Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/955/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1614205704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: W. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 3.044,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.338,24 Eur všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2014 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 3.044,98 Eur ako nezaplatenej istiny úveru, nezaplatených úrokov v sume 331,03
Eur, nezaplatených úrokov z omeškania 45,95 Eur, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny
od 22.05.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov
od 20.03.2014 do zaplatenia. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 uzavreli strany sporu
úverovú zmluvu č. 27403, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky 3.500,-
Eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 27.12.2022. Žalovaný

úver riadne nesplácal, preto bol listom zo dňa 25.02.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru
do 19.03.2014. Po doručení výzvy žalovaný uhradil sumu 338,40 Eur. Pohľadávka žalobcu ku dňu
22.05.2014 predstavovala sumu 3.421,96 Eur a pozostávala z istiny v sume 3.044,98 Eur, z riadnych
úrokov v sume 331,03 Eur, z úrokov z omeškania v sume 45,95 Eur.

2. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/955/2016-37 zo dňa 08.11.2017 tak, že žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťžalobkynisumu3.044,98Eursúrokomvovýške235,60Eur,súrokomzomeškaniavo

výške45,95Eur,s8%úrokomzomeškania zosumy3.280,58Eurod23.5.2014dozaplatenia.Súdprvej
inštancie povolil žalovanému priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 150,- Eur
mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody
splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,42 % s tým, že o
ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z vykonaného dokazovania
súd vyvodil záver, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. V konaní bolo žalobcom tvrdené a

preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 3.500,- Eur úver v dohodnutých splátkach
riadne a včas nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 28.12.2012 a
zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v dobe uzatvorenia úverovejzmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých vo
výške 63,34 Eur so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalovaný mal povinnosť prvú splátku uhradiť
25.01.2013 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 27.12.2022. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 643,58 Eur. Splátky boli započítané v
prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného úroku. Následne žalobca v súlade s čl. 4.2.1.
úverovej zmluvy po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami, pristúpil listom zo dňa 25.02.2014
k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 3.642,56 Eur pozostávajúceho z
nezaplatenej istiny, úrokov a poplatku za výzvu v lehote do 19.03.2014. Žalobca si zaplatenie poplatku

za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur v žalobe neuplatnil. Žalovaný po zosplatnení
úveru pokračoval v plnení v splátkach a uhradil sumu 338,40 Eur. Vzhľadom na uvedené je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 3.044,98 Eur, sumu
riadnych úrokov 235,60 Eur, ktoré si žalobca vyčíslil z neuhradených splátok odo dňa ich splatnosti do
zosplatenia úveru dňa 19.03.02014. Súd teda žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.280,58 Eur
(3.044,98 Eur + 235,60 Eur) pozostávajúcej z nezaplatenej istiny úveru a úrokov do zosplatnenia úveru.

Čo sa týka zmluvného úroku v sume 95,43 Eur vypočítaný zo sumy istiny (3.044,98 Eur) za obdobie
od 21.03.2014 (po zosplatnení) do 22.5.2014 a kontinuálny zmluvný úrok 17,90 % ročne, ktorý uplatnil
žalobca zo súm istín po započítaní jednotlivých splátok žalovaného od zosplatnenia dňa 19.03.2014 do
zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd mal preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvný
úrok 17,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil

k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa
názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z
uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako
i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v
citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné,

alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. S poukazom na
tieto závery súd žalobu v časti zmluvného úroku za obdobie po zosplatnení úveru zamietol. Ďalej súd
priznalžalobcovi úrokyzomeškania vovýške8%ročneznezaplatenejistiny(3.044,98Eur)ariadnych
úrokov do zosplatnenia úveru (235,60 Eur), a to od 23.05.2014 do zaplatenia. Žalobca si síce uplatnil
kontinuálny úrok z omeškania už od 20.03.2014, pričom súd mu priznal úrok z omeškania kontinuálne až

