Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010430
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8718010430.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného V. R. a spol., trestne

stíhaných pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 8. januára 2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. R., nar. X. X. XXXX M. W., trvale bytom W., X.
XXXX/XX,

Obžalovaný

F. R., nar. XX. X. XXXX M. W. - B. B., trvale
bytom W., N. XXX/X,

s ú v i n n í , ž e

dňa 8. 12. 2017 v čase okolo 22,30 hod. na chodbe pred spoločenskou sálou na prvom poschodí hotela

Satel v Poprade, počas trvania vianočného večierku po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte,
obaja obžalovaní V. R. aj F. R. fyzicky napadli C. W. tým spôsobom, že ho sotili na zem a následne
ho niekoľkokrát kopli do oblasti hlavy a trupu, čím mu týmto svojím konaním spôsobili zranenia, a to
otras mozgu, zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pomliaždenie sleziny so zakrvácaním, pomliaždenie
hrudníka, pričom pri všetkých poraneniach sa z medicínskeho hľadiska jedná o ľahké poranenia s dobou
liečenia približne 4 týždne, dobou hospitalizácie v nemocnici od 8. 12. 2017 do 13. 12. 2017, dobou
práceneschopnosti od 9. 12. 2017 do 8. 1. 2018 a s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života
od 9. 12. 2017 do 31. 12. 2017,

t e d a

obžalovaný V. R. a obžalovaný F. R.

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona
-Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanému V. R.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 20 (dvadsať) mesiacov.

Obžalovanému F. R.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným povinnosť nahradiť poškodeným škodu,

a to:

- C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R., N. F. XX, okres Kežmarok, škodu vo výške 2.188,80 eur,
- Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo výške 155,80 eur.

a to spôsobom spoločným a nerozdielnym.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO. 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného C. W. nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R., N. F. XX,
okres Kežmarok so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4. 6. 2018 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 26/18 zo
dňa 1. 6. 2018 na obvineného V. R. a obvineného F. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, a to pre
skutok, ktorý sa mal stať tak, že

dňa 8. 12. 2017 v čase okolo 22,30 hod. na chodbe pred spoločenskou sálou na prvom poschodí Hotela

Satel v Poprade, počas trvania vianočného večierku po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte,
obaja obvinení V. R. aj F. R. fyzicky napadli C. W. tým spôsobom, že ho sotili na zem a následne
ho niekoľkokrát kopli do oblasti hlavy a trupu, čím mu týmto svojím konaním spôsobili zranenia, a to
otras mozgu, zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pomliaždenie sleziny so zakrvácaním, pomliaždenie
hrudníka, pričom pri všetkých poraneniach sa z medicínskeho hľadiska jedná o ľahké poranenia s dobou

liečenia približne 4 týždne, dobou hospitalizácie v nemocnici od 8. 12. 2017 do 13. 12. 2017, dobou
práceneschopnosti od 9. 12. 2017 do 31. 12. 2017 a s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života
od 8. 12. 2017 do 31. 12. 2017.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinení podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci

nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:Obžalovaný V. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že

kritickéhodňaspolusosvojímotcomakopríslušníciSBSslužbyzabezpečovaliporiadokvobjekteHotela
Satel, kde prebiehala akcia, na ktorej bolo účastných asi 300 ľudí. Všetko prebiehalo bez problémov do
momentu, kým ho neprivolal DJ s tým, že nejaká skupina 3 osôb robí problémy, snaží sa mu poškodiť
aparatúru. Ako prvý na privolanie pribehol jeho otec, on išiel za ním. DJ im ukázal osoby, ktoré robili
problémy, medzi ktorými bol aj poškodený C. W., ktorý sa najviac rozdrapoval tak, že ostatní ho museli

držať a chcel poškodiť aparatúru, možno preto, že mu DJ nechcel zahrať nejakú pesničku. Bol značne
pod vplyvom alkoholu, snažili sa ho dohovorom ukľudniť, aby sa normálne zabával, čo on neakceptoval,
začalbyťagresívny,atakvzáujmeukľudneniasituáciesasnažilivyviesťhozmiestnosti.Vyšlisnímpred
dvere, no pán W. bol naďalej agresívny, útočil slovne aj fyzicky a hrozil konflikt. Vtom do toho zasiahol
diskotekár s tým, že si to rozmyslel, aby nechali pána W., že to bude riešiť bez nich. S otcom ho preto
pustili a vybrali sa naspäť na svoje stanovište. Pán W. zrazu začal utekať za nimi a jeho zozadu udrel

päsťou do oblasti hlavy. Otec sa vtedy nachádzal pred ním. Po tom, čo ho poškodený zasiahol, sa otočil
a reflexívne ho udrel dlaňou do tváre. Nato priskočil k nemu otec a spoločne poškodeného zvalili na
zem, aby ho spacifikovali. Ten sa stále mykal, neustále útočil, nechcel sa ukľudniť. Navyše na mieste sa
objavila aj väčšia skupina osôb, ktoré sa zabávali spolu s poškodeným a hrozilo ešte väčšie napätie, no
tie osoby do konfliktu nezasiahli, a tak poškodeného pustili a šli smerom k recepcii s tým, aby vec riešila

polícia,ktorábolaprivolaná.Uviedol,žepoškodenéhopredtýmnikdynevidel,vmomentekeďpoškodený
honapadol,registrovalvokolímožno4-5ľudí,alenevie,okohoišlo.Rovnakonepoznalanidiskotekára.
K samotnému incidentu s poškodeným upresnil, že poškodený ho udrel raz zozadu a potom keď ho dali
s otcom dole, tak sa šarpal, určite ho viackrát zasiahol, lebo bol aj poškriabaný. On poškodeného udrel
raz, a to reflexívne dlaňou do tváre a potom ho už úmyselne neudieral. Keď poškodený padal, mohol

sa sám udrieť. Pri tej mele ho mohol udrieť aj jeho otec, ale nevie ako. Okrem neho a jeho otca nikto
iný nepacifikoval poškodeného. Po incidente s poškodeným mal modrinu, škrabance, nebolo to však nič
vážne. Ošetrenie nepovažoval za nevyhnutné. Vo vzťahu k poraneniam, ktoré utrpel poškodený, uviedol,
že väčšinu týchto poranení si mohol spôsobiť sám pri páde alebo tieto mohli vzniknúť neúmyselne, keď
ho nejakým spôsobom prikľakli, resp. priľahli. Upresnil, že v čase konfliktu bol v práci ako zamestnanec

