. dňa 12.07.2019 (v lustrácií GP je
evidovaný dátum 16.07.2019 ako dátum doručenia uznesenia dozorovému prokurátorovi). Vzhľadom
na uvedené, bolo nevyhnutné zrušiť výrok o vine za skutok 3 z rozsudku OS Trnava sp. zn.: 4T/48/2020
zo dňa 04.08.2020 vo vzťahu k obž. T. U. a celý výrok o treste, a uložiť mu prísnejší spoločný a súhrnný
trest (pozn. v zmysle rozsudku NS SR, sp. zn.: 2 Tdo 52/2011 zo dňa 29.11.2011 sa v prípade ukladania

súhrnného trestu vo vzťahu k trestu úhrnnému taktiež ukladá ,,len“ súhrnný, nie ,,súhrnno-úhrnný“ trest).
V prípade takéhoto odsúdenia je nevyhnutné uložiť prísnejší trest, ako pôvodne bol uložený, keďže
v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zákona musí byť spoločný trest minimálne rovnako prísny, ako bol pôvodne
uložený a v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona nesmie byť súhrnný trest miernejší, ako bol pôvodne uložený,
avšak v zmysle prevažujúceho právneho názoru by nemal byť ani rovnako prísny, nakoľko v takom

prípade je namieste upustenie od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zákona. Zákon však
nepozná upustenie od uloženia súhrnného a zároveň spoločného trestu. Zákonným riešením tohto stavu
je buď (pri neakceptácii záverov o nemožnosti uloženia rovnakého trestu) uloženie trestu v rovnakej
výmere, alebo navýšenie uloženého trestu. Súd zvolil druhú načrtnutú možnosť, avšak pôvodný trest
navýšil iba o 1 deň, čím právne postavenie obžalovaného de facto ovplyvnil v najnižšej možnej miere

a zároveň vyjadril aspoň demonštratívnou formou spoločenského odsúdenia jeho správania navýšením
uloženého trestu.
V prípade odsúdeného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a vzhľadom na obsah
spisu OS Trnava sp. zn.: 4T/48/2020 aj okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred

spáchaním skutku riadny život - na tomto mieste je nutné poznamenať, že existencia vedenia riadneho
života obžalovaným, s ktorým súd koná ako s mladistvým [t.j. ktorý spáchal skutok ako mladistvý,
aj keď sa o ňom koná po dovŕšení plnoletosti] sa pre účely trestného konania skúma zásadne v
prospech obžalovaného, inými slovami, súd akceptuje etapu pred odsúdením ako riadny život v zmysle
trestnoprávnom aj v prípade existencie drobných priestupkov proti majetku a výchovných problémov v

školskom zariadení, pričom aj pohľad na tieto javy je ovplyvnený vekom obžalovaného, jeho sociálnym
ukotvením a prostredím v ktorom vyrastal, hoci je splnenie kritéria pri obžalovanom hraničné, súd
vyhodnotil stav v pochybnostiach v prospech existencie poľahčujúcej okolnosti). V prípade priťažujúcich
okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 m) Trest. zák.
(už bol za trestný čin odsúdený) a § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov). V zmysle § 38

ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch (pozn.: prepočet bol vykonaný
v súlade so závermi NS SR Tpj 37/2009) :
1) 84 - 144 mesiacov (základná výmera) ,2) 84-196 mesiacov (sadzba znížená podľa § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona)
3) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (56

mesiacov - 196 mesiacov) (finálna sadzba pre obžalovaného).

Súd poznamenáva, že v predmetnej veci došlo k vyhláseniu obžalovaného o vine, preto na daný stav
možno aplikovať závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri

uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť
mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje
obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste
môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom
prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného

režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú
účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie
dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie
pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom
namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia

o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide
o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o
treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na
(kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie

trestu.

V rámci takto modifikovanej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj
okolnosti na strane páchateľa. V prípade osoby obžalovaného prichádzala do úvahy bonifikácia jeho
postoja k trestnému konaniu. Obžalovaný je už aktuálne vo výkone trestu, trest, ktorý mu bol uložený a

v tomto konaní aj kozmeticky navýšený postačuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, ktorý je
osobou s len nedávno nadobudnutým statusom plnoletej osoby.

