Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207207
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8316207207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Y. U.V., W.. XX.XX.XXXX, F.
H. XXXX/X, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, IČO: 43 106 927,
so sídlom Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanej: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/X, XXX XX
Q.,ourčeniehranice,vyprataniepozemku,odstránenieživéhoplota,uvedenievecidopôvodnéhostavu,
zdržanie sa konania a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.
k. 15C/265/2016-216 z 13. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o
odstránenie živého plota, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 3. augusta 2016 domáhal, aby

rozsudkom určil, že hranica medzi pozemkom žalobcu parcela C-KN č. XXXX/XX, katastrálne územie
Humenné a pozemkom žalovanej parcela C-KN č. XXXX/XX, katastrálne územie Humenné prebieha po
priamke určenej bodmi, ktoré budú znázornené na znaleckom posudku, ktorý bude súčasťou rozsudku
a zaviazal žalovanú vydať žalobcovi plochu ohraničenú bodmi podľa znaleckého posudku a nahradiť
trovy konania.
2.2 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku
trvalé trávne porasty o výmere 451 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Humenné, zapísanej na

liste vlastníctva č. XXXX a žalovaná je výlučnou vlastníčkou a užívateľkou parcely C-KN č. XXXX/XX,
druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 411 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území Humenné,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaná porušila hranicu medzi jej pozemkom a jeho pozemkom
a odobrala časť jeho parcely skoro po celej dĺžke minimálne o šírke 30 cm až 40 cm, čo mu potvrdili aj
predchádzajúcivlastníciparcelyY.Q.ajehomanželkaY.,ktorípredtýmnežmuodpredalitentopozemok,
ho neužívali minimálne po dobu pätnástich rokov, čo využila žalovaná. So žalovanou sa chcel dohodnúť
mimosúdne, preto ju listom z 27. júna 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal, aby v

rámcimimosúdnejpokonávkydalizameraťhranicumedziichpozemkamigeodetom,ktoréhosispoločne
vyberú. Žalovaná na jeho výzvu nereagovala.
2.3 Žalobca 26. februára 2018 doručil súdu návrh na rozšírenie žaloby, v ktorom uviedol, že 16. mája
2016 nadobudol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k pozemku zapísanému na LV č. XXXX, katastrálneúzemie Humenné, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty a na tomto pozemku,
ktorého je výlučným vlastníkom, sa nachádzala aj vodná pumpa, vlastníkmi a zriaďovateľmi ktorej boli
predchádzajúci vlastníci Y. Q. s manželkou Y.. Túto nehnuteľnosť chcel od prvopočiatku nadobudnutia

využívať v súlade s pôvodným určením, avšak pumpa, ktorá sa nachádzala v priamom území jeho
novonadobudnutého majetku, sa stala predmetom vážneho sporu medzi ním a žalovanou. Podrobnosti
o nemožnosti využívania jeho novonadobudnutého majetku vysvetľuje a dokonale objasňuje ním
podané trestné oznámenie z 27. júna 2016. Opakovane sa pokúšal verbálne dohodnúť mimosúdnym
vysporiadaním o vydaní pozemku, avšak jeho iniciatíva ostala bez pozitívneho výsledku. Žalovaná

mu fyzickou likvidáciou pumpy znemožnila užívať zdroj úžitkovej vody, na ktorý mal nespochybniteľný
nárok, a to tým, že pumpu nachádzajúcu sa na jeho pozemku, patriacu jednoznačne jemu, zasypala
cementom, čím ju definitívne znefunkčnila a zamedzila mu tak užívanie jeho majetku. V dôsledku
protiprávnehoaničímneodôvodnenéhokonaniažalovanejmutedavzniklaškodatým,žesimuseldenne
na svoje záhradkárske potreby osobne prinášať úžitkovú vodu na zalievanie plodín, čo predstavovalo
približne dvesto litrov denne v období máj až september 2017, a preto za obdobie desiatich mesiacov

požaduje náhradu škody vo výške 500,- eur. Žalovaná sa dopustila neoprávneného zabratia a užívania
časti jeho pozemku a na tomto nasadila živý plot (rastlinu Buksus) v dĺžke asi tri metre, ktorá je toho
času vysoká jeden meter. Voči jeho osobe boli uskutočnené viaceré a opakované vyhrážky s tým,
že syn žalovanej ho so zbraňou v oblečení upozornil, že ho poškodí a susedia ho upozornili, že syn
žalovanej chodí s pištoľou vo vrecku. Preto navrhol, aby súd rozhodol, že jeho návrh je v plnom rozsahu

oprávnený a prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a
prevádza na pozemku jednoznačne patriacemu žalobcovi, a v termíne do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalobcu a ďalej, aby do pôvodného
stavu uviedla vodnú pumpu nachádzajúcu sa taktiež na pozemku žalobcu, ako aj vypratala pozemok
patriaceho žalobcovi, ktorým si neoprávnene vymedzila svoje územie. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal

náhradu škody vo výške 500,- eur, ktorú spôsobila žalovaná, ako aj ostatné náhrady a aby súd určil, že
hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovanej prebieha po priamke určenej bodmi, tak ako
je znázornené na katastrálnej mape.
2.4 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 15C/265/2016-36 z 15. marca 2018 pripustil rozšírenie žaloby
tak, že jej petit znie: „Prikazuje žalovanej, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala

a prevádza na pozemku patriacemu žalobcovi a odstránila živý plot nachádzajúci sa na pozemku
žalobcu a aby uviedla do pôvodného stavu vodnú pumpu nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu a
vypratala pozemok patriaci žalobcovi, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Priznáva
žalobcovi náhradu škody, ktorú spôsobila žalovaná vo výške 500,- eur a náhradu trov, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Určuje, že hranica medzi pozemkom žalobcu parcela C-

