Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207872
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6415207872.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Štátny

fond rozvoj bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom 833 04 Bratislava, Lamačská cesta 8, v konaní právne
zastúpený Garaj & Partners, spol. s r. o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava,
proti žalovanému: B. P., Q.. C., H.. XX.XX.XXXX, N. XXXX/X, XXX XX R., v konaní právne zastúpená: In
Law, spol. s r. o., 821 08 Bratislava, Záhradnícka 36, IČO: 36 716 979, o žalobe na zaplatenie 11.855,06
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd v Žiari nad Hronom prostredníctvom splnomocneného
advokáta dňa 06.07.2015 uplatnil voči pôvodne označeným žalovaným v rade 1) Z. D., N. Q. X) Q. D.,
N. Q. X) G. P. B. N. Q. X) Q. D. nárok na zaplatenie sumy 11.855,06 € i s príslušenstvom, vyčísleným
zmluvným úrokom v sume 1.271,94 €, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 89,19 € a tiež nárok
na zákonný úrok z omeškania zo sumy 11.855,06 € vo výške 8,05 % ročne odo dňa 03.07.2015 do
zaplatenia.Žalobcauplatniltiežnároknaúhradudojednanejzmluvnejpokutymedzizmluvnýmistranami,

t. j. žalobcom a žalovanými v rade 1) až 4) v sume 1.312,70 €. Nárok žalobca uplatňoval na základe
zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami zo zmluvy o poskytovaní podpory vo forme úveru na
bývanie, ktorá bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v
zneníneskoršíchpredpisovplatnékudňuuzatvoreniazmluvy(17.05.2000).Pôvodneoznačenýžalovaní
v rade 1) a 2) boli dlžníkmi vo vzťahu k žalobcovi a pôvodne označení žalovaní v rade 3) a 4) boli
ručiteľmi záväzku s tým, že sa zaviazali uspokojiť záväzok dlžníka voči veriteľovi pre prípad, ak dlh voči
veriteľovi nesplnia dlžníci.

2. Počas konania na pôvodne označených žalovaných v rade 1) a v rade 2) ako dlžníkov, a tiež na
žalovaného v rade 4) bol vyhlásený konkurz v zmysle ustanovenia § 167e Zák. č. 7/2005 o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, súd konanie voči týmto stranám sporu na strane
žalovaných, t. j. 1), 2), 4) pôvodne označených žalovaných, uznesením zo dňa 02.05.2018 zastavil.

3. Tunajší súd už rozsudkom sp. zn. 9C/239/2015-200 zo dňa 18.12.2018 meritórne rozhodol tak, že z

dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcu, konanie čiastočne zastavil, čo do uplatňovaného nároku
na zaplatenie sumy 8.261,30 € s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu žalobcu pokiaľ uplatňoval nárok
voči žalovanej z titulu ručiteľského záväzku ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 17Co/76/2019 - 289 zo dňa
27.02.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v závislom výroku o trovách

konania, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude zohľadniť
skutočnosť, že na právny vzťah žalobcu a žalovaného je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka a súd prvého stupňa musí najskôr vyhodnotiť konkrétny rozsah ručiteľského
záväzku žalovaného ako to vyplýva zo spornej zmluvy, práve s poukazom na hmotnoprávne ustanovenia
Obchodného zákonníka, opätovne súd prvej inštancie vyhodnotí, či odstúpenie žalobcu od spornej

zmluvy malo vplyv na ručenie za splnenie záväzku dlžníkov zo spornej zmluvy za žalovaného a súd
prvej inštancie tiež overí, či započítanie čiastkových platieb poskytnutých pre žalobcu ako veriteľa bolo
vykonané v súlade s ustanoveniami § 330 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka.

5. Pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.

6. V danej právnej veci bola žaloba podaná na súd predo dňom 01.07.2016 v čase účinnosti ešte
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Dňom 01.07.2016 však nadobudol účinnosť Zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a s odkazom na prechodné ustanovenia,
§ 470 ods. 1, ods. 2 CSP, pokiaľ nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

7. Okresný súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu pôvodne vykonané dokazovanie, ktoré
realizoval výsluchom právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalovaného ako i oboznámením sa

s listinami, ktoré boli predložené stranami sporu v rámci prejednávania danej právnej veci a to Zmluvy
o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom, pôvodnými dlžníkmi a žalovanou
ako ručiteľkou v zmysle Zákona č. 124/1996 Z. z. zo dňa 17.05.2000 pod číslom XXX/.XXXX/XXXX,
ďalšími listinami a to odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 22.12.2014, výpismi obchodného vestníka,
prehľadom pohybov a históriou na úverom účte, prehľadom plnení pre veriteľa, doplnil dokazovanie o

opätovný výsluch právnych zástupcov strán sporu, ktorý realizoval na pojednávaní dňa 06.10.2020, a
tiež 01.12.2020 a zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa 17.05.2000 žalobca v postavení veriteľa uzatvoril Zmluvu o poskytnutí podpory pod číslom XXX/
XXXX/XXXX s dlžníkmi pôvodne označenými žalovanými v rade 1) a v rade 2) Z. D. B. Z.. Q. D. s tým,

