Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 24, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/103/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200832
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1618200832.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Pernecké
pozemkové spoločenstvo, IČO: 50 500 015, č. 48, Pernek, zast.: JUDr. Peter Fratrič, advokát, Timravina
9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. P., nar. X.X.XXXX, Ž. XXXX/X, L., 2/ H. P., nar. X.X.XXXX, Ž.
XXXX/X, L., obaja zast.: H. P., nar. X.X.XXXX, Ž. XXXX/X, L., o určenie, že žalovaní nie sú vlastníci
nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9. decembra 2019
č.k. 32C 164/2018-142 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
žalovaní 1/ a 2/ nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. M.-F. XXXX/X: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1.068 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. (ďalej ako
„Parcela 1“) v rozsahu výmery zodpovedajúcej parcele č. U.-F. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere
761 m2, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. (ďalej len „Parcela 2“),
a parcely č. M.-F. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 1.285 m2, evidovanej na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie J. (ďalej ako „Parcela 3“) a parcely č. U.-F. XXXX: trvalé trávne porasty o
výmere 1.453 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. (ďalej ako „Parcela
4“). Žalovaným nepriznal náhradu (nárok na náhradu) trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že na LV č. XXX vedenom pre
katastrálne územie J. je zapísaná Parcela 1 ako vlastníctvo žalovaných s podielom 1/1. Súčasne
je na liste vlastníctva zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k Parcele
1 bola vyvrátená. Na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie J. je zapísaná
Parcela 2, vlastnená osobami uvedenými na takom liste vlastníctva ako súčasť spoločnej nehnuteľnosti
zapísanej v registri pozemkových spoločenstiev v súlade so zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách. Pri Parcele 1 a Parcele 2 sa jedná o duplicitný zápis vlastníctva, a to v rozsahu
Parcely 2. Žalovaní svoje vlastníctvo Parcely 1 odvodzujú od kúpy, ktorá sa uskutočnila v roku 1995
od vtedajšieho Poľnohospodárskeho družstva J.. Vlastníci Parcely 2, zastúpení žalobcom podľa § 16
ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., odvodzujú svoje vlastníctvo od rozhodnutia Okresného úradu v H.,
odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 14.12.2000, č.j. S. L.-X,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2001. Týmto rozhodnutím bolo oprávneným osobám priznané
vlastníctvo k Parcele 2 na základe uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 písm.
d) zákona č. 229/1991 Zb. Toto rozhodnutie bolo zasielané na vedomie aj žalovaným a bolo v ňom

uvedené, že prevod vlastníctva na žalovaných v roku 1995 bol v rozpore so zákonom. Keďže žalovaní
nemohli Parcelu 1 nadobudnúť kúpou, pretože táto sa spravovala i spravuje osobitným režimom takúto
kúpu vylučujúcim, mal žalobca za to, že vlastnícke právo žalobcov k Parcele 1 nikdy nevzniklo. Už v rámci
konania o uplatnenom nároku oprávnených osôb bolo konštatované, že predávajúci Poľnohospodárske
družstvo J. konal v rozpore s ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., keď ako povinná osoba nemohol
pozemky previesť do vlastníctva iného. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Poľnohospodárskym
družstvom J. dňa 13.03.1995 v spojení s geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX mali žalovaní
nadobudnúť parcelu č. XXXX/X o výmere 761 m2 (diel 2 v geometrickom pláne), parcelu č. XXXX/X
o výmere 527 m2 (diel 3 v geometrickom pláne) a parcelu č. XXXX/X o výmere 1.163 m2 (diel 5 v
geometrickom pláne). Kúpa dielu 2 z geometrického plánu bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXX pre
k.ú. J. a spolu s dielom 1 bola vytvorená parcela č. XXXX/X (Parcela 1). K nadobudnutiu vlastníctva k
dielom 3 a 5 geometrického plánu neprišlo, keďže ostatné diely, ktoré mali vytvoriť podľa geometrického
plánu parcelu č. XXXX/X, neboli vysporiadané. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. bola pri zápise
nehnuteľností pôvodným vlastníkom zapísaná s ohľadom na geometrický plán XXXXXXXX-XX/XXXX
rozdelená parcela U.-F. XXXX na tri diely: U.-F. XXXX/X, M.-F. XXXX/X C. M.-F. XXXX/X. Na liste
vlastníctva XXX je v časti C uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti M.-F. parc.č. XXXX/X, XXXX/X v katastri nehnuteľností bola vyvrátená. Na liste vlastníctva
č. XXXX je v časti B zapísaná poznámka ohľadom pozemku M.-F. XXXX/X (čo je časť pôvodnej
parcely U.-F. XXXX/X po jej rozdelení) a U.-F. XXXX, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností bola spochybnená a podľa § 39 katastrálneho zákona sa také
údaje nesmú používať. Poznámka ohľadom parcely U.-F. XXXX nemá opodstatnenie, lebo síce časť
tejto parcely mala byť podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX odčlenená do parcely M.-
F. XXXX/X, avšak k takému prevodu napokon nedošlo. Vzhľadom na právnu neistotu a na zapísané
poznámky na príslušných listoch vlastníctva, ako aj na nemožnosť s nehnuteľnosťami riadne hospodáriť,
je tu daný naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe.

3. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaní uviedli, že dňa 13.03.1995 nadobudli predmetné nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou uvádzanou a predloženou žalobcom, a to od vtedajšieho vlastníka Poľnohospodárske
družstvo J., ktorého právny predchodca JRD J. bol vlastníkom pozemkov od roku 1957. Svedčí o
tom zápis v pozemkovoknižnej vložke 2104. V tom čase ešte nemal žalobca priznané vlastníctvo,
pred prevodom si podal reštitučnú žiadosť na vrátenie pozemkov, avšak vedel o úmysle žalovaných
odkúpiť predmetné pozemky a s predajom súhlasil, čo prejavil písomne tým, že poslal Pozemkovému
úradu riešiacemu reštitúcie list z 1.5.1995, ktorým sa vzdal reštitučného nároku na parcely č. XXXX/
X C. XXXX výslovne z dôvodu prevodu na žalovaných. Nebolo teda správne, aby Pozemkový úrad o
niekoľko rokov neskôr zahrnul do reštitučného rozhodnutia žalobcu aj predmetné pozemky. Späťvzatie
žiadosti o reštitúciu malo za následok zánik reštitučného nároku (preklúzia) k pozemkom, ktorých sa
späťvzatie týkalo. Vznikla tak absolútna neplatnosť reštitučného rozhodnutia v časti parciel, ohľadom
ktorých žalobca vzal svoju žiadosť späť. Žalovaní nerušene a v dobrej viere, že sú vlastníkmi, užívali
predmetné nehnuteľnosti až do zápisu poznámok spochybňujúcich vlastníctvo v roku 2007, pričom na
pozemkoch realizovali drobné stavby a siete. Majú za to, že nehnuteľnosti (aj keby ich vlastnícke právo
nebolo dané už na základe kúpnej zmluvy) vydržali. Formálna duplicita sa dá odstrániť dohodou o
urovnaní. Žalobu žiadali zamietnuť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu uviedol, že nemá kompetenciu uzavrieť dohodu o urovnaní,
keďže pozemky patria jednotlivým vlastníkom (podielnikom) spoločnej nehnuteľnosti a nie samotnému
žalobcovi. O vydržaní podľa názoru žalobcu nemožno hovoriť, pretože žalovaní nemohli byť
dobromyseľní minimálne od roku 2000, kedy sa z doručeného rozhodnutia Okresného úradu v H.
dozvedeli o tom, že k predmetným nehnuteľnostiam bolo priznané vlastníctvo oprávneným osobám a
že prevod na žalovaných bol v rozpore so zákonom. Žiadosť o vyňatie pozemkov zo žiadosti o reštitúciu
bola zamietnutá z dôvodu, že bola podpísaná len cca 15% z celkového počtu oprávnených osôb. Na
relevanciu takej žiadosti pritom bola potrebná aspoň 75%-ná väčšina, resp. podľa názoru žalobcu sa
vyžadoval súhlas všetkých vlastníkov. Žiadosť o vyňatie tak bola bez právnych účinkov a nemohol na
ňu byť braný zreteľ.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že pozemky kupovali v dobrej viere v legálnosť kúpy. Neskúmali
legálnosť hlasovania valného zhromaždenia pasienkového spoločenstva. Jeho výsledkom bolo, že
valné zhromaždenie schválilo predaj a vyňatie predmetu predaja z reštitúcie. Žalovaní boli v tom,
že pozemky už nebudú predmetom reštitúcie a preto ich kúpili. Následne pozemky užívali v dobrej

