Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720200618.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s. r. o., Mýtna 48, 821 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: C. O., nar.
XX.XX.XXXX,bytomŠ.XXX/XX,XXXXXX.,štátnyobčanSR,právnezastúpený:Advokátskakancelária
Mgr. Ondrej BARNA, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837 o zaplatenie 240,13 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodcu žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
240,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.07.2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu nasledujúcimi skutočnosťami.

Právny predchodca pôvodného žalobcu (Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130) a žalovaný uzatvorili spolu dňa 21.05.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanému pôžičku vo výške 600,- eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 18,71 eur, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 1.122,6 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy
sumu 789,38 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku

resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia listom zo dňa 25.05.2017 - Predžalobná upomienka
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie
viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej
lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a
dňa 19.07.2017 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 20.07.2017-„Oznámenie

o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí
dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto
však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnejupomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo
v zmysle § 53 ods. 9 Obč. z. oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku
zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca

počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazuje žalobca na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn.: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
návrhu predstavuje sumu 240,13 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania,

a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie
bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 39,85 eur si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.029,51 eur /
označenévPrehľadesplátokaúhradakostĺpec„Splátka“/.Uvedenúsumu(ďalejako„istina“)tvorí:súčet
predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška

splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 37 18,71 692,27 337,24
= 1.029,51. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 789,38 eur, ktoré sú riadnymi
splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v
stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady

spojené s jej uplatnením, t. j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v Prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 17,4
eur. Istina + Náklady - Úhrady = Dlžná suma 1.029,51 eur + 17,4 eur - 789,38 eur = 257,53 eur. Náklady
na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 eur. Zostatok pohľadávky
evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 297,38 eur zahŕňa aj zmluvnú pokutu

vo výške 39,85 eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe vyššie
uvedeného: Dlžná suma - Neuplatnené náklady = Žalovaná suma 257,53 eur - 17,4 eur = 240,13 eur.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9Csp/12/2020-30 zo dňa 19.05.2020, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Súd preto uznesením č. k. 9Csp/12/2020-40 zo dňa

24.06.2020 zrušil platobný rozkaz.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je
potrebnépoužiťvšetkyprávnenormytýkajúcesaspotrebiteľskéhopráva,najmäustanovenia§52anasl.
Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase

uzatvorenia úverovej zmluvy. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy táto musela obsahovať: podľa § 9 ods.
2písm.a/„druhspotrebiteľskéhoúveru”,podľa§9ods.2písm.f/„dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru“,podľa§9ods.2písm.j/ “ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“, podľa § 9 ods. 2 písm. k/ „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V súvislosti s povinnosťou žalobcu uvádzať v úverovej zmluve aj predpoklady, ktoré boli použité na
výpočet RPMN, poukazuje žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/7/2017 zo

dňa 06.04.2017. Predmetná zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoj údajný nárok, neobsahuje vyššie
uvedené náležitosti, preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ bezúročný a bez poplatkov. Neuznáva preto
peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze. Žalobca mu poskytol sumu 600,- eur a zaplatil 789,38
eur. Žalobcovi teda istinu zaplatil. Poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17 zo dňa
20.09.2018. Z uvedeného vyplýva jasný rozpor vydaného platobného rozkazu s právom EÚ. Vzhľadom

na to, že mu nie je známy presný dátum podania žaloby, vznáša žalovaný z opatrnosti aj námietku
premlčania celého uplatneného nároku, keďže premlčacia doba začala plynúť od splatnosti prvej riadne
nesplatenej splátky, t. j. v marci 2017 a žaloba bola podaná v roku 2020. Navrhuje platobný rozkaz
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/12/2020 z 19.05.2020 zrušiť a vec meritórne prejednať.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti ako druh spotrebiteľského úveru a ostatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Nakoľko
v zmluve nie je určené, že sa jedná o viazaný úver na kúpu konkrétneho spotrebného tovaru, možno
vyvodiť, že sa jedná o bezúčelový úver. V zmluve je uvedený aj typ pôžičky a to konkrétne v čl. V zmluvys názvom Pôžička. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch žalobca poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti

je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa
žalovaný oboznámil, sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň žalobca uvádza, že splátky sú splatné v
zmysle zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva
v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním

po dobu 60. mesiacov pripadal na dátum 20.05.2019. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského
úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy
60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom
parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru
ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia
občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza, že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov

alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň
v mesiaci premietneme do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je
splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným
dňom v mesiaci. Vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca toho názoru, že v konaní nedošlo k

premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby
pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý
bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky.
Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého
dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka Phd., podľa ktorého: "V dôsledku doručenia

dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa
do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia
doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre
ktorú nastala strata výhody splátok." Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje odcitovať ustanovenia zmluvy

ako aj právnych predpisov, ktoré majú dopad na právne posúdenie prejednávaného sporu. V prvom
rade žalobca poukazuje na ustanovenie zmluvných podmienok, kde sa v čl. 12 bod 12.4.Spoločnosť
je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie
celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky),
ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Žalobca poukazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti uvádza, že platné
právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu
splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca
má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ

má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej
ktorú si sám určí. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie
je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť
premlčacia doba podľa § 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca

na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uvádza, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky
po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť
celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní. K
dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 60. splátok evidoval úhradu 33. splátok, teda žalovaný

sa dostal do omeškania s 34. splátkou splatnou dňa 20.03.2017. Z hľadiska naplnenia podmienok
uvedených v čl. 12 bod 12.4 Zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky
počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke
splatnej 20.03.2017, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.06.2020. Nakoľko
žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle

zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného
predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky podliehali premlčaniu. Vychádzajúc z textu
predžalobnej upomienky žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená listina nikde neuvádza, že
dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.03.2017. Samotný text uvádza, že v prípadeneuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný podľa
predloženého prehľadu splátok a úhrad nepodnikol po výzve žiadne kroky smerujúce k zaplateniu
zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku. V

oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo súčasťou podanej žaloby, nie je uvedené,
pre ktorú splátku bol úver zosplatnený a preto veriteľ určil sám, pre nesplnenie ktorej splátky sa úver
zosplatnil. Nakoľko platné právne predpisy dávajú veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné
meniťtotooprávnenienapovinnosť,nakoľkotýmdochádzakzásahudojehozákonnýchpráv.Vprípade,
ak by súd konštatoval, že zosplatnenie dlhu bolo v rozpore so zákonom, je povinný skúmať premlčanie

pri každej splátke osobitne. Nad rámec uvedeného žalobca uvádza, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza
z ustanovenia § 101 OZ ako všeobecného ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda že premlčacia
doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103
OZ je nutné poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa
20.03.2017, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo

spojenésvyhlásenímmimoriadnejsplatnostimoholveriteľprvýkrát(tedaajsúdne)uplatniťnajskôrdňom
21.06.2017, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať
plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Je taktiež neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh
začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Žalobca
uvádza, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo

dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k
náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3
Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu,
úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. odkazuje okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016

vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebenasledujúcimisplátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone
č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky
sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Vo vzťahu k výpočtu
hodnoty RPMN žalobca poukazuje na bod 7 Zmluvných podmienok. Podľa názoru žalobcu je hodnota
RPMN v zmluve riadne uvedená aj s uvedením nevyhnutných predpokladov pre jej výpočet. Zmluva
rovnako tak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami
zmluvy riadne oboznámený a pri podpise zmluvy žalovaný nevzniesol žiadne námietky k jej obsahu. Na

základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby okresný súd vyhovel podanej žalobe v zmysle
žalobného petitu.