S poukazom na uvedené preto súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný a spoločný trest v
zmysle vyššie uvedeného.

Obž. Q. U.

Obžalovaný ml. Q. U. na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením
týchto listinných dôkazov:

- lustrácia RT,

- lustrácia GP2,
- lustrácia CDB,
- lustrácia priestupkov (+ z vyš. spisu z č.l. 291-298),
- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/48/2020 (rozsudok, uznesenie o vznesení obvinenia
podľa § 206 Tr. por., uznesenie o spojení veci),

- správa ÚPSVaR z č.l. 299,
- správazhodnoteniareedukačnéhocentrazč.l.305anasledovnénaobž. D.U.aobž.B.Petroviča,
- uznesenie N.:ORP-534/1-VYS/MA-2020,- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/10/2020 (uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206
Tr. por., uznesenie o spojení veci),
- ostatný spisový materiál.

Z odpisu RT a z obsahu pripojeného spisu sp. zn.: 4T/48/2020 (keďže v RT sa predchádzajúce
odsúdenie nedopatrením nezobrazuje) bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný,
rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu
k obžalovanému Q. U. dňa 10.08.2020, týmto bol obžalovaný uznaný na vinného zo spáchania (okrem

iného) zločinu lúpeže a bol mu uložený úhrnný trest vo výmere 33 mesiacov, výkon ktorého bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému podmienečne odložený s odkladom a určením
skúšobnej doby na 33 mesiacov.

Vo vzťahu k tomuto rozsudku prichádzal do úvahy súhrnný trest, keďže skutok v bode 1 bol spáchaný
skôr, ako bol obžalovanému vyhlásený rozsudok v konaní 4T/48/2020, pričom ale nemožno uvažovať o

spoločnom treste, keď tento prerušilo vznesenie obvinenia dňa 12.07.2019.

Vzhľadom na uvedené, bolo nevyhnutné zrušiť celý výrok o treste z rozsudku OS Trnava sp. zn.:
4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020 vo vzťahu k obž. Q. U. a uložiť mu prísnejší súhrnný trest (pozn. v zmysle
rozsudku NS SR, sp. zn.: 2 Tdo 52/2011 zo dňa 29.11.2011 sa v prípade ukladania súhrnného trestu

vo vzťahu k trestu úhrnnému taktiež ukladá ,,len“ súhrnný, nie ,,súhrnno-úhrnný“ trest) resp. v prípade
splnenia zákonných predpokladov upustiť od uloženia súhrnného trestu. V prípade takéhoto konania
je nevyhnutné uložiť prísnejší trest, ako pôvodne bol uložený, keďže v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona
nesmie byť súhrnný trest miernejší, ako bol pôvodne uložený - ak neprichádza do úvahy upustenie od
uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zákona.

V prípade odsúdeného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a vzhľadom na obsah
spisu OS Trnava sp. zn.: 4T/48/2020 aj okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred
spáchaním skutku riadny život - na tomto mieste je nutné poznamenať, že existencia vedenia riadneho
života obžalovaným s ktorým súd koná ako s mladistvým [t.j. ktorý spáchal skutok ako mladistvý,

aj keď sa o ňom koná po dovŕšení plnoletosti] sa pre účely trestného konania skúma zásadne v
prospech obžalovaného, inými slovami, súd akceptuje etapu pred odsúdením ako riadny život v zmysle
trestnoprávnom aj v prípade existencie drobných priestupkov proti majetku a výchovných problémov v
školskom zariadení, pričom aj pohľad na tieto javy je ovplyvnený vekom obžalovaného, jeho sociálnym
ukotvením a prostredím v ktorom vyrastal, hoci je splnenie kritéria pri obžalovanom hraničné, súd

vyhodnotil stav v pochybnostiach v prospech existencie poľahčujúcej okolnosti). V prípade priťažujúcich
okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. m) Trest.
zák. (už bol za trestný čin odsúdený) a § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov). V zmysle §
38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch (pozn.: prepočet bol vykonaný

v súlade so závermi NS SR Tpj 37/2009) :
1) 84 - 144 mesiacov (základná výmera) ,
2) 84-196 mesiacov (sadzba znížená podľa § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona)
3) 24-84 mesiacov (maximálna výmera hornej a dolnej hranice pre mladistvých podľa § 117 ods. 1 Tr.
zák.)

4) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (16
mesiacov - 84 mesiacov) (finálna sadzba pre obžalovaného).

Súd poznamenáva, že v predmetnej veci došlo k vyhláseniu obžalovaného o vine, preto na daný stav

možno aplikovať závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj

v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosťmimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje
obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste
môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom

prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného
režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú
účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie
dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie
pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom

namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia
o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide
o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o
treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na
(kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie

trestu.

V rámci takto modifikovanej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj
okolnosti na strane páchateľa. V prípade osoby obžalovaného prichádzala do úvahy bonifikácia jeho
postoja k trestnému konaniu. Zákon explicitne neustanovuje poradie, t. j. či postup podľa § 39 ods.

2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona má nasledovať pred alebo po znížení trestnej sadzby pre mladistvých
v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. Jediným racionálne odôvodniteľným záverom, je vyloženie poradia
modifikácií trestnej sadzby v prospech obžalovaného, teda tak, že zníženie dolnej hranice o jednu tretinu
sa vykoná ako posledné.

Z hľadiska osoby obžalovaného, tu súd veľmi citlivo prihliadal na fakt, že ide o mladistvého
obžalovaného, ktorý spáchal 2 lúpeže, vždy v spolupáchateľstve s bratmi (spoluobžalovanými), okrem
tohto spáchal krádež, na ktorej bol účastný jeho starší brat. Obžalovaný je v zmysle správy UPSVaR
Trnava problémovým jedincom, ktorý má negatívny vplyv aj na svojho mladšieho brata (obž. ml. R.
U.). Voči obžalovanému boli a sú vykonávané rôzne výchovné opatrenia, avšak bez žiadneho efektu,

naopak možno badať progresiu v trestnej činnosti. Obžalovaný bol v konaní sp. zn.: 4T/48/2020 väzobne
stíhaný a bol odsúdený na podmienečný trest, pričom bol dôrazne upozornený na dôsledky páchania
ďalšej trestnej činnosti, ako aj na riziko spojené s páchaním ďalšej trestnej činnosti a nevedením
riadneho života ako celku. Obžalovaný sa po prepustení z väzby vrátil do domáceho prostredia, pričom
následne mal nastúpiť do RC Sološnica, kde aj fyzicky nastúpil. V súčasnosti je obžalovaný väzobne

stíhaný v inej trestnej veci, kde je obvinený zo spáchania zločinu výroby detskej pornografie podľa §
368 ods. 1 a 2 písm. c) Tr. zák. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. v oboch prípadoch vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mal spáchať v
priestoroch RC Sološnica, opäť v spolupáchateľstve s bratom R.. Súd dôsledne rešpektuje prezumpciu
neviny a na obžalovaného hľadí ako na nevinného, avšak záver, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe

nevyhýba kritickým situáciám, je možné postulovať aj z takéhoto faktu. Bez právneho významu nie sú
ani vyjadrenie pedagógov z aktuálneho obdobia (k tomu viď č.l. 412 - 3. odsek druhej strany) o úplne
nezvládnutej sebakontrole a ťažkých formách asociálneho správania. Ďalšou skutočnosť, je pohľad na
osobu obžalovaného ako celok, tento má značne negatívnu prognózu budúceho správania, keďže už v
minulosti preberal negatívne formy správania z okolia a napriek pobytu vo väzbe si zrejme neuvedomuje

dôsledky páchania trestnej činnosti a ani hrozbu budúceho trestu; je potrebné dodať, že ml. obž. Q. U.
nepochybne má negatívny vplyv na obž. ml. R. U., u ktorého tento vplyv konštatoval aj znalec v posudku.
Vzhľadom k osobe obžalovaného súd musel siahnuť k prostriedku ultima ratio a tým je nepodmienečný
trest pri obžalovanom. V tejto veci vystupuje aj psychologický efekt, v prípade obžalovaných, ktorí
nekorigujúsvojesprávaniapovýkoneväzby,existujenízkašancanaichnápravuinouformouakoformou

