Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206164
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121206164.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. Č.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom kancelárie Slovenská
46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hric s.r.o.,

so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na nariadenie
neodkladného v konaní o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 19C/60/2021 -31 zo dňa 06.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.02.2013 ako zabezpečenie Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v Okrese Prešov, obec F., k. ú. F., zapísaným na LV č. XXX, ktoré tvoria rodinný
dom so súpisným číslom XXX spolu s pozemkom, na ktorom je postavený, a to na parcele reg. C, parc.
Č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok na parcele reg.

C, parc. Č. XXXX/X, druh pozemku - záhrada o výmerU. X.XXX m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu v pomere 1/1, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, § 334 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Žalobu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2013, na ktorej základe bolo žalobcovi
a jeho manželke poskytnutých 79.900,- Eur, súčasne uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 11.02.2013, ktorou založil vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalobca sa domáha
určenia, že tieto nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré vzniklo na základe Zmluvy v
prospech banky, t.j. žalovaného. V konaní na tunajšom súde sp. zn. 16C/8/2017 sa domáhal uloženia

povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva. Uviedol, že záložné právo sa premlčuje
rovnako ako pohľadávka, čo je výslovne uvedené v § 100 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Svoje tvrdenia podporil článkom JUDr. Mgr. Michala Mrvu, LL.M., PhD. Z Bulletinu slovenskej
advokácie č. 10/2016, str. 17, v ktorom uvádza, že napriek skutočnosti, že záložné právo po vznesení
námietky premlčania zostáva v podobe tzv. naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiadny
zmysel, pretože je nerealizovateľné. Z toho potom možno vyvodiť, že postupom podľa § 137 písm. c)

zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku sa možno úspešne domáhať určenia, že záložné
právo k zálohu neexistuje a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmazzáložného práva z príslušného registra aj proti vôli záložného veriteľa. Žalobca rovnako poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.03.2019, sp. zn. 7Co/171/2018, z ktorého okrem
iného citoval:,, Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností ako veriteľ zákonom predpísaným spôsobom

v premlčacej dobe neuplatnil proti dlžníkovi svoj nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky s
prísl. vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobkyňa tak mohla vzniesť námietku premlčania a
týmto spôsobom spôsobiť zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou.
Ak námietka premlčania vznesená zo strany žalobkyne neumožňuje priznať žalovanému pohľadávku z
úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky uspokojiť tú istú pohľadávku

formou realizácie výkonu záložného práva. Opačný výklad vo svojich dôsledkoch popiera význam
inštitútu premlčania neumožňujúceho po dovolaní sa premlčania premlčané právo veriteľovi priznať. Ak
sa žalobkyňa ako záložný dlžník dôvodne dovolala premlčania, žalovaný v postavení záložného veriteľa
sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a záložné právo nemôže naďalej byť
spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Za takejto situácie na
strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem domáhať sa v súlade s ustanovením §137 písm.

c) CSP určenia neexistencie záložného práva.,“ ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
16.06.2021, sp. zn. 2CoCsp/52/2020. Na základe uvedeného žalobca vzniesol námietku premlčania ako
celého nároku z pohľadávky, tak aj záložného práva.

4. Žalobca odôvodnil potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia tým, že dražobník,

spoločnosť DUPOS dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, mu zaslal Výzvu na poskytnutie súčinnosti a
umožnenieohodnoteniapredmetudražbyzodňa06.07.2021,atedanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je v záujme predídenia majetkovej ujmy, a to aby sa ním dočasne a meritórnym rozhodnutím trvale
znemožnil žalovanému výkon záložného práva.

5. K návrhu žalobca pripojil Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2013, Oznámenie o začatí výkonu
záložné práva zo dňa 06.10.2016, Výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby zo dňa 06.07.2021 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2021, č. k. 9Co/22/2020
-515.

6. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.2.2013 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom ten istý deň bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F., obec F., okres
J., zapísanej na LV č. XXX v časti „CKN“ ako par reg. „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, par. reg. „C“ č. XXXX/1 - záhrady o výmere X.XXX m2, rodinný dom, súp. č. XXX,

postavený na par. reg. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v pomere 1/1.

7. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn. 16C/8/2017 zistil, že v tomto konaní sa žalobca
domáhal zdržania sa výkonu záložného práva, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam dňa 11.02.2013 spolu s uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,

pričom v tomto konaní Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21.05.2021, č. k. 9Co/22/2020 -515
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a s ním súvisiaci výrok IV. tak, že žalobu zamietol
a zrušil neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie dňa 29.03.2017, č. k. 16C/8/2017 -78
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.06.2017, č. k. 5Co/94/2017 -199. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2021.

8. V prebiehajúcom konaní sa žalobca domáha určenia neexistencie záložného práva a to z dôvodu
premlčania ako celej pohľadávky žalovaného ako veriteľa, tak aj samotného záložného práva, no
zároveň sa domáha poskytnutia bezodkladnej súdnej ochrany, nakoľko dňa 06.10.2016 mu bolo
oznámené začatie výkonu záložného práva, no v dôsledku konania sp. zn. 16C/8/2017, v ktorom súd

neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré bolo len
nedávno právoplatne skončené, žalovaný doteraz nemohol svoje právo na uspokojenie sa z predmetu
zálohu realizovať. Po právoplatnom skončení konania sp. zn. 16C/8/2017, v ktorom bol žalobca
neúspešný, žalovaný opätovne začal podnikať právne a faktické kroky ku úspešnému uspokojeniu sa
z predmetu záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie jeho pohľadávky, a dňa 06.07.2021

dražobná spoločnosť vyzvala žalobcu na súčinnosť s ohodnotením predmetu dražby - jeho rodinného
domu.9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že strany medzi sebou dňa 11.02.2013 uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu, ako aj zmluvu o zabezpečení pohľadávky zriadením záložného práva ku obydliu žalobcu, pričom
žalobca uplatnil námietku premlčania oboch záväzkových vzťahov. Za súčasného právneho stavu, teda

kedy je spochybnená samotná existencia záložného práva, mal za to, že neposkytnutím súdnej ochrany
žalobcovi formou neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť ku zhoršeniu faktickej situácie a škode, ktorá
by, bez ohľadu na úspech alebo neúspech vo veci samej, tvrdšie zasiahla žalobcu.

10. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie skonštatoval, že tým, že žalovaný uskutočnil

úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti, ktoré sú jediným obydlím žalobcu
a jeho rodiny, žalobca nemá iné prostriedky, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ako proces
realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť. Neodkladným opatrením sa neprejudikuje konečné rozhodnutie
vo veci samej, avšak súd prvej inštancie má za to, že za danej situácie je potrebné upraviť pomery strán
sporu.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) e), f), g), h) CSP. Uviedol, že mu nebolo umožnené k
"návrhu" na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, hoci pri rešpektovaní všetkých základných
práv bol súd prvej inštancie povinný žalovanému takúto možnosť vytvoriť s poukazom na čl. 46 ods. 1
Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Taktiež poukázal na porušenie princípu legality a z neho vyplývajúcich

dôsledkov. Hoci súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2021,
č. k. 9Co/22/2020 -515, ktorý sa týkal tých istých účastníkov a z ktorého obsahu bolo zrejmé, aký bol
predmet konania vo veci samej, ale i obsah nariadeného neodkladného opatrenia (bod 47. predmetného
odvolacieho rozhodnutia, podľa ktorého Súd prvej inštancie nariadil uznesením č.k. 16C/8/2017 -78
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/94/2017 -199 z 15.06.2017 neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanému uložil zdržať sa výkonu záložného práva. Predmetné uznesenie odvolací
súd na základe § 355 ods. 2 CSP zrušil keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil tak,
že žalobu zamietol) toto v celom rozsahu, hoci ide o právoplatné rozhodnutia vo veci samej i vo vzťahu
k neodkladnému opatreniu, ignoroval a svojim svojvoľným rozhodovaním, hoci tu boli neodstrániteľné
prekážky postupu konania, poprel nielen existenciu, ale i obsah a účel predmetných rozhodnutí. Mal za