SBS, jeho otec tam bol len na výpomoc

Obžalovaný F. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že
spolu so synom kritického dňa boli v Hoteli Satel, kde ako príslušníci SBS dohliadali na ochranu majetku

hotela a na poriadok a kde v tom čase prebiehala akcia. V istej chvíli prišiel diskotekár s tým, že nejakí
ľudia sa mu tlačia na aparatúru, ktorú by mohli poškodiť. Išiel sa pozrieť na miesto, kde prebiehala akcia,
pričom synovi povedal, že ak sa nebude dlhšie vracať, aby prišiel za ním. Diskotekár mu potom ukázal
ľudí, ktorí ohrozovali jeho aparatúru, ktorých on požiadal, aby odišli ďalej. Medzi týmito bol aj poškodený
W., ktorý bol zjavne agresívnejšie naladený a ktorý začal do neho skákať. Snažil sa ho slušne ukľudniť,

no keď to nešlo, tak ho zobral pod pazuchu s tým, aby ho vyviedol von. Medzitým mu na pomoc prišiel aj
syn, ktorý spolu s ním vyvádzal pána W. von. DJ ich však požiadal, aby pána W. nechali na akcii s tým,
že je to na jeho zodpovednosť. Keď odchádzali spolu so synom, začuli ešte nejaké poznámky, na ktoré
nereagovali. Zrazu začul, ako niekto zakričal „máte po pi“ a ten človek prebehol okolo neho, vyskočil a
päsťou zasiahol syna do zadu jeho hlavy. Tou osobou, ktorá napadla jeho syna, bol poškodený W.. Jeho

syn po zásahu reflexívne z otočky dlaňou udrel pána W. do tváre, na čo on za pomoci hmatov pritlačil
pána W. o stenu. Pán W. bol však stále agresívny, rozháňal rukami nohami, kopal do nich. Tak použili
špeciálne hmaty na podkopnutie osoby, aby ho dostali k zemi, čo sa im aj podarilo, kde ho spacifikovali,
pánW.krvácalznosa,chytilsitvár,stálebolútočný,kopalnohami,atakhomuseliprikľaknúťapriľahnúť.
Všetko to potom prebehlo rýchlo, možno 20 sekúnd, keď sa ukľudnil, tak od neho odstúpili. V čase, keď

bol jeho syn napadnutý zo strany pána W., na chodbe bolo okolo 10 ľudí, ktorí to napadnutie museli
vidieť a rovnako mali vidieť aj spacifikovanie pána W. z ich strany. V tejto situácii im nebolo všetko jedno,
lebo báli sa, či títo ľudia ich nenapadnú, a preto sa snažili čo najskôr odísť. Keď sa pán W. ukľudnil,
od neho odstúpili a odišli schodmi nadol, aby neboli na očiach s tým, že šli k svojmu stanovišťu. Niekto
potom zavolal políciu. Vyjadril sa, že pána W. predtým nepoznali, ako chlapi chceli vec si vydiskutovať a

riešiť zmierlivo. V čase, keď potom pacifikovali poškodeného, žiadna iná osoba do toho nezasiahla. Keď
už došlo k jeho spacifikovaniu, poškodený ostal v klbku ležať na zemi, držal si tvár, normálne dýchal.
Doplnil, že keď sa so synom snažili poškodeného spacifikovať, ten sa šarpal, rozháňal rukami, nohami,
kopal, pričom so synom mali aj modriny na nohách. Mal ranu na kolene, a preto ho poškodený muselzasiahnuť aj do kolena. Určite aj syn musel dostať od poškodeného nejaké kopance, či údery rukou,
syn mal aj roztrhnutý odev. Poranenia však neboli vážne, a preto na ošetrení neboli. Na otázku, ako on
pacifikoval poškodeného, uviedol, že použil chvat na to, aby ho dostal na zem, a teda podkopol mu nohy.

Určitehovšakneudieralpäsťou.Pripustil,žepripacifikáciimoholpoužiťajúderydlaňami,čikopypotom,
čo sa poškodený snažil kopnúť jeho. Syn sa mu snažil pomáhať, keď poškodeného podkopol, tak syn
ho pridržiaval, aby nespadol priamo na zem a rukami ho pridržiavali na zemi. Takisto ho prikľakli. Chceli
dosiahnuť, aby prestal klásť odpor, čo sa im aj podarilo. Pripustil, že poškodený sa mohol udrieť hlavou o
stenu, keď padal, v blízkosti ktorej sa nachádzali. Neregistroval, aby syn ho udieral päsťami, prípadne ho

kopal. Poranenia poškodeného si vysvetľuje tak, že väčšinu týchto poranení si musel spôsobiť sám, keď
sa metal na zemi a samozrejme a veľa urobila aj váha, keď sa ho snažili prikľaknúť. Celého incidentu mu
je ľúto, ale so synom si plnili iba svoje povinnosti. Už dva roky so synom kvôli tomuto incidentu nespávajú
dobre. Doplnil, že v čase incidentu ako príslušník SBS bol na mieste samom iba jeho syn, on tam bol
len na výpomoc, pretože nie je držiteľom odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti člena SBS.

Svedok poškodený C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná iba od
predmetného večierka, ktorý sa odohral v Hoteli Satel, kde bolo veľa ľudí, pamätá si, že sa zabávali,
tancovali a že tam aj popíjali. Ďalej nič si už nepamätá, len to, že sa prebral v nemocnici na oddelení
ARO, kde lekár mu povedal, že ho sbskári zmlátili, ale on si na nič nepamätal. Mal otras mozgu, silné
pomliaždenie hrudníka, sleziny a mal aj zlomený nos. V nemocnici bol 4 dni, dva alebo tri mesiace

bol práceneschopný. Mal bolesti, doktor mu prikázal, aby aj doma ležal a nedvíhal ťažké veci. Dodnes
má problémy s hlavou a slezinou, keď sa mu krúti v hlave, berie ho na zvracanie, dodnes nemôže
dvíhať ťažké veci. Kvôli tomuto stavu dnes nemá robotu. Liečbu aktuálne nepodstupuje žiadnu, občas
berie tablety proti bolesti hlavy. Ako mu vznikli poranenia, na to si nepamätá. Nikto z jeho kolegov mu
nerozprával, čo videl, čo sa malo stať.

