Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4100899821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., R. 1, zast. Centrum právnej pomoci, so sídlom Hlohovec, M. R. Štefánika 1, proti
odporcovi: Z. C., bytom F., R. XX, zast. JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom v Nitre, Farská 39, o
zaplatenie sumy 14.605,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 10. 12. 2012 č. k. 12C/78/2000-791, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia
sumy 14.605,32 eura s príslušenstvom (440.000,-Sk) titulom vydania predmetu bezdôvodného

obohatenia. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich v súlade s § 151 ods. 3 OSP rozhodne
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostiskončeniakonaniavovecisamej.Rozhodnutievovecisamej
oprel o ust. § 39, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka majúc za preukázané, že dňa 08.
07. 1996 bola medzi obstarávateľom Z. S., nar. XXXX a kupujúcim Autobazár HASTRA Nitra uzatvorená
kúpna zmluva o predaji motorového vozidla. V nej bolo uvedené, že obstarávateľ predáva, resp. vymieňa
svoje motorové vozidlo Dodge Stealth R/T 24v., rok výroby 1991 za motorové vozidlo BMW 316i, rok
výroby 1993, ktoré si sám nový majiteľ vybral z ponuky Autobazáru HASTRA a po vzájomnej dohode s

majiteľom motorového vozidla BMW 316i po skúšobnej jazde. S. bola do rúk doplatená v hotovosti suma
360.000,-Sk ako doplatok ceny jeho motorového vozidla, ktorá bola 800.000,-Sk. Zmluvu podpísal Z. S.,
nar. XXXX, navrhovateľ, odporca a Z. D.. Osobné motorové vozidlo Dodge Stealth bolo dňa 13. 08. 1996
prihlásené do evidencie motorových vozidiel ODI OR PZ v Nitre na nového držiteľa. Vozidlo BMW bolo
v evidencii ODI OR PZ v Michalovciach evidované na navrhovateľa od 10. 07. 1996 do 28. 12. 1999,
kedy bolo z evidencie natrvalo vyradené. Vozidlo bolo dňa 11. 10. 1993 odcudzené na území Slovenskej
republiky nemeckému občanovi a dňa 25. 11. 1999 vrátené poisťovacej spoločnosti CONCORDIA v

Nemecku.Orgányčinnévtrestnomkonanívozidlozaistili,pretoho navrhovateľmuselvydať.Súdprvého
stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č.k. 7Co/208/2007-427
zo dňa 17. 04. 2008 vec právne posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení,ktorévzniklonazákladeneplatnejzmluvy,keďžepredmetomkúpnejzmluvyvčastiplneniaza
vozidlo navrhovateľa bolo poskytnuté vozidlo, ktoré bolo skutočnému vlastníkovi odcudzené a ako také
nemohlo byť predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej s nevlastníkom - odporcom. Poukázal na to, že bolo
potrebné ustáliť, komu z viacerých účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy vznikol prospech a povinnosť

vrátenia toho, čo podľa zmluvy dostali. Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu skúmal, aký prospech zo zmluvy mal navrhovateľ a aký odporca. Konštatoval, že navrhovateľ
získal prospech v sume 360.000,-Sk v hotovosti a motorové vozidlo BMW v hodnote 440.000,-Sk, ktoré
však bolo odcudzené, a preto ho musel odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. V konaní nebolojednoznačne a bez pochybností preukázané, že odporca získal zo zmluvy nejaký prospech, navrhovateľ
nepreukázal, aký prospech odporca zo zmluvy nadobudol, či získal sumu 440.000,-Sk rovnajúcu
sa kúpnej cene vozidla BMW. Konštatoval, že odporca nebol skutočným vlastníkom vozidla, bol iba

evidovaný v technickom preukaze, čo však samo o sebe nepreukazuje aj vlastníctvo vozidla. Odporca
tvrdil, že v minulosti zmluvu podpísal, ale nevedel, že D. chce kúpiť vozidlo Dodge, nebol prítomný
pri jednaniach D. s navrhovateľom ohľadne kúpnej ceny, auto nebolo jeho, kúpe vozidla nevenoval
žiadnu pozornosť a z uzatvorenej kúpnej zmluvy nemal prospech. Vozidlo sa predávalo v Autobazári
HASTRA, všetko vybavoval D.. Ten mu povedal, že musí podpísať zmluvu, lebo je evidovaný ako

