Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209102
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413209102.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa
Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: M. W., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, G., o vymoženie sumy 200,66
eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 6 Er/790/2013-25

zo dňa 4.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 19337/13 zo dňa 3.9.2013 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pri rozhodovaní vychádzal zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX zo dňa 6.5.2005, ktorú vyhodnotil
ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je fyzická osoba spotrebiteľ a z exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, vydaný dňa 8.4.2013 pod sp.zn. EP 30019/12, s vyznačenou
právoplatnosťou dňom 24.4.2013 a vykonateľnosťou dňom 28.4.2013. Okresný súd v dôvodoch
konštatoval, že rozhodcovská doložka, uvedená v kapitole VII písm. p) Všeobecných obchodných

podmienok, v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda
neplatnou z dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a spôsobuje nerovnováhu v
právachapovinnostiachúčastníkovvneprospechpovinného.Jetakvrozporesdobrýmimravmi.Voveci
tak rozhodol orgán, ktorý nemal právomoc, čo jej jednou z podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 8.12.2014, ktorým žiadal
zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že
dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské
konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Z kontextu
európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno, podľa odvolateľa, vyvodzovať záver, podľa

ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktoré síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený má podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd práv, aby vecne príslušný exekučný súd
priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu akým to ustanovuje zákon. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na
súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znežňované efektívne

uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného dňa 10.9.2015 uviedol, že sa stotožňuje a rešpektuje
uznesenie Okresného súdu Kežmarok.

4. Odvolací súd preskúmal predloženú právnu vec v zmysle § 379, § 380, § 381 v spojení s prechodným
ustanovením § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 1. júla 2016) a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

5. K odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd len pre úplnosť opakovane zdôrazňuje s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012, že neprijateľná rozhodcovská
doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania žiadosti
súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere možno konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, predloženej v konaní. Ani v odvolacom konaní nebola riadne
preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Povinný nemal na výber a bol nútený
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu pred určeným rozhodcovským súdom. Podľa spoločných

ustanovení zmluvy, súhlasí povinný - dlžník so všeobecnými obchodnými podmienkami právneho
predchodcu oprávneného - spoločnosti E., V..Z.. a dohodol si, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
a v súvislosti s ňou, budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným
rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Ďalej nasleduje záväzok podrobiť
sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.

7. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov, týkajúcich sa najmä jej obsahu
a účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a
vyvoláva tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností,

ale najmä práva domáhať sa ochrany v prípade súdneho konania vo vzťahu k predmetu zmluvy,
resp. plnenia zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak súčasťou
obchodnýchpodmienokjeďalšiazmluva,akoujerozhodcovskázmluva,tátomusímaťvšetkynáležitosti,
ktoré pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného
zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zásade, v zmysle
príslušnýchustanovení,zabezpečujúcichochranuspotrebiteľaplatí,žedohodaorozhodcovskejdoložke
v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie
uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -
podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá

budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými
rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskejzmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského
rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci

rozhodcovskéhokonanianedohodlivrozhodcovskejzmluvenapreskúmanierozhodcovskéhorozsudku,
je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci
dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený
povinného neupozornil. Z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné

oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné.

8. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. V danom prípade
sa toto ustanovenie vzťahuje na prípad univerzálnej sukcesie, nie na prípad singulárnej sukcesie.
Postúpenie pohľadávky znamená singulárnu sukcesiu a rozhodcovská zmluva v prípade postúpenia

pohľadávky nezaväzuje dlžníka. Spor medzi oprávneným a povinným nemohol prejednať rozhodcovský
súd, ak oprávnený ako postupník nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy.

9. Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky
zákonník zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný

nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Nie je potrebné aplikovať ani nepriamy účinok
Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 na to,
aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná,

keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

10. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,
či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho
odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú

konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že vychádzal aj

zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, potvrdiac uznesenie súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu
vecne správne (§ 387 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2

veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).