Svedok T. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol účastný podnikového večierku, ktorý sa odohral
v decembri 2017 v Hoteli Satel. Na tomto večierku došlo ku konfliktu medzi obžalovanými, ktorých on
nepozná a poškodeným, ktorého pozná len z videnia z práce a nemá k nemu bližší vzťah. Pamätá si,
že obžalovaní sa snažili oddeliť 3 - 4 zamestnancov od aparatúry, pretože títo sa zdržiavali nebezpečne

v jej blízkosti, boli podgurážení v dôsledku alkoholu a tak sa aj správali. Títo zamestnanci mali konflikt
s DJ-om, ktorý sa bál o aparatúru, a tak šiel za obžalovanými, ktorí tam robili strážnu službu, aby títo
prišli do miestnosti, kde sa odohráva zábava a že DJ má obavu o aparatúru. Obžalovaní tam potom
prišli, on sa tam tiež vrátil. Obžalovaní prišli k zamestnancom, ktorí robili problémy, jemu to pripadalo
tak, ako keby potom chceli z miestnosti niekoho vyviesť von a potom sa strhla bitka na chodbe medzi

obžalovanými a jedným zamestnancom, ktorého on osobne nepozná. Pokiaľ si pamätá, tak na začiatku
konfliktu niekto, možno aj poškodený, udrel jedného z obžalovaných zozadu rukou do hlavy, tá osoba sa
potom otočila a potom sa strhla šarvátka. Bol to moment, poškodený bol potom obžalovanými zhodený
na zem. Ako sa dostal na zem, to on už nevie, ale pokiaľ si pamätá, tak na zemi poškodený dostal aj
kopanec od jedného z obžalovaných, zdá sa mu, že do brucha. Nespomína si, aby okrem toho kopanca

dostal ešte nejaké iné údery. Poškodený, keď už bol na zemi, tak už nijako nereagoval, nevnímal. V
čase incidentu na chodbe boli aj nejakí ľudia, ktorí tam stále pendlovali. Koľkí a kto tam bol, to uviesť
nevie. Incident trval pomerne krátku dobu. Celá situácia bola dosť nepríjemná, lebo došlo k narušeniu
celého podujatia. K ukončeniu konfliktu došlo tak, že pokiaľ si spomína, tak do neho nejako zasiahol
prevádzkar hotela. Poškodený po incidente mal na sebe krv, postavil sa, ale vzápätí si musel sadnúť až

do príchodu záchranky. Obžalovaní po ukončení konfliktu odišli z miesta preč.

V oboznámenej výpovedi z prípravného konania zo dňa 20. 2. 2018 svedok okrem iného vypovedal
k priebehu incidentu tak, že keď sbskári odchádzali, jeden z ich zamestnancov sa za nimi rozbehol,
vyskočil a napriahol sa akoby šiel udrieť jedného z sbskárov. Nevie však, či ho udrel. V tom čase stál

na chodbe vo vzdialenosti 5 - 10 metrov a videl celý priebeh incidentu. Po tom, ako zamestnanec chcel
udrieť sbskára, ten druhý - starší, ktorý bol krok pred tým mladším, sa vrátil k tomu prvému a následne
sbskári zhodili C.P. W. na zem rukami, dá sa povedať, že tento padol na chrbát. Potom ho kopli dvakrát
do brucha a raz do hlavy. Všetko bolo veľmi rýchle. Nevie presne, ktorý z nich ho ako kopol, ale evidoval
3 kopance, ktoré boli zjavne intenzívne. C. W. na to zareagoval tak, že sa ešte viac skrčil a po tom, ako

dostal kop do hlavy, sa už vôbec nebránil, možno bol otrasený, postavil sa, ale vzápätí spadol na zem.
Keď bol už na zemi, neútočil na pracovníkov sbsky, už po prvom kopanci bol otrasený a do príchodu
RZP len ležal. Zdá sa mu, že incident ukončil prevádzkar, ktorý bol na konci chodby. Ľudia, ktorí boli na
chodbe, nevedeli, čo sa deje, všetko bolo veľmi rýchle, boli vyľakaní. Keď bitka skončila, sbskári odišlipreč a on išiel čakať záchranku. Po bitke sa ešte C. postavil, no potom padol na zem, mal krvavú tvár,
tiekla mu z nosa krv, prišiel k nemu potom pán S., ako aj ďalší kolegovia.

K nezrovnalostiam vo svojich výpovediach svedok uviedol, že s oboznámenou výpoveďou z prípravného
konania súhlasí s tým, že vypovedal pravdivo, avšak vzhľadom na odstup času si už určité okolnosti
nepamätal.

Svedok T. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná len z práce,

keď pracoval ako prevádzkar Hotela Satel, pričom obžalovaní pokiaľ boli požiadaní, zabezpečovali
poriadok. Kritického večera prebiehali v hoteli viaceré firemné akcie, pričom jeho úlohou bolo
zabezpečovať stravu a predaj. Pamätá si, že sa mala riešiť nejaká obava súvisiaca s poškodzovaním
zariadenia DJ-a, ktorú riešili príslušníci sbsky, ktorí ho informovali, že vyviedli z miestnosti nejaké osoby,
ktoré mali robiť problémy. On potom šiel spolu s príslušníkmi sbsky na chodbu, kde boli tie osoby, na
čo mu títo ukázali dvoch, ktorých mali vyviesť. Na chodbe bolo celkovo 5 - 7 osôb. On povedal, že

nie je oprávnený žiadnu akciu ukončiť, či akýmkoľvek spôsobom zasahovať do chodu firemnej akcie
a požiadal sbskárov, aby odišli preč. Sbskári už boli na schodoch, dole ktorými schádzali, on ešte stál
na chodbe a vchádzal do sály, kde sa konala akcia. Vtom začul hurhaj a keď sa otočil, tak videl nejakú
osobu na chrbte jedného člena sbsky, ktorá osoba mala ruky hore, no či ho udrela, to si nie je istý.
Ten kolega, ktorý bol pri ňom, sa snažil ho dať dole na zem a potom sa aj zvalili na neho. Registroval,

ako ďalší ľudia, ktorí boli na chodbe, k nim pristúpili a kričali po nich, aby sa nebili, aby to nechali tak.
Celé to netrvalo dlho, no videl, ako jeden z hostí večierka ostal ležať na zemi, a tak išli zavolať lekársku
pomoc a políciu. Akým spôsobom obžalovaní udierali tú osobu, ktorá sa mala zavesiť na chrbát jedného
z nich, to nevidel, pretože mal zakrytý výhľad zhlukom ľudí, ktorí boli pred ním. Keď došiel na miesto,
tak už bolo po všetkom. Tá osoba, ktorú sbskári zhodili na zem, už iba ležala na zemi, neútočila, preto

požiadal pánov z SBS aby odišli a počkali na príchod polície a RZP. Za akých okolností sbskári pustili
poškodeného, k tomu sa vyjadriť nevedel.

Svedok Q. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického večera nebol účastníkom žiadnej
firemnej akcie, ale normálne šiel do baru a keďže vedel, že sa tam konala nejaká akcia, tak len náhodou

sa šiel pozrieť hore schodmi. Všimol si, ako dvaja sbskári kráčali smerom k schodom, pričom nejaký
Cigán zozadu na nich vulgárne zakričal a rozbehol sa smerom k jednému z obžalovaných a zasiahol
ho do hlavy. Obžalovaný potom toho Cigána spacifikoval, dal ho na zem a skočil na neho. Nato sa on
potom otočil a išiel naspäť do baru, pričom nevidel, čo sa ďalej dialo. Na chodbe vzadu boli ešte nejakí
ľudia, ale že by tam tiež dochádzalo k nejakému napádaniu, to nevidel.