KN č. XXXX/XX, k. ú. Humenné a pozemkom žalovanej parcela C-KN č. XXXX/XX k. ú. Humenné
prebieha po priamke určenej bodmi, tak ako je to znázornené na katastrálnej mape, do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2.5 K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie 16. mája 2018. Tvrdila,
že žalobu považuje za nedôvodnú a určenie priebehu hranice je prípadným technickým problémom,

ktorého sa možno domáhať v katastrálnom konaní, a nie v konaní pred súdom, pretože priebeh hranice
po priamke je nesporný a nikto to ani nerozporuje. Geodetom má zameranú hranicu a živý plot ako
aj pumpa (ručné stojanové čerpadlo na úžitkovú vodu), ktorá je jej vlastníctvom, sa nachádza na jej
pozemku. Jedná sa o dlhodobý tridsaťročný užívací stav, ktorý rešpektoval aj predchádzajúci vlastník
Y. Q. predtým, ako svoj pozemok odpredal žalobcovi. Hranice medzi pôvodnými pozemkami v tejto

záhradkárskej osade boli nesporné. Predchádzajúci vlastník Y. Q. sa o svoj pozemok ani nestaral.
Pozemok bol zarastený a nemal záujem ho dokonca ani pokosiť. Náhradu škody vo výške 500,- eur ako
údajnú náhradu za denné prinášanie dvesto litrov úžitkovej vody na zalievanie, žalovaná považuje za
nedôvodné. Pumpa nie je vlastníctvom žalobcu, nie je na pozemku žalobcu a ani technicky nie je možné
dosiahnuť výdatnosť prameňa vody dvesto litrov na deň.

2.6 Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 4. júna 2018 vzhľadom na uznesenie, č. k.
15C/265/2016-36 z 15. marca 2018 a skutočnosť, že žalovaná napriek upozorneniu a jeho požiadavke
na vypratanie pozemku a uvedenie vodnej pumpy do pôvodného stavu tak neurobila, žiadal, aby súd
vydal rozhodnutie, ktorým ho splnomocní na objednanie si dodávateľa na odstránenie veci, ktoré sa
nachádzajú na jeho pozemku a spojazdnenie vodnej pumpy. Zároveň vyčíslil trovy konania vo výške

869,90 eur, ktoré predstavujú sumu ním uhradenú právnemu zástupcovi, ale aj škodu za nosenie vody
v dôsledku nefunkčnej pumpy za mesiac apríl, máj, jún 2018 vo výške 100,- eur.
2.7 Žalobca podaním z 13. júna 2018 navrhol, aby súd vydal rozhodnutie o splnení rozhodnutia a
náhrade trov konania z dôvodu, že medzičasom sa vyskytla okolnosť dôležitého záujmu, keďže podľajeho informácií, ktoré má zo zdrojov blízkych žalovanej, žalovaná vyhlasuje, že odpredá pozemok aj
byt a odsťahuje sa k dcére do Berlína. V dôsledku toho má vážne obavy, že žalovaná sa ignorujúc
rozhodnutie súdu, dopustí neoprávneného postupu a tým bude majetkovo a finančne poškodený. Preto

žiada o vydanie neodkladného opatrenia na blokáciu pre parcelu č. XXXX/XX a parcelu č. XXXX/XX v
katastrálnom území Humenné s tým, že vlastník nehnuteľnosti nesmie s predmetnou nehnuteľnosťou
nakladať až do právoplatnosti príslušného rozhodnutia Okresného súdu Humenné.
2.8 Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 15C/365/2016-49 z 19. júna 2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12. júla 2018, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.9 Žalobca 9. augusta 2018 doručil súdu prvej inštancie stanovisko k predvolaniu, v ktorom uviedol,
že mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie napriek tomu, že uznesením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11. mája 2018 a vykonateľnosť 25. apríla 2018 bolo podľa neho vo veci bez odvolania
žalovanejdefinitívnerozhodnutéavsúčasnostisadomáhareálnehosplneniauznesenia,čožalovanádo
dnešného dňa neurobila. V priloženom vyjadrení sa žalovaná voči právoplatnému rozhodnutiu odvoláva,
apretonerozumie,čotomáznamenať.Pretožiadasúd,abyvyjadreniezamietolakonedôvodné,potvrdil

právoplatnosť uvedeného uznesenia a prikázal žalovanej, aby bez oddiaľovania splnila to, čo jej bolo
uložené.
2.10 Žalobca v podaní z 12. septembra 2018 uviedol, že žalovaná predložila fotokópiu mapy, ktorá sa
zhoduje s jeho, avšak žalovaná ju nerešpektuje a protiprávne si prisvojila kus jeho záhrady, posunula
hranicu pozemku a napriek rozhodnutiu súdu ho stále užíva. Ako prílohu tohto podania predložil súdu

svoj nákres, z ktorého jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva jeho právo na vrátenie predmetnej veci.
Ďalej uviedol, že žalovaná úmyselne zavádza súd, pretože pumpa, na ktorú sa odvoláva, už neexistuje
asiosemnásťaždvadsaťrokovataktotopotvrdzujúajsusedia.Jehopumpasanachádzavovzdialenosti
devätnásť metrov od budovy, inštaloval ju predchádzajúci vlastník Y. Q. a je 40 cm na jeho pozemku a
20 metrov a 11 centimetrov od cesty. Čo sa týka výdatnosti žalobca uviedol, že jej jednorazová kapacita

je 48 litrov, a v priebehu 6-8 minút je znovu naplnená na uvedené množstvo. To, že ručne donáša na
zalievanie vodu, mu môžu potvrdiť piati susedia. Preto žiada, aby námietky žalovanej súd neakceptoval,
vyhlásil ich za zmätočné, zavádzajúce v snahe získať pre seba neoprávnený majetkový prospech a teda
podľa jeho názoru ide jednoznačne o lživé tvrdenia.
2.11 Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie 22. mája 2019 uviedol, že štvrtý geodet K.. V. to

vymeral správne, z čoho vyplýva, že záber pri ceste je 45 cm a pri pumpe to činí 15 cm. Podľa predošlého
majiteľa Y. Q. pumpa bola jeho vlastníctvom a vlastníctvom jeho manželky a žalobca kúpou pozemku
nadobudol vlastnícke právo k pozemku a k pumpe. Preto žiadal, aby sa žalovaná stiahla za hranicu a
aby ona a jej syn nepáchali trestný čin tým, že prekladajú hraničné kolíky ako chcú.
2.12 Žalobca v podaní z 27. júna 2019 uviedol, že pumpa je 15 cm na jeho pozemku a živý plot už

neexistuje, avšak bol vysadený presne na vymeranej hranici geodetom V.Á., z čoho teda vyplýva, že
žalovaná od začiatku vedela, kde je pôvodná hranica. Náhradu škody vo výške 500,- eur si uplatnil len
za dva roky a uplynuli už ďalšie tri roky a tri mesiace, takže celá škoda k 30. júnu 2019 činí 1.487,25
eur, preto žiada, aby súd túto škodu uznal v plnej výške. Na polievanie spotrebuje 200 - 240 litrov vody
denne, pričom ju musí nosiť do kopca dĺžky až 150 metrov. To môžu potvrdiť manželia L., Ď. a pani R..

