Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210205472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8210205472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika -
Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave na ulici Búdkovej č.36 proti žalovaným: 1/ H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. č.XXX, 2/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. č.XX, 3/ H. E., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v L. č.XXX, 4/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v L. č.XX, žalovaní v 1/,
2/ a 4/ rade právne zastúpení JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom v Bardejove na ulici
Hviezdoslavovej č.9, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 03.10.2018, č.k. 3C/174/2010-330 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok a určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XXX k. ú. L. ako parcely registra „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 2965 m2, č. XXX - trvalý trávny
porast o výmere 1843 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 4495 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 937
m2, č. XXX - orná pôda o výmere 718 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 2054 m2, č. XXX - orná pôda
o výmere 1960 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 2751 m2 a č. XXX - orná pôda o výmere 2523 m2
v podiele X/X k celku,
LV č. XXX k. ú. L. ako parcely registra “E“ č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 7797 m2, č. XXX -

trvalý trávny porast o výmere 11417 m2, č. XXX - lesný pozemok o výmere 52735 m2 a č. XXX - ostatná
plocha o výmere 2472 m2 v podiele XX/XXX k celku,
LV č. XXX k. ú. L. ako parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere 362 m2 a ako parcely registra
„E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 1842 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 457 m2, č. XXX/X - orná
pôda o výmere 5137 m2, č. XXX/XX - orná pôda o výmere 2502 m2 a č. XXX/X - orná pôda o výmere
3792 m2 v podiele X/X . k celku,
LV č. XXX k. ú. L. ako parcela registra „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 7646 m2 v podiele X/X k celku,
LV č. XXX k. ú. L. ako parcely registra „E“ č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 129 m2 a č. XXX/XX -

ostatná plocha o výmere 6012 m2 v podiele X/XX k celku,
LV č. XXX k. ú. L. ako parcely registra „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 2647 m2 a č. XXX - orná pôda
o výmere 3181 m2 v podiele X/XX k celku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov 1. inštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní v 1/ až 4/ rade
majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zápisnicou spísanou na Notárskom úrade E. O. vo
R. dňa 23.02.1998, č. N 60/98 bolo vydané pre C. E. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. a zapísaných v zápisniciach č. XX, č. 2, č.XXX, č. XXX a č. XXX, ktoré nehnuteľnosti nadobudol C. E., na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
11.04.1943 a kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.1947.

3. Právni predchodcovia žalovaných C. E. a jeho manželka H. užívali sporné nehnuteľnosti od roku
1943, pričom kúpnu zmluvu uzatvorili dňa 17.10.1947 so zástupcom vlastníkov pred prednostom
Obvodného úradu Národného výboru v D. Z. R., ktorý bol zároveň aj poverený zadať túto zmluvu do
pozemkovej knihy. Zmluva bola spísaná za prítomnosti dvoch svedkov, zaevidovaná pod č. A XXX/
XXXX a uznesením č. d. XXX/XX bol povolený zápis v pozemkovej knihe. Počnúc týmto obdobím právni

predchodcovia žalovaných sporné nehnuteľnosti užívali ako vlastníci nerušene.

4. Právny predchodca žalovaných C. E. nehnuteľnosti užíval a držal ako svoje vlastné, nerušene,
dobromyseľne od roku 1943 až do roku 1964, o čom svedčí aj vyhlásenie E. F. a E. Y. zo dňa 20.02.1998.

5. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.1947 vyplýva, že uznesením č. d. XXX/XX bol povolený zápis

v pozemkovej knihe, protokole kat. územia L. č. XXX, č. 2, č. XXX, č.XXX, č. XXX a č. XXX.

6. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby
oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa

oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným
držiteľom. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec
patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva

vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí
trvať celú, zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

7. Žalovaní ako aj ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti riadne užívali v domnení, že sú
ich vlastníctvom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalovaní ani ich právni predchodcovia
nespĺňajú podmienky vydržania sporných nehnuteľností. Okolnosti daného prípadu vylučujú akúkoľvek
dobromyseľnosť a nepretržitosť držby sporných parciel žalovanými a ich právnymi predchodcami.