V oboznámenej časti svojej výpovede z prípravného konania, a to zo dňa 20. 4. 2018 svedok k priebehu
incidentu uviedol, že po tom, ako ten Róm sa rozbehol a zakričal (na sbskárov) „máte teraz po pi“, buchol
staršieho rameno a zaútočil na toho mladšieho tak, že na neho skočil zozadu a mohol ho aj zozadu
udrieť. Vtedy ten starší zozadu chytil toho Róma a možno mu dal dve facky. Ten starší ťahal toho Róma

od syna preč, ale ten Róm nechcel pustiť toho mladšieho. Videl len ruky toho staršieho spoza toho
mladšieho. Potom ten starší sbskár hodil toho Róma aj so synom na zem, starší sbskár ho držal na zemi,
nevie, či ho držal po krkom a mladší bol kľaknutý tiež na ňom. Ten Róm sa správal akoby mal záchvat,
kričal, trhal sa. Sbskári ho držali, aby sa ukľudnil, a keď sa ukľudnil, tak ho pustili. Celé to trvalo len
chvíľku, keď ho pustili, vzápätí odháňali ľudí, ktorí sa tam kvôli kriku zbehli. K samotnému spacifikovaniu

poškodeného obžalovanými uviedol, že ten mladší sbskár iba prikľakol toho Róma svojou váhou, či mu
tým nejako ublížil, to on nevie. Žiadne kopy tam neboli, lebo ho spacifikovali a zaľahli, a nevie, či sa dá
pod kolenami ešte kopať. Čo sa týka faciek, nevie, či tieto boli dve alebo štyri, podľa neho to boli facky,
ale mohli to byť aj údery päsťou.

K rozdielnostiam svojich tvrdení svedok uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, no pre
odstup času si už podrobnosti nepamätá.

Svedok Pavol Pišta na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol účastníkom firemného večierka zo dňa 8.
12. 2017 spolu s kolegom - poškodeným C. W., ale žiadny incident medzi obžalovanými a poškodeným

nevidel, lebo bol si vonku zafajčiť a keď sa vrátil, tak už tam boli policajti a záchranka.

Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že samotný incident nevidel, v čase jeho priebehu
sedel v miestnosti, kde prebiehal večierok, iba niekto zo zamestnancov ho upozornil, že došlo knejakému incidentu a keď sa šiel pozrieť, videl len, ako skrvavený C. W. leží na zemi. Obžalovaných
tam už nevidel, pričom na chodbe bolo viacero osôb. Neregistroval, aby v priebehu večierka mal mať
niekto z hostí nejaký problém s DJ-om, ktorý by museli riešiť sbskári.

Svedok C. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, on iba našiel
poškodeného ležať na chodbe na zemi, šla mu krv a plakal. Pamätá si, že tam prišiel pán S., Q. a ďalší.

Svedok Q. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že počas firemnej akcie v Hoteli Satel

jedenzhostírómskehopôvodusastáledožadovalpúšťaniapiesnípodľasvojhopriania.Onhoupozornil,
že musí vyhovieť aj požiadavkám iných. Správal sa tak, že kričal, že mi to tu rozbije, a preto jedného z
organizátorov podujatia požiadal, aby zabezpečil prostredníctvom ochranky to, aby táto sa mohla prísť
častejšie pozrieť do sály. Organizátor potom prišiel aj s ochrankármi, ktorí sa snažili dohovoriť osobe,
ktorá sa stále dožadovala púšťania piesní, ale aj ďalšej osobe, ktorá bola pri ňom. Títo hostia mali prudké
reakcie, a tak ochrankári ich vyviedli zo sály. On potom nesledoval, čo sa malo vonku odohrať.

Svedkyňa Q. B. vypovedala, že niekedy po 22.00 hodine ju prevádzkar hotela ako organizátorku
upozornil, že tento bude treba ukončiť, lebo došlo k bitke. Na chodbe na zemi potom videla nejakú
skrvavenú osobu, o ktorej najprv ani nevedela, o koho ide. Čo sa tam má odohrať, vie len z počutia
a síce že nejakí zamestnanci mali robiť nejaké problémy vo vzťahu k DJ-ovi, ktorý privolal sbskárov a

ktorí sa im snažili dohovoriť a následne na chodbe nevie kto, či už Tomáš alebo niekto iný mal skočiť
jednému z sbskárov na chrbát alebo ho nejako napadnúť, tí ho mali zložiť na zem, kde mali do neho
kopať. Incident nevidela, tieto informácie má len z počutia od T. Q., ktorý je ich zamestnancom.

Svedkyňa X. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola prítomná na firemnom večierku. Keď

šla vonku na cigaretu, videla pred tanečnou miestnosťou na zemi zamestnanca, ktorý bol čiastočne v
bezvedomí a ktorého pomáhala záchranke nakladať. Celú tvár mal od krvi, upadával do bezvedomia,
tak ho prefackovávali. Čo sa malo stať, to nevidela, z rečí sa len dozvedela, že mal byť zbitý ochrannou
službou. Za akých okolností a kto jej to hovoril, na to si už nepamätá.

Svedok Ing. W. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol účastný predmetného podnikového
večierka. O tom, že by počas neho malo dôjsť k nejakému nevhodnému správaniu, vedomosť nemá.
Takisto nevie o tom, aby zamestnanci mali robiť nejaké problémy, pri ktorých by mala zasahovať sbska.
Žiadny konflikt, na ktorom mal byť účastný pán W., nevidel. Tohto videl zakrvaveného, keď vyšiel
na chodbu, mal otrhanú košeľu, videl, ako sa postavil a následne sa zložil. S pánom P. ho dali do

normalizovanej polohy, udržiavali ho pri vedomí, pokiaľ neprišla záchranka. Len z počutia vie, že mal
byť účastný na konflikte s sbskármi, ale nevie bližšie uviesť, čo sa tam malo stať a kto mu to hovoril.

V časti oboznámenej výpovede z prípravného konania zo dňa 28. 2. 2018 na otázku, čo mu bolo
povedané, čo sa na chodbe stalo a od koho sa to dozvedel, uviedol, že zachytil len rozhovor, že došlo

k nejakému konfliktu v sále a k následnej roztržke medzi pánom W. a sbskármi, kde jedna vec je, že ho
spacifikovali a druhá vec je, že keď už bol na zemi, tak pokračovali. Bol spomínaný kopanec do hlavy
a do rebier a brucha, keď toto rozprával pán Q..

