Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 5, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/295/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899821
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4100899821.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., R. 1, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88,
Nitra proti žalovanému: Z. C., bytom S. 36, zastúpený JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom v Nitre,
Farská 39, o zaplatenie sumy 14.605,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-939, zo dňa 30. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. B. uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 257 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo

dňa 12.07.2000 domáhal pôvodne od žalovaných v 1. a 2. rade náhrady škody z titulu bezdôvodného
obohatenia vo výške 440.000.-Sk s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že od žalovaného v 2. rade
kúpil motorové vozidlo BMW-316 i, rok výroby 1993, EČ: H.-XX-XX, ktoré vymenil za svoje motorové
vozidlo v autobazáre, ktoré bolo dňa 22.09.1999 zaistené z dôvodu podozrenia, že pochádza z krádeže.
Majiteľommotorovéhovozidla,ktoréboloodpredanéautobazáruZ.D.bolžalovanýv1.rade.Uznesením
č. k. 12C 78/2000-255 zo dňa 17.6.2005 súd prvej inštancie pripustil, aby na strane žalobcu vystupoval

ďalší účastník označený ako žalobca v 2. rade Z. S. a na strane žalovaného pripustil do konania
žalovaného v 2. rade Z. D.. Uznesením č. k. 12C/78/2000 - 378 zo dňa 12.04.2007 súd prvej inštancie
pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcom v 1. a 2. rade sumu 440.000,-Sk s príslušenstvom a rozsudkom č. k. 12 C 78/2002- 396
z 25.6.2007 žalobu zamietol a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1.
rade náhradu trov konania vo výške 80.888,50 Sk. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania

nepriznal. Rozsudok v časti zamietnutia návrhu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade
odvolací súd uznesením č. k. 7 Co 208/2007-427 zo dňa 17.4.2008 potvrdil. V časti zamietnutia žaloby
žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zrušil a konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. V ostatnej časti týkajúcej sa návrhu žalobcu v 1. rade voči
žalovanému v 1. rade a v časti trov konania žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanému v 1. rade vec zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12C/78/2000-791

zo dňa 10.12.2012 žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom č.k. 25Co/49/2013-819 zo dňa 18.9.2013
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením č.k. 12C/78/2000-833 zo dňa 22.11.2013 súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 5 099,93 eur
predstavujúcu trovy prvoinštančného konania 4726,07 eur a trovy odvolacieho konania 373,86 eur.
Uznesením č.k. 8Co/1097/2015-926 zo dňa 29.4.2016 nadriadený súd uznesenie prvoinštančného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie zistil, že je nesporné, že konečným rozhodnutím

bola žaloba žalobcu zamietnutá, a preto platí záver, že v konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný.
Súd však po zohľadnení všetkých skutočností mal za to, že v danom prípade je dôvodné aplikovaťustanovenie § 257 CSP, keďže v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal
na to, že žalobcovi bolo uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-919 zo dňa 06. 10. 2010
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 12C/78/2000-664 z 31. 03. 2001 bolo

na jeho zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci. Zdôraznil, že žalobca je invalidný dôchodca
vo vyššom veku, poberá invalidný, resp. starobný dôchodok 310 eur mesačne, v roku 2012 v sume
299,90 eura, v rokoch 2011 a 2012 poberal i dávku v hmotnej núdzi. Žalovaný bol podľa dostupných
informácii z internetového portálu spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti AUTO-PRO, s.r.o.,
AUTOLEND, s.r.o., spoločníkom a likvidátorom spoločnosti B+B Servis, v. o. s., v likvidácii, jediným

konateľnom v spoločnosti MAXIN GROUP, s.r.o., ďalej WORLD INTELLIGENT TECHNOLOGIES, s.r.o..
Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný bol výlučným vlastníkom 3 rodinných domov, garáže,
rozľahlých pozemkov, ktoré k týmto stavbám priliehajú, čo už však v čase rozhodnutia z katastra
nehnuteľností nevyplýva, je však možné predpokladať, že v prípade prevodu týchto nehnuteľností
žalovaný disponuje finančnými prostriedkami získanými ich prevodom. Sociálna i majetková situácia
žalobcu, keď z objektívnych dôvodov by nebol schopný uhradiť trovy žalovaného, a to i s ohľadom na ich