že na základe uzatvorenej zmluvy poskytol pre dlžníkov podporu vo forme úveru v sume 16.596,96 €
(pred zavedením meny € vo výške 500.000,- Sk), a tiež nenávratný príspevok vo výške 4.979,09 € (pred
zavedením meny € vo výške 150.000,- Sk) za konkrétne dohodnutých zmluvných podmienok. Záväzok
dlžníkov bol okrem iného zabezpečený tiež ručením ručiteľov (pôvodne žalovaných v rade 3 B. P. a v
rade 4) Q. D.). V dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkov (neplnenia si povinnosti pravidelnej

úhrady dohodnutých mesačných splátok) žalobca (veriteľ) dňa 22.12.2014 odstúpil od takto uzatvorenej
zmluvy a uplatnil nárok na úhradu zvyšnej časti poskytnutého úveru a podpory s tým, že dlh sa stal
zročným. Ku dňu odstúpenia od zmluvy vyčíslil žalobca dlh z titulu nesplnených záväzkov vyplývajúcich
pre pôvodne žalovaných v rade 1) a v rade 2) ako dlžníkov a pôvodne žalovaných v rade 3) a v rade 4)
akoručiteľovvovýške11.855,06€ztitulunesplatenejistinyposkytnutéhoúveru,vyčíslenéhozmluvného

úroku vo výške 1.271,94 €, vyčísleného úroku z omeškania 89,18 € ako i vyčíslenej zmluvnej pokuty a
vyzval pred podaním žaloby dlžníkov a veriteľov k dobrovoľnému plneniu v celkovej výške 14.009,90
€ s príslušenstvom.

Žalobcapoukazovalnaskutočnosť,žezmluvauzatvorenámedzidlžníkmiaručiteľmianímakoveriteľom

je uzatvorená v režime Zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (Zák. č. 124/1996 Z. z.) a bola
uzatvorená ako úverová zmluva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka § 497 a
nasledujúcich ustanovení a predstavuje absolútny obchod. Podľa žalobcu s odkazom na ustanovenie §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o absolútny obchod, je vylúčená akákoľvek
dohoda zmluvných strán o voľbe obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 1, ods. 2, pretože sa jedná

o kogentnú povahu citovaného ustanovenia, ktorá spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú výlučne ustanoveniami obchodného zákonníka.Žalovaný namietal tvrdenia žalobcu o tom, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, poukazoval na
skutočnosť, že zmluva o poskytnutí podpory, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu je zmluva
uzatvorená v zmysle osobitnej právnej úpravy a to v čase platnosti uzatvorenia zmluvy platného

Zákona č. 124/1996 Zb. zákonov. Podľa žalovaného žalobca (Štátny fond rozvoja bývania) má osobitné
postavenie, preto sa jedná aj o osobitný typ zmluvy upravený osobitným zákonom a na takýto zmluvný
vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ako to tvrdí v konaní žalobca s tým, že
sa jedná o absolútny obchod. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že samotná dojednaná výška úroku z
omeškania, ako i samotné započítanie jednotlivých úhrad zo strany dlžníka pri uzatvorení tohto typu

zmluvy spadá pod režim občianskoprávnej úpravy a nie pod režim obchodnoprávnej úpravy ako to tvrdí
v konaní žalobca. Ďalej žalovaný tvrdil, že zmluva je formulárového charakteru, vopred vypracovaná
pre viacerých spotrebiteľov bez možnosti dlžníka ako i ručiteľa zmeniť jej obsah, jedná sa o zmluvu
odplatnú, na základe ktorej sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a dojednanú
odplatu. A keďže dlžník nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti na takúto zmluvu je nutné
hľadieťakonazmluvuspotrebiteľskéhocharakterusnáslednouaplikáciouipríslušnýchhmotnoprávnych

ustanovení Občianskeho zákonníka, t. j. § 52 a nasledujúcich. Keďže žalovaný považoval zmluvu za
zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je nutné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka
i samotné odstúpenie od zmluvy je nutné preto posudzovať v zmysle hmotnoprávnych ustanovení
Občianskeho zákonníka s tým, že ak dňa 22.12.2014 žalobca od zmluvy odstúpil, takéto odstúpenie
od zmluvy má účinky od počiatku (ex tunc) a ak došlo k zániku zmluvy od počiatku, zanikol i ručiteľský

záväzok k hlavnému záväzku, od ktorého odvodzuje žalobca uplatňovaný nárok voči žalovanej v tomto
konaní.

