Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 12, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8PP/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011538
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121011538.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom H.. H. O., PhD., v trestnej veci odsúdeného: S. J.,
nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom D. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o
návrhuodsúdenéhoopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 13.09.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd žiadosť

odsúdeného: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Orešany, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 3T/14/2019,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.07.2021 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh odsúdeného Ladislava J., nar. XX.X.XXXX

v U., trvale bytom D. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v C. Leopoldov, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v čase rozhodovania o jeho návrhu o
podmienečné prepustenie vykonáva v ÚVTOS Leopoldov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,
uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 3T/14/2019.

Odsúdený vo svojom návrhu požiadal o podmienečné prepustenie. Svoj návrh bližšie neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to: hodnotenie odsúdeného vypracované
riaditeľom ÚVTOS, skrátený výpis klienta, odpis z registra trestov, rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 3T/14/2019.

Z hodnotenia riaditeľa UVTOS Leopoldov vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je počas
výkonu trestu dlhodobo na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava.
Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V osobných veciach si udržiava vzorný poriadok.
V kolektíve odsúdených je pokojný, konflikty nevyhľadáva. Záťažové situácie sa snaží riešiť bez
agresívnych prejavov, k personálu ako i k iným odsúdeným sa správa slušne a úctivo. Počas výkonu

trestuboltrikrátdisciplinárneodmenený,naposledydňa25.05.2021zaplneniesipracovnýchpovinností.
Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej
skupiny „B“. Odsúdený je zaradený na pracovisku zameranom na pekárenskú výrobu, kde ako pekár
zabezpečuje výrobu pekárenských výrobkov. Nadriadení sú s jeho pracovnou morálkou spokojní.
Pracovné návyky má osvojené, zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiava. Do výkonu
prác na zlepšenie prostredia ústavu sa aktívne zapája formou čistiacich a upratovacích prác v rámci

spoločných priestorov ubytovne. Do organizovaných aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa
zapája účasťou na prednáškach zameraných aj na protialkoholickú osvetu. Sociálny kontakt počasvýkonu trestu udržiava hlavne so synom a priateľkou. So synom je v kontakte len prostredníctvom
nepravidelnej korešpondencie, jedenkrát si uplatnil s ním návštevu. S priateľkou je taktiež v kontakte
len formou sporadickej korešpondencie. Zo strany odsúdeného bola snaha v udržaní kontaktu s ňou,

avšak priateľka o tento kontakt neprejavila záujem. Odsúdený plní stanovený program zaobchádzania.
V rámci programu zaobchádzania je vedený k uvedomovaniu si podielu viny na trestnej činnosti, k
zodpovednosti za svoje správanie a k účasti na aktivitách protialkoholickej osvety. Poukazujúc na
diagnostický nástroj Crime Risk Assessment, predstavujúci prediktívny nástroj na hodnotenie úrovne
rizika recidívy trestnej činnosti osôb vo výkone trestu sa resocializačná prognóza menovaného javí

ako menej priaznivá. Riaditeľ konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu a odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom.

Zo skráteného výpisu klienta vyplýva dátum možného podmienečného prepustenia 30.05.2021.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 8 záznamov a to z rokov 1996, 2000,

2006, 2012, 2017, 2018, 2019 a 2019, najmä za majetkovú a násilnú trestnú činnosť.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje žiadosť odsúdeného zamietnuť z dôvodu
nesplnenia druhej materiálnej podmienky. Poukázal na početnosť odsúdení. Osobitne na záznam č.
3 v RT, z ktorého vyplýva, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený, avšak možnosť

riadneho začlenenia sa do riadneho života nevyužil a ďalej páchal trestnú činnosť.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že všetku protiprávnu činnosť, ktorej sa dopustil, spáchal pod
vplyvom alkoholu. V živote už nebude piť a nespácha žiadny priestupok ani trestný čin.

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku „O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,
môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov

alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len
preto, že ho odsúdený podal predčasne.“

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona „Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za
prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu
odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň
nariadi kontrolu technickými prostriedkami.“

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona „Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po

splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými
preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadnyživot. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko

rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd
tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť
automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú

odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.

Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený,
nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu
trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom
hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia

totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ
spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe
odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania
vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona ku dňu 30.05.2021. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti
odsúdeného dňa 13.09.2021 je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich

povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená je. Súd poukazuje
na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, podľa ktorého odsúdený dodržiava ústavný poriadok, je pracovne
zaradený, bol trikrát disciplinárne odmenený, nebol disciplinárne potrestaný a plní ciele stanovené
programom zaobchádzania.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je. V prípade odsúdeného
nie je podľa názoru súdu možné v rozumnej miere predpokladať vedenie riadneho života v prípade
jeho prepustenia na slobodu. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že resocializačná prognóza
odsúdeného sa javí ako menej priaznivá. Odsúdený bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný za

rôznorodú trestnú činnosť - opakované trestné činy krádeže, trestný čin vydierania, ublíženia na zdraví,
nebezpečného vyhrážania. Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia
slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na
slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života.
Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho

motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život.
Uvedené závery vyplývajú súdu aj z toho, že hoci bola menovanému už raz poskytnutá šanca na vedenie
riadneho života formou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pokračoval v
páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že očakávanie vedenia riadneho života
podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona sa nemôže obmedzovať len na trvanie skúšobnej doby, ale

musí ísť o predpoklad vedenia dlhodobého riadneho života v budúcnosti, teda aj v období po uplynutí
skúšobnej doby. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania teda zjavne
nemala vplyv ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach
či alternatívnych trestoch a ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je nanajvýš zrejmé,že odsúdeného nie je možné motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné
pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho
páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody povedie riadny život. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany
spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,

pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda tak, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa

svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.