Pumpa v jednom ťahu môže vypumpovať 48 litrov a potom sa musí počkať 6-8 minút, kedy sa opäť
môže pumpovať 48 litrov. Prílohou tohto podania bolo vyčíslenie trov konania, kde za nosenie vody v
dôsledku nefunkčnej pumpy si vyúčtoval sumu 3 x 250 ,- eur a za nosenie vody v období troch mesiacov
roka 2019 sumu 125,- eur.
2.13 Žalobca na pojednávaní konanom 10. februára 2020 predložil súdu podanie obsahujúce vyčíslenie

trov konania k 30. decembru 2019, z ktorého vyplýva, že požaduje za nosenie vody v dôsledku
nefunkčnej pumpy sumu 1.000,- eur, teda za každý roky 2016 až 2019 vrátane sumu 250,- eur a za
vypratanie pozemku a odstránenie plechov, ktorými si žalovaná neoprávnene vymedzila svoje zobraté
územie 140,- eur. Preto žiadal rozšíriť žalobu priznaním náhrady škody vo výške 1.140,- eur Zároveň
uviedol, že na odstránení živého plota nachádzajúceho sa na jeho pozemku netrvá, nakoľko žalovaná

tento plot odstránila.
2.14 Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu na
pojednávaní konanom 10. februára 2020 pripustil rozšírenie žaloby v časti výšky náhrady škody na sumu
1.140,- eur s tým, že ostatná časť žalobného návrhu v zmysle jeho uznesenia z 15. marca 2018 zostala
zachovaná v pôvodnom znení. Podľa názoru súdu výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom

aj na konanie o zmenenej žalobe v časti uplatnenej výšky škody.
2.15 Žalobca v podaní z 29. júla 2020 označenom ako „Rozšírenie žaloby o trestný čin uviedol, že 9.
júna 2020 prišiel na svoju záhradku, kde spolu s pani T. našli zničené záhony cesnaku, paradajok, jahôd,
papriky, kapusty, jeden ovocný stromček hrušky, dve ovocné stromčeky čerešní a tri kríky egrešov, čonebolo prvýkrát. K zničeniu ovocných stromčekov, ako aj úrody zeleniny došlo podľa neho konaním
žalovanej,ktorávykonávalavblízkostichemicképostreky.Škoduzaovocnéstromčekyakríkyazeleninu
za rok 2020 vyčíslil na sumu 694,96 eur. Na otázku súdu, či navrhuje, aby súd rozhodoval aj o sume

694,96 eur na pojednávaní konanom 20. augusta 2020 však uviedol, že to necháva na posúdenie súdu,
či bude o tom rozhodovať súd alebo polícia.
2.16 Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomností všetkých strán sporu
na pojednávaní konanom 20. augusta 2020 zamietol návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o náhradu škody
vo výške 694,96 eur (v zmysle podania z 29. júla 2020). Toto svoje rozhodnutie odôvodnil súd tým, že

podľa žalobcu ku škode vo výške 694,96 eur došlo zo strany žalovanej vykonaním chemického postreku.
Doterajšie dokazovanie bolo zamerané na ustálenie hranice medzi záhradkami, ale aj za účelom, či
došlo zo strany žalovanej k odňatiu pumpy, ktorá mala byť vlastníctvom žalobcu, čím mala byť žalobcovi
spôsobená škoda, keďže každoročne si musel vodu na záhradku nosiť. Súd tak ustálil, že výsledky
doterajšieho dokazovania by neumožnili súdu rozhodnúť o navrhovanom rozšírení žaloby, keďže podľa
žalobcu táto škoda mu bola spôsobená na inom skutkovom základe, ako bol doteraz čo do spôsobenia

uplatňovanej škody žalobcom tvrdený. Ďalej bolo pre súd zrejmé, že súdne konanie by sa nehospodárne
predĺžilo a museli by sa vykonať ďalšie dôkazy, preto súd návrh žalobcu o rozšírenie žaloby o zaplatenie
694,96 eur zamietol, pričom dodal, že žalobcovi nič nebráni domáhať sa svojich práv v inom konaní.

3. 3.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Y. Q. a Y. Q. ako predávajúci a

žalobca ako kupujúci uzatvorili 16. mája 2016 kúpnu zmluvu, ktorou sa zaviazali predať žalobcovi svoje
spoluvlastnícke podiely na parcele C-KN č. XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere
451 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Humenné. V tejto kúpnej zmluve predávajúci vyhlásili, že
kupujúcemu je stav prevádzanej nehnuteľnosti dobre známy, pretože túto nehnuteľnosť už toho času
užíva. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Humenné z 13. júna 2016 je výlučnou vlastníčkou parciel

registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 20 m2 a parcelné
číslo XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 411 m2 žalovaná. Podľa katastrálnej
mapy z 31. mája 2016 parcela č. XXXX/XX susedí s parcelou č. XXXX/XX. Žalobca listom označeným
ako „Pokus o mimosúdnu pokonávku z 27. júna 2016 požiadal žalovanú o určenie hranice medzi ich
parcelamizdôvodu,žezistil,žežalovanámalavyužiťstav,keďpredávajúciniekoľkorokovsvojpozemok

nevyužívali a odobrať z teraz už jeho pozemku po dĺžke minimálne 30 až 40 cm. Vyzýval ju, aby objednali
znalca v odbore geodézia, ktorý by hranicu v prírode vytýčil s tým, že náklady budú znášať na polovicu.
3.2 V trestnom oznámení z 27. júna 2016 žalobca uviedol, že záhradku začal užívať v máji 2016, vyčistil
ju a nasadil si plodiny, avšak na pozemku, ktorý odkúpil je aj pumpa, ktorú nadobudol spolu s pozemkom
a ktorú samozrejme aj začal užívať a naposledy ju použil v sobotu 11. júna 2016, keď polieval záhradku a

vyčerpal asi 120 litrov vody. V nedeľu na záhradku nešiel a v pondelok 13. júna 2016 prišiel na pozemok
a zistil krádež pumpy, ale aj to, že rúra na jeho pumpe je zasypaná. Nevedel, kto pumpu zobral a kto
zasypal rúru. Následne sa od pani Ď. dozvedel, že 13. júna 2016, keď spolu išli od autobusu na svoje
záhradky, sa jej žalovaná a pani L. zdôverili, že odmontovali pumpu, a do rúry naliali betón. Pani L.
to povedala pani Ď., a táto to v ten istý večer telefonicky povedala jemu. Tieto dve svedkyne, by mali

