Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8815010490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2021,
v trestnej veci obž. J. S. stíhaného pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods.1, 2 Tr. zákona,
o odvolaní poškodeného Y. V. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/226/2015
zo dňa 30. júna 2021, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania poškodeného Y. V. z r u š u j
e rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/226/2015 zo dňa 30. júna 2021 vo výroku
o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
u k l a d á
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému J. S., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom ul. R. V.
XXXX/XX, Y., povinnosť uhradiť poškodenému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. č. XX, škodu vo
výške 3.365,24 eur (tritisíctristošesťdesiatpäť eur a dvadsaťštyri eurocentov) do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/226/2015 zo dňa 30. júna 2021 bol obž.
J. S. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods.1, 2 Tr. zákona

na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti E. s.r.o. so sídlom T. XX, U. nad M., IČO : XX XXX XXX, ktorý ako dlžník
nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril uspokojenie svojho veriteľa - spoločnosť E., s.r.o. so
sídlom L. XX, L., K. : XX XXX XXX, tým, že neuhradil poškodenej spoločnosti splatné faktúry č. 09/2011
na sumu 3.116,60 Eur, splatnú dňa 31.05.2011 a faktúru č. 17/2011 na sumu 248,64 Eur, splatnú dňa
27.09.2011, pričom v uvedenom období prednostne uhrádzal faktúry iných veriteľov, čím spoločnosti E.,

s.r.o. spôsobil škodu vo výške 3.365,24 Eur.

Za to mu bolo podľa § 44 Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože okresný
súd pokladal trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.10.2016, sp.zn.
21T/33/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.10.2017, sp.zn. 4To/39/2017,
právoplatným dňa 17.10.2017, ktorým mu bol podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody podmienečne na 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky do 17.10.2021 s probačným

dohľadom, obmedzenie povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a
trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť na 6 rokov, na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XX,
L. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie poškodený Y. V.. V neskoršie
predložených dôvodoch cituje výrokovú časť napadnutého rozsudku a § 172 ods. 2 Tr. poriadku, pričom
zo skutkovej vety je nesporné, že odsúdený prednostne uhrádzal faktúry iných veriteľov a jemu ako
poškodenému spôsobil škodu v sume 3.365,24 Eur, čo súd nemal za pochybné, napriek tomu mu v
adhéznom konaní škodu nepriznal z jemu neznámych dôvodov. Tým, že rozsudok nie je odôvodnený,

čo do nepriznania náhrady, sú úvahy súdu nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Po takmer
päťročnom trestnom konaní mu súd odňal možnosť na spravodlivý proces vo veci náhrady škody.
Poukazuje na judikatúru ústavného súdu a tým, že súd neodôvodnil rozsudok, aj keď výška škody
je nesporná, nie je zrejmé akými úvahami sa spravoval a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne a v
rozpore so zákonom. Súd úplne ignoroval inštitút náhrady škody v trestnom konaní na úkor opísania v
odôvodnení rozsudku všetkých objektívnych skutočností, ktoré ho viedli k „spravodlivému“ rozhodnutiu

vo veci nepriznania nároku na náhradu škody. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
škody a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z podania prokurátorky vyplýva, že sa nevyjadruje k dôvodom odvolania podaným poškodeným Y. V..

Krajský súd ako súd odvolací na podklade takto podaného opravného prostriedku poškodeným podľa
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,
prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a zistil, že odvolanie poškodeného je v
tomto smere možné považovať za dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30. júna 2021, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku,
t.j. že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa

obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie poškodeným len čo do výroku o náhrade škody,

krajský súd preskúmal len tento napadnutý výrok.

Okresný súd v tejto trestnej veci vyhotovil zjednodušený rozsudok v zmysle § 172 ods. 2 Tr. poriadku,
keďže obžalovaný a prokurátor sa ihneď vzdali práva podať opravný prostriedok a preto tento
neobsahuje odôvodnenie. Aj vzhľadom na povahu odvolacích námietok poškodeného, ktorý považuje

napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa mal
na takýto postup splnené všetky Trestným poriadkom uvedené požiadavky a tento je správny a súladný
so zákonom.

Vovzťahukodvolaniupoškodeného jevprvomradepotrebnéuviesť,žeust.§307Tr.poriadkuupravuje,

ktoré osoby a pre nesprávnosť, ktorého výroku môžu rozsudok odvolaním napadnúť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon poškodenému priznáva oprávnenie podávať odvolanie len proti
výrokuonáhradeškody(resp.preto,žetakýtovýrokchýba).Poškodenýtedanemôžeodvolaniepodávať
proti výroku o vine, ani proti výroku o treste.

V prieskumnom konaní krajský súd zistil, že prvostupňový súd poškodeného Y. V. podľa § 288 ods.
1 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, a keďže napadnutý rozsudok
neobsahuje odôvodnenie, nie je možné preskúmať dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bolobžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Totoustanovenieumožňujepoškodenému,abyužvrámcitrestnéhokonania,vmedziachtzv.adhézneho

konania, dosiahol prisúdenie nároku na náhradu škody. Povinnosť nahradiť škodu alebo jej neuhradenú
časť môže súd uložiť len v odsudzujúcom rozsudku, ak to poškodený navrhol (§ 46 ods. 3 Tr. por.),
a ak obžalovaný poškodenému spôsobil škodu práve trestným činom, zo spáchania ktorého ho uznal
súd vinným [ § 164 písm. a) Tr. por.]. Z dikcie odseku 1 vyplýva, že ak je spôsobenie škody a jej
výška súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o