nepodmienečného trestu.
Tento trest súd uložil pod spodnú hranicu trestnej sadzby modifikovanej v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák.,
titulom jej zníženia na podklade vyhlásenia o vine v zmysle vyššie formulovaného stanoviska NS SR.
Do tohto trestu sa obligatórne zarátava aj vykonaná väzba v trvaní takmer 6 mesiacov, pričom v prípade
korekcie je možné jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu do výkonu ústavnej výchovy v RC

Sološnica.

Obžalovaný je už aktuálne vo výkone väzby a trest, ktorý mu bol uložený a v tomto konaní postačuje na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, pričom súd len okrajovo poukazuje, že tento trest zodpovedáaj ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., keď trest nepodmienečný sa vždy považuje za trest prísnejší vo
vzťahu k trestu podmienečnému (k tomu viď napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/13/2018 zo
dňa 13.03.2018).

S poukazom na uvedené preto súd rozhodol tak, že uložil mladistvému obžalovanému súhrnný trest v
zmysle vyššie uvedeného a na jeho výkon obžalovaného zaradil do ÚVTOS pre mladistvých.

Obž. R. U.

Obžalovaný ml. R. U. na hlavnom pojednávaní vyjadril ľútosť nad spáchaným skutkom.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením
týchto listinných dôkazov:

- lustrácia RT,
- lustrácia GP2,
- lustrácia CDB,
- lustrácia priestupkov (+ z vyš. spisu z č.l. 291-298),
- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/48/2020 (rozsudok, uznesenie o vznesení obvinenia

podľa § 206 Tr. por., uznesenie o spojení veci),
- správa ÚPSVaR z č.l. 299,
- správa z hodnotenia reedukačného centra z č.l. 305 a nasledovné na obž. D. U. a obž. B. U.,
- uznesenie ČVS:ORP-534/1-VYS/MA-2020,
- podstatná časť spisu OS TT, sp. zn. 4T/10/2020 (uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206

Tr. por., uznesenie o spojení veci),
- ostatný spisový materiál.

Z odpisu RT a z obsahu pripojeného spisu sp. zn.: 4T/48/2020 (keďže v RT sa predchádzajúce
odsúdenie nedopatrením nezobrazuje) bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný,

rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020, právoplatného vo vzťahu
k obžalovanému R. U. dňa 10.08.2020, týmto bol obžalovaný uznaný na vinného zo spáchania (okrem
iného) zločinu lúpeže a bol mu uložený úhrnný trest vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom
a určením skúšobnej doby vo výmere 33 mesiacov. Vo vzťahu k tomuto rozsudku prichádzal do úvahy
spoločný trest, keďže skutok (lúpež v bode 1) súd považoval za ďalší čiastkový útok pokračovacieho

trestného činu.

Pokračovanie v pokračovacom trestnom čine lúpeže je vylúčené vzhľadom na vznesenie obvinenia ml.
R.U.dňa12.07.2019.Vzhľadomnauvedené,bolonevyhnutnézrušiťvýrokovinezaskutok2zrozsudku
OS Trnava sp. zn.: 4T/48/2020 zo dňa 04.08.2020 vo vzťahu k obž. R. U. a celý výrok o treste a uložiť

mu prísnejší spoločný a súhrnný trest (pozn. v zmysle rozsudku NS SR, sp. zn.: 2 Tdo 52/2011 zo dňa
29.11.2011 sa v prípade ukladania súhrnného trestu vo vzťahu k trestu úhrnnému taktiež ukladá ,,len“
súhrnný, nie ,,súhrnno-úhrnný“ trest). V prípade takéhoto odsúdenia je nevyhnutné uložiť prísnejší trest
alebo rovnako prísny trest ako pôvodne bol uložený (k tomu platia argumenty spomenuté vyššie pri
osobe obž. T. U.).