K tomuto rozporu uviedol, že v prípravnom konaní v tomto smere si nič nevymýšľal, len pre odstup si

na tieto skutočnosti nepamätal.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia úrazovej chirurgie, MUDr. Dalibor Piovarči,
ktorý v prípravnom konaní podával znalecký posudok o poraneniach poškodeného C. W., na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal jednak z obsahu

trestného spisu, zdravotníckej dokumentácie poškodeného, ako aj osobného vyšetrenia poškodeného.
Konštatoval, že poškodený utrpel pri fyzickom incidente 8. 12. 2017 poranenia, a to otras mozgu,
zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pomliaždenie sleziny so zakrvácaním pod puzdro sleziny a
pomliaždenie hrudníka. Liečba tých poranení si vyžiadala hospitalizáciu poškodeného v Nemocnici
v Poprade na oddelení úrazovej chirurgie od polnoci 8. 12. 2017 do 13. 12. 2017 a po prepustení

pokračovala ambulantná liečba, ktorej priebeh bol nekomplikovaný. Práceneschopnosť poškodeného
trvala od 9. 12. 2017 do 8. 1. 2018. Dobu liečenia a práceneschopnosti je možné považovať za
adekvátnu, poranenia z medicínskeho hľadiska hodnotil ako ľahké bez trvalých následkov. Výšku
bolestného stanovil na 120 bodov. Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života jednakdobou hospitalizácie, kde podstúpil vyšetrenia, vyžadoval si lekársku aj ošetrovateľskú starostlivosť a
musel sa prispôsobiť režimu nemocničného charakteru. Zlomenina nosa ho obmedzovala ešte 2 - 3 dni
po prepustení z nemocnice, keď mal sťažené dýchanie nosom. Potom sa stav zlepšil. Pomliaždenie

hrudníka ho obmedzovalo bolesťami pri bežných činnostiach, pri kašľaní, dýchaní, čo trvalo 2 týždne.
Komplexne týmto poraneniam bol obmedzovaný tým, že až do začiatku januára 2018 mal kľudový režim,
nemohol vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou záťažou, čo sa prejavovalo v jeho domácnosti
tým, že nemohol rúbať drevo, či zabezpečovať ostatné potreby. Od začiatku roka 2018 v priebehu
jedného týždňa sa začal zapájať do náročnejších činností, jeho stav sa upravil do takej miery, že 8.

1. 2018 mal ukončenú práceneschopnosť. Bol obmedzovaný bolesťami, kde až do Vianoc užíval lieky
na tlmenie bolesti trikrát denne. Potom do konca roka už len podľa potreby. Od začiatku roka 2018 ich
neužíval vôbec. Predmetné poranenia neovplyvnili jeho sebestačnosť pre základné životné, hygienické
a stravovacie potreby či návyky.

K mechanizmu poranení uviedol, že tieto vznikli tupo pôsobiacou silou, ktorou bola zasiahnutá hlava

poškodeného, hrudník a brucho. V kontexte výpovedí, ktoré sú súčasťou spisu môže uviesť, že tieto
zodpovedajú tvrdeniam obžalovaných, že poškodený mohol byť zasiahnutý V. R. úderom päsťou do
oblastinosa,čímmohlobyťspôsobenéporanenie-zlomeninanosaatentoúdermoholzároveňspôsobiť
aj otras mozgu. Z medicínskeho hľadiska je však možné, že otras mozgu spôsobil aj úder päsťou
do hlavy poškodeného, ktorý dostal od F. R., čo je tiež uvádzané vo výpovedí svedkov. Poranenia -

pomliaždenie prednej strany hrudníka a pomliaždenie sleziny so zakrvácaním vznikli tiež mechanizmom
tupo pôsobiacej sily na jednotlivé časti tela, keď v kontexte výpovedí svedkov mohli vzniknúť tým, že
poškodený bol na zemi prikľaknutý účastníkmi incidentu, avšak nejednalo sa o jednoduché prikľaknutie,
pretože na vznik týchto poranení je potrebná väčšia sila, čiže vyššia razancia útoku. K výpovediam,
ktoré sú súčasťou trestného spisu, keď T. Q. uvádzal, že poranenia mohli vzniknúť aj kopnutím do hlavy,

hrudníka a brucha znalec uviedol, že aj takýmto mechanizmom k ich vzniku mohlo dôjsť. Rovnako aj
mechanizmom, ktorý by bol spojený údermi päsťou do hlavy hrudníka aj brucha. Poranenia - zlomenina
nosa s otrasom mozgu a pomliaždenie hrudníka vznikli stredne vysokou intenzitou, pomliaždenie
sleziny vznikli stredne vysokou až vysokou intenzitou. Otras mozgu môže hodnotiť tak, že mozog je
životne dôležitý orgán, avšak v danom prípade nedošlo k pomliaždeniu mozgu, ani k vnútrolebečnému

krvácaniu, keď k takémuto následku by došlo v prípade vyššej intenzity útoku. Hrudník obsahuje srdce,
pľúca a veľké cievy, ktoré sú tiež životne dôležitým orgánom, pričom pri incidente k ich poraneniu
nedošlo, taktiež z dôvodu, že k vážnejším poraneniam by mohlo dôjsť v prípade vyššej intenzity. Čo
sa týka pomliaždenia sleziny so zakrvácaním, tu je potrebné povedať, že slezina nie je životne dôležitý
orgán, ale na druhej strane krvácanie do sleziny môže byť až život ohrozujúca situácia. Zo znaleckého

hľadiska sa nedá jednoznačne určiť, či poranenia mohli vzniknúť výlučne, keď poškodený stál alebo
ležal na zemi, pričom obe alternatívy sú prijateľné. K výhradám obžalovaného F. R., že spolu so
synom poškodeného priľahli, keď on má 90 kg, syn má 100 kg, poškodený sa metal, pričom ostatné
poranenia si spôsobil sám, znalec uviedol, že tieto tvrdenia nezodpovedajú jeho predchádzajúcemu
vyjadreniuvrátanevýpovedíjehosyna,keďuvádzali,žepoškodenýdostalpäsťou,pričomsprihliadnutím

na telesnú konštrukciu obžalovaných a konštrukciu poškodeného, aj keby sa tento len metal, tak na
jeho spacifikovanie nie je potrebná až taká sila, ako uvádzajú obžalovaní. Vylučuje, aby poranenia si
poškodený mohol spôsobiť sám, keď človek po útoku na hlavu s krvácajúcim nosom nie je schopný
proti dvom osobám takej telesnej konštrukcie až tak bojovať a klásť odpor. Práve vzhľadom na tvrdenia
samotných obžalovaných, keď obžalovaný F. R. uvádzal, že poškodeného prikľakol v oblasti ľavej strany

brucha a jeho syn v oblasti pravej strany hrudníka, vzhľadom na ich telesné konštrukcie muselo dôjsť k
situácii, že telo poškodeného bolo natoľko fixované v poranených častiach, že tento nebol schopný sa
hýbať a klásť odpor, aby si poranenia spôsobil sám.