povinnosti obžalovaného nahradiť ju poškodenému vždy rozhodnúť, pokiaľ už škoda nebola uhradená
celkom alebo sčasti. Ak škoda bola sčasti uhradená, súd rozhodne len o povinnosti nahradiť ešte
neuhradenú časť spôsobenej škody. Z ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že ak v
adhéznom konaní poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody, je súd povinný, ak sú na
to dostatočné podklady, zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu
spôsobenej škody a neodkazovať poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach - teraz civilný

proces (R 34/1963).
Trestný čin zvýhodňovania veriteľa je tzv. úpadkovým deliktom, ktorého objektom je právo veriteľa na
uspokojenie svojej pohľadávky (podľa zásad konkurzného a reštrukturalizačného konania). Z hľadiska
objektívnej stránky ide o konanie, ktorým páchateľ zmarí, čo aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa
tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Uspokojením veriteľa je poskytnutie takého

plnenia v jeho prospech, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu medzi ním a dlžníkom. Zvýhodnenie
veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je platobne neschopný alebo nadmieru zadlžený, plní jednému
veriteľovi spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov.
Škodou v prípade trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona je hodnota
zmarenej pohľadávky v tej jej časti, ktorá by bola inak pomerne uspokojená.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, súd prvého stupňa, potom ako prijal vyhlásenie o vine
obžalovaného oboznámil listinné dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody a to faktúry
č.09/2011a17/2011(zčl.7-8),oznámeniapoškodenéhoopostúpenípohľadávokzospoločnostiE.s.r.o.
na neho ako fyzickú osobu a k tomu prislúchajúcu zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa
2.12.2016, ako aj rozdelenie pohľadávok medzi spoločníkov spoločnosti (viď čl.278-280 a 283-287).

Krajský súd následne na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie a so súhlasom procesných strán
prečítal znalecký posudok znalca z odvetvia účtovníctva a daňovníctva Ing. Štefana Tichého ako aj jeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 21.10.2015 a z hlavného pojednávania zo dňa 12.12.2018, z
ktorých ako záver vyplýva, že ku dňu splatnosti faktúr poškodenej spoločnosti E. s.r.o. mala spoločnosť
E. s.r.o. dostatok finančných prostriedkov v pokladni spoločnosti na úhradu obidvoch faktúr v plnej výške.

Súhrn týchto dôkazov potom umožnilo odvolaciemu súdu zaoberať sa uplatneným nárokom na náhradu
škody poškodeným Y. V. a tento aj vo výške ustálenej v skutkovej vete napadnutého rozsudku priznať
a to na základe vyššie uvedeného ust. § 287 odseku 1 Tr. poriadku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že
obžalovaný pri vyhlásení o vine a pri kladení jednotlivých otázok je dotazovaný mimo iného aj na to, či
rozumie, čo tvorí podstatu skutku, právnej kvalifikácii, či sa dobrovoľne priznal a podobne. Obžalovaný

sa teda priznáva nielen ku konaniu, ktoré zakladá určitú právnu kvalifikáciu skutku ale aj k následkom
spôsobených týmto jeho konaním, teda aj ku škode. Výška spôsobnej škody je súčasťou popisu skutku
a z oboznámených listinných dôkazov vyplýva nárok poškodeného a preto prvostupňovému súdu nič
nebránilo v tejto časti o nároku poškodeného, ktorý si uplatňoval škodu vo výške 3.365,24- eur,
rozhodnúť.

Toto pochybenie napravil krajský súd a to tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
zrušil a následne vo veci rozhodol sám s tým, že obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenému
škodu vo výške 3.365,24 eur, ktorá bola poškodenému preukázateľne súdeným prečinom spôsobená,
keďže podľa záverov znaleckého posudku spoločnosť E. s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na
úhradu obidvoch faktúr v plnej výške. Uvedený nárok bol pritom priznaný poškodenému Y. V. ako fyzickej

osobe, hoci tento bol pôvodne nárokom spoločnosti E. s.r.o, v ktorej pôsobil ako konateľ a spoločník,
keďže medzičasom došlo k postúpeniu tejto pohľadávky naňho.
Odvolací súd v rámci vysvetľujúcej argumentácie záverom ešte dodáva, a ako to napokon vyplýva aj
zo spisu, že platobným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8Rob/75/2012 zo dňa
04.05.2012, právoplatným dňa 02.06.2012 bola spoločnosť E. s.r.o. zaviazaná uhradiť spoločnosti E.

s.r.o. sumu vo výške 3.365,24 eur s príslušenstvom.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka „právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom(štatutárne orgány)“. V zmysle § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka je štatutárnym orgánom spoločnosti
s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.

Páchateľom súdeného trestného činu môže byť len dlžník, či už priamo ako fyzická osoba alebo ak je
dlžníkom právnická osoba, tak štatutárny zástupca právnickej osoby (tzv. konanie za iného - § 128 ods.
8 Tr. zák.).

Spoločnosť E. s.r.o. ako obchodná spoločnosť je právnickou osobou v zmysle Občianskeho zákonníka,

teda má vlastnú právnu subjektivitu odlišnú od právnej subjektivity osôb, ktoré sú jej členmi. Znamená
to, že nie je možné hovoriť o totožnosti účastníkov, ak v jednom prípade bola k náhrade škody zaviazaná
právnická osoba E. s.r.o. a v druhom prípade - v trestnom konaní fyzická osoba obž. Y. S..

V danom preto nejde o totožný nárok. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 3. júla 2012, sp. zn. IV. ÚS 55/2012 totožnosť veci, resp. uplatňovaného nároku je daná, ak je daná

totožnosť účastníkov, predmetu konania a ide o rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa uplatňuje
právo. Nejde o totožnosť veci, ak chýba čo len jeden znak totožnosti veci.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.