Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1097/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899821
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4100899821.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. 1, zastúpený
Centrom právnej pomoci so sídlom Hlohovec, M. R. Štefánika 1, proti odporcovi: Z. C., bytom F., R.
XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom v Nitre, Farská 39, o zaplatenie sumy 14.605,32
eura s príslušenstvom a náhrade trov konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 22. novembra 2013, č. k. 12C/78/2000-833 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 5.099,93 eura pozostávajúcu z trov prvostupňového konania vo výške 4.726,07 eura
a trov odvolacieho konania vo výške 373,86 eura na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 prvej vety OSP a konštatoval,
že navrhovateľ návrhom z 12. 07. 2000 sa domáhal pôvodne od odporcov v l. a 2. rade Z. C. a Z. S.,
zaplatenia sumy 440.000,- Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25. 06. 2007 č. k.
12C/78/2000-396 bol návrh zamietnutý, navrhovatelia boli zaviazaní zaplatiť odporcovi v l. rade náhradu
trov konania v sume 80.888,50,- Sk a náhrada trov odporcovi v 2. rade priznaná nebola. Krajský súd v
Nitre uznesením č. k. 7Co/208/2007-427 zo 14. 07. 2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu navrhovateľa v 2. rade voči odporcom v l. a 2. rade potvrdil, v časti zamietnutia
návrhu navrhovateľa v l. rade voči odporcovi v 2. rade zrušil a konanie zastavil. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v ostatnej časti, týkajúcej
sa návrhu navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi v l. rade a v časti trov konania navrhovateľov v l. a 2.
rade a odporcu v l. rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom
súd prvého stupňa č. k. 12C/78/2000-791 z 10. 12. 2000 návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd
uznesením č. k. 25Co/49/2013-819 z 18. 09. 2013 rozsudok potvrdil. Keďže súd prvého stupňa si v
rozsudku vymienil rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, rozhodol o trovách konania preskúmavaným uznesením, ktorým zmysle § 142 ods. 1
OSP odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške
4.726,07 eura vrátane DPH a odvolacieho konania vo výške 373,83 eura vrátane DPH, vychádzajúc
z hodnoty právneho úkonu 9.050,- Sk = 300,40 eura vypočítanej z predmetu sporu 14.605,32 eura
podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. Odmena pozostáva z tarifnej odmeny prevzatia, prípravy, zastúpenia v roku
2003, režijný paušál 4,24 eura, úkony v roku 2004 účasť na pojednávaní 29. 10. 2004, odročenie bez
pojednávania 1 úkonu, účasť na pojednávaní 08. 12. 2004, odročenie veci bez prejednania, 1 úkonu
v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky by prináležala odmena 303,72 eura, ktorú súd
priznal vo výške 300,04 eura vyčíslenej advokátom, v roku 2005 priznal za účasť na pojednávaní 28. 11.
2005, k tomu režijný paušál 4,98 eura, účasť na pojednávaní 05. 04. 2006, režijný paušál + 5,44 eura,
účasť na pojednávaní 28. 06. 2006 s režijným paušálom 5,44 eura, účasť na pojednávaní 25. 10. 2006 -
odročené pojednávanie vo výške 1 úkonu, účasť na pojednávaní 24. 01. 2007 - odročené pojednávanievo veci prejednania - 1 úkonu, účasť na pojednávaní 28. 03. 2007 s režijným paušálom 5,90 eura, účasť
na pojednávaní 16. 05. 2007 - odročené pojednávanie 1 úkonu, účasť na pojednávaní 25. 06. 2007 -
odročené pojednávanie, 1 úkonu, spísanie a podanie vyjadrenia, k tomu režijný paušál 5,90 eura, účasť
na pojednávaní 29. 09. 2008 odročené pojednávanie bez prejednania, účasť na pojednávaní 12. 01.