potvrdiť, že k odcudzeniu pumpy a zasypaniu rúry došlo pričinením žalovanej. Skutočnosť, že pumpa mu
patrí môžu potvrdiť manželia Q.Š., preto žiada, aby orgány činné v trestnom konaní preverili, či nedošlo
k spáchaniu trestného činu.
3.3 Podľa upovedomenia vydaného Okresným úradom Humenné 22. septembra 2016 bol žalobca, ako
účastník konania upovedomený, že vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť Y. F. tým, že v čase od 11. júna 2016 do 13. júna 2016 v
záhradkárskej oblasti na Podskalke v Humennom mal žalobcovi poškodiť pumpu a zasypať ju betónom,
bola vec odložená, lebo nie je dôvod začať konanie vo veci priestupku proti majetku, nakoľko zo spisu
Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné nevyplýva jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy
a poškodenej rúry, keď aj podozrivý tvrdil, že je ich vlastníkom, pretože kúpil novú a túto skutočnosť

potvrdila aj jeho matka E. F. a svedok Y. Q. sa k tomu nevedela vyjadriť, lebo ako uviedla do uvedenej
záhradkárskej oblasti s manželom už skoro desať rokov takmer vôbec nechodili.
3.4 Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru z 25. februára 2020 žalobca 27. júna 2016
podal písomné oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku. Z tohto konania mal byť podozrivý Y. F.,
W.. XX.XX.XXXX a mal ho spáchať tým, že v čase od 11. júna 2016 do 13. júna 2016 odcudzil pumpu

na čerpanie vody, ktorá sa podľa oznamovateľa nachádzala na jeho pozemku a taktiež zasypal rúru
betónom, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 124,- eur a zasypaním rúry betónom a následnou
výmenou spôsobená škoda vo výške 100,- eur. Taktiež podal oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť E. F., a to tým, že v presne nezistenom čase v mesiacoch máj ajún 2016 povedala pred C. Ď. a J. Q. o oznamovateľovi, že je kriminálny živel a že bol v Nemecku viackrát
trestne stíhaný a že C. Ď. nazval kurva a J. Q., že je stará krava, čo podľa oznamovateľa nebola pravda.
Policajný zbor tiež oznámil súdu, že spisový materiál bol predložený na podnet na začatie konania o

priestupku Okresnému úradu v Humennom, Odboru všeobecnej a vnútornej správy, pričom lustráciou v
evidencii priestupkov, ktorou disponujú, sa nepodarilo zistiť ako bola predmetná vec na okresnom úrade
riešená.
3.5 Vytyčovacím náčrtom z 31. októbra 2018 vyhotoveným geodetom R. Q. bolo vytýčené zameranie
skutočného stavu hranice medzi pozemkami parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/XX v

záhradkárskej osade T., k. ú. Humenné so záverom, že užívanie hranice týchto pozemkov je v rámci
dovolených odchýlok. Z priloženého protokolu o vytýčení hranice pozemku vyplýva, že prítomný pri
tomto vytyčovaní bol iba žalobca. Vytyčovanie bolo vykonané na podklade súradníc z číselnej VKM
poskytnutých Okresným úradom Humenné, odborom katastrálnym a hranica pozemku bola vytýčená
prístrojom GPS zo súradníc poskytnutých Okresným úradom Humenné, odborom katastrálnym overená
omernými mierami. Zároveň boli vytýčené pomocné body na priamke 1 až 4.

3.6 Zo zamerania skutočného stavu užívacej a vlastníckej hranice medzi pozemkami parcelné číslo
XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX pre k. ú. Humenné vyhotoveného 29. marca 2019 geodetom
K.. Y. V. vyplýva hranica pozemku podľa katastra čiernou farbou a zelenou farbou je určená hranica
podľa doterajšieho užívania, kde v bode 2 je zásah 15 cm, v bode 1 zásah 30 cm a na hranici so
susedným pozemkom parcelné číslo XXXX/X zásah 0,45 metra, čo je rozdiel medzi právnym a užívacím

stavom. Podľa tohto zamerania pumpa sa nachádza na pozemku XXXX/XX bezprostredne hraničiacom
s parcelou č. XXXX/XX. Z priloženej technickej správy k zameraniu skutočného stavu vlastníckej a
užívacej hranice medzi týmito pozemkami vyplýva, že predmetné zameranie sa realizovalo v systéme
JTSK03 meraním v reálnom čase a súradnice zameraných podrobných bodov boli transformované
prostredníctvom základnej transformácie UGKKSR zo systému JTSK03 do S-JTSK a výsledky zo

zamerania sú znázornené geografickým výstupom a omernými mierami. Ďalej z technickej správy
vyplýva, že hranica pozemku medzi predmetnými parcelami už bola v teréne vytýčená, stabilizovaná
oceľovými roxormi a označená farbou, čím došlo k prevereniu tohto vytýčenia opätovným zameraním.
PôvodnévytýčeniebolorealizovanétiežprístrojomGPSmeranímvreálnomčase.Presnosťvyžadovaná
vyhláškou ku katastrálnemu zákonu podľa kódu kvality, a spôsobu tvorby mapy vyžaduje presnosť

overenia bodu zo strednou polohovou chybou do delta p= 24 cm pre triedu presnosti 3, ktorou je
vyhotovená mapa technicko-hospodárskeho mapovania z roku 1985. Keďže identické body sa na
predmetnej hranici nenachádzali, boli vytýčené a stabilizované s presnosťou samotného merania
prístrojom GPS, teda +/- 1 cm. Opätovným zameraním vytýčených bodov sa táto presnosť potvrdila. V
blízkom okolí sa však identické body nachádzali s rôznymi výsledkami 8 až 24 cm na plotoch a kovových

rúrkach, čo umožnilo použiť takýto postup vytyčovania. Zo zamerania a porovnania ďalej vyplýva, že
sporná pumpa sa nachádza na pozemku 5234/45, čo je znázornené v sútlači s katastrálnou mapou.
3.7 Podľa vyjadrení žalovanej k listinám o zameraní skutočného stavu predloženým žalobcom tieto
nepreukazujú žiadny neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pričom obidve merania sú
v rámci presnosti stanovenej vykonávajúcou vyhláškou ku katastrálnemu zákonu pre 3. triedu krajnej