Vo veci boli podané aj znalecké posudky znalcom z odboru psychológie PhDr. Karin Štiffelovou vo

vzťahu k osobám obžalovaných. Uvedené znalecké posudky boli zákonným spôsobom oboznámené na
hlavnom pojednávaní.

Znalec vo vzťahu k osobnosti obžalovaného V. R. v podanom znaleckom posudku konštatoval, že
ide o zúženú emocionálne a sociálne nezrelú osobnosť so zníženým zmyslom pre realitu, oslabenou

racionálnou kontrolou správania a výraznými adaptačnými ťažkosťami. V sociálnych kontaktoch je
prítomná citová oploštilosť, neosobnosť a závislosť. V popredí sú vzťahovačné až paranoidné tendencie
a egocentrizmus. Správanie je subjektivisticky nastavené s oslabenou sebakontrolou a zjavným
sklonom k agresii a disimulácii. Vzhľadom k priemernej úrovni pamäťových schopností bez prítomnostipatologických prejavov je obžalovaný schopný prežité skutočnosti si uchovať v pamäti a objektívne
reprodukovať. Neboli u neho preukázané kvalitatívne poruchy pamäti - konfabulácie, teda sklony k
nevedomej lži. Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je však vysoko pravdepodobná nielen

v detailoch, nakoľko má sklon javiť sa pred okolím v lepšom svetle. Obžalovaný nie je autokriticky.
Z komplexného vyšetrenia osobnosti vyplýva, že jeho vzťah ku konfliktným situáciám je intenzívnejší
a afektívnejší, regulácia prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle. V popredí je nebrzdená
impulzivita so sklonom k oslabenej sebakontrole. Má tendenciu reagovať agresívne slovne i fyzicky.
Na základe výsledkov komplexného vyšetrenia doporučuje kompetentným zvážiť odobratie zbrojného

preukazu obžalovaného.

Vo vzťahu k osobnosti obžalovaného F. R. znalec konštatoval, že ide o anomálne štruktúrovanú,
emočne nestabilnú osobnosť, toho času so zachovaným zmyslom pre realitu a adaptabilitu. V sociálnych
kontaktoch je prítomný emočný chlad, hostilita, paranoidné tendencie a egocentrizmus. Správanie je
subjektivistické, heterokritický a ľahkovážne nastavené, netrpezlivé so sklonom k zvýšenej autospekcii.

V popredí je enormne oslabená sebakontrola s možnou následnou agresiou i v každodenných situáciách
a explozivitou v správaní, nízka frustračná tolerancia. Obžalovaný vzhľadom k priemernej úrovni
pamäťových schopností bez zistenia prítomnosti patologických prejavov je schopný prežité skutočnosti
si uchovať v pamäti a zapamätať si ich. Z výsledkov komplexného vyšetrenia osobnosti jednoznačne
vyplýva, že jeho sebakontrola, najmä kontrola emócií je minimálna až takmer absentuje i v bežných

každodenných situáciách, čo sa v plnej miere potvrdilo aj pozorovaním jeho správania v rámci
psychologického vyšetrenia, ktoré hodnotí ako jednoznačne vysoko impulzívne a verbálne agresívne.
Správanie je výbušné, explozívne s nízkou toleranciou záťaže, čomu napomáha i fakt jeho zvýšenej
citlivosti na kritiku svojej osoby a paranoidného nastavenia vo vzťahových väzbách. Boli u neho zistené
aj znaky morálnej uvoľnenosti poukazujúce na absenciu morálnych zábran. Menovaný by za žiadnych

okolností nemal vykonávať prácu pracovníka bezpečnostnej strážnej služby.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä lekárskeho potvrdenia o
poraneniach poškodeného, vyčíslenie škody zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej
poisťovne, charakteristík, registra trestov a výpisov z evidencie priestupkov obžalovaných, rozsudku

Okresného súdu Poprad 2T/21/2013 o odsúdení F. R., ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou trestného spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je

trestným činom a že tento spáchali práve obžalovaní. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa
8. 12. 2017 v čase okolo 22,30 hod. na chodbe pred spoločenskou sálou Hotela Satel v Poprade
počas trvania vianočného večierku došlo k incidentu medzi obžalovanými V. R., F. R. a poškodeným C.
W.. Následkom tohto incidentu boli poranenia poškodeného C. W. popísané v lekárskej správe, ktorá
je súčasťou trestného spisu, ako aj v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia úrazovej chirurgie, MUDr. Dalibora Piovarčiho, ktoré poranenia zohľadňuje aj skutková veta
výroku tohto rozsudku. K samotnému incidentu a vzniku poranení sa poškodený vyjadriť nevedel s tým,
že na udalosti si nepamätá. Obaja obžalovaní incident s poškodeným potvrdili, keď ako prvotnú príčinu
jeho vzniku uvádzali napadnutie obžalovaného V. R. zo strany samotného poškodeného, ktorý mal ho
zozadu udrieť päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho mal modrinu a aj škrabance, čo nebolo nič vážne,

preto nebol ani na ošetrení. Podľa vyjadrenia obžalovaného V. R. na tento útok zo strany poškodeného
reagoval tak, že sa otočil a reflexívne udrel poškodeného dlaňou do tváre. Nato priskočil k nemu otec -
obžalovaný F. R. a spoločne poškodeného zvalili na zem, aby ho spacifikovali. Obžalovaný V. R. ďalej
uvádzal, že okrem toho, že poškodeného raz reflexívne udrel dlaňou po tvári, ďalej ho už úmyselne
neudieral, ale poškodený keď padal, mohol sa sám udrieť. Pripustil, že poškodeného pri incidente mohol

udrieť aj jeho otec, ale nevie ako. Mal za to, že väčšinu poranení si spôsobil poškodený sám pri páde,
prípadne tieto vznikli neúmyselne, keď ho prikľakli a priľahli. Aj obžalovaný F. R. vo svojej výpovedi
potvrdil incident s poškodeným, ktorý sa mal odohrať tak, že tento napadol jeho syna - obžalovaného
V. R., keď päsťou ho zasiahol zozadu do hlavy, na čo jeho syn reflexívne udrel dlaňou poškodeného
do tváre, na čo on potom za pomoci hmatov pritlačil poškodeného o stenu a keďže poškodený bol