2009 s režijným paušálom po 6,32 eura, účasť na výsluchu v Michalovciach s režijným paušálom 6,362
eura, účasť na pojednávaní 19. 09. 2011 odročené bez prejednania, 19. 11. 2012 s režijným paušálom
7,63 eura, vyhlásenie rozsudku - polovičný úkon 150,20 eura, hotové výdavky za náhradu cestovných
výdavkov Nitra - Michalovce a späť vo výške 146,40 eura, náhrada za stratu času 231,80 eura, a 20
polhodín po 11,59 eura. Trovy odvolacieho konania predstavujú účasť na pojednávaní na Krajskom
súde v Nitre 18. 09. 2013 vo výške 303,74 eura + 7,81 eura režijný paušál, spolu s DPH. Súd nepriznal
odporcovi náhradu za účasť na pojednávaní 08. 02. 2006, kedy sa tohto pojednávania nezúčastnil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní
o náhrade trov konania sa nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, ktoré umožňuje
i v konaní úspešnému účastníkovi konania nepriznať náhradu trov konania v prípadoch hodných
osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že je invalidný dôchodca vo veku 71 rokov,
poberá invalidných, resp. starobný dôchodok 310 eur mesačne, v roku 2012 v sume 299,90 eura,
v rokoch 2011 a 2012 poberal i dávku v hmotnej núdzi. S ohľadom na svoj vek a zdravotný stav
nie je z objektívnych dôvodov schopný zvýšiť svoj príjem. Po úhrade nevyhnutných nákladov tento
príjem nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb, pričom nezriedka je nútený žiadať o
pomoc priateľov a známych. Aj z týchto dôvodov mu bolo uznesením Okresného súdu Nitra priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov a na zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci. Naproti
tomu odporca podľa dostupných informácii z internetového portálu je spoločníkom a jediným konateľom
spoločnostiAUTO-PRO,s.r.o.,AUTOLEND,s.r.o.,spoločníkomalikvidátoromspoločnostiB+BServis,v.
o. s., v likvidácii, jediným konateľnom v spoločnosti MAXIN GROUP, s.r.o., ďalej WORLD INTELLIGENT
TECHNOLOGIES, s.r.o.. S ohľadom na jeho obchodné aktivity je možné konštatovať, že finančná a
majetková situácia je zrejme lepšia ako jeho a o jeho majetkových pomeroch vypovedajú aj údaje z
katastrálneho operátu, z ktorých vyplýva, že je výlučným vlastníkom 3 rodinných domov, garáže,
rozľahlých pozemkov, ktoré k týmto stavbám priliehajú. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že
po preskúmaní majetkových a sociálnych pomerov oboch účastníkov je možno dôjsť k záveru, že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP. Ďalším dôvodom pre
aplikáciu tohto ustanovenia sú aj výnimočné okolnosti daného prípadu. V celej právnej veci nebolo
sporné, že mu bolo po uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu poskytnuté
motorové vozidlo BMW, ktorého vlastníkom však nebol prevodca, hoci pri uzatvorení kúpnej zmluvy
vystupoval ako vlastník motorového vozidla. Je presvedčený, že odporca sa súdnemu sporu mohol
jednoduchovyhnúť,kebyhopriuzatváranízmluvy nezavádzal.Svojimkonanímhojednoznačne uviedol
do omylu, dôsledkom čoho bolo, že v tomto konaní vystupoval ako žalovaný. Taktiež zdôraznil, že
výnimočnosťou prípadu je i to, že podľa názorov súdov v tejto veci niet žiadneho vinníka. Na zaplatenie
sumy zodpovedajúcej hodnote zhabaného BMW už žaloval dve osoby, ktoré ako domnelí vlastníci
prichádzajú do úvahy, pričom proti týmto osobám, ktoré podpísali zmluvu o prevode motorového vozidla
boli žaloby právoplatnými rozhodnutiami súdu zamietnuté. Tým vlastne preukázateľne prišiel o osobné
motorové vozidlo v hodnote 14.605,32 eura, avšak zodpovednosť za to má znášať sám. Okrem toho,
že prišiel o motorové vozidlo, má ešte aj uhradiť trovy konania vo vysokej výške, čo je pre neho ďalšou
sankciou. K odvolaniu pripojil listiny, na ktoré poukázal v odvolaní.
Odporca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok
občianskoprávneho (sporového) konania, je upravené v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre
nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania
znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s
navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov
konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade,
že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech
a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého,ak účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania.
Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentuje len ust. § 143
OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania a ust. § 150
OSP. Ostatné uvedené ustanovenie rozlišuje 2 prípady, kde zákonodarca ponecháva na úvahe súdu
za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná
alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí dôvody hodné osobitného zreteľa
(ods. 1 citovaného ustanovenia) alebo ak ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané voči
pohľadávke (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o
výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov
v priebehu konania. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania
možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo
požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne
uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú
splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 OSP pre výnimočné nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady
trov konania úspešnému účastníkovi konania je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom
prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným 12. 07. 2000 domáhal uloženia povinnosti
odporcovi v 1. rade a Z. S. ako odporcovi v 2. rade zaplatiť sumu 440.000,- Sk s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že 23. 07. 1999 mu bolo prostredníctvom OR PZ SS v Michalovciach, odborom
kriminálnej polície zaistené motorové vozidlo C. XXX I z dôvodu podozrenia, že pochádza z krádeže.
Vozidlo odkúpil od syna - odporcu v 2. rade, ktorý ho tesne predtým kúpil prostredníctvom Autobazaru
HASTRA v Nitre, ktorého majiteľom bol Z. D.. Dňa 25. 01. 1999 bolo vozidlo vrátené poisťovacej
spoločnosti COCORDIA v Mníchove. Žaloba, ktorú podal voči Z. D., bola rozsudkom Okresného súdu
Nitra v inom konaní právoplatne zamietnutá. Odporcu v l. rade žaloval z titulu vydania predmetu
bezdôvodného obohatenia a v priebehu konania návrh voči odporcovi v 2. rade zobral späť a konanie
bolo voči nemu zastavené. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-791 (v poradí druhým)
bol návrh zamietnutý a rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre č. k. 25Co/49/2013-819 zo
dňa 18. 09. 2013. Rozhodnutie o výroku o trovách konania si súd vymienil na samostatné rozhodnutie,
ktoré je predmetom preskúmania odvolacím súdom a podľa ktorého súd prvého stupňa vychádzajúc z
právneho názoru, že odporca bol v konaní úspešný, navrhovateľa zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 prvej
vety OSP na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vyššie.
V preskúmavanej veci je nesporné, že konečným rozhodnutím bol návrh navrhovateľa zamietnutý,
a preto platí záver, že v konaní vo veci samej bol úspešný odporca. Zo spisu však vyplýva, že
navrhovateľovi bolo uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-919 zo dňa 06. 10. 2010
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 12C/78/2000-664 z 31. 03. 2001
navrhovateľovi bolo na jeho zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci. Za danej situácie preto
mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdiť i možnosť aplikácie ust. § 150
ods. 1 OSP, keďže skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť v každej veci súčasťou
rozhodovania súdu o trovách konania. Z tohto hľadiska sa súd prvého stupňa vecou nezaoberal a
nehodnotil, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľa, pre nepriznanie
náhrady trov konania v konaní úspešnému odporcovi. Navrhovateľ preto dôvodne vo svojom odvolaní
poukazuje na túto okolnosť, ktorá sama o sebe musí viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Pokiaľ by totiž odvolací súd sám vykonal hodnotenie veci z hľadiska aplikácie ust. §
150 ods. 1 OSP a teda z hľadiska, ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, svoje rozhodnutieby z tohto dôvodu založil na inom právnom závere a skutočnostiach doposiaľ neposudzovaných a
nehodnotených a účastníci konania by už nemali možnosť sa k nim vyjadrovať a tieto namietať.
Tým by došlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníkov, pre nerešpektovanie ústavného
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom a tým i k odopretiu možnosti
prieskumu nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa bezvýznamných, avšak z hľadiska
posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich skutočností. V konečnom dôsledku by to znamenalo odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. i/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa
posúdiac vec z hľadiska ust. § 150 ods. 1 OSP opätovne rozhodne o náhrade trov konania vyporiadajúc
sa i so všetkými právne relevantnými argumentmi navrhovateľa uvádzanými v jeho odvolaní a doplnení
odvolania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.