vlastník v technickom preukaze. Súd prvého stupňa konštatoval, že hoci svedok D. naposledy vypovedal
na pojednávaní 12. 01. 2009 tak, že odporca dostal peniaze za BMW, túto jeho výpoveď však súd
nepovažoval za dôveryhodnú, pretože svedok si nepamätal, aká to bola suma a ani kto bol prítomný
pri jednaniach týkajúcich sa kúpnej ceny a nevedel sa vyjadriť ani k podrobnostiam uzatvárania zmluvy,
ani predložiť listinný dôkaz o vyplatení peňazí odporcovi. Vo svojej výpovedi v konaní vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25C/19/00 uviedol, že peniaze pravdepodobne vyplatil odporcovi, čo

bolo časové obdobie bližšie k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa konštatoval, že na základe
jedinej nedôveryhodnej výpovede uvedeného svedka nemohol dospieť k záveru, že D. peniaze vyplatil
odporcovi. Poukázal aj na rozporné výpovede navrhovateľa, ktorý na pojednávaní 28. 11. 2005 uviedol,
že od odporcu vozidlo nekupoval, nevie, ako sa dohodli odporca s D.. Odporca podpisoval zmluvu ako
vlastník vozidla. Vozidlo BMW predával D., aj mu doplatil 360.000,-Sk. Cenu za BMW dojednával s D.,

ten sa bol opýtať odporcu na cenu tohto vozidla. Rovnako tak syn navrhovateľa, pôvodne navrhovateľ v
2. rade, vo svojej výpovedi v ten istý deň na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa dohadoval na cene
BMWsD.,odporcuvautobazárinevidel,ažpripodpiseautaaprivyplácanípeňazínebolprítomný.Podľa
názoru súdu, výpovede navrhovateľa a jeho syna korešpondujú s výpoveďou odporcu a sú rozporné s
výpoveďou D., ktorý tvrdil, že s navrhovateľom o predaji a cene BMW vôbec nejednal. Výpoveď svedka

F., že nikdy nevlastnil žiadne vozidlo BMW, považoval za nedôveryhodné vzhľadom na to, že je v rozpore
s listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou z pojednávania 28. 03. 2007, na ktorom tvrdil, že auto bolo
evidované na jeho spoločnosť Intercar, ale nevedel vysvetliť, ako bolo prepísané na odporcu tvrdiac, že
vozidlo mu nikdy nepredal, ani žiadne peniaze od neho nedostal, rovnako ako ani od D.. S ohľadom na
takéto skutkové zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že odporca

získal majetkový prospech z uzatvorenej zmluvy v roku 1996 a teda, že vzniklo u neho bezdôvodné
obohatenie na úkor navrhovateľa, preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže sa súd nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia so žiadnymi tvrdeniami, ktoré predniesol v konaní a nezhodnotil argumenty, majúce význam
pre rozhodnutie vo veci. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je postavený na veľmi jednoduchej
argumentačnej línii a vychádza z toho, že nebolo preukázané, že by sa odporca na úkor navrhovateľa
obohatil a akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce opak sú odbité jednoduchým konštatovaním napr. o

účelovosti svedeckých výpovedí. Naopak, tvrdenia odporcu súd považoval za dostatočne vierohodné.
Vyjadril pochybnosť, či súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval so zásadami procesného
dokazovania a či prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, predovšetkým s prihliadnutím
na výpoveď navrhovateľa a svedeckú výpoveď jeho syna, ktoré boli súdom prvého stupňa hodnotené
jednostranne, pričom pred komplexným vyhodnotením týchto dôkazov súd uprednostnil len pasáže,

ktoré zdôvodňovali rozhodnutie súdu v prospech odporcu, hoci boli vytrhnuté z kontextu ostatných
častí výpovede. Ďalšou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bolo,
že súd prvého stupňa sa čiastočne odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v
rozsudku zo 17. 04. 2008 č.k. 7Co/208/2007-433. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca by
mal byť viac menej obeťou, pričom z vykonaného dokazovania, ako aj z rozsudku odvolacieho súdu