viere a pred uplynutím 10 rokov od jeho nadobudnutia sa nedozvedeli o tom, že bol predmetom
reštitúcie. Poznámky sa v katastri nehnuteľností objavili až v roku 2007, teda po uplynutí 10-ročnej doby
užívania v dobrej viere. Namietli, že ak je žalobca oprávnený podať takúto žalobu, musí byť oprávnený
uzavrieť so žalovanými aj zmier. Inak by aj žalobu museli podávať všetci podielnici. Namietli aktívnu
legitimáciu žalobcu, keďže nebol účastníkom kúpnej zmluvy medzi žalovanými a PD J. a nevykazuje
znaky naliehavého právneho záujmu na určovacom petite žaloby.

6. Súd prvej inštancie sa na nariadených pojednávaniach oboznámil s písomnými i ústnymi podaniami
strán a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Výpis z LV č. XXX k.ú. J., čiastočný
výpis z LV č. XXXX k.ú. J., výpis z registra pozemkových spoločenstiev, Rozhodnutie OÚ H. S. - L.-
X zo dňa 14.12.2000, Kúpna zmluva zo dňa 13.03.1995 s geometrickým plánom, Žiadosť o vyňatie
pozemkov zo žiadosti o reštitúciu zo dňa 01.05.1995, Výpis z PKN vl. č. XXXX k.ú. J., List Pozemkového
úradu L. - Y. zo dňa 01.02.1996, Potvrdenie Pozemkového úradu L. - Y. zo dňa 12.06.1995, Návrh na
vklad zo dňa 15.03.1995, Vyrozumenie o povolení vkladu 26.10.1995, Výpis z LV č. XXX k.ú. J. ku dňu
15.01.1998, Fotografie prác na dotknutom pozemku na č.l. 110-115, Obsah administratívneho spisu S.-
L.-X, fotografie podpisov žalovaného 1/.

7. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 10 ods. 1, 2 a 5,
§ 16 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie J. zistil, že žalovaní sú vedení ako
výluční vlastníci pozemkov M.-F. s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 861 m2, č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1068 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1018 m2 a č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2. V časti C listu vlastníctva č. XXX je vyznačená
poznámka č. 1/07: „Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti M.-F. parc. č. XXXX/
X, XXXX/X v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona sa také
údaje nesmú používať. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie J. zistil,
že ako spoluvlastníci pozemkov s parc. č. M.-F. XXXX/X a U.-F. XXXX sú uvedené osoby pod B1 až
B213 listu vlastníctva, každý s tam špecifikovanými podielmi. V časti C listu vlastníctva je uvedené:
„Pkn.vl.č. XXXX. Pozemky evidované na LV XXXX, XXXX, XXXX k.ú. J. sú spoločnými nehnuteľnosťami
J.M. pozemkového spoločenstva - tvoria spoločný majetok pozemkového spoločenstva a možno s
nimi nakladať len podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.“. Pri každom zo
spoluvlastníkov je na liste vlastníctva v časti B uvedená poznámka: „J.-XXX/XX - Hodnovernosť údajov o
vlastníckom práve k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností bola spochybnená a podľa § 39 katastrálneho
zákona sa takéto údaje nesmú používať, M.-F. par.č. XXXX/X a U.-F. par.č. XXXX - XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XXXX“. Z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev zistil, že žalobca je zapísaný v takom registri
od 10.08.2016, a to ohľadom nehnuteľností vedených na listoch vlastníctva XXXX, XXXX C. XXXX v
k.ú. J..