stále agresívny, tak použili špeciálne hmaty na potknutie osoby, dostali ho k zemi a podarilo sa im ho
spacifikovať tak, že ho museli prikľaknúť a priľahnúť. Vo vzťahu k svojmu konaniu uvádzal, že on vo
vzťahu k poškodenému použil iba chvat na to, aby dostal ho k zemi, teda ho podkopol, no určite ho
neudieral päsťou, pripustil však údery dlaňami, či kopy po tom, keď sa poškodený ho snažil kopnúť.Následne keď poškodeného podkopol, poškodený, keď spadol na zem, tak ho prikľakli. Pripustil, že
poškodený si mohol udrieť hlavu o stenu, keď padal, pričom neregistroval, aby ho syn udieral päsťami,
či do neho kopal. K samotnému incidentu boli vypočutí viacerí svedkovia, z ktorých je v prvom rade

potrebné poukázať na výpoveď svedka T. Q., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, že bol
svedkom samotného incidentu medzi obžalovanými a poškodeným, keď uvádzal, že niekto, môže to byť
aj poškodený, udrel jedného z obžalovaných zozadu rukou do hlavy, ktorý ho potom zhodili na zem,
kde dostal kopanec od niektorého z obžalovaných. Ten kopanec bol minimálne jeden, nespomína si
na nejaké ďalšie údery. Poškodený, keď už bol na zemi, nijako nereagoval a nevnímal. V prípravnom

konaní vo svojej výpovedi zo dňa 20. 2. 2018 svedok k okolnostiam reakcie obžalovaných na napadnutie
jedného z nich (V. R.) uvádzal, že sbskári následne zhodili C. W. na zem tak, že tento padol na chrbát a
následne ho kopli dvakrát do brucha a raz do hlavy, pričom išlo o intenzívne zjavné kopance. Poškodený,
keď už bol na zemi, neútočil na pracovníkov SBS, lebo už po prvom kopanci bol otrasený a do príchodu
RZP ležal. Tieto tvrdenia svedok potvrdil aj na hlavnom pojednávaní s tým, že s odstupom času si na
ne nepamätal. Svedok Ing. W. Š. na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní uvádzal, že

svedkom incidentu nebol, pričom keď vyšiel na chodbu, videl už len zakrvaveného C. W.. Vo výpovedi
z prípravného konania však uvádzal, že zachytil na chodbe rozhovor, pri ktorom pán Q. sa vyjadroval
k incidentu, keď uvádzal, že jedna vec je spacifikovanie a druhá vec je pokračovanie, keď už bol na
zemi, pričom spomínal aj kopanec do hlavy, rebier a brucha. Tieto svoje vyjadrenia svedok následne
potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, čo potvrdzuje tvrdenie svedka Q. o reakcii obžalovaných na útok

poškodeného spôsobom, ktorý on považoval za neadekvátny, keď poškodený bol trikrát intenzívne
kopnutý, a to aj napriek tomu, že sa už nebránil. Aj svedkyňa Q. B. potvrdila, že incident síce nevidela,
ale z počutia od T. Q. vie, že poškodený alebo niekto iný mal skočiť jednému z sbskárov na chrbát
alebo ho mal nejako napadnúť, tí ho zložili na zem a následne mali do neho kopať. Ďalším zo svedkov,
ktorí potvrdzovali, že boli na mieste incidentu, bol svedok T. A., prevádzkar Hotela Satel v Poprade,

ktorý vypovedal, že evidoval napadnutie jedného z príslušníkov SBS, keď na jeho chrbte videl nejakú
osobu, na čo jeho kolega sa snažil ho dať dole a potom ho zvalil na zem. Ďalší priebeh incidentu už
nevidel, pretože mal zakrytý výhľad inými ľuďmi, ktorí kričali, aby sa nebili. Videl už len ako jeden z hostí
večierka ostal ležať na zemi, pričom po tom, čo bol sbskármi zhodený na zem, neútočil, len ležal na
zemi. O incidente medzi obžalovanými a poškodeným vypovedal aj svedok Q. H., ktorý potvrdil, že keď

obaja sbskári kráčali, jeden Cigán zasiahol sbskára do hlavy, nevie čím a druhý obžalovaný toho Cigána
spacifikoval tak, že ho dal na zem a skočil na neho. On sa potom otočil a šiel naspäť do baru, nevidel,
čo sa dialo ďalej. V prípravnom konaní vo výpovedi, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní,
svedok poprel kopy zo strany príslušníkov SBS, tvrdil však, že títo zasadili tomu Rómovi 4 údery, podľa
neho to boli facky, ale mohli to byť aj údery päsťou. Ostatní vypočutí svedkovia k samotnému incidentu

sa bližšie vyjadriť nevedeli s tým, že na mieste incidentu sa buď nenachádzali, prípadne o ňom majú
informácie iba z počutia, avšak v súčasnosti si nepamätajú, kto a čo im o incidente rozprával. Výpovede
vyššie vypočutých svedkov však vylučujú obranu obžalovaných, ktorá bola zameraná na skutočnosť, že
v podstate sa iba bránili pred útokom poškodeného, ktorý napadol obžalovaného V. R.K., v dôsledku
čoho tento ho reflexívne udrel dlaňou po tvári a následne bol F. R. v súčinnosti s napadnutým V. R.

spacifikovaný tak, že bol iba podkopnutý na zem a následne priľahnutý, resp. prikľaknutý. Je potrebné
poukázať na to, že samotný obžalovaný F. R. pripustil, že mohol poškodeného aj kopnúť, ale len z
toho dôvodu, že aj samotný poškodený sa mykal a kopal. Z výpovede svedka Q. však vyplýva, že tieto
kopy mali byť minimálne tri, tak do oblasti hlavy, hrudníka, ako aj brucha, pričom k ich zasadeniu došlo
v situácii, keď už poškodený nebol schopný sa brániť. Že takto svedok Q. popisoval situáciu, ktorú

vnímal v súvislosti s predmetným incidentom, potvrdzovali aj svedkovia Ing. Š. a B.. Tieto tvrdenia síce
nezodpovedajú tvrdeniam svedka H., ktorý podľa vlastného vyjadrenia tiež mal incident vnímať, pričom
vylučoval kopanie poškodeného zo strany obžalovaných, a to aj napriek tomu, že samotný obžalovaný
F. R. túto skutočnosť pripustil, no na druhej strane svedok H. vypovedal, že vnímal 4 údery poškodeného
zo strany obžalovaných, vnímal ich ako facky, no pripustil, že to mohli byť aj údery päsťou. O takomto

spôsobe reakcie obžalovaných na útok poškodeného však nevypovedali ani samotní obžalovaní, ani
nikto z vypočutých svedkov. Z ďalšieho vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovede znalca, ktorý
vypracovával znalecký posudok ohľadom poranení poškodeného okrem iného vyplynulo, že samotný
znalec sa vyjadroval k mechanizmu vzniku ustálených poranení, keď jednoznačne vylúčil, aby poranenia
si mohol spôsobiť sám, pričom poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorá zasiahla