však vyplýva, že počas celého procesu uzatvárania kúpnej zmluvy odporca vystupoval ako vlastník
motorového vozidla BMW, keďže vykonával všetky úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva na
navrhovateľa a navrhovateľovi a ani jeho synovi neuviedol, že nie je vlastníkom motorového vozidla.
Preto v nich vzbudil dôvodné presvedčenie o svojom vlastníctve k vozidlu a jeho procesnú obranu
ohľadne vlastníctva tretej osoby motorového vozidla považuje za účelovú a nepreukázanú. Okrem toho

mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Z výpovedí navrhovateľa i jeho syna je totiž jednoznačne zrejmé, že obaja boli presvedčení o
vlastníctveodporcukvozidluanezrovnalosti,ktorésúdprvéhostupňapovažujezazistenýskutkovýstav,
podľa jeho názoru mohli byť spôsobené drobnými pochybeniami pri spisovaní zápisnice o pojednávaní,keďže inak sú tvrdenia navrhovateľa a jeho syna totožné. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa nesprávne
právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že základom celého trojstranného právneho vzťahu
je zmluva z 08. 07. 1996 označená ako kúpna zmluva. Ako taká však nemá charakter kúpnej zmluvy

a je nutné ju podriadiť pod ust. § 51 OZ, keďže sa javí ako zmluva zmiešaná, čiastočne vykazujúca
znaky kúpnej a čiastočne znaky zmluvy zámennej. Z uvedenej trojstrannej zmluvy potom vyplynuli
účastníkom práva a povinnosti, navrhovateľovi povinnosť vydať osobné motorové vozidlo Dodge Stealth
Z. D. a právo na vydanie motorového vozidla BMW 316i od odporcu a vyplatenie sumy 360.000,-Sk
od Z. D.. Z. D. vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 360.000,-Sk a právo na vydanie osobného

motorového vozidla Dodge Stealth. Odporcovi vznikla zo zmluvy povinnosť vydať motorové vozidlo
BMW navrhovateľovi, ako aj právo domáhať sa vyplatenia sumy 440.000,-Sk od Z. D.. Toto právo mu
vyplýva z ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, keďže v
prípade jeho domnelého vlastníctva k vozidlu BMW by sa svedok Z. D. nevyplatením uvedenej sumy
na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z analýzy tohto právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom
existovala len povinnosť odporcu vydať navrhovateľovi motorové vozidlo BMW. Navrhovateľovi voči

odporcovi žiadna povinnosť nevznikla. O tom, či Z. D. zaplatil odporcovi sumu 440.000,-Sk, navrhovateľ
nemôže vedieť. Táto povinnosť sa netýka jeho práv a povinností a ak by bol zamietnutý návrh pre
nepreukázanie splnenia si povinnosti medzi inými osobami, bola by mu odopretá spravodlivosť. V tejto
súvislosti uviedol, že odporca sa mohol v prípade nezaplatenia sumy 440.000,-Sk od Z. D. domáhať voči
nemu vydania bezdôvodného obohatenia, čo zrejme neurobil, z čoho potom vyplýva, že kúpna cena

440.000,-Sk mu bola vyplatená.

Odporca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní

podľa § 214 ods. 1 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 12. 07. 2000 domáhal
zaviazania odporcu v 1. rade a Z. S., nar. XX. XX. XXXX ako odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy

440.000,-Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 01. 08. 1999 do zaplatenia, alternatívne zaviazania
odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie uvedenej sumy. Dôvodil tým, že dňa 23. 07.
1999 mu bolo ORPZ SR v Michalovciach, Odborom kriminálnej polície zaistené motorové vozidlo BMW
316i z dôvodu podozrenia, že pochádza z krádeže. Uvedené motorové vozidlo odkúpil od syna - odporcu
v 2. rade, ktorý ho tesne predtým kúpil prostredníctvom Autobazáru HASTRA v Nitre, ktorého majiteľom

