Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Lokša

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010719
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215010719.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Kataríny

Prazňákovej a Alžbety Kabátovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1.) R. G., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom Y., D. XX

2.) P. Q., nar. X.X.XXXX v T.,
trvale bytom T., G. 3

sú vinní, že
dňa 24.2.2006 obv. R. G. ako konateľ spoločnosti Q., spol. s r.o. v tom čase so sídlom I. P. XX, T.,
IČO: XX XXX XXX v úmysle sebe zadovážiť neoprávnený prospech, podal na Daňovom úrade Košice
IV, so sídlom Južná trieda 8, riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2005,
v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 63.837,88 Eur (1.923.180,- Sk), pričom si neoprávnene
uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z troch fiktívnych faktúr, a to č. 0005000132 zo dňa 28.9.2005,

č. 2005000135 zo dňa 30.9.2005 a č. 2005000137 zo dňa 30.9.2005, vystavených v celkovej sume
399.850,63 Eur (12.045.900,- Sk), z toho DPH v sume 63.837,88 Eur (1.923.180,- Sk), ktoré mu za
týmto účelom v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste vystavil obv. P. Q. ako konateľ
spoločnosti T. M., s.r.o. T., D. XX, IČO: XX XXX XXX, aj keď k predmetným zdaniteľným plneniam
nedošlo, čím si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet vo výške 63.387,88 Eur (1.923.180,- Sk),
t e d a
obžalovaný R. G.
- neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený

prospech a takým činom spôsobil značnú škodu,

obžalovaný P. Q.
- poskytol inému pomoc k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty v
úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a takým činom spôsobil značnú škodu,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný R. G.:
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona;
obžalovaný P. Q.:
- zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona formou pomoci
podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

1. Obžalovaný R. G.Podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

2. Obžalovaný P. Q.
Podľa § 44 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3
písm. e) Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému P. Q., keďže trest,

ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T 13/2012 zo dňa 21.8.2014 podľa
§ 221 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 3 rokov výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skúšobnú
dobu vo výmere 4 rokov s uložením probačného dohľadu je možné považovať za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal Okresnému súdu Košice II dňa 3.6.2015 obžalobu na

oboch obžalovaných pre skutok uvedený vo výroku kvalifikovaného ako zločin neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný P. Q. dopustiť vo
forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku).

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní R. G. a P. Q. urobili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe. Po otázkach položených im v súlade s ustanovením § 333 písm. c), d), f), g),
h) Trestného poriadku potvrdili, že
- rozumejú, z čoho sú obžalovaní,
- boli poučený o svojich právach, rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako zločinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, za spáchanie ktorého je trestná sadzba trestu

odňatia slobody od 4 do 10 rokov a
- dobrovoľne, z vlastnej vôle sa priznávajú k spáchaniu žalovaného trestného činu.
Na podklade návrhu prokurátora súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku.
Vyhlásenie obžalovaných malo za následok, že sa nevykonávali dôkazy súvisiace s výrokom o treste v

rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku.
Na podklade vyhlásenia obžalovaných súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný
sa stal a že ho spáchali obžalovaný R. G. a obžalovaný P. Q. tak, ako je uvedené v skutkovej vete
výroku rozsudku.
Jeho spáchaním obžalovaní naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že R. G. neoprávnene
uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech a s úmyslom spôsobiť značnú škodu.
Obžalovaný P. Q. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,
(vystavením fiktívnych faktúr), čím sa stal účastníkom trestného činu. Na trestnú zodpovednosť

účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa. (§ 21 ods. 2 Trestného zákona.)
Subjektívna stránka trestného činu je preukázaná vo forme priameho úmyslu, ktorý možno vyvodiť aj
zo spôsobu spáchania trestného činu.
Dokazovanie sa vykonávalo iba v súvislosti s výrokom o treste. Boli prečítané a oboznámené hodnotenia
obžalovaných z miesta bydliska, odpisy z ich registra trestov a ich predchádzajúce trestné rozhodnutia.

