Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118013797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7118013797.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
septembra 2021, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 16.7.2020 sp. zn. 7T/73/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. I..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 7T/73/2018 zo dňa 16.7.2020 uznal obžalovaného W. I. vinným
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

na chodníku pred objektom I. O. C. P. N. Č.. XX A. I.Y., dňa 14.04.2018 v čase okolo 15.30 hod.,
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, bez zjavného dôvodu a po výzve "čo pozeráš...?!",
fyzicky zaútočil na poškodeného T. X. opakovanými údermi pästí do oblasti tváre, nespôsobiac
mu zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, po čom jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre aj
poškodeného U. V., ktorý v dôsledku úderom vyvolaného pádu narazil zadnou časťou hlavy na kamennú

dlažbu chodníka, pričom utrpel zlomeniny pravej spánkovej kosti v oblasti lebečnej klenby, pravej
záhlavnejkostivoblastilebečnejklenby,lebečnejspodinyvoblastiklinovejkostiavoblastipravejskalnej
kosti s krvácaním z pravého ucha, tržnú ranu v pravom zvukovode, rozsiahle vnútrolebečné krvácanie
pod tvrdú plenu mozgu vľavo v čelovo-temenno-spánkovo-záhlavnej oblasti so zatlačením mozgu a
presunom mozgu smerom doprava a opuchom mozgu, vnútrolebečné krvácanie pod pavúčnicu mozgu
v ľavej spánkovej oblasti a pravej záhlavnej oblasti a pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu v

ľavej dolnej spánkovej oblasti mozgu, t.j. z medicínskeho hľadiska ťažké zranenia vyžadujúce si liečenie,
pracovnú neschopnosť a narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu štyroch až piatich
mesiacov, pričom v nadväznosti na uvedené konanie obvineného bola z titulu úhrady nákladov za
zdravotnústarostlivosťposkytnutúpoškodenémuU.V.prijeholiečbespôsobenápoškodenémusubjektu
A. H. M. X. O. M. I. škoda vo výške 12.493,87 eur.

Súd mu za to uložil podľa § 156 ods.3, § 41 ods.1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému W. I.L. povinnosť nahradiť poškodenej strane A. H.
M. X..O.., M. I., O. D. Č.. X, I., Y.: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 12.493,87 eur a U. V., C..
X.X.XXXX škodu vo výške 20.429,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný W. I. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie do výroku
o vine, ako aj o treste. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu neúplnosti
skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov. Napadnutý rozsudok nespĺňa
procesné požiadavky týkajúce sa štruktúry, osobitne vzťahujúce sa ku štruktúre jeho odôvodnenia

normatívne ukotvené v ustanovení § 163 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil výlučne na simplexnom zovšeobecnejúcom konštatovaní,
že vina obžalovaného W. I. bola preukázaná predovšetkým z výpovede poškodeného, výpovede svedka
č. 1 (B. O.) a svedkyne č. 2 (X. R. - U.), ako aj znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, pričom
v tejto súvislosti, súd prvého stupňa referuje, čo bolo obsahom svedeckej výpovede svedkyne č. 2,

ktorá popísala vzhľad útočníka, ako aj jeho oblečenie. Zo štruktúry napadnutého rozsudku je zrejmé, že
tento neobsahuje analytickú časť, ktorej súčasťou by bolo procesné hodnotenie dôkazov a to v súlade
s procesnými pravidlami hodnotenia dôkazov normatívne ukotvených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.,
teda tak jednotlivo ako aj v ich súvislostiach, osobitne v procesnej situácii, keď si jednotlivé dôkazy
odporujú.

Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s argumentáciou
obhajoby skoncentrovanej predovšetkým do obsahu záverečnej reči. V prejednávanej trestnej veci vedľa
seba existujú dve skupiny dôkazov, jedna svedčiaca v neprospech obžalovaného W. I. tak, ako je
prezentovaná svedkami T. X. X. B. O., ktoré považuje za absolútne nehodnoverné, a to z dôvodov, na

ktoré poukázal v záverečnej reči.

Skupina dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného prezentovaných X. R. - U., ktorá v celom
rozsahu podporila obhajobnú verziu o možnom priebehu skutkového deja, keď identifikovala páchateľa,
po ktorého úderoch poškodený U. V. spadol na zem, a to podľa opisu jeho vonkajších znakov, ako aj

podľa druhu, farby značky oblečenia, ktoré tento mal na sebe v čase útoku a ktoré sa zhodujú jedine s
vonkajšími znakmi a oblečením T. X.. Bol to svedok T. X., ktorý mal na sebe oblečený džaket konkrétnej
farby v kombinácii s krátkymi nohavicami ako ho popisovala vo svedeckej výpovedi. Svedkyňa popísala
mechanizmus vedenia kritického úderu, po ktorom poškodený U. V. spadol na zem. Ide o jedinú
hodnovernú svedkyňu spomedzi všetkých vypočutých svedkov, keďže jediná nemá vzťah k žiadnemu

z účastníkov incidentu.