presnosti podľa mapovania z roku 1985. Záver geodeta K.. V., že sporná pumpa je na parcele XXXX/
XX vo vzdialenosti 15 cm od hranice pozemku je výslovne alibisticky a ústretový k žalobcovi ako
objednávateľovi zamerania a ignoruje právnym predpisom stanovenú odchýlku. Z fotodokumentácie,
ktorú predložil žalobca, je nesporné, že v úseku, na ktorý poukazoval žalobca, sa nenachádzajú
žiadne hnuteľné alebo nehnuteľné veci prípadne kry, či dreviny, ktoré by boli v jej vlastníctve. Žalobca

nepreukázal, že k vodnej pumpe nadobudol vlastnícke právo.
3.8 Žalobca aj naďalej trval na tom, že žalovaná zaberala a zaberá pozemok až po ríbezle, a to 45 cm, čo
vymeral geodet V.. Pumpa bola vlastníctvom predchádzajúcich vlastníkov a kúpou pozemku nadobudol
vlastnícke právo k pozemku a k pumpe, takže žalobu považuje za opodstatnenú. Na pojednávaní
konanom 4. júna 2019 žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná vyhadzuje kolíky, o čom má

záznamy od polície. Navrhoval, aby sa súd pridržiaval zamerania skutočného stavu vyhotoveného K..
V., pretože čiernou farbou je vyznačený právny stav a zelenou je vyznačený skutočný stav, ktorým
preukazuje,žežalovanámunaozajzobralazjehopozemku,apretosadomáhatoho,akojetozamerané
vskutočnomstaveachce,abysúdnaozajurčil,žehranicajepodľaprávnehostavu,takakojezakreslená
v zameraní vyhotovenom K.. V. čiernou farbou.

3.9 Svedok K.. Y. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 10. februára 2020 uviedol, že pri
zameraní skutočného stavu, ktoré vykonal 29. marca 2019, bol prítomný iba žalobca. Avšak pokiaľ
ide vytyčovať hranicu, nemusí čakať na prítomnosť druhej strany, pretože na tento pozemok vstúpiť
ani nemusí, pričom postupuje podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané. Spresnil, že hranica v tomtoprípade už vytýčená raz bola a táto bola označená správne kovovými stĺpikmi, čo je právny stav, pričom
užívací stav bol uvedený žalobcom a podľa tohto užívacieho stavu bolo pre svedka zrejmé, že tento bol
posunutý do pozemku žalobcu. Ten je však taký, aký je a je bežné, že táto hranica je mierne pohyblivá,

keďže na mieste samom sa nenachádza žiadne oplotenie. Dodal že vykonal zameranie s presnosťou na
centimetre a body užívacieho stavu svedkovi ukázal žalobca, pričom toto bolo viditeľné podľa toho, ako
bola pôda obrobená a ako sa nachádzali ríbezle pána žalobcu. K vytyčovaciemu náčrtu vypracovanému
geodetom R. Q. uviedol, že bol zameraný stav, avšak nie je uvedená miera a ani nie je uvedený rozsah
tohto zameraného stavu. K odchýlkam sa vyjadril tak, že sú dané určité body súradnicové, ktoré spĺňajú

normu, avšak pri mapovaní sa môžu tieto odchýlky vyskytnúť, sú relatívne a to aj podľa toho ako
dochádzalo k meraniu v predchádzajúcom období a takisto aká technika bola pri tomto použitá, pričom
v rámci odchýlok sa môže počítať s metrážou do 24 cm. V tomto prípade však hranica v prírode nebola
daná, to znamená, že sa nenachádzali v prírode žiadne oplotenia, ku ktorým by vedeli s presnosťou
určiť túto hranicu, čiže táto sa vytyčovala nanovo podľa súradnicových bodov, ktoré sú dané katastrom
a tieto prístrojom prenesú na zemský povrch. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, či v tomto prípade išlo

o užívanie v rámci dovolených odchýlok, svedok uviedol, že mohlo tak dôjsť len v prípade bodu 2, z
ktorého je zrejmé, že nasledovne sa hranica presúva do takého trojuholníka a v zadnej časti je zásah
v rozmedzí 45 cm a v tomto prípade k zásahu došlo.
3.10 Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 10. februára 2020 uviedla, že pozemok s
chatkou vlastní jej rodina už tridsaťpäť rokov. Dostali ich spoločne aj so susedom starým Q., keď sa

rozdeľovalizáhradky.NeskôrpánQ.zomrelajehopozemokdostaljehosyn.Predchatkousichceliurobiť
pumpu, avšak prišiel za nimi pán Q. s tým, aby si dali pumpu do stredu pozemkov. Manžel žalovanej
každý rok túto pumpu dával dole a počas zimy ju uskladňoval. Sused Q. všetko nechal tak a málo chodil
na svoju záhradku, preto sa o túto pumpu starali žalovaná s manželom a na jeseň ju odmontovávali.
Avšak keď manžel ochorel, pumpa tam ostala a bolo to dosť rokov dozadu, ešte keď manžel žil, teraz

je už manžel sedem rokov mŕtvy, keď sa tá pumpa do pivnice nedala. Následne potom prišli vo februári
policajti, že chatky sú porozbíjané, aby sa prišli pozrieť, čo im z chatky zmizlo. Čo sa dalo pokradnúť aj
pokradli, avšak v tom čase bolo večer a bolo veľa snehu, teda nebolo všetko dobre vidieť. Až keď išla
na jar na záhradku si všimla, že pumpa tam nie je, pričom aj ostatní susedia mali pumpy pokradnuté.
Podľa žalovanej policajti zlodeja chytili, avšak ten všetko popredal. Aj ona bola určitý čas bez vody,

keďže jej chýbala pumpa. Vtedy ani nesadila. Keď bol manžel zdravší chodili ďalej na záhradku, avšak
chýbala im voda, tak povedali synovi, aby kúpil nejakú pumpu. Syn žalovanej kúpil pákovú, ale tam bol
aj nejaký piesok, nedala sa dobre namontovať, a preto jej syn potom túto pumpu privaril. Neskôr sa
pumpa pokazila následkom buchnutia nejakým cigánom, ktorý pracoval u suseda. Synovi hovorila, aby
sa to opravilo, avšak opraviť to nevedel, preto zo Svidníka doniesol novú pumpu, ktorú dali opraviť do

