Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Donič
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200133
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318200133.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: R. J., B.. XX.X.XXXX, I.
XXXX/X, XXX XX V., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 5472,72 eur s 5%
úrokom z omeškania ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania voči žalovanému výška ktorých bude vyčíslená v
samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2018 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 5472,72 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby
žalovanému v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a náhrady trov konania. Na základe
zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 46211-71256 z 1.3.2005 bol schválený úver vo výške 2622,39 eur
na 36 mesiacov so splátkou 145,69 eur. Žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, lebo
neobsahuje úrok. Upozornil na rozsudky Krajského súdu v Prešove v podobných prípadoch. Žalovaný
poskytolúvervovýške2572,60eur,napriektomu,žebolaschválenávýškaúveru2622,39euradoposiaľ
uhradil 8045,32 eur. V súvislosti s úžernou odplatou a s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 5472,72 eur.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o absencii údaju o RPMN.
Podľa neho zmluva obsahuje RPMN vo výške 26,39% v časti B ods. 4. Podľa § 4 ods. 5 z. č. 258/2001
Z.z. nie je náležitosťou zmluvy uvedenie úroku. Uviedol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II o
zamietnutí žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Poslednú úhradu urobil žalobca dňa 28.3.2014,
preto žalobca namietal premlčaciu dobu. Žalobca je zrejme aj osobou pôsobiacou ako finančný
sprostredkovateľ a je potrebné vychádzať z objektívnych skutočností, keďže žalobca pracoval pre
FINSUN, s.r.o. ako finančný sprostredkovateľ.
3. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, a to žalobou, zmluvou, zmluvnými dojednaniami, prehľadom
platieb, vyjadrením žalovaného, ďalšími písomnosťami a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 1.3.2005 strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovej pôžičke pod č. 46211-71256. Z obsahu
zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal žalobca ako dlžník dňa 1.3.2005. Uvádza sav ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 2622,39 eur. Reálne mu bolo poskytnuté 2572,60 eur.
Doposiaľ uhradil 8045,32 eur.
5. Na opačnej strane listiny - žiadosti o revolvingovej pôžičke sa nachádzali zmluvné dojednania
podpísané dňa 1.3.2005.
6. Na pojednávaní konanom 13.3.2018 právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť a právny
zástupca žalovaného žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že subjektívna lehota začala
plynúť v septembri 2016, kedy žalobca navštívil Združenie na ochranu občana spotrebiteľa a získal
informáciu o tom, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nárok žalobcu
nie je premlčaný. bez účasti žalovanej, ktorá sa ospravedlnila, právny zástupca žalobkyne uviedol, že
zotrvávajú na ich písomnom podaní tak, ako bolo uvedené v žalobe.
7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
8. Žalobca podpísal zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ bez ohľadu na jeho povolanie, pričom
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka preukázania povolania žalobcu v čase uzavretia
zmluvy, no súd zistil z regfap.nbs.sk, že žalovaný pracoval ako finančný agent od 3.10.2013, no no
predmetná zmluva bola uzavretá ešte v roku 2005. Nepochybne predmetnú úverovú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.
9. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkovnesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11.Podľa§52ods.1,ods.2,ods.3,ods.4Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomkudňuuzatvorenia
úverovej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
12. Ďalej súd konštatuje, že pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške
úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej veci v zmluve uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok, ale zmluvná odmena za poskytnutie úveru, ktorá
je vzhľadom na jej výšku úžerná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 5 Zákona). Keďže v zmluve neboli uvedené
úroky, súd mal za to, že žalovaný nemá nárok na úroky, iba na vrátenie poskytnutého úveru. Účelom
právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo
byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú
povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo
v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch). Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver zjavne
vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a
niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úkonov.
13. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné
pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška
úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej
praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade
so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a
ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú
zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Neprimerane vysoké
úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností
v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je
neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná, ktorá podstatne presahujeúrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu
v spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.3.2005 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver
je teda z uvedených dôvodov bezúročný.
14. Súd ďalej konštatuje, že jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z
neplatného právneho úkonu. Z prehľadu platieb k zmluve o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobcovi
bola poskytnutá suma 2572,60 eur, pričom uhradil sumu 8045,32 eur. Keďže pri závere o tom, že
predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca uhradil žalovanému
vyššiu sumu než na aký mu vznikol nárok, je žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 5472,72 eur predstavujúce rozdiel medzi úhradou 8045,32 a poskytnutou sumou vo výške
2575,60 eur. V súvislosti s úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný, vzniklo bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, žalovaný sa teda na úkor žalobcu neoprávnene obohatil a je preto
povinný toto obohatenie žalobcovi vrátiť. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného
obohatenia zákonom daná nie je. Postupovať treba podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol požiadaný o plnenie doručením žaloby dňa 5.2.2018
a dňom 6.2.2018 sa dostal do omeškania. S poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výšku úrokov z omeškania ustálil na hodnotu 5 % ročne.
15. K premlčaniu súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko za premlčaciu
lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poznal
skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel, že takáto
zmluva nie je v poriadku, prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver, čím sa dopustil bezdôvodného
obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že
zmluva má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské
združenia a takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a jej vyhodnotení
združením na ochranu spotrebiteľa sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje
svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V
predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Poukázal
aj na rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa), čo treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16.
januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z
úveru priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ
(žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to
tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv.nepriamy úmysel). Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107
ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.01.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 ), zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,
keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ ). Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v júli 2016,
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala dňa 12.08.2016 a zmluva o úvere bola podpísaná
dňa 26.10.2007, teda si uplatnila žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.
16. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy bola obsiahnutá v
zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a)
definoval spotrebiteľský úver ako dočasne poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver
bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od01.01.2008, táto okolnosť neznamená, aby na úvery poskytnuté pred týmto dňom sa nemala vzťahovať
úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. účinnom do 31.12.2007. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný
či už pred novelou do 31.12.2007, alebo po novele od 01.01.2008 v ust. § 2 písm. a) obsahoval
iba príkladný výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať
akákoľvek forma spotrebiteľského úveru v uvedenom ustanovení osobitne nepomenovaná. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanom prípade však nastala situácia, keď
najprv žalobkyňa podpísala formulár zmluvy s vyplnením konkrétnych údajov v bode 5, až následne
jej bol schválený úver v nižšej sume a za iných podmienok. Už táto samotná skutočnosť musí viesť k
záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá zmluva o úvere. Nehovoriac už o tom,
že v zmluve nebola uvedená výška úroku, ale namiesto toho bola uvedená iba odmena za poskytnutie
revolvingu. V konaní žalovaného je možné vidieť minimálne nepriamy úmysel, v dôsledku čoho sa inak
3-ročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov,
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase, keď došlo, resp. malo dôjsť k uzavretiu úverovej zmluvy so žalobkyňou už niekoľko
rokov platila pri spotrebiteľských úverov úprava vyžadujúca uvádzať zákonné náležitosti pre platné
uzavretie zmluvy. Preto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať všetky náležitosti zmluvy je
potrebné vyhodnotiť ako úmyselné konanie hoci z nedbanlivosti, zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu. Je pritom potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel po zaplatení úhrady dňa 28.3.2014, ktorú uviedol žalovaný.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Žalobkyňasadomáhalaúhradyúrokovzomeškaniazosumy
bezdôvodného obohatenia až od druhého dňa po doručení žaloby teda 6.2.2018 ( keďže žaloba bola
doručená žalovanému 5.2.2018), preto súd aj tomuto nároku vyhovel.
18. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel ( v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/147/2017 zo dňa 15.2.2018).
19. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v
konaní proti žalovanému plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť
argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.