bol Z. D.. Dňa 25. 11. 1999 bolo vozidlo vrátené poisťovacej spoločnosti CONCORDIA v Mníchove. V
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25C/19/00 bola zamietnutá jeho žaloba voči Z. D. z
dôvodu, že ten ako majiteľ autobazáru nebol účastníkom právneho vzťahu, ale iba sprostredkovateľom
zmluvy medzi predávajúcim (odporcom v 1. rade) a kupujúcim (odporcom v 2. rade), a preto bol toho
názoru, že za škodu z titulu bezdôvodného obohatenia zodpovedá odporca v 1. rade. Odporcu v 2. rade

označil iba z dôvodu, že motorové vozidlo, ktoré bolo zaistené pre podozrenie, že pochádza z krádeže,
odkúpil od neho. Uznesením zo dňa 13. 05. 2005 č.k. 12C/78/00-251 súd prvého stupňa konanie proti
odporcovi v 2. rade zastavil a následne uznesením zo dňa 17. 06. 2005 č.k. 12C/78/00-55 pripustil
do konania na strane navrhovateľov Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. X (pôvodne odporcu v 2.
rade) a na strane odporcov Z. D., bytom H., R. XX. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k.

12C/78/2000-369 dňa 25. 06. 2007 tak, že návrh zamietol a navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť
odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v
1. rade vo výške 80.888,50 Sk a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Právny vzťah medzi
účastníkmi konania posúdil ako vzťah vzniknutý z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom vykonaným dokazovaním

dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, že odporca v 1. rade bol vlastníkom vozidla, od koho
sa kupovalo vozidlo BMW 316i a komu bola vyplatená kúpna cena, pričom naviac vozidlo kúpil len
navrhovateľ v 1. rade. Súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ v 2. rade nie je aktívne legitimovaný v
konaní. Rovnako nebolo preukázané, že by odporca v 2. rade bol vlastníkom vozidla, pričom voči nemu
už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 25C/19/00-34, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10. 05. 2005. Z týchto dôvodov návrh zamietol. Odvolací súd - Krajský súd v Nitre
rozhodujúc o odvolaní navrhovateľov rozsudkom č.k. 7Co/208/2007-427 zo dňa 17. 04. 2008 rozsudok
súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade potvrdil,
v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade, Z. D. zrušil a konanie zastavil. Otrovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V ostatnej
časti týkajúcej sa žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 1. rade a v časti trov konania žalobcov
v 1. a 2. rade a žalovanému v 1. rade odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď nesprávne
vychádzal z toho, že sa jedná o nárok titulom náhrady škody. Konštatoval, že v danej veci ide o nárok
titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka,
keďže zmluva o kúpe je neplatná podľa § 39 OZ, pretože v časti protiplnenia za vozidlo navrhovateľa
v 1. rade bolo poskytnuté vozidlo, ktoré bolo skutočnému vlastníkovi odcudzené a ako také nemohlo

byť predmetom zmluvy uzavretej s nevlastníkom (odporcom v 1. rade). Poukázal na nesprávne právne
posúdenie veci v tom, že podstatným bolo preukázanie osoby vlastníka vozidla BMW a keďže tento
nebol zistený, žaloba nebola dôvodná. V tomto smere za správny považoval záver o tom, že evidencia
v technickom preukaze neznamená, že osoba v evidencii uvedená je skutočne aj vlastníkom vozidla. V
prípade pochybností o osobe vlastníka vozidla bolo potrebné prihliadnuť aj na ďalšie skutkové zistenia,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odvolací súd ustálil, že vlastnícke právo k vozidlu BMW 316i

v čase uzatvárania kúpnej zmluvy síce svedčilo odporcovi v 1. rade, ktorý aj podpísal kúpnu zmluvu,
no navrhovateľov v 1. a 2. rade neupozornil na to, že údajným vlastníkom vozidla je niekto iný. Nebolo
tiež preukázané, že konal ako zástupca druhej osoby na základe zmluvného zastúpenia podľa § 312
Občianskeho zákonníka, kedy by z právnych úkonov vznikli práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Pokiaľ ide o potvrdzujúcu časť rozsudku v časti zamietnutia žaloby navrhovateľa v 2. rade voči odporcom

