Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1317215170.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti
žalovanému: W. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D., o zaplatenie úroku z úveru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 1.719,85 eur a úroky zo sumy 2.000,- eur od
1.6.2017 do 28.5.2019, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úroku sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.7.2017, došlým na tunajší súd dňa 24.7.2017,
opraveným dňa 20.12.2018, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcoviistinu2.000,-eur,úrokyvovýške390,65euravovýške1.719,85eur,úrokyzozostatku
nesplatenej istiny 2.000,- eur vo výške 24,5% p.a. od 1.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 2.000,- eur od 1.6.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 45,86 eur, ako aj trovy
konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca - Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, uzatvoril dňa 16.8.2013 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere
číslo XXXXXXXXXX Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky žalobcu pre úver a Všeobecné
obchodné podmienky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom postúpenia na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Na základe zmluvy o úvere Poštová banka ako
veriteľ poskytla žalovanému úver vo výške 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. Od uzavretia zmluvy, po vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru, žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania
sú stanovené v listine Aktuálny stav úveru, vyhotovenej z bankového informačného systému, ktorý je
vedený podľa § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pred zosplatnením úveru bolo
žalovanému zaslané upozornenie, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a bol vyzvaný na
doplatenie dlžnej sumy. Žalovaný nevykonal úhradu pohľadávky do 15 dní od doručenia upozornenia,
Poštová banka preto pristúpila k zosplatneniu úveru výzvou na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek
zaslanej výzve o zosplatnení úveru nezaplatil dlžnú pohľadávku.

3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o úvere dostupná pôžička,
Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky, upozornenie zo
dňa 24.6.2014, výzvu zo dňa 11.7.2014 na úhradu dlžnej sumy, doručenku vrátenej zásielky, poštovýpodací hárok, sadzobník poplatkov, výpis o aktuálnom stave účtu ku dňu 7.6.2017 a zmluvu o postúpení
pohľadávok. Iné dôkazy nenavrhol.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk. Oznámenie o podanej žalobe bolo
zverejnené dňa 14.6.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými
dôkazmi, ktoré boli predložené a navrhnuté.

6. Rozsudkom zo dňa 15.1.2019 súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 2.000,- eur, úrok vo
výške390,65eur,úrokzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy2.000,-eurod1.6.2017dozaplatenia
a poplatky vo výške 45,86 eur. Vo zvyšku úroku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov konania.

7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.9.2020 č. k. 4Co/153/2019-125
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o nároku na náhradu trov konania zrušil a
vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie žalobe žalobcu

nevyhovel v časti požadovaného zmluvného úroku od zosplatnenia úveru tvrdiac, že po tomto právnom
úkone má veriteľ právo len na zákonné úroky z omeškania. Zamietajúcu časť napadol žalobca
odvolaním. Je pravdou, ako konštatoval aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení zo dňa 16.06.2020
v konaní so sp. zn. 5Cdo42/2020, že otázka ne/možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania po zosplanení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom

dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by s výslovne
k problematike vyjadrilo, absentuje. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru
nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru
(celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru alebo jeho časti. Ak teda nastal stav, že dlžník nemá právny

titul mať peňažné prostriedky u seba, pretože tieto sú splatné, a nemá titul ich užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
dlžníkom. Takýto právny názor zaujal odvolanie predávajúci senát vo svojom skoršom rozhodnutí
vydanom v konaní so sp. zn. 4Co86/2019. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou

autonómiou strán, keď žiaden zákon výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina
dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne
v omeškaní so splnením záväzku. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a
úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností dlžníkom dlžník na
úrokoch zaplatil. Vychádza z toho, že aj po zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v

čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu
dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Podľa týchto rozhodnutí povinnosť platiť úroky v prípade
omeškania dlžníka až do úplného vrátenia peňazí je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné.