Súd v predmetnej veci zrušil výrok o vine v dotknutej časti, zrušil výrok o treste a uložil trest navýšený
na 12 mesiacov nepodmienečne (so zaradením do ÚVTOS pre mladistvých), pričom súd len okrajovo
poukazuje, že tento trest zodpovedá aj ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., keď trest nepodmienečný sa
vždy považuje za trest prísnejší vo vzťahu k trestu podmienečnému (k tomu viď napr. uznesenie KS v

Trenčíne, sp. zn.: 23To/13/2018 zo dňa 13.03.2018).

V prípade odsúdeného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a vzhľadom na obsah
spisu OS Trnava sp. zn.: 4T/48/2020 aj okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol

pred spáchaním skutku riadny život - na tomto mieste je nutné poznamenať, že existencia vedenia
riadneho života obžalovaným, s ktorým súd koná ako s mladistvým [t. j. ktorý spáchal skutok ako
mladistvý, aj keď sa o ňom koná po dovŕšení plnoletosti] sa pre účely trestného konania skúma zásadne
v prospech obžalovaného, inými slovami, súd akceptuje etapu pred odsúdením ako riadny život v zmysletrestnoprávnom aj v prípade existencie drobných priestupkov proti majetku a výchovných problémov v
školskom zariadení, pričom aj pohľad na tieto javy je ovplyvnený vekom obžalovaného, jeho sociálnym
ukotvením a prostredím v ktorom vyrastal, hoci je splnenie kritéria pri obžalovanom hraničné, súd

vyhodnotil stav v pochybnostiach v prospech existencie poľahčujúcej okolnosti). V prípade priťažujúcich
okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. m) Trest.
zák. (už bol za trestný čin odsúdený) a § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov). V zmysle §
38 ods. 2 Trestného zákona súd konštatoval neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch (pozn.: prepočet bol vykonaný

v súlade so závermi NS SR Tpj 37/2009) :
1) 84 - 144 mesiacov (základná výmera) ,
2) 84-196 mesiacov (sadzba znížená podľa § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona)
3) 24-84 mesiacov (maximálna výmera hornej a dolnej hranice pre mladistvých podľa § 117 ods. 1 Tr.
zák.)
4) po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (16
mesiacov - 84 mesiacov) (finálna sadzba pre obžalovaného).

Súd poznamenáva, že v predmetnej veci došlo k vyhláseniu obžalovaného o vine, preto na daný stav
možno aplikovať závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),

keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť
mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje
obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste

môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom
prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného
režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú
účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie
dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie

pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom
namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia
o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide
o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o

treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na
(kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie
trestu.

V rámci takto modifikovanej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj

okolnosti na strane páchateľa. V prípade osoby obžalovaného prichádzala do úvahy bonifikácia jeho
postoja k trestnému konaniu. Zákon explicitne neustanovuje poradie, t. j. či postup podľa § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona má nasledovať pred alebo po znížení trestnej sadzby pre mladistvých
v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. Jediným, racionálne odôvodniteľným záverom, je vyloženie poradia
modifikácií trestnej sadzby v prospech obžalovaného, teda tak, že zníženie dolnej hranice o jednu tretinu

sa vykoná ako posledné.

Z hľadiska osoby obžalovaného, súd veľmi citlivo prihliadal na fakt, že ide o mladistvého obžalovaného,
ktorý spáchal 3 lúpeže, vždy v spolupáchateľstve s bratmi (spoluobžalovanými). Obžalovaný je v zmysle
správy UPSVaR Trnava problémovým jedincom, ktorý je negatívne ovplyvnený vzormi starších bratov,

v poslednom období najmä Q.. Voči obžalovanému boli a sú vykonávané rôzne výchovné opatrenia,
avšak ich efekt bol nedostatočný, naopak možno badať progresiu v trestnej činnosti. Obžalovaný bol v
konaní sp. zn.: 4T/48/2020 väzobne stíhaný a bol odsúdený na podmienečný trest, pričom bol dôrazne
upozornený na dôsledky páchania ďalšej trestnej činnosti, ako aj na riziko spojené s páchaním ďalšejtrestnej činnosti a nevedením riadneho života ako celku. Obžalovaný sa po prepustení z väzby vrátil
do domáceho prostredia, pričom následne mal nastúpiť do RC Sološnica, kde aj fyzicky nastúpil. V
súčasnosti je obžalovaný väzobne stíhaný v inej trestnej veci, kde je obvinený zo spáchania zločinu

výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 a 2 písm. c) Tr. zák. v súbehu so zločinom vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v oboch prípadoch vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák., ktorý mal spáchať v priestoroch RC Sološnica, opäť v spolupáchateľstve s bratom Q.. Súd
dôsledne rešpektuje prezumpciu neviny a na obžalovaného hľadí ako na nevinného, avšak záver, že
obžalovaný sa v skúšobnej dobe nevyhýba kritickým situáciám, je možné postulovať aj z takéhoto faktu.

Bez právneho významu nie sú ani vyjadrenia pedagógov z aktuálneho obdobia (k tomu viď č.l. 412 -
3. odsek druhej strany) o úplne nezvládnutej sebakontrole a ťažkých formách asociálneho správania.
Ďalšou skutočnosť je pohľad na osobu obžalovaného ako celok, tento má značne negatívnu prognózu
budúceho správania, keďže už v minulosti preberal negatívne formy správania z okolia a napriek pobytu
vo väzbe si zrejme neuvedomuje dôsledky páchania trestnej činnosti a ani hrozbu budúceho trestu; je
potrebné dodať, že na obžalovaného mal nepochybne vplyv ml. obž. Q. U.. Osoba obž. R. U. bola v

priebehu oboch konaní znalecky skúmaná, pričom zo skúmania vyplynuli viaceré negatívne poznatky,
pričom ale znalecký posudok súd nevykonal, nakoľko je obsahovo totožný s vykonanými listinnými
dôkazmi a preto jeho výkon súd považoval za nadbytočný.

Vzhľadom k osobe obžalovaného súd musel siahnuť k prostriedku ultima ratio a tým je nepodmienečný

trest pri obžalovanom. V tejto veci vystupuje aj psychologický efekt, keď v prípade obžalovaných, ktorí
nekorigujúsvojesprávaniepovýkoneväzby,existujenízkašancanaichnápravuinouformouakoformou
nepodmienečného trestu.

Tento trest súd uložil pod spodnú hranicu trestnej sadzby modifikovanej v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák.,

titulom jej zníženia nielen na podklade vyhlásenia o vine v zmysle vyššie formulovaného stanoviska NS
SR, ale dokonca v zmysle § 118 ods. 1 Tr. zák. Do tohto trestu sa obligatórne zarátava aj vykonaná
väzba v trvaní takmer 6 mesiacov, pričom v prípade korekcie je možné jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu do výkonu ústavnej výchovy v RC Sološnica. Trest pre osobu mladistvého je nevyhnutný,
avšak v prípade osoby ml. R. je vhodné uložiť trest znížený pod spodnú hranicu trestnej sadzby, v čom je

zohľadnený jeho nízky vek (dokonca v čase skutku hraničný vek pri trestnej zodpovednosti) a negatívny
vplyv brata, ktorý ho zrejme ani neovplyvňuje vedome, pričom tento vplyv si zrejme neuvedomuje ani
jeden z bratov.

Obžalovaný je už aktuálne vo výkone väzby a trest, ktorý mu bol uložený v tomto konaní postačuje na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, pričom súd len okrajovo poukazuje, že tento trest zodpovedá
aj ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., keď trest nepodmienečný sa vždy považuje za trest prísnejší vo
vzťahu k trestu podmienečnému (k tomu viď napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: 23To/13/2018 zo
dňa 13.03.2018).

S poukazom na uvedené preto súd rozhodol tak, že uložil mladistvému obžalovanému súhrnný trest v
zmysle vyššie uvedeného a na jeho výkon obžalovaného zaradil do ÚVTOS pre mladistvých.

Okrem vyššie uvedeného súd rozhodol o zaistenej veci tak, že nariadil jej zničenie ako veci nepatrnej
hodnoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.