9. Medzi stranami sporu nemal za sporné, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov, ku ktorým určenie
vlastníctva je predmetom tohto sporu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu,
či žalobcovi pri takej absencii vlastníckeho práva k pozemkom náleží aktívna vecná legitimácia v spore.
Vyslovil, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo
aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v
spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

10. Skonštatoval, že v danom prípade je pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie dôležité znenie ust.
§ 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. podľa ktorého výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

Uviedol, že ako uvádza M. Maslák (MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R. zákon o pozemkových spoločenstvách.
Komentár. Praha: Wolters Kluwer ČR, a. s., 2019, 436 s. ), odsek 2 cit. ust. zákona o pozemkových
spoločenstvách je potrebné interpretovať tak, že spoločenstvo má prostredníctvom svojho štatutárneho
orgánu (výboru) právomoc konať v tam vymenovaných veciach (v ostatných veciach potom konajú
samotní podielnici). Veci uvedené v odseku 2 sú síce vecami jednotlivých podielnikov, avšak v
záujme zreálnenia vykonávania ich vlastníckeho práva zákon konštruuje zákonné zastúpenie členov
spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru. V konaní pred súdom tak budú legitimovaní (či už
aktívne, alebo pasívne), resp. stranou konania budú jednotliví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti a
spoločenstvo bude vystupovať ako ich zákonný zástupca. Dodal, že aj spoločenstvo môže byť aktívne
legitimované vystupovať ako strana konania vo veciach, ktoré sa týkajú samotného spoločenstva.
Pri posudzovaní aktívnej legitimácie je tak vždy potrebné rozlišovať, či sa predmet súdneho konania
(merito veci) týka spoločenstva ako takého alebo jeho jednotlivých členov. V prípade žaloby o určenie
vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, resp. jej časti sú však bezpochyby stranou konania
samotní spoluvlastníci, nie spoločenstvo, to ich len zastupuje. V prípade sporov o určenie vlastníckeho
práva spoločenstvo nevystupuje „samo za seba“, ale za svojich členov - jednotlivých podielnikov. Preto
sú stranou konania jednotliví podielnici zastúpení spoločenstvom, ktoré koná prostredníctvom výboru
ako svojho štatutárneho orgánu, pričom nie je vylúčené, aby ten splnomocnil ďalšieho zástupcu (napr.
advokáta).

11. V posudzovanom prípade žalobca vyslovil právny názor, podľa ktorého je ust. § 16 ods. 2
Zákona o pozemkových spoločenstvách potrebné interpretovať tak, že žalobu o určenie vlastníckeho
práva k spoločnej nehnuteľnosti je oprávnené podať spoločenstvo ako žalobca (vo vlastnom mene),
pretože inak by tým súd zabránil podielnikom v prístupe k spravodlivosti. S týmto právnym názorom
žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol, že aktívna legitimácia v spore o určenie (a to i
negatívne) vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti náleží vždy podielnikom spoločnej nedeliteľnej
nehnuteľnosti, ktorých spoločenstvo zo zákona zastupuje (teda na ich zastupovanie v spore nepotrebuje
plnomocenstvo). Žalobu preto nie je oprávnené podať spoločenstvo ako žalobca a ak tak učiní, musí
byť žaloba pre nedostatok jeho aktívnej legitimácia zamietnutá. Vyslovil, že spoločenstvo nie je v tejto
veci oprávnené ani na zastupovanie štátu, nezistených vlastníkov, vlastníkov, ktorých vlastnícke právo
nie je evidované v katastri nehnuteľností a zastupovanie ohľadom podielov, ku ktorým nebolo vlastnícke
právo preukázané. V mene týchto subjektov pred súdom v súlade s ust. § 10 zákona o pozemkových
spoločenstvách koná Slovenský pozemkový fond. Na strane žalobcov sa pritom jedná o nútené procesné
spoločenstvo (§ 78 C.s.p.) a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby žalobu uplatnili všetci, ktorí tvoria toto
nútené spoločenstvo, pretože právoplatný výrok rozsudku zaväzuje len účastníkov konania (§ 228 ods.
1 C.s.p.). Výrok rozsudku, ktorý by zaväzoval len časť spoločných vlastníkov nedeliteľnej nehnuteľnosti
(zastúpených spoločenstvom) a pre časť konajúcu fondom by záväzný nebol, by nemal prakticky žiadny
význam. Aj pri pripustení argumentácie žalobcu by tak bolo nevyhnutné, aby žalobu podali všetky osoby,
ktoré tvoria nútené spoločenstvo, teda všetci vlastníci podielov spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti (aj
tí zastúpení spoločenstvom, aj tí konajúci fondom).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu s poukazom na
nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v celosti zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné ani dopĺňať dokazovanie ohľadom platnosti nadobúdacích