v 1. a 2. rade, vychádzal z toho, že bolo preukázané, že odporca v 2. rade podľa zhodného tvrdenia
navrhovateľov nebol vlastníkom vozidla Dodge. V časti týkajúcej sa odporcu v 2. rade rozsudok zrušil a
konanie zastavil pre prekážku veci právoplatne rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 OSP, keďže navrhovateľ
podal rovnakú žalobu dňa 24. 01. 2000 na Okresnom súde v Nitre a rozsudkom, právoplatným dňa
10. 05. 2000, č.k. 25C/19/00-34 bola žaloba zamietnutá. V časti týkajúcej sa navrhovateľa v 1. rade

voči odporcovi v 1. rade rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie za účelom ustálenia, komu z
viacerých účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy vznikol prospech a keďže účastníkmi konania zostali už
len navrhovateľ v 1. rade a odporca v 1. rade, povinnosť vrátenia toho, čo podľa zmluvy dostali, mal
súd prvého stupňa rozhodnúť už len medzi nimi. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a svedka Z. D. a po doplnení dokazovania návrh zamietol, pretože v konaní nebolo

preukázané, že u odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vyplatením kúpnej ceny motorového vozidla
BMW 316i v sume 440.000,-Sk. Vychádzal z toho, že odporca nebol skutočným vlastníkom vozidla. Bol
síce zapísaný ako vlastník motorového vozidla BMW 316i v technickom preukaze, avšak nebol jeho
skutočným vlastníkom, pričom takáto evidencia sama o sebe nepreukazuje vlastníctvo osoby k vozidlu.
Vzal do úvahy, že odporca popieral vyplatenie peňazí a výpoveď svedka Z. D., že peniaze odporcovi

vyplatil, nepovažoval za vierohodnú, nakoľko v konaní sp.zn. 25C/19/00, ktoré bolo bližšie k obdobiu
uzatvorenia zmluvy, vypovedal, že pravdepodobne odporcovi za vozidlo peniaze vyplatil. Za rozporné
vyhodnotil aj výpovede navrhovateľa a jeho syna s výpoveďou Z. D., ktorí vypovedali, že cenu za vozidlo
BMW dohadovali s Z. D., navrhovateľovi vozidlo predával D. a ten mu aj doplatil sumu 360.000,-Sk.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si

vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných
strán), ako výslovne stanovuje § 457OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Ustanovenie § 457 OZ reštitučný charakter (obnovenie
predchádzajúceho stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho
podľa zmluvy dostal (ide o vzájomne podmienené plnenia podľa § 560 OZ). Nezahŕňa v sebe náhradu

za zhodnotenie veci, ku ktorému v medziobdobí došlo. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie
z bezdôvodného obohatenia ide v režime ustanovenia § 457 OZ o tzv. synalagmatický (vzájomne
podmienený) záväzok. Pritom povinnosť vrátiť plnenie (a teda i „právo na vrátenie“) vzniká už v okamihu
prijatia takého plnenia; k tomuto okamihu sa preto vyporiadajú i vzájomne poskytnuté plnenia.V rozhodovacej praxi súdov je ustálený názor, podľa ktorého, ak bezdôvodné obohatenie spočíva
v plnení na základe neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom právnom vzťahu iba jej účastníci. Vecná

legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) na vrátenie vzájomných plnení je teda daná len na strane
účastníkov zmluvy. Preto i dôsledky neplatnosti kúpnej zmluvy vo forme bezdôvodného obohatenia
nastanú iba medzi jej účastníkmi, keď každý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalovanému ako kupujúcemu tak prislúcha podľa § 457 OZ právo na vrátenie kúpnej ceny
voči predávajúcemu (ak mu toto plnenie poskytol) a predávajúcemu vznikne právo na spätný prevod

vlastníctva k veci. Nie je však vylúčené, aby účastník neplatnej kúpnej zmluvy vydal vec priamo
vlastníkovi (t. j. osobe odlišnej od osoby, od ktorej mal vec nadobudnúť) a nie svojmu zmluvnému
partnerovi (predávajúcemu). I tým totiž splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 457 OZ a to
za toho, kto je bezprostredne povinný vec vydať jej vlastníkovi (pozri R 4/1988).

Účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej

zmluvy podľa § 457 ods. 1 OZ tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak totiž za toho, kto
vec odcudzil poškodenému a predal; plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému
účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keď tento subjekt mu nie je známy. Ten, kto odcudzil vec, by už nemohol
úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Pokiaľ však pôvodný vlastník nárok na vrátenie
odcudzenej veci neuplatňuje, nemožno prehliadnuť, že vzájomná reštitučná povinnosť vyplývajúca z

§ 457 OZ nie je podmieňovaná určitým právnym vzťahom účastníka k veci, ktorá má byť vrátená
(reštituovaná), napr. vlastníckym právom či právom držby. Z uvedeného ustanovenia totiž jednoznačne
vyplýva, že účastníci neplatnej zmluvy si vracajú tie veci, ktoré dostali na základe neplatnej zmluvy, bez
toho, aby táto povinnosť bola zákonom akokoľvek podmieňovaná (napr. vydaním veci iba vlastníkovi).
Pokiaľ má účastník neplatnej kúpnej zmluvy u seba vec, ktorú získal na základe takej neplatnej kúpnej

zmluvy, je povinný ju vydať druhému účastníkovi zmluvy oproti vydaniu kúpnej ceny bez ohľadu na to,
že tento druhý účastník nebol (v dobe uzavretia kúpnej zmluvy) vlastníkom veci.

Úlohou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku a vrátení veci na doplnenie dokazovania bolo ustáliť,
komu z viacerých účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy vznikol prospech a keďže účastníkmi konania

zostali už len navrhovateľ a odporca, povinnosť vrátenia toho, čo podľa zmluvy dostali, mal súd
prvého stupňa rozhodnúť už len medzi nimi. Bolo potrebné vychádzať z toho, že kúpna zmluva
o kúpe motorového vozidla je neplatná, pretože v časti protiplnenia za vozidlo navrhovateľa bolo
poskytnuté vozidlo, ktoré bolo skutočnému vlastníkovi odcudzené a ako také nemohlo byť predmetom
zmluvy uzavretej s nevlastníkom, a preto bolo potrebné žalovaný nárok posúdiť podľa ustanovení o

bezdôvodnom obohatení. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania uzavrel, že u odporcu nevzniklo
bezdôvodné obohatenie, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že mu peniaze za predaj vozidla
BMW 316i boli vyplatené. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa
vykonaldostatočnédokazovanieavecsprávneprávneposúdil.Právnyvzťahúčastníkovkonaniavznikol
na základe zmluvy, označenej ako kúpna zmluva o predaji motorového vozidla, ktorú uzatvorili dňa 08.

07. 1996 štyri osoby. Podľa zmluvy Z. S., nar. XX. XX. XXXX, (syn navrhovateľa) predal, resp. vymenil
vozidlo Dodge Stealth R/T 24v, za motorové vozidlo BMW 316i, ŠPZ H.-XX-XX, ktoré si nový majiteľ
vybral z ponuky Autobazáru HASTRA. Ďalej sa v zmluve uvádza, že p. S. bola do rúk doplatená v
hotovosti suma 360.000,- Sk ako doplatok ceny jeho motorového vozidla, ktorá predstavovala sumu
800.000,-Sk. Zmluvu podpísali navrhovateľ, odporca, syn navrhovateľa - Z. S. ml. a Z. D.. Navrhovateľ

v priebehu celého konania tvrdil, že motorové vozidlo Dodge Stealth v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
bolo v jeho výlučnom vlastníctve, bez ohľadu na údaj vedený v evidencii motorových vozidiel na ODI
OR PZ v Michalovciach. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne
uzavrel, že predávajúcim vozidla bol v skutočnosti navrhovateľ, nie jeho syn. Ten bol držiteľom vozidla
evidovaným na neho v evidencii motorových vozidiel na ODI OR PZ v Michalovciach a len z toho

dôvodu bol účastníkom zmluvy. Predmetom zmluvy o kúpe vozidla bol predaj motorového vozidla
Dodge Stealth, ktoré mal kúpiť Z. D. za sumu 800.000,- Sk. Kúpna cena vozidla mala byť vyplatená
čiastočne v peniazoch, sumou 360.000,- Sk a zostatok kúpnej ceny vo výške 440.000,- Sk bol hradený
vozidlom BMW 316i, ktoré si navrhovateľ vybral z ponuky Autobazáru HASTRA. Časť kúpnej ceny v
sume 440.000,- Sk bola uhradená prevzatím vozidla od odporcu, ktorý síce vystupoval ako vlastník,