Obžalovaný R. G. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 4T/64/2009 zo dňa 5.12.2011 na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, z ktorého bol uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 4Pp/60/2014 zo
dňa 12.8.2014 z jeho výkonu podmienečne prepustený a na nevykonaný zvyšok trestu bola stanovená
skúšobná doba 3 rokov. Pri hodnotení osoby obžalovaného R. G. jeho obhajca poukázal na to, že

počas posledných troch rokov obžalovaný R. G. sa snaží viesť riadny život, stará sa o svoju družku a
maloletého syna a že ku skutku, z ktorého bol obžalovaný došlo pred viac ako 11 rokmi. Navrhol, aby
súd po zohľadnení vyhlásenia obžalovaného R. G., že je vinný, upustil od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom k trestu, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Humenné sp. zn. 4T 64/2009 vo výmere troch
rokov. Spáchanie trestného činu obžalovaný R. G. úprimne oľutoval, poukázal na to, že vedie riadny

život, stará sa o syna aj o družku, ktorí sú na neho odkázaní.Obžalovaný P. Q. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Prejednávaný trestný čin spáchal skôr,
ako bol rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 8T/13/2012 zo dňa 21.8.2014 odsúdený na
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a stanovením

skúšobnej doby na 4 roky, ktorá mu má uplynúť 22.8.2018. Obhajca obžalovaného P. Q. navrhol
prihliadnuť aj na to, že v čase spáchania skutku v roku 2006 bol vo veku blízkom veku mladistvým, bol
bezdomovcom a na páchanie trestnej činnosti bol zneužitý inou osobou. Za takých okolností sa stal
konateľom spoločnosti T. s.r.o. T., pričom podnikateľskú činnosť nevykonával a plnil iba pokyny, ktorými
ho priamy páchateľ usmerňoval. Od doby spáchania skutku až doposiaľ sa obžalovaný následne snažil

viesť riadny život, v súčasnosti sa stará o 10-ročného syna, ktorý bol zverený do jeho opatery a 3.6.2017
sa im narodil ďalší syn. Aj obžalovaný P. Q. spáchanie skutku úprimne oľutoval a predchádzajúci
trest, ktorý vykonal, bol na jeho prevýchovu a nápravu dostatočný. V záverečnej reči navrhol upustiť od
uloženia súhrnného trestu a to aj s poukazom na Dohovor o ľudských právach vzhľadom na dobu, ktorá
uplynula od spáchania skutku.
Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na priznanie oboch obžalovaných navrhol, aby súd uznal u oboch

obžalovaných skutok aj vinu v zmysle podanej obžaloby a aby im uložil tresty odňatia slobody na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu pre ich výkon so stredným stupňom
stráženia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonných ustanovení uvedených v § 34
ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,

znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
U oboch obžalovaných súd prihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
- že boli už za trestný čin odsúdení.
Poľahčujúcimi okolnosťami u obžalovaného R. G. bolo, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. (§ 36 písm. l) Trestného zákona)

U obžalovaného P. Q. súd zistil prevahu poľahčujúcich okolností v súlade s ustanovením § 36 písm. b),
d), h), l) Trestného zákona, že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých
osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval. Prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa§39ods.3písm.e)Trestnéhozákonapriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbu

však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia

ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a súd uložil obžalovanému R. G. trest odňatia
slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon ktorého obžalovanému podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Obžalovanému P. Q. súd upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže trest, ktorý mu bol uložený
rozsudkomOkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.8T13/2012zodňa21.8.2014podľa§221ods.3Trestného
zákona vo výmere 3 rokov výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skúšobnú dobu vo výmere 4 rokov
s uložením probačného dohľadu je možné považovať za dostatočný.

Uloženie nepodmienečných trestov odňatia slobody by malo najväčší negatívny dopad na ich rodiny. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zohľadnil nielen výnimočné okolnosti na strane obžalovaných,
ale aj okolnosti spáchania trestného činu. Je potrebné zdôrazniť, že k zamýšľanému následku - k
spôsobeniu značnej škody v prejednávanom prípade nedošlo. Daňový úrad obžalovanému R. G.
nevyplatil nadmerný odpočet DPH. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť aj dobu spáchania trestného činu,
ku ktorému došlo pred viac ako 11 rokmi. Aj tieto skutočnosti znižujú nebezpečnosť konania oboch

obžalovaných. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.