tak hlavu poškodeného, hrudník, ako aj brucho. Tomuto mechanizmu zodpovedajú tvrdenia svedka
Q. súvisiace s kopnutiami do hlavy, hrudníka a brucha, no z medicínskeho hľadiska sú prijateľné aj
údery päsťou do týchto oblastí tela poškodeného. Samotný znalec poukázal na stredne vysokú až
vysokú intenzitu útoku, pričom vzhľadom na telesnú konštrukciu poškodeného a telesnú konštrukciuobžalovaných na spacifikovanie sa prípadne metajúceho človeka nie je potrebná až taká sila, a preto má
za to, že razancia útoku bola vyššia, pričom poškodený nebol schopný sa hýbať a klásť taký odpor, aby
poranenia si spôsobil sám. Takto vykonané dôkazy podľa úvahy súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochýb vyvracajú obranu obžalovaných súvisiacu s ich tvrdeniami o obrane pred útokom poškodeného,
ale naopak svedčia o neprimeranosti a neadekvátnosti ich reakcie na tento útok, keď ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, poškodený už nebol schopný sa hýbať, prípadne klásť aktívny odpor tak,
ako na to poukazujú obžalovaní a ako to vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania, či výpovede
svedka Q.. V kontexte týchto dôkazov uvedeným záverom zodpovedajú aj závery znaleckého posudku

znalca z odboru psychológie súvisiace s osobnostnými profilmi samotných obžalovaných, ktoré svedčia
o ich impulzivite, či zníženej až takmer absentujúcej sebakontrole, najmä kontrole emócií. Vykonanými
dôkazmi potom súd mal preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako to súd ustálil v skutkovej
vete výroku tohto rozsudku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaných posudzoval ako prečin výtržníctva podľa §

364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona, pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného.

Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovednými subjektmi z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustili zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
uvedených trestných činov je ochrana verejného poriadku a ochrana života a zdravia iných jednotlivcov.
Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný V. R. na území Slovenskej republiky trestne stíhaný nebol, v registri trestov má 1 záznam

v súvislosti s jedným cudzozemským odsúdením v Spolkovej republike Nemecko, za čo mu bol
uložený peňažný trest. V registri priestupkov od roku 2014 má evidované 4 postihnutia, všetko za
menej závažnejšie porušenia spoločenských noriem na úseku cestnej premávky. Z miesta bydliska
je hodnotený všeobecne, posledný zamestnávateľ spoločnosť M. D., s. r. o. K., kde pracuje v pozícii
W., ho hodnotí kladne. Obžalovaný F. R. má v registri trestov 2 záznamy, jeden z roku 2001 s fikciou

neodsúdenia a ďalší z roku 2013, rovnako s fikciou neodsúdenia. V registri priestupkov od roku 2014 má
6 záznamov, všetky súvisiace s porušením pravidiel cestnej premávky. Z miesta bydliska je hodnotený
všeobecne.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona páchateľovi hrozí trest odňatia

slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 rokov, pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona je sadzba trestu odňatia slobody až na 3 roky. Poľahčujúce okolnosti v prípade
obžalovaných dané ustanovením § 36 Trestného zákona súd nezistil žiadne, na druhej strane u oboch
obžalovaných konštatoval existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda že spáchali viac trestných činov. Prevažujúci pomer priťažujúcich okolností na strane

obžalovaných potom v súlade s ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona má za následok zvýšenie dolnej
hranice zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe takto zistených skutočností prihliadajúc
potom na zákonom sledovaný účel trestu mal súd za to, že tento bude dosiahnutý v prípade oboch
obžalovaných uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom zároveň
mal za to, že na naplnenie sledovaného účelu bude postačovať aj hrozba trestom počas primeranej

skúšobnej doby, ktorej primeranú výmeru v prípade obžalovaného V. R. považoval dobu 20 mesiacov
a v prípade obžalovaného F. R. dobu 2 rokov. Vo vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti spojenému
s výkonom služby SBS tak, ako to navrhoval prokurátor, súd nemal za to, že v danom prípade sú
splnené podmienky pre uloženie takéhoto trestu, pretože v prípade obžalovaného V. R. bolo zistené, že
tento aktuálne pozíciu člena SBS už nevykonáva, pričom takýto druh trestu obžalovanému neukladal v

rámci pôvodne vydaného trestného rozkazu vo veci, proti ktorému odpor podal iba obžalovaný. V tomto
smere je potrebné doplniť, že odsúdenie za úmyselný trestný čin, následkom čoho je ukladanie trestu
odňatia slobody aj keď s podmienečným odkladom de facto vytvára zákonnú prekážku spojenú s ďalším
výkonom činnosti člena bezpečnostných služieb. Vo vzťahu k obžalovanému F. R. je potrebné doplniť,že tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, tento sa trestnej činnosti nedopustil v pozícii člena
súkromnej bezpečnostnej služby.

Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody súd rozhodol tak, že uložil obžalovaným povinnosť
nahradiť poškodenému C.Á. W. spôsobom spoločným a nerozdielnym škodu vo výške 2.188,80 eur z
titulu uplatneného bolestného, o základe a výške ktorej škody pochybnosti nemal, keď dôvodnosť takto
uplatneného nároku má svoj základ vo vykonanom dokazovaní, najmä s poukazom na podaný znalecký
posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia úrazovej chirurgie. Rovnako nemal pochybnosti

ani o ďalšom uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany Sociálnej poisťovne, ktorý poškodený
si uplatnil a zdokladoval svoj nárok súvisiaci s vyplácaním štátnych dávok poškodenému počas
práceneschopnosti zavinenej konaním obžalovaných. Z uvedeného dôvodu preto súd zaviazal oboch
obžalovaných aj na náhradu takto spôsobenej škody vo výške 155,80 eur, a to spôsobom spoločným a
nerozdielnym. Do trestného konania s nárokom na náhradu škody sa pripojila aj Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a. s. z titulu vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného

C. W.. Tento poškodený však výšku škody iba vyčíslil bez toho, aby zdokladoval dôvodnosť a rozsah
vynaložených nákladov. Z uvedeného dôvodu preto súd tohto poškodeného s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces. So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal na civilný proces aj
samotného poškodeného C. W., ktorý v konaní pred súdom si uplatnil celkový nárok na náhradu škody
vo výške 4.000,- eur vrátane bolestného (výška ktorého nároku predstavuje 2.188,80 eur) bez toho však,

aby špecifikoval zákonný rámec uplatneného nároku a dôvodnosť jeho rozsahu.
spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.