Brekova, ale nemohli ju hneď namontovať, keďže tamtá predchádzajúca pumpa bola na tomto mieste
privarená. Až následne ju odvalili a syn namontoval novú pumpu. Potom sa prišiel žalobca ako nový
vlastníkpredstaviťaonamupovedala,žejetamnamontovanápumpa,alejepotrebnéešteštyritesnenia
do nej namontovať, čo sa nestalo. Ďalej dodala, že vždy keď chodila na záhradku, nebolo tam vody a
susedia jej hovorili, že žalobca chodil a pravidelne čerpal vodu z pumpy. S ostatnými susedmi bola vždy

za dobre a sused Š. jej hovoril, že keďže ona tam nikdy nemá vodu, aby túto pumpu odmontovala a
keďže táto pumpa nebola úplne dotiahnutá, tak susedia jej pumpu dali dole. Zdôraznila, že pumpa nie
je žalobcova, nikdy mu nepatrila, pretože ešte tú starú pumpu kupovali s predchádzajúcim susedom Q..
Studňa nikdy nebola na pozemkoch vykopaná, išlo len o pumpu, ktorá bola v hĺbke 4,5 až 5 metra, kde
sa nachádzala nádoba približne zo 48 litrami vody, ktorá sa stále dopĺňala, pričom trúbka na vodu so

špicom sa bila do zeme a voda išla ako išla, niekedy bolo potrebné aj čakať, avšak oni aj Q. mali sud
pri pumpe. Dokonca ona mala sudy na zachytávanie dažďovej vody aj pred domom.
3.11 K výpovedi žalovanej sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 18. augusta 2020.
Uviedol, že žalovaná nevypovedala pravdu, pretože žalovanej rodina pumpu ukradla na ulici T. v
Humennom spomedzi bytov XX až XX, čo sa dozvedel od pani T., ktorá je susedkou žalovanej. Pani

T. mu uviedla, že všetci vlastníci bytov tvrdili a rozprávali (bolo ich deväť a ona bola desiata, že pumpu
ukradli F., čo videli dvaja susedia, pričom pumpa slúžila pre deti na sídlisku II. Po krádeži sa susedia
znovu poskladali a kúpili novú pumpu. Ďalej pani Ď. žalobcovi povedala, že žalovaná spolu s manželom
údajne podplatili lekárov a išli do predčasného dôchodku, spali v chatke na záhrade a v noci s fúrikom
kradli ľuďom zo záhrady zeleninu a iné veci. R. U., vedúci záhradkárskej osady sa mal polícii vyjadriť, že

žalovaná je postrach záhradkárov, čo nie je pribité, to ukradne. Pani R. žalobcovi uviedla, že žalovaná
sa denne hádala a bila so svojím manželom, často aj dvakrát denne a aj jej sa vyhrážala bitkou. Tiež ju
žalovaná mala nútiť, aby falošne vypovedala pred políciou. Pán L., ďalší sused žalovanej mu na záhradeuviedol, že tri dni po krádeži pumpy mu žalovaná ponúkla na predaj dve pumpy, na čo mal reagovať, že
nemá na záhrade vodu a kradnuté pumpy nekupuje.
3.12 Žalovaná 7. júla 2020 doručila súdu prvej inštancie oznámenie, prílohou ktorého bola zmluva

o prevode vlastníctva z 30. júna 2020. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaná ako predávajúca a T. Š.
ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaná zaviazala predať kupujúcemu nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Humenné, a to pozemky parcela č. XXXX/XX, druh
pozemku trvalý trávny porast o výmere 20 m2 a parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny
porast o výmere 411 m2. Tejto zmluve zodpovedá aj aktuálny zápis vlastníka týchto nehnuteľností v

katastrálnom operáte, uverejnený na katastrálnom portáli, z ktorého vyplýva, že kupujúci T. Š. nadobudol
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou č. U. XXXX/XXXX z 30. júna 2020.

4. 4.1 Súd prvej inštancie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a na súhlas žalovanej
s týmto úkonom žalobcu zastavil konanie v časti o odstránenie živého plota (žalovaná odstránila živý
plot v priebehu konania).

4.2 Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v dôsledku predaja nehnuteľností
žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu.
4.3 Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že mal za preukázané (fotografia predložená žalobcom
na č. l. 79d súdneho spisu, výpoveď svedka K.. Y. V.), že na hranici medzi pozemkami nie je
postavený plot a hranica v prírode nie je ničím určená. Hranica medzi týmito pozemkami je v

katastrálnom operáte zakreslená správne, pričom opakovane bola geodetmi v prírode vyznačená
kovovými roxormi s farbou. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav,
ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov
hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností
priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým

pozemkom a vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku
nevznikajú, nemenia sa, ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku
má deklaratórny charakter, keďže ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou
osobou - geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba na tvári miesta (v prírode). K
zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dochádzať rôznym spôsobom

- posunutím oplotenia, zložením materiálov sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu,
odoraním medze, vykopaním alebo vybraním namontovaných zariadení zo zeme, alebo aj výsadbou.
Geodet K.. V. vo vytyčovacom náčrte zrealizoval zameranie presahu užívacieho stavu pozemku C-KN č.
XXXX/XX do pozemku žalobcu parcela č. XXXX/XX, ktorý rozsah určenia bol zadaný výlučne žalobcom.
Na pojednávaní geodet K.. V. pripustil zásah v poslednom bode trojuholníka v zadnej časti v rozmedzí

