Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320201090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4320201090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., E. XX, zast. splnomocneným zástupcom: N. E., bytom E. XXX,
2. P.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. Q., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, Štefánikova tr. 69, Nitra, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.
októbra 2020 č. k. 12C/2/2020-105 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcom v 1. a 2.
rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
zistil, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. 1931 podľa výpisu
z pozemno-knižného výpisu vložky 3694 kat. územie F.. Žalobcovia označili ako žalovaného a to v
doplňujúcompodanívzmysle výzvysúduSRzastúpenáOkresnýmúradomNitra.Žalovanývpísomnom
vyjadrení, ako aj na pojednávaní uviedol, že v predmetnom spore je pasívne legitimovaný a žiadal

tak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietnuť. Zo zistených listinných dôkazov,
ktoré vyžiadal súd z Okresného úradu Levice, ako aj z identifikácie parciel (čl. 50 - 68) bolo zistené,
že ako vlastníci nehnuteľností parcely č. 1931 druh pozemku roľa PK vložka 3694 o výmere 4 j 105
š. s. sú vedení ako vlastníci podľa stavu údajov určeného operátu E. N. (správca SPF), D. B. a spol.,
O. S., rod. E. a spol, E. R., rod. R., Slovenská republika (správca: SPF), N. B. a spol., aj podľa
pripojených listov vlastníctva č. XXXX, listu vlastníctva č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX (čl. 79 - 91). V uvedenom konaní žalovaný namietal pasívnu legitimáciu, pričom aktívnu

legitimáciu, ako aj pasívnu legitimáciu súd skúma ex offo, teda aj bez námietky strany sporu. Na
to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinný, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je,
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľomhmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide. Z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva, ktorú žalobu o určenie
vlastníckeho práva podali proti v doplňujúcom podaní označenému žalovanému, pričom tento vzniesol
námietku nedostatku pasívnej legitimácie, pričom aj z listinných dôkazov je preukázané, že žalovaný
nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide, nie je vedený ako vlastník
nehnuteľností,ktoréhourčeniavlastníckehoprávasažalobcoviadomáhajú,taksúdzdôvodunedostatku

pasívnej legitimácie žalovaného žalobu zamietol, s tým, že ďalšími skutočnosťami sa súd nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaný bol v konaní procesne úspešný v
celom rozsahu, čím mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade. Z dôvodu,
že žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade si neuplatňuje, súd
rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, odôvodniac
ho ustanoveniami § 363 a § 365 ods. 1 písm. d), e) a g) CSP. Uviedli, že žalobcovia nikdy netvrdili,
že vlastníkom parc. č. 1931 je Okresný úrad Nitra, Slovenská republika, Katastrálny úrad v Nitre, a
tento bol žalobcami označený ako žalovaný až na základe výzvy súdu na doplnenie žaloby, nakoľko
mali za to, že práve tento Katastrálny úrad v Nitre potvrdil pochybenie pozemno-knižného úradu v

Leviciach a to vo vyjadrení z 04. 05. 2009, keď sám uviedol, že v katastrálnom území F. sa nezjednotil
operát pozemkovej knihy s pozemkovým katastrom. Porovnaním zákresu v krokárskej mape a v mape
pozemkového katastra, ako aj meračského náčrtu z roku 1937 parcela č. 1931 nebola zahrnutá do
mapovania v rámci pozemkového katastra v katastrálnom území F.. Táto chyba nebola do dnešného dňa
opravená ani pri založení listu vlastníctva v roku 1999 štátnym podnikom Geodézia a následne ani pri

zakladaní listu vlastníctva ROEP a jej následky znášajú žalobcovia. Naďalej trvá záznam vo vložke č.
3694 kat. úz. F. parc. č. 1931, v ktorom je ceruzkou napísaná poznámka, že zrejme z času pri zakladaní
listu vlastníctva s textom, že parcela prechádza do katastrálneho územia E., parcela č. 337, vložka č.
1. Súd uviedol, že na základe identifikácie parciel vydaných Okresným úradom Levice zistil vlastníkov
nehnuteľností parcely č. 1931, pričom títo sú zapísaní na LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a

XXXX. Žalobca žiadal Okresný úrad Levice v roku 2009 o vyhotovenie identifikácie pozemkovo-knižnej
parcely č. 1931, avšak tento nevedel žiadosť spracovať a parcelu č. 1931 nevedel identifikovať. Na
preukázanie chyby v katastri poukázali na stav znázornený v historickej ortofotomape Slovenska z roku
1950 porovnaním s katastrálnou mapou, kde je jasne viditeľné, ktoré parcely zachádzajú do parcely č.
1931. Z uvedených skutočností žiadali o zrušenie napadnutého rozsudku a o vyznačenie danej parcely

na mape v správnom katastri.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor nie je
vlastníkomdotknutejnehnuteľnosti,pretovtomtosporeniejepasívnelegitimovaný.Namietanedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného. Vzhľadom k tomu sa nebude vyjadrovať k obsahovej stránke podaného