9. Okresný súd pokiaľ rozsudkom zo dňa 18.12.2018 žalobu žalobcu zamietol, prioritne vo svojom
rozhodnutí riešil otázku, či uzatvorená zmluva medzi žalobcom a pôvodnými dlžníkmi a aktuálne v

konaní označenou žalovanou o poskytnutí podpory zo dňa 17.05.2000 je zmluvou spotrebiteľskou, resp.
zmluvou nespotrebiteľského charakteru.

Súd prvého stupňa uzavrel a konštatoval, že takto uzatvorená zmluva medzi sporovými stranami je síce
zmluvou úverovou, odplatnou, avšak súčasne i zmluvou, ktorá spĺňa znaky zmluvy spotrebiteľského

charakteru a aplikoval na takúto zmluvu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka i ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa svojím rozhodnutím a to uznesením sp. zn.
17Co/76/2019 zo dňa 27.02.2020 zrušil s poukazom na to, že po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa

dospela súdna prax k záveru, že sporná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nepredstavuje
spotrebiteľskú zmluvu a žalobca nemá postavenie dodávateľ a to ani z hľadiska práva únie (viď
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/106/2016 zo dňa 29.04.2019), a preto
na právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru medzi Štátnym fondom rozvoja
bývania a dlžníkmi je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úveru

(§ 497 a nasl.), ručenia (§ 330 a nasl.) ako i započítania čiastočného plnenia (§ 330 Obchodného
zákonníka).

11. Podstatným pre vyriešenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu voči
žalovanému i v tomto konaní, bolo odpovedať na otázku, či zmluvný vzťah medzi stranami sporu z titulu

zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretej podľa Zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania a 01.02.2001 v účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy je spotrebiteľského charakteru s
následnouaplikácioupríslušnýchhmotnoprávnychustanoveníObčianskehozákonníka,resp.jetovzťah
obchodnoprávny.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí (4Cdo/106/2018) vyriešil otázku, či právny
vzťah založený medzi žalobcom (Štátny fond rozvoja bývania) ako veriteľom a dlžníkmi Zmluvou o
poskytnutí podpory vo forme úveru v zmysle Zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania je
zmluvou spotrebiteľskou alebo sa jedná o vzťah obchodnoprávny tak, že dospel k záveru, že Štátny fond
rozvoja bývania osobitným subjektom zriadený osobitným zákonom na podporu bytovej politiky, nemá

postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ) a ním uzatvorené zmluvy pri podpore štátu v oblasti bytovej
politiky nemajú charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím (Uznesenie sp. zn. 8Cdo/164/2020 zo dňa
26.08.2020) však rozhodol, že napriek skutočnosti, že zmluva uzatvorená Štátnym fondom rozvoja
pre bývanie pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemá spotrebiteľský charakter pokiaľ

bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a Štátny fond
rozvoja bývania nemá postavenie dodávateľa, nároky z nej je potrebné posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a to vrátane nárokov o odstúpení od zmluvy.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že pri uzatváraní zmlúv žalobcu pri realizácii podpory

štátu v oblasti bytovej politiky síce žalobca nemá postavenie dodávateľa, avšak charakter takýchto zmlúv
nie je zmluvou typického úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ale je poskytovaný na základe
osobitného právneho predpisu, za osobitných podmienok v právnom predpise uvedených, ktorým bol
Zákon č. 124/1996 Zb. zákonov o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného do dňa 01.01.2004.

13. Aj z predloženej zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej v zmysle Zákona č. 124/1996 Z. z. zo dňa

17.05.2000 (čl. 8-11 spisu) článok XII. bod 12.3 mal súd za to, že zmluvné strany si úpravu záväzkového
vzťahu dohodli tak, že práva a povinnosti účastníkov sa riadia predovšetkým lex specialis, t. j. Zák. č.
124/1996 Z. z. a ostatnými právnymi predpismi upravujúcich vzťahy Štátneho fondu rozvoja bývania a
vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym
zákonníkom. Tiež z ďalších zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany

upravili dohodou úpravu vzájomných vzťahov s odkazom na Občiansky zákonník (napr. článok VII. bod
7.1) a vyslovene nedohodli, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa bude spravovať Obchodným
zákonníkom v zmysle ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka.

Pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis, ak osobitný predpis (Zák. č. 124/1996 Z. z.) nemal

blanketnapoužitieObchodnéhozákonníka,jenutnéaplikovaťvšeobecnýprávnypredpisatoObčiansky
zákonník.Žalobcanepreukázalinézmluvnédojednanie,t.j.existenciudojednaniavzáväzkovomvzťahu
medzi stranami sporu, v zmysle ustanovení § 261 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 6 Obchodného zákonníka
pre aplikáciu Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah strán sporu, tak ako to tvrdil v konaní.

14. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), od zmluvy môže účastník odstúpiť,
lenakjetovtomtoalebovinomzákoneustanovenéaleboúčastníkmidohodnuté.Odstúpenímodzmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.

15. Odstúpenie od zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia OZ spôsobuje zrušenie samotnej
zmluvy s účinkami od počiatku (ex tunc).

V zmysle § 48 ods. 2 OZ tým stranám zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy od počiatku. Pokiaľ zo
strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí podpory oznámením zo dňa 22.12.2014, a

takéto odstúpenie bolo i riadnym spôsobom zmluvným stranám doručené, došlo k zániku záväzku medzi
stranami sporu, a to s účinkami od počiatku. Takéto odstúpenie preto spôsobilo následky pre strany
sporu povinnosť vydať si navzájom poskytnuté plnenia i s odkazom na ustanovenie § 457 Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Odstúpenie od zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka) spôsobuje zánik všetkých práv a povinností účastníkom záväzkového vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené spôsobom, ako keby zmluva vôbec nevznikla.

V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa na vzťahy účastníkov zmluvy uplatňuje režim bezdôvodného

obohatenia, pričom automaticky nedochádza k zániku ručiteľského záväzku, i keď má tento povahu
akcesorickú k pôvodnému záväzku.

Pokiaľ však došlo k zániku zabezpečovaného záväzku a jeho nahradenia novým záväzkom, práve z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ručenie zabezpečuje takýto záväzok, ktorý nahrádza záväzok

pôvodný (R50/2020) s tým, že ručiteľský záväzok trvá, no zabezpečuje nové práva, ktoré vznikli
odstúpením od zmluvy, avšak maximálne v rozsahu pôvodného záväzku. Ručiteľský záväzok trvá až
do tej doby, pokiaľ dlžník po zániku záväzkového vzťahu nevráti poskytnuté plnenie svojmu veriteľovi,
keďže ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku a nie na dlžníka.16. Keďže v prejednávanej veci i s odkazom na vyššie citovaného rozhodnutie NS SR sp. zn.
8Cdo/164/2020 zo dňa 26.08.2020 súd posúdil predmetný zmluvný vzťah nie síce ako zmluvný vzťah

spotrebiteľského charakteru, ale zmluvný vzťah, na ktorý s odkazom na vyššie uvedené na inom
mieste tohto rozhodnutia je nutné aplikovať hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie
Obchodného zákonníka.

Samotné odstúpenie od zmluvy preto súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho

zákonníka s tým, že odstúpením od zmluvy došlo k zániku záväzku a záväzkového vzťahu z úverovej
zmluvy od počiatku a takýto záväzok bol nahradený novým záväzkom a to z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Potom povinnosťou zmluvných strán je preto vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali (§ 457
Občianskeho zákonníka).

17. V konaní nebolo od počiatku sporným, že pre pôvodných dlžníkov poskytol žalobca plnenie vo výške

16.596,96 € a finančný príspevok vo výške 4.979,09 €, teda celkové plnenie v rozsahu 21.576,05 €.

V konaní nebolo tiež sporným, že dlžníci do dňa odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo realizované dňa
22.12.2014 (pozri prehľad splátok a úhrad), uhradili pre žalobcu sumu 12.104,40 € a následne po
odstúpení od zmluvy odo dňa 22.12.2014 do dňa rozhodovania súdu (01.12.2020) prijal žalobca ďalšie

plnenie od ručiteľov vo výške 14.009,90 €. Celkovo bolo pre žalobcu poskytnuté plnenie v rozsahu nad
rámec poskytnutého úveru a poskytnutej podpory v celkovej sume 26.114,30 €. Veriteľovi dlžníkmi a aj
ručiteľmi ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku bolo poskytnuté plnenie viac ako predstavovala istina úveru.

Keďže žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému ako ručiteľovi a ručiteľský záväzok ručiteľa trvá, avšak

len do tej doby pokiaľ dlžník po zániku záväzkového vzťahu nevráti poskytnuté plnenie svojmu veriteľovi,
čo i nastalo súd žalobu žalobcu zamietol.

Súd mal nepochybne za preukázané v konaní, že plnenie poskytnuté žalobcom ako veriteľom dlžníkmi
a ručiteľmi, ktoré po odstúpení od zmluvy predstavuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, bolo

vrátené v plnom rozsahu a i na viac.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s využitím vyššie
citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako strane úspešnej v konaní priznal voči
žalobcovi (v konaní neúspešný) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovejznačkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).