titulov spoluvlastníkov nehnuteľností podľa listu vlastníctva 1420 (podielnikov) a žalovaných. Návrhy
žalovaných na doplnenie dokazovania preto zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
C.s.p. podľa pomeru úspech v konaní a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
im v konaní trovy nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie s tým, že
je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu, a súd sa má v konaní ďalej zaoberať meritom
veci. Považoval výklad zákona o pozemkových spoločenstvách zo strany súdu, na základe ktorého
rozhodol o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, za príliš formalistický a takýmto prístupom podľa
neho dochádza k bráneniu práva na spravodlivý súdny proces. Konštatoval, že predmet sporu v merite
veci závisí od posúdenia otázky, či sú žalovaní skutočnými vlastníkmi parcely M.-F. parc. č. XXXX/X
evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. J. tak ako to tvrdia, alebo či predmetný pozemok je súčasťou spoločnej
nehnuteľnosti v k.ú. J. v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. Táto duplicita vlastníctva ako
právna neistota spolu s vyznačenou poznámkou zapísanou v katastri nehnuteľností spôsobuje značné
komplikácie pri riešení praktických otázok. Uviedol, že aj pri úmrtí jednotlivých vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti odmietali notárske úrady prejednávať v tejto časti dedičstvo a potvrdzovať dedičov po
poručiteľoch, práve z dôvodu existencie poznámky o vyvrátení hodnovernosti údajov o vlastníckom
práve. Z toho dôvodu tak mal za nereálnu aj požiadavku súdu prvej inštancie, aby boli vlastníci exaktne
uvedení v žalobnom návrhu. Ako vlastník nemôže byť podľa neho uvedená osoba, ktorá je mŕtva, a
mnohí noví vlastníci ako dedičia nie sú (napriek tomu, že dedičstvo je nadobúdané okamihom smrti
poručiteľa) po formálnej stránke uvedení do práv a povinností svojich poručiteľov ohľadne predmetnej
nehnuteľnosti - teda nie sú zapísaní na liste vlastníctva, a to práve z dôvodu existencie uvedenej
poznámky. Konkrétne pomenovanie podielnikov v žalobe by bolo o to komplikovanejšie, a bolo by opäť
spojené s neželanou a neefektívnou administratívnou záťažou, čo by malo vplyv na efektivitu súdneho
procesu. Aktuálne je na LV č. XXXX pre k.ú. J. viac ako 40 osôb, ktoré sú už zomrelé, ale ich podiely
neboli aj z dôvodu existencie poznámky „prededené“. Uvedený počet predstavuje cca pätinu z počtu
vlastníkov evidovaných ma LV č. XXXX pre k.ú. J.. Evidencia osôb v katastri, ktoré sú už zomrelé, ale
ich podiely neboli z rôznych dôvodov „prededené“, sú všeobecne známym problémom pozemkových
spoločenstiev na celom Slovensku. Tiež nemal za bez významu skutočnosť, že aktuálne je počet
spoluvlastníkov k predmetnej parcele evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. J.X. v počte dvestotrinásť
(213), pričom v čase podania žaloby bol jedným z vlastníkov aj žalovaný 1/. Samotná požiadavka, aby
bolo všetkých 213 spoluvlastníkov aktívnych pri spravovaní spoločnej záležitosti a aktívne sa podieľali
na súdnom spore je sama o sebe podľa žalobcu málo realizovateľná. Na druhej strane, ak by súdu
postačovalo iba menovité uvedenie osôb bez toho, aby tieto osoby reálne vykonávali úkony (alebo aby
reálne udeľovali napríklad plnú moc) išlo by o neželaný formalizmus, ktorý je sám o sebe zbytočný,
zvyšuje byrokraciu celého procesu, a tým bráni účelnému uplatňovaniu práv spoločnej nehnuteľnosti. V
žalobe je jednoznačne uvedené, že žalobca v žalobe vystupuje ako zákonný zástupca spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti. Poukázal na bod 22 rozsudku, v ktorom je uvedené, že žalobca podáva žalobu
vo vlastnom mene, ktoré tvrdenie je nepresné. Už v samotnej žalobe sa uvádza: „Vlastníci pozemku,
zastúpení žalobcom“ (bod I žaloby) a aj v podaní zo dňa 12.11.2019 je uvedené: „aktívna legitimácia
prináleží jednotlivým členom pozemkového spoločenstva a spoločenstvo ich zastupuje ako zákonný
zástupca“ (bod I podania). Rovnako bolo súdu predložené, a v konaní bolo na to zo strany žalobcu aj
poukazované, že predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle osobitného zákona,
čo konštatoval aj súd v bode 20 rozsudku. Preto argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobu musel
zamietnuť, keďže žalobca tvrdil, že žalobu podáva vo vlastnom mene, mal v tomto za nepresnú. Uviedol,
že v konaní vystupoval ako zákonný zástupca a jasne na viacerých miestach to deklaroval a vyplýva to aj
zo skutkového stavu, ktorý zistil aj súd prvej inštancie. Zároveň poukázal na argumentáciu súdu v bode
23 rozsudku, v ktorom súd odôvodňuje svoj postoj tým, že žalobu musel zamietnuť, keďže výrok súdu
sa môže týkať len účastníkov konania, čo v tomto smere nebolo naplnené, keďže na strane žalobcov
neboli uvedení všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti (podielnici). V danom prípade je však petit žaloby
formulovaný tak, že súd má určiť, že žalovaní nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely M.-F. parc.
č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. J. . Výrok rozsudku teda bude bezprostredne zaväzovať
len žalovaných. Petit žaloby teda nie je formulovaný tak, že žalobca má v mene ostatných podielnikov
niečo nadobudnúť, alebo že samotní podielnici sa majú stať vlastníkmi konkrétnej veci, alebo naopak,
že vlastníci nie sú vlastníkmi konkrétnej veci a pod. Výrok rozsudku smeruje proti žalovaným a ich