45cm, avšak práve z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že na takto určenom trojuholníku sa
okrem trávy nenachádza nič, čo by mal vlastník pozemku parcela č. XXXX/XX vypratať.
4.4 Ohľadom zdržania sa akýchkoľvek krokov a konaní, ktoré prevádzala a prevádza žalovaná
na pozemku patriacemu žalobcovi, súd poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, aké konkrétne konania žalovaná mala prevádzať a prevádza na pozemku žalobcu. Žalobca

počas súdneho konania neuvádzal, aké konkrétne kroky a konania žalovaná na pozemku predvádzala
a predvádza, ktoré by mohli byť zásahom do dobrých susedských vzťahov, iba v podaní z 22. mája
2019 žiadal, aby sa žalovaná a jej syn nedopúšťali trestného činu tým, že prekladajú hraničné kolíky,
ako chcú. V tomto smere súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby
bolo na samotnom žalobcovi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu

za to, že počas konania sa tvrdenia žalobcu preukážu alebo nepreukážu a z tohto dôvodu môže byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá

strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,
ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremenoneuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24. júna 2010)Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno, keďže jeho tvrdenia

o konaniach a krokoch žalovanej na pozemku žalobcu neboli preukázané žiadnym dôkazom a žalobca
ani žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. V procese rozhodovania o dôvodnosti resp.
o nedôvodnosti žaloby súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu a jeho subjektívnych úsudkov a
hodnotení.
4.5 Vo vzťahu k studni, nemožnosťou užívania ktorej mala žalobcovi vzniknúť škoda súd prvej inštancie

zistil, že sa nejedná o riadnu kopanú studňu s betónovými skružami, (čo by mohlo byť považované za
nehnuteľnosť pevne spojenú so zemou), ale ide o tzv. hábešskú studňu. Hábešská studňa je studňou s
malým priemerom, ktorá je vŕtaná do prvej vodonosnej vrstvy až do hĺbky desať metrov. Vzhľadom na
malý priemer sa extrakcia vody vykonáva buď povrchovou čerpacou stanicou alebo ručným čerpadlom.
V tejto studni sa nachádza rúrka s hrubými stenami, na samom konci ktorej je filter - špicatá ihla. Filter s
ihlou hrá je zavedený do zeme, zabezpečuje ľahký priechod vrtného zariadenia a tiež vykonáva funkciu

určitej filtrácie, keď vrták vstupuje do podzemnej vrstvy. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že
sa nejedná o nehnuteľnú vec, ale o hnuteľnú vec, pretože ide o potrubie s filtrom naspodku vložené
do zeme, ktoré môže byť kedykoľvek zo zeme vybraté a použité na inom mieste. Súd z vykonaného
dokazovania nemal za preukázané, že by žalobca nadobudol vlastnícke právo k tejto studni (tyčové
potrubie) a povrchovému vodovodnému čerpadlu. Žalobca tvrdil, že túto studňu nadobudol kúpnou

zmluvou uzavretou s predávajúcimi Y. Q. a jeho manželkou, avšak z tejto kúpnej zmluvy nevyplýva, že
by predmetom prevodu bolo aj vlastnícke právo k tejto studni. Súd tiež nepovažuje takúto studňu za
súčasť pozemku, keďže z jej technického vyhotovenia je zrejmé, že môže byť zo zeme, teda z pozemku,
riadne oddelená a pozemok sa oddelením tejto veci neznehodnotí. Žalobca tiež poukazoval, že studňa
sa nachádza na jeho pozemku, a to 15 cm od hranice pozemkov parcela č. XXXX/XX a parcela č.

XXXX/XX, avšak geodet K.. R. W., ako aj geodet K.. V. potvrdili, že užívanie hranice týchto pozemkov
bolo v rámci dovolených odchýlok, pričom geodet K.. V. upozornil, že v prírode sa nenachádzali žiadne
oplotenia. Teda súd ani skutočnosť umiestnenia rúry k vodovodnej pumpe nemohol považovať za
takú, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k tejto rúre s ručným čerpadlom, ktoré žalovaná
odmontovala. Spornosť vlastníckeho práva k vodnej pumpe zároveň vyplynula aj z vyšetrovania o

trestnom oznámení žalobcu. Priestupku sa mal dopustiť Y. F., ktorý mal v záhradkárskej osade poškodiť
pumpu a zasypať rúru betónom, avšak vec bola príslušným správnym orgánom odložená, pretože z
vyšetrovania nevyplynulo jednoznačne, kto je vlastníkom pumpy a rúry, keďže aj podozrivý tvrdil, že
je ich vlastníkom, čo mu potvrdila žalovaná a svedkyňa Y. Q. sa k tomu nevedela vyjadriť. Teda ani
vykonaným dokazovaním sa spornosť vlastníckeho práva k studni neodstránila. Žalobca síce v žalobe

navrhoval vypočuť pána Q. s manželkou, avšak v ďalšom podaní (doplnenie k návrhu 26. februára 2018)
akúkoľvek výpoveď pána Q., ale aj syna žalovanej spochybnil, pričom ako dôvod uviedol, že nadmerne
požívajú alkoholické nápoje. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o vlastníctve pumpy nenavrhla
vykonať žiadny dôkaz. Preto je súd toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu nemohol s istotou
dať za pravdu ani žalovanému, že pumpu nadobudol od predchádzajúceho vlastníka, ale nemohol dať

za pravdu ani žalovanej, že pumpa bola výlučne jej vlastníctvom, keďže v správnom konaní o priestupku
sa za vlastníka označil jej syn. Keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo k studni s povrchovým
vodovodným čerpadlom, nemohla byť (konaním žalovanej) odstránením ručného čerpadla žalobcovi
spôsobená škoda, ktorú žalobca vyčísloval za každý rok a ktorá mala spočívať v nákladoch za dovážanú
vodu. Žalobca navrhoval vypočutie svedkov, a to panie Ď., Q. a R. a pánov L. a N., ktorí by mohli

preukázať tie skutočnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že musel nosiť na svoj pozemok vodu každý deň a títo
ho pri nosení vody videli. Na otázku súdu žalobca vypočutie týchto svedkov ponechal na zvážení súdu.
Keďže žalobca nenavrhoval žiadne dôkazy za účelom preukázania vlastníckeho práva k studni s ručným
čerpadlom, súd považoval za nehospodárne vykonávať dôkazy k preukázaniu rozsahu a výšky škody.
4.6 Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to

z dôvodu, že žalovaná stratila pasívnu vecnú legitimáciu v spore, ale aj z dôvodu, že žalobca v spore
neuniesol dôkazné bremeno.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 119 ods. 1, ods. 2, § 120 ods.
1, ods. 2, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením 256 ods. 1 CSPa ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Predmetom súdneho konania boli viaceré nároky, ktoré si žalobca
uplatňoval (určenie hranice a vypratanie časti pozemku, zdržanie sa konaní, odstránenie živého plota,
navrátenie studne do pôvodného stavu a náhrada škody). Súd konanie v časti o odstránenie živého