Okolnosti vyplývajúce z predloženého dedičského spisu č. D410/47 a ďalšie dôkazy predložené v spise
vyvracajúpravdivosťtvrdení,ktorésúobsahomnotárskejzápisnicezodňa23.02.1998,akoajpravdivosť
tvrdení žalovaných v tomto konaní. Uvedené skutočnosti nepreukazujú ani vstup do držby sporných
parciel a už vôbec nie dobromyseľnosť a nepretržitosť držby sporných parciel právnymi predchodcami
žalovaných, ako aj samotnými žalovanými. C. E. s manželkou ani žalovaní sporné parcely nikdy nedržali

ani nevyužívali ako svoje vlastné. C. E. s manželkou dobre vedeli, že na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 17.10.1947 nadobudli len nehnuteľnosti zapísané v protokole č. XXX katastrálneho územia L. ako
parcely mpč. XX/X a mpč.XX/X. Iný majetok C. O. nenadobudli. Vedeli čo bolo predmetom dedenia po
C. O.. V prípade sporných parciel zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach č. 2, č. XXX, č. XXX,
č. XXX a č. XXX katastrálneho územia L. si vlastnícky nárok neuplatňovali a mali vedomosť o tom, že

tieto nadobúdajú dedičia L. L.-G. a Z. F.. Takto to malo byť zapísané aj do pozemkovej knihy, s tým
súhlasili a voči tomu nič nenamietali. Ani doložka na zadnej strane kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1947
nemohla v nich vyvolať presvedčenie, že im sporné parcely vlastnícky patria vzhľadom na to, že im
boli známe okolnosti celého prípadu, boli účastní prejednania dedičstva, bolo im doručené uznesenie
o odovzdaní pozostalosti D410/47 zo dňa 08.04.1949, takže vedeli, že nadobúdajú do vlastníctva len

parcely mpč. XX/X a mpč. XX/X zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX katastrálneho územia L.
a táto doložka sa ich týkala len vo vzťahu k pozemnoknižnej zápisnici č. XXX katastrálneho územia L..
Uvedené potvrdzuje aj samotný zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX katastrálneho územia L., kde
pod B3 je vyznačený zápis kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1947 do pozemkovej knihy pod č. d. XXX/XX.
Táto skutočnosť musela takisto objektívne vyvolať u právnych predchodcov žalovaných pochybnosti, že

im sporné parcely vlastnícky nepatria, keďže kúpnou zmluvou prevádzané nehnuteľnosti, a to parcely
mpč. XX/X a mpč. XX/X boli do pozemkovej knihy na nich zapísané a sporné parcely nie. Sporné parcely
boli na základe dedenia D410/47 zapísané v pozemkovej knihe na dedičov L. L.-G. a Z.a F., o čom C. E.
a jeho manželka vedeli. Pri rozhodovaní sa prihliadalo na subjektívne tvrdenia žalovaných, ktoré nemajúoporu v objektívnych okolnostiach. Žalovaní pritom svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi dôkazmi, a
teda neuniesli dôkazné bremeno. Prvoinštančný súd svoje právne závery ohľadom vydržania sporných
parciel žalovanými, respektíve ich právnymi predchodcami oprel len o citáciu príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a všeobecných záverov o držbe. Rozhodnutie tak vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcu je opodstatnené.

10. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku, sa
vychádzalo predovšetkým z dvoch podstatných dôkazov, a to z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
11.04.1943 a z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.10.1947. Z týchto listinných dôkazov však za
žiadnych okolností nemožno dospieť k právnemu záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými,

respektíve ich právnymi predchodcami titulom vydržania.

11. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami
vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú

oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. A to je
potrebné osobitne zdôrazniť, že právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené
všetky jeho podmienky.

12. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k

nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe.
Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj
hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napríklad
vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového
práva, nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na

nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať
presvedčenie a nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako
jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.

13. Podľa ustanovení § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal
oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú
vec. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve.

Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v
tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na
neoprávneného, nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

14. Podľa interterporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa od

01.01.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového
práva.Vydržaciadoba,ktorázačalaplynúťpred01.01.1951savzmysleustanovenia§566Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak
pravda neuplynula skôr.

15. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach č. X, č.
XX, č. XX, č. XXX, č. XXX a č. XXX katastrálneho územia L.. V súčasnosti týmto nehnuteľnostiam
zodpovedajú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV
č. XXX katastrálneho územia L..

16. Zápisnicou spísanou na Notárskom úrade E. O. vo R. dňa 23.02.1998 bolo vydané pre právneho
predchodcu žalovaných C. E. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach č. XX, č. X, č.XXX, č. XXX a č. XXX, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.04.1943 a
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.1947.

17. Kúpnopredajná zmluva zo dňa 11.04.1943 bola uzatvorená medzi predávajúcim H. V. a kupujúcimi E.
E.m a C.om E.m ml. Sporných nehnuteľností sa netýkala, nakoľko jej predmetom bola pozemnoknižná
parcela mpč. XXX zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XX katastrálneho územia L..