výšku, je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie bral do úvahy i majetkové a sociálne
okolnosti na strane žalovaného a dospel k záveru, že finančná, majetková, zárobková a sociálna
situácia žalovaného je lepšia ako na strane žalobcu. Ďalším dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia
sú podľa súdu prvej inštancie aj výnimočné okolnosti daného prípadu. Konštatoval, že v celej právnej
veci nebolo sporné, že žalobcovi bolo po uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému

vozidlu poskytnuté motorové vozidlo BMW, ktorého vlastníkom však nebol prevodca- žalovaný, hoci
pri uzatvorení kúpnej zmluvy vystupoval ako vlastník motorového vozidla a žalobca v dôsledku "
podvodného " konania o predmetné motorové vozidlo prišiel. V závere uviedol, že výnimočnosťou tohto
prípadu je i to, že tak u žalobcu ako i u žalovaného nezistil súd dôvody vedúce k výsledku tohto konania
ani u nich nebol preukázaný žiadny prospech . Uvedené skutočnosti hodné osobitného zreteľa súd

vzhliadol i v odvolacom konaní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný bol v spore úspešný, pričom bol nútený svoje
práva brániť na súde, s čím mal spojené výdavky s právnym zastupovaním. Trvanie sporu od roku
2000 žalovaný nemohol ovplyvniť, keďže konanie trvalo dlho nie jeho vinou. Zdôraznil, že svojím
správaním nezavinil ani samotný spor a ani jeho dĺžku. Sociálne pomery na strane žalobcu nemôžu

byť jediným dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Taktiež ani dôvod,
že žalobca o predmetné motorové vozidlo prišiel. Argumentoval, že dôležitou skutočnosťou je to,
že žalovaný bol úspešný v spore, nedal svojím konaním príčinu na vznik sporu ani nezavinil dĺžku
konania. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
aj na strane žalovaného. Ani zo skutočnosti, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a na jeho zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci, nie je možné vyvodiť že jeho
osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 118/2017-28 zo dňa 08.03.2017.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril, žiadal odvolanie zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej

inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia je zjavné, že súd sa zaoberal
všetkými okolnosťami tak ako to vyžaduje zákonná úprava a tiež judikatúra súdov vyšších stupňov a
Ústavného súdu SR. Konštatoval, že súd zisťoval údaje z verejne prístupných a štátom zriadených a
prevádzkovaných registrov.

4. Krajský súd v Nitre preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vec tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania strán sporu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12. 07. 2000
domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zaplatiť sumu 440.000,-Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 23. 07. 1999 mu bolo prostredníctvom OR PZ SS v
Michalovciach, odborom kriminálnej polície zaistené motorové vozidlo BMW 316 I z dôvodu podozrenia,
že pochádza z krádeže. Vozidlo odkúpil od syna - žalovaného v 2. rade, ktorý ho tesne predtým kúpil

prostredníctvom Autobazaru HASTRA v Nitre, ktorého majiteľom bol Z. D.. Dňa 25. 01. 1999 bolo
vozidlo vrátené poisťovacej spoločnosti COCORDIA v Mníchove. Žaloba, ktorú podal voči Z. D., bola
rozsudkom Okresného súdu Nitra v inom konaní právoplatne zamietnutá. Žalovaného v l. rade žaloval
z titulu vydania predmetu bezdôvodného obohatenia a v priebehu konania návrh voči žalovanému v
2. rade zobral späť a konanie bolo voči nemu zastavené. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.

12C/78/2000-791 (v poradí druhým) bol návrh zamietnutý a rozsudok bol potvrdený Krajským súdom
v Nitre č. k. 25Co/49/2013-819 zo dňa 18. 09. 2013. Rozhodnutie o výroku o trovách konania si súd
vymienil na samostatné rozhodnutie.