to, že nariadiť neodkladné opatrenie, hoci je zrejmé, že nejde o nijaké mimoriadne okolnosti a povinnosť,
ktorá bola uložená už pred cca 4 rokmi, za situácie, ak už dokonca skončila vec sama. Zásadnou
vadou konania i rozhodnutia je skutočnosť, že o predmete konania, o fakticky zhodnom neodkladnom
opatrení, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo už konané a rozhodované a to v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/8/2017. Išlo o konanie v právnej veci

navrhovateľa ktorými boli v rade 1/ E. Č., v rade 2/ C. Č., v rade 3/ C. Č., proti žalovaným, ktorými boli
v rade 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s. a v rade 2/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., išlo o totožné strany ako
v tomto konaní. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie - Uznesenie Okresného
súdu v Prešove vydané v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 16C/8/2017
zo dňa 29.3.2017 - zakladá prekážku veci rozsúdenej (prekážka rei iudicatae) vo vzťahu k tomuto

konaniu. Ďalej poukázal na neúplnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že v
uvedenom podaní je celé odôvodnenie venované výlučne žalobe, vo vzťahu k samostatnému úkonu
- návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - nie je v podaní vo vzťahu k povinným obsahovým
náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené vôbec nič. Nie je tvrdené vôbec
nič, zároveň nie sú označené ani žiadne prostriedky osvedčenia. Uviedol, že navrhovateľ ako dlžník je

dlhodobo a mnohoročne v omeškaní s plnením svojich povinností finančného charakteru vyplývajúcich
a súvisiacich s právnym vzťahom založeným úverovou zmluvou s žalovaným ako veriteľom a náhradné
uspokojenie (výkon záložného práva) nebolo od r. 2017 možné dokončiť výlučne z dôvodu existencie
neodkladného opatrenia, t.j. rozhodnutia súdu, vydaného na základe návrhu tohto subjektu. Poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014, ktorý v odôvodnení konštatoval, že výkon záložného

právaprostredníctvomdobrovoľnejdražbyjetotožnýsnútenýmvýkonomprávaprostredníctvomnútenej
(exekučnej)dražbysanestotožňuje.Nútené(exekučné)dražbyadobrovoľnédražbysúdvomaodlišnými
inštitútmi, ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh
(dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Dobrovoľná dražba sa
odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho

majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ďalej poukázal na
čl. 21 ods. 1 Ústavy SR - Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva“ a s tým súvisiaci čl. 21 ods. 3 Ústavy SR ako aj na čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadne z uvedených ustanovení však nezakotvuje nárokna obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú
absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). To, že záložca (resp. prípadne iné osoby
s jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu žiaden vplyv. Záložca sa

zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie
zálohu v rámci výkonu záložného práva. Dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva
vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. § 27 ods. 1 ZDD), záložca - predchádzajúci
vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. § 29 ods. 1 ZDD) a tak umožniť výkon vlastníckych
oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať. Namietal, že predmetom konania o

nariadenie neodkladného opatrenie je uloženie určitej povinnosti žalovanému, nejde o konanie, ktorého
predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva, či spor zo spotrebiteľskej zmluvy i súd
uvedené pridelil do registra "C",, nie "Csp". Mal za to, že miestne príslušným súdom na prejednanie
a rozhodnutie veci je všeobecný súd žalovaného, ktorým je OS Bratislava III. Tak vzniesol námietku
miestnej nepríslušnosti OS Prešov a žiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému okresnému
súdu, OS Bratislava III. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 510/2012 -48 zo dňa 5.júna

2013. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a
zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k
zmene v týchto skutkových zisteniach. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na zdôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom a len na doplnenie konštatuje:

15. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov, odvolací súd sa
nestotožnilstoutonámietkouadospelkzáveru,ževovecikonalmiestnepríslušnýsúd.Vdanomprípade
sa jedná o spotrebiteľský spor na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (Zmluva o splátkovom
úvere), ktorá svojim obsahom nevytvára priestor pre individuálne dojednanie jej obsahu spotrebiteľom.
Zmluva je typizovaná, spísaná formulárovým spôsobom pre veľký počet záujemcov.