odvolania.Žiadal,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdil.Pokiaľžalobcoviatvrdia,že
vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti je Slovenská republika v správe Okresného úradu Nitra, tak pasívnu
legitimáciunazastupovaniemámajetkovoprávnyodborOkresnéhoúraduNitra.Pokiaľžalobcoviažalujú
Katastrálny úrad v Nitre, tak v súlade so zákonom NR SR č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach
v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 18. októbra 2012, ktorý

nadobudol účinnosť 1. januára 2013, sa s poukazom na § 1 písm. h) zrušili katastrálne úrady, pričom
právnym nástupcom Katastrálneho úradu v Nitre je Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov.
Od 01. 10. 2013 na základe zákona č. 180/2013 Z. z. zanikli správy katastra a ich pôsobnosť prešla na
okresné úrady, katastrálne odbory.

4. Žalobca v 2. rade k vyjadreniu žalovaného uviedol, že napáda Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor,
ktorý vyhlásil, že v tomto spore nie je pasívne legitimovaný. Nie je možné, aby iba takýmto falošným
vyjadrením unikal povinnosti a zodpovednosti ku všetkým ich pozemkom v kat. úz. E. aj Levice. OÚ Nitra
vie odpovedať na otázku, kto sa má starať o pozemok, parc. č. 1931, keď zanikla Správa katastra Levice.
Výber pozemkov zákon neumožňuje. Vo vyjadrení k žalobe ich OÚ Nitra upozornil, že bol založený

nový LV č. XXXX. Žiada o jeho predloženie od OÚ. Je dôležité, že LV existuje, že ho v prípade potreby
môžu použiť. Do ukončenia SK Levice žalobcovia nepotrebovali predložiť a dokazovať vlastnícky vzťah
k uvedenému pozemku, parc. č. 1931. Je zarážajúci objav súdu, kde parcela č. 1931, PK vložka 3694
vo výmere 4j 105 š. s. má nových cudzích vlastníkov. Podľa neho súd musí zodpovedať otázky, prečoje parc. č. 1931 vedená na Okresnom úrade Levice, keď SK Levice prešla od 01. 01. 2013 pod správu
OÚ Nitra, prečo OÚ Nitra nemá parcelu č. 1931 vo svojej správe, čím uniká pasívnej legitimácii a tiež,
ako môže mať jedna parcela č. 1931 až 8 cudzích vlastníkov, keď ešte 05. 11. 2012 SK Levice udáva

pôvodných vlastníkov, čiže terajších žalobcov. A títo uvedenú parcelu nepredávali. Súd musí vyriešiť
a vysvetliť duplicitu parcely č. 1931 orná pôda vo výmere 2 1580 m2 nie je zanedbateľná maličkosť. Je
možné, aby táto chyba úradov spôsobila žalobcom veľké škody a stratili svoj majetok?

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej

len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami, v neprospech
ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele č. 1931

podľa výpisu z pozemno-knižného výpisu č. vložky 3694 kat. územie F.. Keďže v žalobe žalovaného
neoznačili, súd prvej inštancie ich uznesením č. k. 12C/2/2020-9 zo dňa 04. 02. 2020 vyzval, aby žalobu
doplnili a označili žalovaného. Žalobcovia v 1. a 2. po výzve súdu ako žalovaného označili Slovenská
republika,KatastrálnyúradvNitre,Štefánikovatr. 69,Nitra.KeďžeKatastrálnyúradvNitreužneexistuje,
súd prvej inštancie vo veci konal ako so žalovaným Slovenská republika, zast. Okresným úradom Nitra,

katastrálnym odborom. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že ako bratia zdedili po ich matke O. C., nar.
XX. XX. XXXX každý v 1 v. l. č. 3694 parc. č. 1931 roľa o výmera 4 holdy 105 Š.s. pod B4 v kat. úz. F..
Nakoľko táto nehnuteľnosť nebola predmetom pôvodného dedičského konania D/1958/92, tak žiadajú
o určenie ich vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti danou žalobou.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa §387ods. 2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa
ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS
473/2017).

13. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti

zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho

právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým,
ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle § 159 ods. 2
OSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom

pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania
boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba
nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu), naliehavý právny
záujem na požadovanom určení by nebol daný.

14. Keďže žalobcovia v odvolaní napriek tomu, že ich žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žiadne odvolacie dôvody k tomuto právnemu záveru neuviedli, odvolací
súd ani nemal z akých dôvodov tento záver súdu prvej inštancie preskúmavať, pričom ostatné dôvody
odvolania nie sú spôsobilé záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje, zvrátiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V prípade, ak sa žalobcovia mienia domáhať určenia
vlastníckeho práva k predmetnej parcele, je potrebné, aby v žalobe ako žalovaných označili tých, ktorí sú
t.č. zapísaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a nie žalovaného v tomto konaní, ktorý vlastníkom
predmetnej parcely nie je.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).