ale v skutočnosti vlastníkom vozidla nebol. Je teda zrejmé, že kupujúcim vozidla navrhovateľa Dodge
Stealth bol Z. D., ktorý kúpnu cenu vozidla 800.000,- Sk vyplatil vyplatením finančnej čiastky 360.000,-
Sk v hotovosti a predajom motorového vozidla BMW 316i v hodnote 440.000,- Sk. Takúto transakciu
so sledovaným právnym dôsledkom nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu mohol uskutočniť,len ak bol vlastníkom vozidla BMW 316i. Z. D. vo svojich výpovediach uvádzal, že peniaze za BMW
316i odporcovi vyplatil. Je potrebné uviesť, že vozidlo, o ktorom sa napokon zistilo, že bolo na území
Slovenskej republiky ukradnuté, bolo na územie SR legálne dovezené a bolo evidované na ODI OR

PZ. Z toho vyplýva, že ak Z. povedal, že peniaze vyplatil, musel vozidlo kúpiť. Iba v tom prípade
mohol priamo s vozidlom nakladať, čiže realizovať vlastnícke právo k veci. Pokiaľ by nebol vlastníkom
BMW 316i, na právne účinný prevod by musel byť vlastníkom vozidla splnomocnený, prípadne ak
by bol sprostredkovateľom, musel by mať uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu. V konaní nebolo
preukázané, že Z. D. predával vozidlo v mene iného subjektu, či už na základe plnej moci alebo iného

právneho úkonu. Odporca, ktorý podľa navrhovateľa mal byť predávajúcim vozidla, popieral vlastnícke
právo k BMW 316i tvrdiac, že bol iba účelovo zapísaný do evidencie motorových vozidiel ako držiteľ.
Záveru, že odporca bol iba držiteľom vozidla BMW 316 i nasvedčujú okolnosti, ktoré „sprevádzali“ predaj
vozidla a to, že s vozidlom disponoval Z. D., vozidlo sa nachádzalo v jeho autobazári a on poskytol
vozidlo ako protihodnotu kúpnej ceny ním kupovaného motorového vozidla Dodge Stealth. Dohoda
medzi ním a navrhovateľom bola, že mu vyplatí časť kúpnej ceny, preto treba mať za to, že vystupoval

ako vlastník vozidla BMW v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Právny vzťah na základe kúpnej zmluvy
motorového vozidla Dodge Stealth vznikol iba medzi navrhovateľom, ako predávajúcim vozidla a Z.
D., ako kupujúcim vozidla. Preto potom právne nároky súvisiace s predajom vozidla Dodge Stealth na
základe neplatnej zmluvy sa týkajú iba ich dvoch a ich riešeniu nasvedčuje postup podľa 451 ods.1
Občianskeho zákonníka. Odporca a syn navrhovateľa boli účastníkmi kúpnej zmluvy iba z dôvodu, že

boli zapísaní v evidencii motorových vozidiel ako držitelia vozidiel. Navrhovateľ, ktorý podľa jeho tvrdení
mal kupovať auto od odporcu, nepreukázal, že odporca dostal vyplatené peniaze v sume 440.000,- Sk
za vozidlo BMW 316 i, rok výroby 1993, ŠPZ H.-XX-XX. Nie je možné vychádzať z právnej konštrukcie
navrhovateľa, že odporca musel peniaze dostať, ak ich nedostal, mal svoje právo uplatniť žalobou,
a pokiaľ žalobu nepodal, svedčí to o tom, že peniaze mu boli vyplatené. Táto konštrukcia by bola

relevantná iba za situácie, ak by bolo jednoznačne preukázané, že odporca v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy bol vlastníkom vozidla a za takého sa aj považoval. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná
nebola, a súd prvého stupňa v tomto smere správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania.
S ohľadom na to, že nebolo preukázané, že odporca prevzal peniaze za motorové vozidlo BMW 316
i, nebolo preukázané, že sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým návrh zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvého stupňa si vyhradil o nich rozhodnúť v súlade s § 151 ods. 3 OSP, a
preto o nich odvolací súd vôbec nerozhodoval. Aj o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový
súd podľa § 224 ods. 4 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.