16. V súvislosti s týmto konštatovaním možno uviesť, že Okresný súd Prešov je miestne príslušným
súdom v zmysle ustanovenia § 19 písm. d) CSP, kedy popri všeobecnom súde žalovaného je na
konanie miestne príslušný aj súd, má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o
spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Z tohto dôvodu nie je relevantné tvrdenie žalovaného vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti súdu
prvej inštancie v odvolacom konaní.

17. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Citované ustanovenie § 230 CSP upravuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
ktorá sa prejavuje v jeho nezmeniteľnosti a tým spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
To zároveň znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, sa nemôže rozhodovať
opäť. Z pohľadu teórie civilného procesného práva tvorí existencia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci neodstrániteľnú negatívnu procesnú podmienku, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej

povinnosti. Existencia prekážky ,,res iudicata“ vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu
(§ 161 ods. 1,2 CSP).

19. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny
vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu

neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/42/2008.20. Z hľadiska posúdenia, či konečné a nezmeniteľné rozhodnutie o konkrétnom spore spôsobuje
vo vzťahu k inému sporu prekážku ,,res iudicata“ je najpodstatnejšou otázkou zistenie a posúdenie,
či ide o tú istú vec. Teória civilného procesného práva hovorí v takomto prípade o totožnosti veci.

Tá je vo všeobecnosti daná totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Totožnosť
strán znamená, že sporovými stranami sú tie isté právne subjekty, ktoré boli sporovými stranami
v konaní, ktoré sa už skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, a to bez ohľadu na ich procesné
postavenie. Identita predmetu konania je daná tvrdeniami o skutku, na ktorom je žaloba založená a
obsahom žalobného návrhu (petitu žaloby). O ten istý predmet konania ide vtedy, keď rovnaký nárok

alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z takých istých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený pôvodný nárok, teda ak vyplýva z rovnakého skutku. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej pritom nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý
bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý
skutkový dej po právnej stránke v pôvodnom konaní bol posúdený nesprávne alebo neúplne (zhodne v
odôvodneniach uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2008 a 5Cdo/120/2009).

21. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danej veci sa žalobca
domáha určenia neexistencie záložného práva z dôvodu premlčania obidvoch záväzkových vzťahov -
celej pohľadávky veriteľa (žalovaného) a zároveň záložného práva. V predchádzajúcej veci sa žalobca
domáhal zdržania výkonu záložného práva, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k.

9Co/22/2020 -515 zo dňa 21.05.2021 zamietnuté. Uvedené tak nezakladá prekážku „res iudicata“
pretože nie je daná totožnosť predmetu konania.

22. K námietke žalovaného týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podanému návrhu, odvolací súd
uvádza, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti

zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pri tom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín. Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné
dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe
osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak § 326 ods. 1 CSP v rámci zákonných
náležitostí návrhu a jednak § 325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného

opatrenia.

23.Súdvoväčšineprípadovpojednávanienaprejednanienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, resp.
osobe, proti ktorej návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh,

bez procesnej účasti protistrany.

24. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým
spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech
je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný.

Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo
väčšine prípadov znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového
hľadiska.

25. K otázke ochrany obydlia, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa

10.09.2015 vo veci C 34/13 H. F. proti SMART Capital, a.s., kde podľa článkov 60-67 uvedeného
rozhodnutia: „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré
Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom
výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 Občianskeho
súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja.

(61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon
č. 160/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na
všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné
na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti

podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutýkonaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva
spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do

osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez
Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť
takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č.

19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje
právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť
pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho
rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil
dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi
prerušenie,prípadnezmarenieprotiprávnehokonaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnosti

zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity
ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).
(67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie (teraz
neodkladné opatrenie), ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný
a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd."

26. Vzhľadom na to, že z úkonov žalovaného je zrejmé, že začal postupne realizovať výkon záložného
práva k nehnuteľnosti (výzva dražobnej spoločnosti na súčinnosť s ohodnotením predmetu dražby),
na ktorej má žalobca so svojou rodinou trvalý pobyt a teda je ich obydlím, je tu dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, a teda aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd

považoval vyššie uvedené skutočnosti za osvedčené.

27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.

28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).