18. Čo sa týka ďalšej kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.10.1947 túto ako kupujúci uzatvárali

právnypredchodcoviažalovanýchC.E.smanželkouH..Predmetomuvedenejzmluvybolinehnuteľnosti
zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX katastrálneho územia L. ako parcely mpč. XX/X
záhrada o výmere 1.208 m2 a mpč. XX/X dom a dvor o výmere 45 m2. Predmet kúpnej zmluvy bol
presne špecifikovaný a ďalšie iné nehnuteľnosti predmetom prevodu neboli. Keďže uzatvorená zmluva
nezodpovedala údajom vyplývajúcim z pozemkovej knihy kde ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných v
pozemno-knižnej zápisnici č. XXX bol uvedený C. O. a H. O. nebol oprávnený nehnuteľnosti odpredať,

keďže nebol ich vlastníkom a nedisponoval dedičským rozhodnutím po C. O. z ktorého by vyplývalo, že
je jeho jediným dedičom ako prehlasoval v kúpnej zmluve, zápis zmluvy do pozemkovej knihy povolený
nebol a C. E. s manželkou sa tak nestali vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Dedičské konanie
po C. O. sa viedlo pod č. D 410/47. Nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižných zápisniciach č. X,
č. XXX, č. XXX a č. XXX katastrálneho územia L. nadobudli dedičia L. L.- G. a Z. F.. Dedenie bolo

riadne povolené a zapísané v pozemkovej knihe pod č.d. XXX/XXXX o čom svedčia zápisy v jednotlivých
pozemno-knižných zápisniciach. Zo zápisnice zo dňa 02.02.1949 vyplýva, že účastníkmi dedičského
konania boli H. O., L. L.- G. a Z. F. ktorých zastupoval P. D.. H. O. (brat poručiteľa) uznal, že jedinými
dedičmi po poručiteľovi sú L. L.- G. a Z. F.. Dedenia sa zúčastnil aj C. E., právny predchodca žalovaných,
ktorý predložil v origináli a v odpise kúpno-predajnú zmluvu uzavretú dňa 17.10.1947. Za zápisnice

zo dňa 02.02.1949 v dedickej veci vedenej pod sp.zn. D410/47 vyplýva, že C. E. sám uznal, že na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.1947 odkúpil so svojou manželkou H. len nehnuteľnosti zapísané
v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX ako parcely mpč. XX/X a mpč. XX/X. K žiadnemu inému majetku
po C. O., vrátane sporných parciel, sa C. E. nehlásil, tak ako v prípade nehnuteľností nadobudnutých
kúpnou zmluvou zo dňa 17.10.1947. Následne bolo navrhnuté, aby po právoplatnosti uznesenia o

odovzdaní pozostalosti bol povolený súdom v protokole č. XXX vklad vlastníckeho práva manželom
C.ovi E.vi na polovicu a H. E.vej na polovicu a v protokoloch č. X, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX
vklad vlastníckeho práva L. L.- G. a Z.ovi F. v prislúchajúcich podieloch. C. E. a P. D. zápisnicu zo
dňa 02.02.1949 podpísali. V súlade so závermi uvedenými v zápisnici zo dňa 02.02.1949 súd vydal
uznesenie o odovzdaní pozostalosti č. D410/47 ktoré bolo C.ovi E.vi a H. E.vej riadne doručené o

čom svedčia doručenky v spise. Okresný súd v Giraltovciach uznesením zo dňa 11.06.1949 č. d. XXX/
XX povolil podľa vtedy platných predpisov zápis kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.10.1947 a zápis
uznesenia o odovzdaní pozostalosti č. D410/47 zo dňa 08.04.1949 do pozemkovej knihy.

19. Vychádzajúc z uvedeného predmetom kúpnopredajných zmlúv zo dňa 11.04.1943 a zo

dňa 17.10.1947 boli presne špecifikované nehnuteľnosti ktoré nemohli vyvolať u nadobúdateľov
presvedčenie o tom, že okrem týchto nehnuteľností nadobúdajú do vlastníctva aj iné nehnuteľnosti.
Nadobúdatelia tak na základe týchto právnych úkonov nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patria aj
iné nehnuteľnosti v zmluvách neuvedené. Existencia dobromyseľnosti je pritom jedným zo základných
predpokladov umožňujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

20. Keďže nesprávne právne posúdenie veci v otázke dobromyseľnosti ako jedného z predpokladov
vydržania je odvolacím dôvodom vyplývajúcim z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok zmenil a rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia.

21. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100% podľa ustanovení § 396 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).