9. Odvolací súd ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí zaujal právny záver,

že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru, keď ani Obchodný zákonník a ani Občiansky zákonník
nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením
úveru ani v prospech dlžníka ani v prospech veriteľa. Za situácie, keď dlžník z úverového vzťahu porušil

povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je podľa Najvyššieho
súdu SR nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť
úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa dohodol s veriteľom.
Peňažnými prostriedkami totiž dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti
profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd

tiež zaujal názor, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci na ochranu veriteľa, podstata úverového vzťahu a
jeho existencia i po tomto zosplatnení zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu
za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania dlhu, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.K povinnosti platiť úroky pre omeškanie dlžníka pristúpi povinnosť platiť úrok z omeškania. Podľa
Najvyššieho súdu SR je však pre dlžníka ako spotrebiteľa nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia
istiny., toto zmluvné dojednanie jeho postavenie zhorší. Spotrebiteľ v zlej ekonomickej situácii by totiž

v konečnom dôsledku zaplatil sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Vyjadril
názor, že dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie.,
t. j výška tejto ceny musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy. Cenu úveru by však dlžník nemal
pri možnosti navyšovania tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Spotrebiteľ nevie presne určiť úsek
svojho omeškania.. Takto vyjadrená cena by bola teda vyjadrená neurčito, nejasne a nezrozumiteľne.

Dojednanie,ktorýmsadlžníkzaviažeplatiťdohodnutéúrokyaždoúplnéhozaplateniaistinypovyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje teda značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Najvyšší súd dospel k jednoznačnému právnemu záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

10. S poukazom na uvedený vývin súdnej judikatúry je preto podľa odvolacieho súdu právny záver
súdu prvej inštancie, rovnako ako aj skorší právny názor prejednávajúceho senátu Krajského súdu v
Bratislave, aktuálne neudržateľný.

11. . Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a

rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastizrušilpodľaust.§389ods.1písm.c)CSP,
keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu na zmluvný
úrok po zosplatnení úveru nevykonal a nevyhodnotil dokazovanie k tejto časti žaloby vo vzťahu k výške
tohto nároku a k dobe, za ktorú veriteľovi prináleží.

12. Odvolací súd na záver uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vec v zrušenom rozsahu
opätovne prejednať, s tým, že súd prvej inštancie bude v novom konaní o tejto časti žaloby viazaný
intenciami súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Po vykonaní a vyhodnotení vykonaného dokazovania
vo vzťahu k tejto časti žalobou uplatnenému nároku vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom v konfrontácii s najnovšou súdnou judikatúrou (§ 391 ods.

3 CSP). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

13. Vzhľadom na uvedené súd znovu prejednal a rozhodol zostávajúcu časť sporu.

14. Na pojednávaní, ktoré sa opäť konalo v neprítomnosti strán, sa súd ešte raz oboznámil s
predloženými listinnými dôkazmi. Súd mal za to že tým bolo učinené zadosť požiadavke odvolacieho
súdu vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k zmluvnému úroku z úveru. Pri opätovnom rozhodnutí súd
vychádzal z toho istého skutkového stavu, tzn. zo skutkového stavu ktorý tvrdil žalobca (ods. 2 tohto
rozsudku). Tento skutkový stav nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Žalovaný nepoprel

tvrdenia žalobcu, nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento skutkový stav.

15. Z dôkazov tiež vyplynulo, že žalovaný sa v zmluve zaviazal úver splatiť v 72-tich mesačných
splátkach vo výške po 57,29 eur. Strany si dohodli úrokovú sadzbu 24,50% p.a. Dátum konečnej
splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 28.5.2019. Výzvou zo dňa 11.7.2014 Poštová banka oznámila

žalovanému, že pre podstatné porušenie zmluvy sa úverová pohľadávka stala ku dňu 11.7.2014
predčasne splatnou.

17. Uplatnený nárok súd posudzoval ako zaplatenie dohodnutého úroku z úveru a podľa § 497 a § 499
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách.

18. Súd pri rozhodnutí prihliadal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré
poukazoval odvolací súd, teda vec posudzoval podľa právneho názoru odvolacieho súdu.

19. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že nárok na
zmluvný úrok je dôvodný len čiastočne. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalobcovi patrí
dohodnutý 24,50% úrok len do termínu konečnej splatnosti úveru, tzn. do dňa 28.5.2019. Vo zvyšku
bola žaloba zamietnutá.20. Žalobca mal vo veci celkový úspech, jeho neúspech v časti zmluvného úroku sa nedal pomerne
vyjadriť, preto mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznal

nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.