bezpodielovému spoluvlastníctvu k predmetnej parcele. Žalovaní sú jasne a zrozumiteľne špecifikovaní
a samotným podielnikom výrok súdu bezprostredne neukladá niečo konať. V konečnom dôsledku je
predmetom konania verejný záujem spočívajúci v odstránení nejasnosti vo verejnej evidencii vlastníkov
nehnuteľností, ktorým kataster je. Súd tiež argumentuje tým, že v uvedenej veci spoločenstvo nemôže
zastupovať štát alebo nezistených vlastníkov, v mene ktorých má konať Slovenský pozemkový fond
(bod 23 rozsudku). V danom prípade poukázal na to, že LV č. XXXX pre k.ú. J. nefigurujú tzv. nezistení
vlastníci, ktorých má Slovenský pozemkový fond zo zákona zastupovať. Z toho dôvodu (aj popri iných
dôvodoch definovaných v tomto odvolaní) je takáto argumentácia súdu pre daný prípad irelevantná.
Súd podľa neho správne tvrdí, že žalobca nevystupuje „sám za seba“ ale koná v mene všetkých členov
pozemkového spoločenstva. Práve táto skutočnosť odôvodňuje podanie žaloby, ktorou spoločenstvo
chráni práva a právom chránené záujmy jednotlivých podielnikov. Ak by súd prijal záver, že ust. § 16
ods. 2 písm. a) alebo c) zákona o pozemkových spoločenstvách neustanovuje oprávnenie spoločenstva
konať ako zákonný zástupca, v praktickej rovine by tým došlo k odňatiu ochrany jednotlivých podielnikov
spočívajúcej v domáhaní sa práv súdnou cestou, keďže v praxi (ako je tomu aj v prejednávanom prípade)
ide o veľký počet podielnikov, mnohí sa nezdržujú v mieste svojho bydliska, mnohí sú vo vysokom
veku atď. Poukázal na rozhodnutie ustanovujúceho zhromaždenia pozemkového spoločenstva, ktorým
je dané poverenie na vykonanie všetkých právnych a administratívnych úkonov k tomu, aby príslušnými
úradmi mohla byť odstránená poznámka o vyvrátenej hodnovernosti údajov k parcelám „M.“KN parc. č.
XXXX/X a „U.“KN parc. č. XXXX evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. J..

15. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu (doručenom na súd prvej inštancie dňa
24.8.2021) navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť majúc za to,
že žalobca nesprávne odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z ust. § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách, nakoľko z interpretácie tohto ustanovenia vyplýva, že výbor ako štatutárny orgán
spoločenstva, t.j. v tomto prípade žalobcu, má právomoc konať a zastupovať výlučne v tých veciach,
ktoré sú vymenované v tomto ustanovení. Nakoľko sa v danom prípade jedná o určenie vlastníckeho
práva k spoločnej nehnuteľnosti, ust. § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sa na
tento prípad nevzťahuje. Preto považovali za správny názor súdu prvej inštancie, že aktívne vecne
legitimovaní v tomto konaní sú jednotliví podieloví spoluvlastníci, a nie žalobca. Mali za to, že žalobcovi
nesvedčí žiaden právny titul, na základe ktorého by sa bol vlastníkom predmetných nehnuteľností
a aktívna vecná legitimácia žalobcu nevyplýva ani z ust. § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p.) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.,
keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len tá
zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované
právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z
podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

18. Pozemkové spoločenstvá sú v súčasnosti upravené v zákone č. 181/1995 Z.z. Tento zákon je
pomerne stručný a explicitne nerieši mnoho situácií, ktoré môžu nastať pri fungovaní pozemkových
spoločenstiev. Na pozemkové spoločenstvá síce možno subsidiárne použiť aj Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“), keďže pozemkové spoločenstvá považujeme za osobitný druh podielového spoluvlastníctva,
avšak ani toto použitie nie je dostačujúce. V súčasnosti rozoznávame pozemkové spoločenstvá s
právnou subjektivitou a bez právnej subjektivity. Spoločenstvá s právnou subjektivitou sú právnickými
osobami, pričom všeobecnú úpravu právnických osôb možno takisto nájsť v OZ. Na pozemkové
spoločenstvá bez právnej subjektivity zas možno použiť ustanovenia § 829 a nasl. OZ, ktoré pojednávajú

o zmluve o združení. Tieto ustanovenia sú však tiež veľmi stručné a nedávajú odpoveď na množstvo
otázok, ktoré v praxi vznikajú. Preto na niektoré z týchto otázok musia dať odpovede súdy. Predtým, než
sa súd začne zaoberať meritom veci, je dôležité zistiť, či v tej ktorej veci je účastník vecne legitimovaný
na konanie pred súdom.

19. V prípade žalôb o určenie vlastníckeho práva súdy často riešia otázku vecnej legitimácie
pozemkových spoločenstiev. Na tomto mieste je potrebné vysvetliť rozdiel medzi pojmami „spoločná
nehnuteľnosť“ a pojmom „majetok spoločenstva“. V spoločenstve bez právnej subjektivity spoločenstvo
nie je vlastníkom žiadneho majetku. V spoločenstve s právnou subjektivitou je už možnosť získať vo
vlastnom mene práva a záväzky, spoločenstvo môže vlastniť majetok. Spoločná nehnuteľnosť však stále
zostáva v spoluvlastníctve členov spoločenstva. Pri hospodárskej činnosti získaný majetok (nie však
spoločná nehnuteľnosť) už ale zostáva vo vlastníctve samotného spoločenstva.