odo dňa 23.05.2014, nakoľko za obdobie od 20.03.2014 do 22.05.2014 súd žalobcovi priznal vyčíslený
úrok z omeškania vo výšte 45,95 Eur, keďže žalobca si ho takto vyčíslil. Suma 45,95 Eur tvorí úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny (3.044,98 Eur) a riadnych úrokov do zosplatnenia
úveru (235,60 Eur), a to odo dňa nasledujúcom po dni zosplatnenia úveru (20.03.2014) do dňa žaloby
22.05.2014. Výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania určená podľa základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky ku dňu 20.03.2014 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t. j. deň
nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) bola 8,25 %, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania 8 %
ročne. O nároku na náhradu na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok v rozsahu
94,92 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Predmetom konania

bolo zaplatenie sumy 3.421,96 Eur (istina, zmluvné úroky a vyčíslené úroky z omeškania). Žalobca bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.326,53 Eur, t. j. 97,21 %, v časti o zaplatenie sumy 95,43 Eur bol
úspešný žalovaný, t. j. 2,79 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže žalobca bol úspešný
v pomernej časti 94,42 % (97,21 % - 2,79 %).

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo
zvyšku zamietnutá, a výrok, ktorým bolo žalovanému umožnené splatiť dlh v splátkach. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom
rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy v lehote do 3 dní. Uviedla, že sa
nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné

prostriedky jej patrí len do vyhlásenia splatnosti dlhu. V tomto smere poukázala na § 121 ods. 3 Obč.
zák., § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Obch. zák., v zmysle ktorých je dlžník povinný zaplatiť
úroky za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uviedla, že povinnosť dlžníka platiť
úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárokjednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z
úveru je podporná, má dispozitívny charakter a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve.
Z ust. § 503 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej

držby požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak
by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak

učinil. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tieto treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého
nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane,
ak neplní riadne a včas. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že priznaním možnosti plnenia dlhu v
splátkach žalovanému, súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom. Takéto rozhodnutie súdu
by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením
v konečnom dôsledku získajú takmer rovnakú splátku a teda rovnako výhodné postavenie ako pôvodne

zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje neplnenie si zmluvných povinností, nie je v súlade
so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou v Civilnom sporovom poriadku. Pri danej výške
splátky potom žalovaný uhradí len istinu, bez príslušenstva za takmer 2 roky. Splnenie celého dlhu tak
bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech. Pokiaľ
ide o posúdenie samotných okolností prípadu, súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne nedostatočne

zaoberal možnosťami (majetkovými pomermi) žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku naraz.

4. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom z 28.03.2018 č. k. 6Co/56/2018- 80. Týmto rozsudkom
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo
výroku o trovách konania a zmenil ho vo výroku, ktorým bolo žalovanému povolené plnenie v splátkach,

tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu do 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

5. Najvyšší súd SR na dovolanie žalobkyne uznesením z 30.09.2020 sp.zn. 2Cdo 250/2019 zrušil
rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a

v tomto rozsahu vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia okrem iného uviedol: „Nakoľko však dovolateľkou nastolená otázka „či nárok na zaplatenie
zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení“ už bola dovolacím súdom riešená v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 42/2020 tak, že v ňom
konštatoval, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,

akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Uvedený právny názor dovolací
súd vyslovil aj v ďalších jeho rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 115/2019, 3Cdo 113/2019, 8Cdo 125/2018,
v zmysle čoho najvyšší súd nevidí dôvod, aby sa odkláňal od vymenovaných rozhodnutí a preto sa
stotožňuje s ich závermi aj v predmetnej veci.“

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým teda bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.044,98 Eur s úrokom vo výške 235,60 Eur, s úrokom z omeškania
vovýške45,95Euras8%úrokomzomeškaniazosumy3.280,58Eurod23.5.2014dozaplatenia,nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Súčasne nadobudol právoplatnosť aj výrok, ktorým
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o lehotu na plnenie tak, že žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom
konania v prejednávanej veci tak zostali iba zmluvné úroky za obdobie po zosplatnení predmetného
úveru.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 6Co/166/2020-216 zo dňa 30.04.2021

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a
vo výroku na náhradu trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení z 30.09.2020 sp. zn. 2Cdo 250/2019.
Vzhľadom na tento právny názor dovolacieho súdu nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, na
ktorom súd prvej inštancie založil výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, že po zosplatnení

úveru žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku. Preto odvolací súd v zmysle § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p. zrušil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 391
ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a výrok, ktorým bola žalovanému rozsudkom súdu prvejinštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu
do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

8. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie a
rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalobcu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 28.12.2012, výzvou na
predčasné splatenie úveru, kópiou doručenky, výpisom z hlavnej knihy Prima banky, výpisom z

úverového účtu, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 30.06.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Dňa 28.12.2012 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 0000000000027403, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za
podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, a to vo výške 3.500,-
Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,90 % ročne do splatnosti úveru, poplatkom za správu úverového

účtu vo výške 1,99 Eur mesačne, výškou anuitnej mesačnej splátky 63,34 Eur splatnou vždy 25. deň
kalendárneho mesiaca, termínom splatnosti prvej splátky 25.01.2013, počtom splátok 120, konečnou
splatnosťou úveru k 27.12.2022, výškou RPMN 20,79%, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej
zmluvy 19,37 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7.839,60 Eur. Zmluva v článku 4 upravuje
následky porušenia zmluvných povinností, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo

v zmysle článku 4.2.1. úverovej zmluvy žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
za podmienok uvedených v úverovej zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a v prípadne
omeškania v zmysle článku 4.1. požadovať od klienta úrok z omeškania vo výške 8 % p.a., pričom tieto
sankcie je banka oprávnená požadovať aj kumulatívne.

11. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 28.12.2012 bol žalobcom poskytnutý úver vo výške
3.500,- Eur žalovanému.

12. Žalobca výzvou zo dňa 25.02.2014 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru vo výške
3.642,56 Eur s príslušenstvom najneskôr do 19.03.2014. Uvedená suma pozostávala z nezaplatenej

istiny úveru, nezaplatených úrokov a poplatku z výzvy vo výške 30,- Eur, ktorý si žalobca v žalobe
neuplatňuje. Predčasné zosplatnenie úveru v zmysle bodu 4.2.1. nastalo dňa 19.03.2014. Z kópie
doručenky súd zistil, že výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanému doručená dňa 03.03.2014.

13. Žalobca vzhľadom na právne posúdenie úrokov z úveru po splatnosti dovolacím a odvolacím súdom

špecifikoval dlžnú sumu vyčíslených úrokov, ktorá by žalobcovi patrila pri riadnom splácaní. Žalobca
uviedol, že žalovanému bola poskytnutá istina úveru vo výške 3.500,- Eur, ktorý bol povinný splácať
v mesačných splátkach 63,34 Eur. Žalovaný mal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 7.600,80 Eur (120
splátok x63,34Eur,tj.7.600,80Eur).Zuvedenejsumybolaistinaúveru3.500,-euratedacelkompotom
výška úrokov, ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého anuitného splácania zaplatiť, bola vo výške

4.100,80 Eur ako rozdiel medzi celkovou sumou všetkých anuitných splátok a istinou splátok (7.600,80
Eur mínus 3.500,- Eur). Ide teda o úrok vo výške , akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Žalovaný zaplatil do zosplatnenia na úrokoch sumu 526,96 Eur a rozhodnutím súdu
bol žalobcovi priznaný zmluvný úrok vo výške 235,60 Eur (zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia),
dlžný úrok predstavuje sumu 3.338,24 Eur.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

16. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov jedlhšia ako rok sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

17. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

19. Po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom zostalo predmetom konania úrok z úveru uplatnený
po zosplatnení úveru. Vzhľadom na vyslovený záver dovolacieho súdu a následne aj odvolacieho súdu
o tom, že žalobcovi v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru prináleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd priznal žalobcovi sumu 3.338,24

Eur.Keďžežalovanýčerpalúvervovýške3.500,-Eur,pririadnomplácanímaluhradiťsumu7.600,80Eur
(120 splátok po 63,34 Eur), celkovo uhradil sumu 526,96 Eur do zosplatnenia a ďalšia suma priznaného
úroku je 235,60 Eur (prvým rozsudkom), žalovaný je povinný ešte doplatiť žalobcovi sumu 3.338,24 Eur
ako riadny úrok, ktorý mal uhradiť, keby došlo k riadnemu splácaniu úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.338,24 Eur v lehote 10 od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu (v prvom rozsudku mu bola priznaná istina, úrok z omeškania a čiastočne vyčíslený úrok z úveru
a druhým rozsudkom dovyčíslený úrok z úveru), preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O
výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).