Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108229972
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1108229972.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: C.. Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
XXX, zastúpeného JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi: M. P.,
R..F.., X. C. T. F. F. Š. X, V., IČO: XX XXX 441, zastúpeného MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10,
Bratislava, IČO: XX 233 028, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 9C/153/2008-153

zo dňa 6.7.2010, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru daného
navrhovateľovi odporcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné, odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške XX.XXX,XX euro brutto do X dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh na náhradu mzdy zamietol. V rozhodnutí ďalej uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške X XXX,XX euro k rukám
jeho právnej zástupkyne a povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok v
sume X XXX,XX euro, všetko v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 68 ods.1 písm. b/, ods.2, § 70, § 77 Zákonníka

práce, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa XX.X.XXXX doručil odporca navrhovateľovi dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom
zo dňa 7.8.2008, že pracovnú disciplínu neporušil a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával
podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Súd prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené dôvody ( odmietnutie splnenia pracovnej
úlohy stanovenej dňa XX.X.XXXX priamo nadriadeným zamestnancom a opakovaná neospravedlnená

neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku v dňoch XX.X., XX.X. R. 18.X.XXXX) v danom prípade

nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, aký Zákonník práce
predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce vzhľadom
k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a

intenzite porušenia konkrétnych povinností, ako aj k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny. Ďalšou
dôležitou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na posudzovanie závažnosti konania navrhovateľa bol fakt,
že odporcovi v súvislosti s konaním zamestnanca, ktorým mal závažne porušiť pracovnú disciplínu,
nevznikla žiadna škoda ani iná ujma.

V nadväznosti na rozhodnutie v určovacej časti návrhu, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi s

použitím ust. § 79 ods.1,2 Zákonníka práce náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
za obdobie XX mesiacov v celkovej výške XX.XXX,XX euro brutto ( X.XXX.XXX,- Sk ), keď pri určovanívýšky priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce vychádzal z rozhodného obdobia X. štvrťroka
XXXX, v ktorom navrhovateľ dosiahol hrubý príjem vo výške XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX,- Sk mesačne.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa na náhradu mzdy ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p. v spojení s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške X.XXX,XX
euro. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo výške X.XXX,XX euro
rozhodol podľa ust. § 2 ods.2, § 4ods.2 písm. d/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom

znení.

Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca odôvodňujúc tým, že prvostupňové
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.), kedy
súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2písm. d/
O.s.p.). Podľa názoru odvolateľa neobstojí skutkové zistenie súdu prvého stupňa o tom, že úlohy, ktoré

navrhovateľovi dňa XX.X.XXXX uložil jeho priamy nadriadený Ing. Azari boli nesplniteľné, keď úvaha
súdu je v rozpore s obsahom svedeckej výpovede v konaní vypočutých svedkov Ing. R. a Ing. L. V.. Súd
prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia v časti týkajúcej sa posudzovania platnosti úkonu smerujúceho
ku skončeniu pracovného pomeru nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p. a neuviedol, z
akých dôkazov pri svojom závere o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vychádzal

a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. V odvolaní ďalej poukázal na to, že dňa XX.X.XXXX pred
skončením pracovného času navrhovateľ opustil svoje pracovisko a v dňoch XX.X. R. 18.X.XXXX nebol
na pracovisku prítomný, čím porušil svoju

11Co 10/2011-188

povinnosť podľa § 81 písm. b/ Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ opakovane
porušoval viac svojich povinností naraz, pričom tieto porušoval vedome a úmyselne. Intenzita jeho
porušenia pracovnej disciplíny je zvýraznená tým, že jeho povinnosťou ako vedúceho zamestnanca
podľa § 82 písm. e/ Zákonníka práce bolo aj zabezpečovať, aby ním riadení zamestnanci neporušovali

pracovnú disciplínu, a teda porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľom mohlo mať negatívny vplyv
na plnenie povinností ním riadenými zamestnancami - za tohto stavu porušenie pracovnej disciplíny
navrhovateľom dosahuje intenzitu závažného porušenia a použitie výnimočného spôsobu skončenia
pracovného pomeru bolo na mieste. Odporca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku súdu, ktorým nad rozsah priznaného
peňažného plnenia na návrh odporcu podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce zamietol návrh na
náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Zamietajúce rozhodnutie považoval za
nepreskúmateľné pre absenciu náležitého odôvodnenia a nevyporiadania sa s navrhovaným uložením

povinnosti odporcovi uhradiť mzdu až do času, v ktorom navrhovateľovi umožní pokračovať v práci a
taktiež s dôvodmi, ktoré navrhovateľ v súvislosti s nárokom na náhradu mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru prezentoval. Pracovný pomer navrhovateľa, ktorý uzavrel po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru v priebehu konania skončil, v súčasnosti je nezamestnaný, pričom
obchodná spoločnosť F.-N., F..E..D.. mu nevyplatila mzdu za obdobie ostatných ôsmych mesiacov, kedy

bol v tejto spoločnosti zamestnaný. Navrhovateľ poukázal na nesprávnu výšku súdom priznaného
priemerného mesačného zárobku XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX euro), keď z obsahu odôvodnenia nie je
zrejmé, z akého listinného dôkazu súd prvého stupňa pri jej určovaní vychádzal. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v napadnutej časti zmenil a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy od X. X. XXXX až do doby, v ktorej mu odporca umožní

pokračovať v práci.

Vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhovateľ poukázal na vzájomnú zameniteľnosť dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa XX.X. XXXX, keď z dokumentu nie je zrejmé, kedy
sa v prípade navrhovateľa malo jednať o čerpanie dovolenky bez súhlasu nadriadeného zamestnanca,

a kedy sa malo jednať o neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Splnenie zadaných pracovných úloh
mu bolo znemožnené konaním odporcu, ktorý mu odobral pracovné pomôcky na plnenie úloha z ktorého konania je zrejmé, že hľadal zámienku na skončenie pracovného pomeru. Z vykonaného
dokazovanie nie je zrejmé, prečo by mu zamestnávateľ inak bránil vo využívaní počítača, kancelárie,
telefónu, automobilu, informačného systému a odoprel čerpanie dovolenky, ktoré inak nikdy predtým

nebolo zamestnancom odopierané, ak na ňu mali nárok . Navrhovateľ uviedol, že jeho konanie
bolo jediným racionálnym spôsobom, ako čeliť správaniu sa zamestnávateľa a priamo nadriadených
zamestnancov; jeho konaniepotomnemôžebyť hodnotenéakotaké,ktorébymohlodosahovaťstupeň
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v určovacej
časti návrhu podľa ust. § 219 O.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

Odporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom uplatnil žiadosť, aby nebola navrhovateľovi priznaná náhrada mzdy z neplatného skončenia
pracovného pomeru za dobu presahujúcu XX mesiacov, resp. aby za toto obdobie bola náhrada mzdy
primerane znížená. Uloženie povinnosti zaplatiť náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru za dobu XX mesiacov predstavuje pre zamestnávateľa dostatočnú sankciu za neplatné

skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, a na druhej strane aj dostatočnú satisfakciu pre
zamestnanca. Vo vzťahu k dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru namietol hrubé
skreslenie skutkového stavu opísaného navrhovateľom, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
všetky navrhovateľom uvádzané pomôcky ( s výnimkou prístupu do počítačového systému ) mal v čase,
keďmubolipracovnéúlohyuloženéplnekdispozíciianaichvráteniebolvyzvanýažpotom,čovýslovne

odmietol uložené pracovné úlohy splniť a prejavil záujem ( i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že
jeho nadriadený s čerpaním dovolenky nesúhlasí ) opustiť pracovisko. Vo vzťahu k čerpaniu dovolenky
odporca poukázal na ust. § 111 ods.1 Zákonníka práce, podľa ktorého určuje čerpanie dovolenky
jednostranne zamestnávateľ a takéto konanie zo strany zamestnávateľa nemôže byť diskrimináciou
zamestnanca. O údajnom konflikte s nadriadeným zamestnancom ( hoci v priebehu dokazovania nebol

takýto konflikt preukázaný ) mal navrhovateľ informovať vyššie nadriadených zamestnancov odporcu
a vyzvať ich na zjednanie nápravy.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom

prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

11Co 10/2011-189

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 Z.z. ( ďalej „ Zákonníka práce „) v znení účinnom do
31.12.2008 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskoršie
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zmeniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť

Podľa § 79 ods. 1/ Zákonníka práce ak zamestnávateľ tak zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2/ Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého

dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa ust. § 134 ods.1,2 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodnom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období.

Podľa § 157 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu
nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1
O.s.p., zaoberal sa odvolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom,
či súdom nesprávne obsadeným. Odvolací súd dospel k záveru, že konanie prvostupňového súdu má

vadu uvedenú v ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p..

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm.
f) O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky
súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne

11Co 10/2011-190

opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou

garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p. ) zohráva vnútorné presvedčenie súdu.
Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich

komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižnevysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil; súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä

základnej požiadavke preskúmateľnosti majúcej opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia
opravnýchprostriedkov,aletiežpreto,žehocizákonnéustanoveniatýkajúcesaspôsobuodôvodňovania
rozsudkov samy o sebe nepožívajú ústavnoprávnu ochranu, súvisia s postupom súdu z hľadiska
práva na spravodlivý proces. Nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o
ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec ) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V posudzovanej veci prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie v rozpore s § 157 ods.2 O.s.p., keď
sa v ňom dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami relevantnými
pre posúdenie návrhu, a kedy v ňom dostatočne nevysvetlil jeho myšlienkový postup nielen s poukazom
na výsledky v konaní vykonaného rozsiahleho dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia potom

spôsobilo, že dôvodnosť námietok oboch účastníkov, vznesených v podaných odvolaniach vo vzťahu
k výrokom súdu uvedených v rozhodnutí , nie je možné preskúmať a vyhodnotiť vo vzťahu k záverom
prvostupňového súdu.

Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že v konaní o určenie neplatnosti

okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru(ktoréhoprvotnýmpredpokladomjepodanienávrhuvlehote
uvedenej v ust. § 77 Zákonníka práce ) musí súd posudzovať

všetky otázky relevantné pre posúdenie platnosti úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru,

a to či daný úkon spĺňa formálne náležitosti uvedené v ust. § 70 Zák. práce, či bol zamestnancovi
daný v lehote uvedenej v ust. § 68 ods.2 Zák. práce, či bol úkon vopred prerokovaný so zástupcami
zamestnancov(§74Zák.práce),čisazamestnanecdopustilkonaniauvedenéhovokamžitomskončení
pracovného pomeru a napokon, či takéto konanie je čo do intenzity možné posúdiť ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny oprávňujúcej zamestnávateľa pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru

týmto výnimočným spôsobom. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie neplatnosti úkonu smerujúceho
ku skončeniu pracovného pomeru musí ( tak, ako aj v iných veciach ) súd vychádzať zo starostlivo
zisteného skutkového stavu na základe dôkazov produkovaných nielen navrhovateľom, ale musia byť
dostatočne objasnené aj všetky skutočnosti uvádzané a preukazované druhou sporovou stranou. Vo
vzťahu k časti odôvodnenia rozhodnutia súdu nadväzujúceho na výrok o určení neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi podľa ust. § 68 ods.1 písm. b/
Zákonníka práce je treba konštatovať, že z neho nie je zrejmá nadväznosť medzi skutkovými zisteniami
získanými v procese dokazovania, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s námietkami
navrhovateľa týkajúcimi sa nedostatku formálnych náležitostí tohto úkonu a absentuje v ňom úvaha
súdu ( vychádzajúca z vykonaného dokazovania podložená právnym záverom ) , či a z akých dôvodov

je vôbec možné konanie zamestnanca uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru považovať
za porušenie pracovnej disciplíny s vyporiadaním sa podstatných námietok oboch účastníkov v tomto
smere , ktoré opakovane prezentovali v priebehu konania, a i v podaných odvolaniach. V tomto smere
nepostačuje iba stručná úvaha súdu o tom, že „ dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
nedosahovali taký stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, aký Zákonník práce

predpokladá pri skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zák. práce .“

Odvolací súd v súvislosti s uvedeným dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že konkretizácia dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné
uvedenie skutočností, oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v

podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod na tento disciplinárny
postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka,
a teda je dôvodom skončenia pracovného pomeru ( R 4/2002). V prípade, ak sú dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru viaceré porušenia pracovnej disciplíny ( tak, ako v danom prípade ), je
treba i v prípade nepreukázaného jedného, či viacerých dôvodov posudzovať,

11Co 10/2011-191

či ostatné porušenia pracovnej disciplíny odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom.Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej priznal navrhovateľovi právo na náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 33.787,29 euro a vo zvyšku návrh

zamietol ( ktoré rozhodnutie je priamo závislé od rozhodnutia o určovacej časti návrhu ) je treba ako
prvoradé uviesť, že náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru tak, ako ju upravuje
ust. § 79 Zákonníka práce, je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný
prideľovať zamestnancovi, trvajúcemu na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, prácu v
súlade s pracovnou zmluvou. Ak sa zamestnanec domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a náhrady mzdy, rozhoduje súd ( s predpokladom vyhovenia návrhu v časti o určenie neplatnosti
úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru ) o náhrade mzdy podľa stavu, ktorý je v čase
vyhlásenia rozhodnutia ( § 154 ods.1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je treba uviesť, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pri absencii
výpočtu priemerného zárobku ku dňu, kedy sa pracovný pomer medzi účastníkmi mal na základe

napadnutého úkonu skončiť , nie je možné ustáliť, či jeho výška uvedená v rozhodnutí ( XX.XXX,- Sk
brutto ) bola určená súdom prvého stupňa správne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
podľa ust. § 134 ods.1 Zák. práce sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje z hrubej mzdy
zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období ( v tomto prípade z obdobia X. štvrťroka
XXXX) a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období; uvedené znamená, že pre

výpočet priemerného zárobku nie je možné započítať peňažné plnenia poskytnuté zamestnávateľom
ako náhradu mzdy za neodpracované obdobie, napr. dovolenky, sviatky a pod.. Za nepreskúmateľné
považuje odvolací súd aj rozhodnutie v zamietajúcej časti nároku na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvého stupňa
za obdobie presahujúce XX mesiacov navrhovateľovi podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce náhradu mzdy

nepriznal vôbec a nepristúpil napr. len k primeranému zníženiu náhrady mzdy.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 3 v spojení s §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,

opätovne vo veci rozhodnúť výrokom

zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2
O.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi
navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci ( uplatneného návrhu
na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.7.2008 a o náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ) t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a
prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne

a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov
odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.