6. Uznesením č. k. 9Csp/12/2020-72 zo dňa 10.09.2020 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu
na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy

1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 bude v konaní vystupovať žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

7. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a za splnenia tam uvedených podmienok súd pristúpil
k verejnému vyhláseniu rozsudku.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci
skutkový stav.11. Medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu, obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holdning a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 21.05.2014 uzatvorená Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, číslo zmluvy XXXXXXXXXX,

v sume 600,- eur, splátka 18,71 eur, RPMN 32 %, celkové náklady spotrebiteľa 522,6 eur, fixná ročná
úroková sadzba 32 %, termín konečnej splatnosti 5/2019, celková čiastka 1122,6 eur, počet splátok 60,
priemerná hodnota RPMN 49,67 %.
Žalovaný zaplatil žalobcovi celkom 789,38 eur.
Consumer Finance Holding a. s. doručoval žalovanému písomné podanie - Predžalobnú upomienku

zo dňa 25.05.2017 s tým, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 56,13 eur a zároveň
ho upozornil, že ak do 05.07.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017, bude veriteľ
oprávnený úver zosplatniť.
Consumer Finance Holding a. s. následne vystavil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa 20.07.2017 a to podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok.
Následne došlo k Projektu rozdelenia zlúčením notárskou zápisnicou ku dňu 11.12.2017 a právnym

nástupcom zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. sa v tomto prípade stala Všeobecná
úverová banka, a. s., ktorá ďalej na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
30.11.2017 postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Žalovaný bol upovedomený písomným
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2020.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane
stojí banka ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na
strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu

svojho povolania. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu jednoznačne vyplýva, že
bola uzavretá nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka. Záväzok
medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o úvere je absolútnym obchodom, pričom súčasne
spotrebiteľským vzťahom v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy.

18. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

21. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. „K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za

úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji
o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho
výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že
týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky

úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj
chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne konštatoval
súd prvej inštancie, že už len z tohto jediného dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov (porov. rozsudok KSPO sp. zn. 3Co 124/2016 z 3.11.2016). Je pritom nesporné, že v
predmetnejzmluvespomínanépredpokladyprevýpočetRPMNuvedenéniesú.Súdlenpripomína,žetá

istá povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená aj v smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g/.“
(rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6.4.2017)

26. „V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods.

2presne definuje, aké obligatórne obsahové náležitosti musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, pričom tieto musia byť vymedzené dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola
žiadna pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Konkrétne v § 9 ods.
2písm. k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm.

k)predmetného zákona však zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výškymesačnej splátky, neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové
položky, čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne
práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa.

Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie

porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku

tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.
V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na

uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky
a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima
ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny

priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný.

V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne
právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V
súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Absenciuobligatórnychobsahovýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúverepostihujezákonodarca
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho vzniká dodávateľovi právo na vrátenie sumy v rozsahu
skutočne poskytnutého úveru.“
( Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Co/49/2018 zo dňa 29.10.2018)

27. Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/), nakoľko
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ druh spotrebiteľského úveru (v zmluve
je uvedený len termín „pôžička“, pritom sa jedná o úvere a už vôbec nie je uvedené, že sa jedná o

bezúčelový úver), podľa § 9 ods. 2 písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (v zmluve je uvedený len termín konečnej splatnosti), podľa
§ 9 ods. 2 písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (v zmluve nie sú

uvedené predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miera nákladov, v bode 7. zmluvných
podmienok je uvedený len všeobecný vzorec na jej výpočet), podľa § 9 ods. 2 písm. k/ výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Citované obligatórne obsahové náležitosti musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom
tieto musia byť vymedzené dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola žiadna
pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť.28. Na základe zisteného skutkového stavu, citovanej právnej úpravy a judikatúry s poukázaním na
skutočnosti uvedené v bode 27. súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca poskytol žalovanému sumu 600,-
eur, žalovaný zaplatil celkom sumu 789,38 eur, keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, zaplatil mu

teda na istine viac.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že aj keby pri jej hodnotení vychádzal zo
splatnosti prvej nesplatenej splátky, s ktorou sa dostal žalovaný do omeškania a ktorá nastala v marci
2017 - žaloba bola podaná dňa 28.02.2020 - je teda nedôvodná.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

31. Podľa citovaných zákonných ustanovení súd právo náhradu trov konania priznal úspešnému
žalovanému v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).