6. Teda predmetom preskúmania odvolacím súdom je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol
o trovách celého konania tak, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie §

257 CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva
zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania,
v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by

ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy
spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá
strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto
výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné
nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy, treba odlíšiť

povinnosť hradiť trovy konania, založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy
konania, spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania buď celkom
alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci,
ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimkyz tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (predtým § 150 OSP).

15. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho
sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok
na ich náhradu.

16. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného
sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách
konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

17. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom

ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

18. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255

a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u

čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

19. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej

procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

20. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu

SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda
potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

21. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by

zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásadyrozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok

i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je

teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane
sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

22. Súd prvej inštancie vzhliadol vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, aby v konaní úspešnému
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav pri zisťovaní osobných, zárobkových a

majetkových pomerov žalobcu a žalovaného. Vo vzťahu k pomerom žalobcu vychádzal zo stavu
aktuálnemu v čase odvolania žalobcu na čl. 842 spisu, poukazoval na výšku starobného resp.
invalidného dôchodku 310 eur mesačne (odvolací súd poukazuje na potvrdenie Sociálnej poisťovne-
ústredie na čl. 848 spisu zo dňa 06.12.2012), v roku 2012 v sume 299,90 eura, na skutočnosť,
že poberal i dávku v hmotnej núdzi v rokoch 2011, 2012. Súd prvej inštancie nezisťoval aké boli

skutočné osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobcu v čase rozhodnutia o nepriznaní nároku
na náhradu trov žalovanému, nevysporiadal sa s tým, či vlastní nejaký nehnuteľný majetok, hnuteľný
majetok vyššej hodnoty, aká bola výška dôchodku žalobcu v čase rozhodnutia, či nemá aj iný zdroj
príjmu napríklad z nájomného. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne ani pri zisťovaní osobných, zárobkových a majetkových pomery žalovaného. Vo vzťahu k nim

konštatoval, že žalovaný bol podľa dostupných informácií z internetového portálu spoločníkom a jediným
konateľom spoločnosti AUTO-PRO, s.r.o., AUTOLEND, s.r.o., spoločníkom a likvidátorom spoločnosti B
+B Servis, v. o. s., v likvidácii, jediným konateľnom v spoločnosti MAXIN GROUP, s.r.o., ďalej WORLD
INTELLIGENT TECHNOLOGIES, s.r.o.. Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný bol výlučným
vlastníkom 3 rodinných domov, garáže, rozľahlých pozemkov, ktoré k týmto stavbám priliehajú, čo už

však v čase rozhodnutia z katastra nehnuteľnosti nevyplýva, je však možné predpokladať, že v prípade
prevodu týchto nehnuteľnosti žalovaný disponuje finančnými prostriedkami získanými ich prevodom. Z
uvedeného nie je zrejmé, aké boli v čase rozhodnutia skutočné osobné, majetkové a zárobkové pomery
žalovaného. Súd prvej inštancie mal žalovaného vyzvať, aby preukázal či mal z prevodu obchodných
podielov vo vyššie uvedených spoločnostiach majetkový prospech a či nehnuteľnosti, ktoré vlastnil

previedol odplatne a za akú kúpnu cenu. Súd prvej inštancie nezisťoval, či je žalovaný zamestnaný,
alebo poberá dôchodok, resp. inú štátom vyplácanú dávku, či nemá aj iný zdroj príjmu napríklad z
nájomného, či vlastní hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Ako bolo uvedené vyššie, aplikácia ust. §
257 CSP je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v
konkrétnychprípadochviesťknežiaducimtvrdostiam,čoalevposudzovanejveci vzhľadomnaabsenciu

zistenia aktuálnych príjmov a majetkových pomerov žalobcu a žalovaného nie je preukázané. K súdom
prvej inštancie konštatovaným dôvodom hodným osobitného zreteľa spočívajúcim v okolnostiach veci
odvolací súd poukazuje na to, že sa nevysporiadal s dĺžkou trvania súdneho konania, správaním a
postojom žalobcu, prípadne aj žalovaného a vplyvom ich konaní na celkovú dĺžku konania s ktorou
súvisí aj výška trov konania.

23. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným

spôsobom.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).