Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210714
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7211210714.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EGO SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Veľký Kamenec 271, IČO: 31 725 325, zastúpeného JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD.,
advokátom, Žižkova 39, Košice, proti žalovaným: 1/ G.. K. M. nar. X.X.XXXX, I. námestie XXXX/XX, L.,
prechodne T. XXX/XXX, L., 2/ mal. N. M. nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou G.. K. M.

(žalovanou v 1/ rade), obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Vojenská 14, Košice,
o zaplatenie 16.889,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
č.k. 34Cb/25/2012-254 zo dňa 23.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalobcovi v
rozsahu 50% (výrok I.) a rovnako štátu priznal nárok na náhradu trov proti žalovaným v 1/ a 2/ rade v
rozsahu 50% (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením z 2.11.2017 č.k.

34Cb/25/2012-249 súd konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania medzi stranami rozhodol
tak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Vuvedenomuznesenísizároveňvymienilo
trovách štátu, ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny vo výške 299,80 eur za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 470 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ust.

§ 262 ods. 1, § 234 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP uviedol, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy, v
ktorej absentuje ekvivalent ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho sporového poriadku o trovách štátu,
rozhodol o náhrade trov štátu vzniknutých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vychádzajúc z
čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP aplikujúc existujúce ustanovenie o trovách konania v situácii, keď
konanie bolo zastavené.

4. S poukazom na vyššie uvedené súd nepripísal zavinenie na zastavení konania ani jednej zo strán,
preto podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario uložil stranám sporu nahradiť trovy štátu v rovnakom pomere,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia vyššou súdnou úradníčkou (§ 262 ods.
2 CSP).

5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade, čo do výroku,

ktorým súd vyslovil, že štát má nárok na náhradu trov proti žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu 50%
( výrok II.) Odvolanie odôvodnili dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods.1 písm.h/ CSP, že rozhodnutiesúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedli, že pôvodne
žalovaným v predmetnom konaní bol manžel žalovanej v 1/ rade a otec žalovaného v 2/ rade K., ktorý
tragicky zahynul spolu s dvoma ďalšími maloletými deťmi pri dopravnej nehode, že žalovaní sa tak ocitli

v stave ekonomickej núdze, nakoľko rodina stratila príjem otca a súčasne došlo k ireverzibilnému a
drastickému zásahu do rodinných vzťahom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mali za to, že súd v
prejednávanej veci mal aplikovať ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov štátu voči žalovaným v 1/ a 2/
rade nepriznať. Preto navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že štát nemá
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.

6. Odvolaním nebol napadnutý výrok I. napadnutého uznesenia, v tomto výroku nadobudlo uznesenie
právoplatnosť a nebolo predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

7. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

8. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie v roku 2011, teda za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný predpis zák.č. 160/2015 Z.z.
- Civilný sporový poriadok, podľa ustanovení ktorého súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci a

za účinnosti ktorého bolo podané aj odvolanie a podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval
správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

10. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru,
že žalovanými tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

11. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaných,

odvolací súd uvádza:

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade
trov štátu, ktoré v konaní platil preddavkovo - titulom znalečného. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo
uznesenie príslušného súdu z 2.11.2017 č.k. 34Cb/25/2012 - 249, ktorým súd konanie zastavil a

rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a zároveň vyslovil, že o trovách
štátu rozhodne samostatným uznesením. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v priebehu
konania pôvodne označený žalovaný K. M. zomrel, preto súd konal s právnymi nástupcami, účastníkmi
dedičskej dohody a to s pozostalou manželkou a maloletým synom N. M.. Z uvedeného rozhodnutia
rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie listom zo dňa 1.8.2017 žalobcu vyzval, aby vzhľadom na úmrtie

pôvodného žalovaného a jeho dvoch maloletých detí oznámil, či trvá na podanej žalobe a to s odkazom
aj na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť v celom
rozsahu a navrhol konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Súd prvej inštancie v zmysle tohto dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastavil v súlade s návrhom
žalobcu a za súhlasu žalovaných (právnych nástupcov pôvodne označeného žalovaného), pričom pri

rozhodovaní o trovách konania prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že ani jedna zo sporových
strán náhradu trov konania nežiadala.

13. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodoval o náhrade trov
štátu, ktoré v konaní platil preddavkovo, titulom vyplatenia znalečného, pričom Civilný sporový poriadok

nemá ustanovenia o náhrade trov štátu, ktoré v konaní platil preddavkovo. V tomto konaní však takéto
trovy vznikli a nemôže ich znášať štát. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval v predmetnej veci
ust. čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto aleboiného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a
s prihliadnutím aj na dôvody späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd prvej inštancie s odkazom na §
256 ods. 1 CSP nepripísal zavinenie na zastavení ani jednej zo strán, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP

a contrario uložil stranám sporu nahradiť trovy štátu v rovnakom pomere.

14. Odvolatelia v podanom odvolaní namietali závery súdu prvej inštancie s poukazom na to, že v
prejednávanej veci mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov štátu voči
žalovaným nepriznať, čo odôvodňovali tým, že sa ocitli v stave ekonomickej núdze, nakoľko rodina

stratila príjem otca a súčasne došlo k ireverzibilnému a drastickému zásahu do rodinných vzťahov.

15. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý môže spočívať
v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Judikatúra tiež konštatovala, že toto

ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, preto
toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základné zásady rozhodovania o trovách konania.

17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti, v dôsledku ktorých by prípadne
moholdospieťkzáveruoúplnomnepriznanítrovkonaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom

a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tragická udalosť nepochybne vážne postihla rodinu
a môže mať vplyv aj na pomery, ktoré následne v rodine nastali. Je však na odvolateľovi, aby tieto
prípadné nepriaznivé pomery aj preukázal, keďže uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie

náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne. Preto len všeobecné tvrdenie o tom, že sa
žalovaní ocitli v stave ekonomickej núdze, bez toho aby tieto tvrdenia žalovaní aj relevantným spôsobom
preukázali, nie je postačujúce. Odvolatelia v podanom odvolaní netvrdia, že preddavkované znalečné,
ktoré majú nahradiť štátu,môžu uhradiť len s veľkými ťažkosťami vzhľadom na svoje osobné, majetkové
a prípadné zárobkové možnosti, ktoré navyše ani neuvádzajú a teda nepreukazujú, na ktoré pri aplikácii

vyššie citovaného ustanovenia však súd musí prihliadať.

19. Za takejto situácie možno vyvodiť záver, že odvolatelia svoje tvrdenia o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, ktoré by mali spočívať v okolnostiach na strane odvolateľov nepreukázali.

20. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaní v

odvolacom konaní neboli úspešní a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).