20. V danej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi ním označených nehnuteľností, pričom žalobu podalo samotné pozemkové
spoločenstvo. V danom prípade pozemkové spoločenstvo nie je aktívne legitimovaným subjektom,
keďže nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Na strane žalobcu mali v tomto prípade vystupovať
všetci spoluvlastníci. Odvolacie námietky žalobcu, vrátane námietky, že v žalobe bolo uvedené, že
vystupuje ako zástupca spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a že petit žaloby je formulovaný tak,
že súd má určiť, že žalovaní nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN parc. č. XXXX/
X evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. J., výrok rozsudku teda bude bezprostredne zaväzovať len
žalovaných a nie je formulovaný tak, že žalobca má v mene ostatných podielnikov niečo nadobudnúť,
alebo že samotní podielnici sa majú stať vlastníkmi konkrétnej veci, alebo naopak, že vlastníci nie
sú vlastníkmi konkrétnej veci a podobne, neboli dôvodné. Pokiaľ žalobca - pozemkové spoločenstvo
sa v konaní bránil tým, že v zmysle stanov, ako aj na základe uznesenia valného zhromaždenia
pozemkového spoločenstva je oprávnený konať za podielových spoluvlastníkov, žalobca vznikol podľa
zákona 181/1995 Z. z., pričom zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že by sám mohol disponovať
vlastníckym právom k majetku v jeho správe (pozn. k spoločnej nehnuteľnosti), resp. že by sa sám mohol
domáhať jeho priznania. Stanovy ani uznesenia valného zhromaždenia žalobcu nesmú tomuto zákonu
odporovať, resp. a contrario musia byť s ním v súlade. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Ústavný
súd SR, sp. zn. II. ÚS 348/2008, ktorý rozhodoval na základe sťažnosti sťažovateľa - pozemkového
spoločenstva. Ústavný súd uviedol, že sťažovateľ ako pozemkové spoločenstvo vznikol nanovo na
základe zákona č. 181/1995 Z. z., a teda toto spoločenstvo nemožno bez ďalšieho automaticky
považovať za mechanické obnovenie niekdajšieho spoločenstva bývalých urbárnikov, pretože jednak
toto spoločenstvo bývalých urbárnikov bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. a jednak z § 1 zákona
č. 181/1995 Z.z. vyplýva, že tento zákon neupravuje automatickú obnovu a tým automatický vstup
do práv niekdajších urbárskych spoločenstiev, ale upravuje nanovo vznik pozemkových spoločenstiev.
Sťažovateľ iba obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci majetok v jeho správe, ktorý však naďalej
ostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho členov. Aj v tomto prípade Ústavný súd poukazuje na nutnosť
zohľadniť pojmový aparát využívaný zákonom č. 181/1995 Z.z., ktorý na jednej strane pojednáva o
spoločnej nehnuteľnosti a na strane druhej o majetku pozemkového spoločenstva. Zákon č. 181/1995
Z.z. vylučuje spoločenstvo z možnosti vlastniť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, čo nepriamo vyplýva
z § 2 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej
nehnuteľnosti. Vychádzajúc z elementárnej logiky, že samotné pozemkové spoločenstvo nemôže byť
zároveň jedným zo svojich členov, nezostáva nič iné, ako dospieť k vyššie uvedenému záveru. Nakoľko v
celom zákone nie je zmienka o možnosti pozemkového spoločenstva v mene svojich členov disponovať
s ich spoluvlastníckymi podielmi, nemôže spoločenstvo ako účastník vystupovať v súdnom konaní, ani v
hmotnom zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom sú vecné práva k spoločným nehnuteľnostiam. Čo sa
týka ochrany vlastníckeho práva všeobecne platí, že tejto ochrany sa môže domáhať výlučne vlastník.
To znamená, že vyššie uvedené rozlíšenie medzi spoločnou nehnuteľnosťou a majetkom spoločenstva
je potrebné použiť aj v tomto prípade. Ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti
sa môžu domáhať jedine spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Právne postavenie pozemkového
spoločenstva je s prihliadnutím na už uvedené vo svojej podstate determinované snahou užívať spoločnú
vec a na nej hospodáriť.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu
žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecne legitimácie, ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 C.s.p. a žalovaným 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 28, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.