Trestnoprávna zodpovednosť v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na princípe
individuálnej zodpovednosti za zavinenie. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že z vykonaného
dokazovania nebolo spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázané, a to deklarovaný následok,

vo forme ujmy na zdraví poškodeného a že obžalovaný skutok spáchal.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok v zmysle
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného oslobodil
spod skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akýmiúvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného W. I..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný W. I. sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje,
tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania sa krajský
súd stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný W. I. bez zjavného dôvodu najprv fyzicky
napadol poškodeného T. X., a to opakovane údermi pästí do tváre, pričom k zraneniu poškodeného
nedošlo.

Následne obžalovaný W. I. jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre poškodeného U. V., v dôsledku čoho

tento padol zadnou časťou hlavy na kamennú dlažbu chodníka a utrpel zlomeninu pravej spánkovej
kosti v oblasti lebečnej klenby, pravej záhlavnej kosti v oblasti lebečnej klenby, lebečnej spodiny, v
oblasti klinovej kosti a v oblasti pravej skalnej kosti s krvácaním z pravého ucha, tržnú ranu v pravom
zvukovode, rozsiahle vnútro lebečné krvácanie pod tvrdnú plenu mozgu vľavo v čelovo-temenno-
spánkovo-záhlavnej oblasti so zatlačením mozgu a presunom mozgu smerom doprava a opuchom

mozgu, vnútro lebečné krvácanie pod pavúčnicu mozgu v ľavej spánkovej oblasti a pravej záhlavnej
oblasti a pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu v ľavej dolnej spánkovej oblasti mozgu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, ku ktorým dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania,
tieto boli odvolacím súdom hodnotené ako správne vychádzajúce predovšetkým z dôkazov v podobe

výsluchu svedka poškodeného T. X., ktorý potvrdil, že útok bol vedený obžalovaným tak na jeho osobu,
ako aj na poškodeného U. V..

Okresný súd pri hodnotení dôkaznej situácie rovnako správne vychádzal aj z výpovede svedka B. O.,
ktorý sa detailne vyjadril aj k potýčke, ktorá predchádzala fyzickému napadnutiu. Svedok jednoznačne

uviedol, že bol to obžalovaný W. I., ktorý potom čo sa poškodený U. V. otočil, tohto udrel päsťou do
zátylku, v dôsledku čoho poškodený spadol na kamenný chodník.

Skutkové zistenia objektivizovala aj svedkyňa X. R. - U., ktorá potvrdila znaky agresívneho konania
obžalovaného W. I. a fyzický útok na poškodeného U. V., ktorý v dôsledku úderu spadol na kamenný

chodník. Svedkyňa rovnako potvrdila, že to bola práve ona, ktorá privolala záchrannú službu a
obžalovaný W. I. len pasívne sledoval poškodeného U. V., ktorý nehybne ležal na zemi.

Skutkové zistenia korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku č. 32/2018 vypracovaného znalcom
z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia B.. Ľ. D. M.., so závermi ktorého sa

stotožnil aj krajský súd, ktorý konštatoval, že poškodený U. V. utrpel zranenia hlavy a mozgu, ktoré mohli
vzniknúť následkom útočníka päsťou do hlavy poškodeného veľkej intenzity a následným pádom a
nárazom hlavy poškodeného o dlažbu. Z medicínskeho hľadiska ide o ťažké život ohrozujúce poranenie
dôležitého orgánu - mozgu a v prípade neposkytnutia rýchleho zásahu a operatívneho zákroku, by došlo
k úmrtiu poškodeného.

K argumentácii obžalovaného W. I. uvádzanej v rámci jeho obhajoby pred okresným súdom a rovnako
uvádzanej v dôvodoch odvolania, odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že tento nemal žiadne
pochybnosti o správnosti, ako aj úplnosti zistenia skutkového stavu veci, a to v rozsahu ako bol ustálený
kontradiktórnym postupom konania na okresnom súde, ktorého závery si v celom rozsahu osvojuje a

v podrobnostiach na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného
a v tejto súvislosti správne zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný, doposiaľ viedol riadny život.
Zohľadniac všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery, sa

krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že uložený výchovný úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na dobu troch rokov je dostatočným
k osobe obžalovaného a tento spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej prevýchovy, ako aj
generálnej prevencie.Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu ani vo vzťahu k výroku o náhrade spôsobenej škody,
krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. I. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.