plota zastavil z dôvodu, že žalobca netrval na uložení povinnosti odstrániť tento plot, pretože tento živý
plot napadli škodcovia a bol odstránený, (čo potvrdila aj žalovaná). Súd nezistil zavinenie na zastavení
konania ani na strane žalobcu, ale ani na strane žalovanej, keďže živý plot bol odstránený z objektívnych
dôvodov. V tejto časti teda nebola úspešná žiadna zo strán sporu. V ostatnej časti súd žalobu zamietol,
v dôsledku čoho bola úspešná žalovaná. Predmetom konania bolo päť nárokov, a teda na každý nárok

prichádza do úvahy v rozsahu úspechu vo výške 20 % (100 %/5). Keďže v jednom nároku súd zavinenie
za zastavenie konania nemohol pričítať žiadnej zo strán sporu, úspech žalovanej tak predstavuje len
úspech, čo do zamietnutia žaloby v ostatných jej častiach, t. j. v rozsahu 80%. Súd teda podľa zásady
úspechu v konaní priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80% s tým, že o
výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o
trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Porušenie práva
na spravodlivý proces vzhliadol v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je podľa neho nedostatočné,
nejasné a nezrozumiteľné. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami mal za to,
že preukázal a uniesol dôkazné bremeno ohľadom určenia hranice medzi pozemkami, čo potvrdil aj

geodet K.. Y. V., ktorý vo svojom vytyčovacom náčrte a výpovedi na pojednávaní jasne zdokumentoval
súdu, že hranice sú v jeho prospech a zo strany žalovanej dochádza k neoprávnenému užívaniu jeho
pozemku, ale aj to, že pumpa je na jeho pozemku. Geodet Q. zameral stav bez miery a rozsahu tohto
zameraného stavu, v dôsledku čoho jeho zameranie nie je správne a takýto posudok je pre rozhodovanie
vo veci neakceptovateľný. Preto považoval závery súdu prvej inštancie, že užívanie pozemkov bolo v

rámci dovolených odchýlok a že nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu škody za alibistické a
nedôvodné. Tiež za domnieval, že umiestnenie rúry k vodovodnej pumpe na pozemku žalobcu, mohol
súd považovať za okolnosť, ktorá by preukázala jeho vlastnícke právo. K namietanému nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že v dôsledku predaja nehnuteľností došlo k
univerzálnej sukcesii, kedy na základe kúpnej zmluvy prešli všetky práva z právneho predchodcu na

právneho nástupcu a súd mal konať s právnym nástupcom. Keďže súd takto nepostupoval rozhodnutím
o zamietnutí žaloby porušil jeho ústavné práva. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo 16. novembra 2020. Uviedla, že nehnuteľnosti
bola nútená predať, pretože žalobca jej neustále nadával a ničil úrodu a ovocné stromčeky na jej
pozemku, za čo bol aj pokutovaný mestskou políciou. Hranice pozemkov im pred tridsiatimi rokmi
zameral a vyznačil geodet, avšak potom ako k susednému pozemku nadobudol vlastníctvo žalobca,
hraničné body zlikvidoval a z jej pozemku ubral asi 30 cm. Pumpa, na používanie ktorej si žalobca

uplatňuje nárok už asi dvadsaťpäť rokov neexistuje, lebo bola ukradnutá. To všetko prispelo k tomu, že
z obavy o svoj život a zdravie prestala chodiť na záhradku.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v súdom určenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoréboli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení
zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie
sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel
ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť,
že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 8. júna 2006)

15. K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma
na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce
aplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehointerpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverov
vyvodil nesprávne právne závery.

16. Čo sa týka argumentácie žalobcu o univerzálnej sukcesii ako dôsledku prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zo žalovanej na jej právneho nástupcu, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle
ustanovenia § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Žalovaná 7. júla 2020 doručila súdu prvej inštancie oznámenie, prílohou ktorého
bola zmluva o prevode vlastníctva z 30. júna 2020. Z tejto zmluvy ako aj z výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX uverejneného na Katastrálnom portáli vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je T. Š.,W.. XX.XX.XXXX, bytom M.L. XXXX/XX, XXX XX Q.. Žalobca však nenavrhol, aby na miesto žalovanej
vstúpil nový vlastník pozemkov, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak jeho žalobu z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol.

17. Napriek tomu sa súd prvej inštancie v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal okolnosťami rozhodujúcimi
(z pohľadu žalobcu) pre podanie žaloby a uvedenými argumentmi dospel k záveru, že žalobe by nebolo
možné vyhovieť ani za predpokladu zotrvania žalovanej ako vlastníčky nehnuteľností v susedskom
vzťahu so žalobcom.

18. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní v súvislosti s týmito argumentmi súdu prvej inštancie namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací
súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k
zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti
(hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s
inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

19. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o priebehu hranice pozemkov preukázaným vytyčovacím náčrtom a

výpoveďou geodeta K.. V. odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je vyhodnotiť všetky prípustné
dôkazyvovzájomnejsúvislosti.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdprvejinštancienemohol(anivprípade,
že žaloba bola zamietnutá) prihliadať iba na vytyčovací náčrt a výpoveď menovaného a na základe toho
prijať záver, že ním vytýčená hranica pozemku je správna. Takisto za irelevantné považuje odvolací
súd námietky žalobcu voči vytyčovaciemu náčrtu vypracovanému geodetom Q., pretože okrem iného,

správnosť tohto vytyčovacieho náčrtu spochybnil svojou výpoveďou práve K.. V..

20. Ohľadom vodovodnej pumpy a s ňou súvisiacej domnienky žalobcu, že umiestnenie rúry k
vodovodnej pumpe na pozemku žalobcu, mohol súd prvej inštancie považovať za okolnosť, ktorá by
preukázala jeho vlastnícke právo, odvolací súd poukazuje na odsek 54. odôvodnenia napadnutého

rozsudku v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že geodet K.. R. W., ako aj geodet K.. V. potvrdili, že
užívanie hranice týchto pozemkov bolo v rámci dovolených odchýlok, pričom geodet K.. V. upozornil,
že v prírode sa nenachádzali žiadne oplotenia. Teda súd ani skutočnosť umiestnenia rúry k vodovodnej
pumpe nemohol považovať za takú, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k tejto rúre s ručným
čerpadlom, ktoré žalovaná odmontovala. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie,

že vodovodná pumpa je hnuteľnou vecou, ktorá nie je súčasťou pozemku a vlastnícke právo k nej
nebolo prevedené na žalobcu kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi právnymi predchodcami žalobcu ako
predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné

trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).